Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_41Csp-259-2017.pdf
PDF · 75.05 KB
Case nature
Subarea
41Csp/259/2017
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/X, XXX XX Ž., štátna občianka SR, proti žalovaným: v rade 1/ Finance - 4 you a.s., so sídlom Sekurisova 16, Bratislava, IČO: 43 906 915, v rade 2/ SAN & DRUM INVEST s.r.o., so sídlom Dunajská 4, Bratislava, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovaným v rade 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
odôvodnenie:
1. Podaním osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 10.11.2017 a doplneným dňa 07.12.2017 a 04.01.2018 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Žilina, k. ú. Ž., okres Ž., a to: byt č. X, ktorý sa nachádza na X.. poschodí bytového domu, vchod č. X., súp. č. XXXX., postavený na pozemku parc. č. XXXX/X, k. ú. Ž., obec Ž., okres B. a spoluvlastnícky podiel na pozemku parc. č. CKN XXXX/X, zastavené plochy a nádvoria o výmere 196 m2 vo výške XXX/XXXX, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Svoj návrh skutkovo odôvodnila tým, že so žalovaným v rade 1/ uzatvorila dňa 25.01.2012 zmluvu o pôžičke vo výške 5.000,- eur. Predmetnú zmluvu uzatvorila, pretože prerábala byt. V zmluve však všetkému nerozumela a v časovej a finančnej tiesni úver vzala. Prvú splátku uhradila dňa 27.01.2012 a o 2 mesiace prišla o prácu. Žalovaného v rade 1/ informovala o nepriaznivej situácií. Dňa 08.02.2016 bol vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/244/2015-42, v ktorom okresný súd v časti konanie zastavil a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému v rade 1/ sumu 4.687,- eur s príslušenstvom. Svojho dlhu si je vedomá, preto si našla prácu v zahraničí. Týždeň pred odchodom do zahraničia prišiel žalobkyni list od žalovaného v rade 2/ o sprístupnenie bytu za účelom obhliadky a spracovania súdnoznaleckej dokumentácie. Žalovaného v rade 2/ kontaktovala, že odchádza do zahraničia, aby mohla splatiť svoj dlh. Napriek tomu prišla súdna znalkyňa, ktorá však reálne prehliadku bytu nevykonala. Dcéra žalobkyne však utrpela psychické zaťaženie, nakoľko sa bojí, že prídu o byt. Preto žalobkyňa žiada o vydanie neodkladného opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
3. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia.
5. Vo veci sa okresný súd oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, a to návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 1-5 spisu), výpisom z katastra nehnuteľnosti č. 7077 (č.l. 6-7 spisu), doplnením návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 37-38 spisu), protokolom o vykonaní súdno-znaleckej obhliadky (č.l. 39-40 spisu), oznámením o dobrovoľnej dražbe (č.l. 41-48 spisu), fotokópiou podacieho lístku (č.l. 49 spisu), rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/244/2015-42 zo dňa 08.02.2016 (č.l. 50-54 spisu), oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.12.2017 (č.l. 61 spisu), fotokópiou výpisu účtu o platbe vo výške 500,- eur (č.l. 62 spisu) a doplnením návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 64-65 spisu).
6. Vychádzajúc z citovaných ustanovení neodkladného opatrenia je zrejmé, že nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom nie sú vážnejšie pochybnosti o ich pravdivosti a je dôvodný skutkový záver, že tvrdené skutočnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je však, okrem nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, predpokladom úspešnosti návrhu aj to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie neodkladného opatrenia žiada.
7. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t.j. neuviedla a neosvedčila skutočnosti odôvodňujúci záver o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bytu žalobkyne. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že si je vedomá svojho dlhu voči žalovanému v rade 1/, pričom predmetná pohľadávka je aj judikovaná rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 8C/244/2015-42 zo dňa 08.02.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v rade 1/ na základe právoplatného rozhodnutia súdu začal výkon záložného práva v zmysle záložnej zmluvy uvedenej na LV č. XXXX v časti C ťarchy por. č. X.. Žalobkyňa nijakým spôsobom neosvedčila nesprávnosť postupu v konaní o dobrovoľnej dražbe žalovaných v rade 1/ a 2/ v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, t.j. neosvedčila, že by zo strany žalovaných v rade 1/ a 2/ došlo k porušeniu jej práv. Rovnako neosvedčila, že výkon záložného práva so zákonom. 8. Žalobkyňa ďalej odôvodnila svoj návrh skutočnosťