Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-14-2017.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, proti žalovanej: Z. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y.. S. R.Ž. XX, XXX XX Z. o zaplatenie 574,22 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 522,39 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 522,39 EUR od 19.4.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.4.2017 voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 574,22 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 574,22 EUR od 30.5.2015 do zaplatenia titulom zmluvy o pôžičke. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 15.1.2015 došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere D. medzi žalobcom a žalovanou, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku v celkovej sume 522,39 EUR, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v 15 pravidelných mesačných splátkach po 41,36 EUR. Žalovaná si svoje povinnosti riadne a včas neplnila, nakoľko ku dňu podania žaloby uhradila sumu 0 EUR, preto ju žalobca listom zo dňa 29.4.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo a to v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaná ku dňu podania žaloby neuhradila žiadnu sumu. 3. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/24/2016 zo dňa 18.4.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.11.2016 bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko dňa 15.1.2015 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,. pričom pri podpise zmluvy uviedla, že pracuje u zamestnávateľa V. Košice aj napriek tomu, že nebola zamestnancom uvedenej spoločnosti čím spôsobila žalobcovi škodu. 4. Žalobca pripojil k žalobe okrem uvedených zmlúv listiny : Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX., Predžalobnú upomienku zo dňa 29.4.2015, doručenku, Prehľad splátok a úhrad žalovanej. 1. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanej doručovaná dňa 24.5.2017, avšak zásielka sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 20.6.2017. Súd preto v rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Evidencie väzňov ZVJS SR, Mestskej evidencie obyvateľstva a príslušného OO PZ SR, avšak zásielku sa žalovanej nepodarilo doručiť. Preto jej bola žaloba s procesným poučením doručená postupom podľa
ust. § 106 ods. 3 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,). Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila ani nepredložila súdu žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. 2. Podľa § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR. 3. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.1.2018, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje : 5. Dňa 15.1.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovanej ako dlžníka pôžičku a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Výška dojednanej pôžičky predstavovala sumu 522,39 EUR. Žalovaná sa zaviazala poskytnutú pôžičku splatiť v 15 mesačných splátkach po 41,36 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 30,31 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 % a ročná úroková sadzba 30,31 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s pôžičkou predstavujú sumu 98,01 EUR. Celková dohodnutá suma pôžičky teda predstavovala 620,40 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. 6. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.4.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovanú na uhradenie všetkých splátok jednorazovo v sume 628,68 EUR bezodkladne, najneskôr však do 3 dní od doručenia upomienky. 7. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny 636,39 EUR mínus zmluvná pokuta v sume 62,17 EUR, ktorú si žalobca neuplatňuje. 8. V zmysle prehľadu splátok a úhrad žalovanej žalovaná neuhradila žalobcovi titulom splácania spotrebiteľského úveru žiadnu sumu. 9. Okresný súd Košice II trestným rozkazom sp. zn. 8T/24/2016-51 zo dňa 18.4.2016 uznal žalovanú za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustila tým, že dňa 15.1.2015 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. na kúpu tovaru, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výše 522,39 EUR, pričom sa zaviazala splácať úver v pravidelných 15 mesačných splátkach po 41,36 EUR, avšak neuhradila žiadnu splátku a pri podpise Zmluvy uviedla, že pracuje u C. aj napriek tomu, že nebola zamestnancom uvedenej spoločnosti, čím uviedla spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu. Bola odsúdená podľa § 222 ods. 1 Tr. Zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. Por. žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2016.
Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje : 10. Žalobca súdu nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k vyčísleniu škody spôsobnej žalovanou v celkovej výške 596,86 EUR tak ako je uvedené v Trestnom rozkaze sp.zn. 8T/24/2016 zo dňa 18.4.2016. 11. Žalobca súdu nepreukázal, na základe akých skutočností dospel k vyčísleniu zostatku vo výške 636,39 EUR, tak ako je uvedené v prehľade splátok a úhrad žalovanej. V predmetnom zostatku sú uvedené pokuty sankcie, avšak žalobca nepreukázal na základe akých skutočností si tieto sankcie uplatňoval ani ako dospel k ich výške.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 12. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. 13. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 14. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
15. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 16. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 17. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 18. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku (CSP) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práva slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 20. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 22. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 23. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 24. Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 25. Podľa § 8 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (TZ) trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 221 ods. 1 TZ kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. 27. Podľa § 124 ods. 1 TZ škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. 28. Podľa § 124 ods. 2 TZ škodou sa rozumie v zmysle odseku 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. 29. Podľa § 125 TZ ods. 1 škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. 30. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 301/2005 Trestný poriadok (TP) poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. 31. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 33. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právny z á v e r :
34. Podľa ustanovenia § 420 OZ predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých týchto predpokladov a pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Poškodený musí preukazovať, že došlo k protiprávnemu konaniu, t.j. k porušeniu právnej povinnosti a že vznik škody a následne jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny(zavineniu) naopak nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že škodu nezavinil. 35. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc v zmysle § 193 CSP z Trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/24/2016-51 právoplatného a vykonateľného dňa 4.11.2016) mal súd preukázané, že žalovaná protiprávnym konaním - spáchaním prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona,za ktorý bola právoplatne odsúdená porušila všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ predchádzať škodám na majetku, a teda v zmysle § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti tým, že dňa 15.1.2015 uzatvorila so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výše 522,39 EUR,pričom sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 41,36 EUR, avšak neuhradila žiadnu splátku a pri podpise Zmluvy uviedla, že pracuje u zamestnávateľa Kosit, a.s. Košice aj napriek tomu, že nebola zamestnancom uvedenej spoločnosti, čím spôsobila spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. škodu vo výške 596,86 EUR, teda na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu. Ku škode na majetku žalobcu teda došlo konaním žalovanej uvedeným vo výrokovej časti predmetného trestného rozkazu (opis skutku, pre ktorý bola žalovaná právoplatne odsúdená). Okresný súd tak mal zákonné predpoklady nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, zavinenie) preukázané výsledkami trestného konania. Súd dodáva, že v prípade zavinenia nebol v konaní preukázaný opak 36. V tejto súvislosti poukazuje okresný súd na nález Ústavného súdu SR I. ÚS 269/2011-55 zo dňa23.11.2011, v zmysle ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal. 37. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bola žalovaná strana právoplatne odsúdená, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor nato, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad § 193 CSP totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu ( jeho výrokovou časťou ), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo/41/2011 z dňa 17.05.2012). 38. V súlade s uvedeným, pokiaľ súd v trestnom konaní právoplatne (právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom) rozhodol, že žalovaná konaním opísaným v skutkovej vete výrokovej časti trestného rozkazu zo dňa 18.4.2016 spôsobila žalobcovi škodu na majetku vo výške 596,86 EUR má okresný súd za to, že v danej veci, t.j. v konaní o žalobe žalobcu (poškodeného), je rozhodnutím v trestnom konaní v súlade s § 193 CSP viazaný, a teda nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej považoval čo do základu za preukázaný. Na druhej strane však stále platí, že občianskoprávny súd nie je viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku rozhodnutia v trestnom konaní presne vyčíslená. Vyplýva to z toho, že v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne. 39. Súd tak následne vykonával v danej veci dokazovanie ohľadom výšky škody, t.j. v akom rozsahu je nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanej dôvodný. V súlade s § 442 OZ okresný súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody vo výške 522,39 EUR, a to titulom skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (úveru), ktorých poskytnutie žalovaná potvrdila podpisom predmetnej zmluvy o úvere.
40. Súd však žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 51,83 EUR, a to je rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru, t.j. 522,39 EUR a sumou 574,22 EUR uplatnenou žalobcom. 41. Súd tiež žalobcovi nepriznal dohodnutý úrok a pokuty/sankcie uvedené v prehľade úhrad a poplatkov žalovanej predloženom žalobcom. Súd považuje za potrebné uviesť, že úroky a úroky z omeškania sú v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky. Vo všeobecnosti je príslušenstvo veci charakterizované tým, že jedna z vecí je vecou hlavnou a druhá jej príslušenstvom, že vlastnícky patria vlastníkovi veci, že (príslušenstvo) je určené na trvalé užívanie spolu s hlavnou vecou a že nestráca svoju povahu fyzickým odlúčením (oddelením). Úroky z omeškania sú viazané, upínajú sa k pohľadávke. Vzťah príslušenstva (úrokov) k pohľadávke treba vnímať ako vzťah vedľajší. Súd konštatuje, že uplatnené úroky žalobcom v rámci príslušného poplatku v danej veci reprezentujú ušlý zisk žalobcu. Pre posúdenie ich právnej povahy je potrebné vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka ako pri istine. Úroky sa posudzujú podľa rovnakého právneho režimu ako samotná pohľadávka (istina); právny režim pohľadávky sa vzťahuje aj na jej príslušenstvo, t.j. ustanoveniami o náhrade škody. Súd na tomto mieste opätovne zdôrazňuje, že v súlade s § 442 OZ poškodenému možno priznať len skutočnú škodu a ušlý zisk. Príslušný poplatok nemožno považovať za skutočnú škodu. Predmetný poplatok predstavuje ušlý zisk. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt napriek tomu, že sa dali očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci. Nestačí iba pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy žalovaná nemala vôľu požičanú istinu vrátiť a preto nemožno konštatovať, že mala vôľu dohodnúť úroky. Predmetná škoda vznikla následkom trestného činu podvodu, v situácií, že žalovaná už pri uzavretí zmluvy o úvere nemala v úmysle ju vrátiť. Ak nemala v úmysle vrátiť istinu, nemožno uvažovať s tým, že mala v úmysle platiť akékoľvek úroky z istiny; vôľa žalovanej v tomto smere neexistovala. 42. Z uvedeného vyplýva, že ak by žalovaná zmluvu uzatvorila riadne, nie je isté,resp. zrejmé, či by si dohodla aj úroky. Súčasne nebolo v konaní preukázané, že žalobca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o úvere aj s iným subjektom za rovnakých podmienok ako so žalovanou. Okresný súd má za to, že žalobca náležite nepreukázal výšku škody, resp. ušlého zisku v tomto smere. Za týchto okolností súd vyhodnotil výšku uplatneného nároku v rozsahu 574,22 EUR iba na úrovni tvrdenia žalobcu bez náležitého preukázania, a teda nie je preukázanou skutočnou škodou, či ušlým ziskom podľa § 442 OZ. 43. V tejto časti (51,83 EUR) preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 44. V časti týkajúcej sa úroku z omeškania, ktorý rovnako v zmysle vyššie uvedeného reprezentuje ušlý zisk, vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.5.2015 do zaplatenia súd čiastočne žalobe vyhovel, tak že úroky z omeškania v požadovanej výške 5,05 % ročne z priznanej sumy 522,39 EUR považoval za dôvodné, avšak až od dátumu 19.4.2016 do zaplatenia. 45. Žalobca nepreukázal splatnosť úveru dňa 29.5.2015, keď predložil zásielku adresovanú žalovanej vrátenú žalobcovi dňa 26.5.2015, avšak z doručenky nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej zasielané. Súd však zároveň zdôrazňuje, že v prípade náhrady škody je podľa názoru okresného súdu potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 OZ. Okresný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.septembra 2012, sp. zn. 7 M Cdo 15/2011, podľa ktorého pri nároku na náhradu škody čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť preto treba posudzovať podľa ustanovenia§ 563 OZ. 46. V tejto súvislosti okresný súd konštatuje, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody už v rámci trestného konania. V konaní však nie je preukázaný konkrétny (rozhodný) dátum tohto uplatnenia nároku na náhradu škody, z obsahu spisového materiálu tento nevyplýva, nebolo navrhnuté v tomto smere žiadne dokazovanie (kontradiktórnosť sporu). Okresný súd tak pri určovaní času omeškania žalovanej, resp. momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, vychádzal až z dátumu vydania trestného rozkazu, t.j. 18.4.2016. Má za to, že dňom nasledujúcim po dni vydania trestného rozkazu sa žalovaná dostala do omeškania (od tohto momentu mala vedomosť o uplatnení náhrady škody zo strany žalobcu). 47. Vo zvyšku úrokov z omeškania 5, 05 % ročne z priznanej sumy 522,39 EUR od 30.5.2015 do 18.4.2016 súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Trovy konania :
48. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 49. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 50. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 82 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 574,22 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 522,39 EUR, čo je 91 % a neúspech vo výške 9 %).
51. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).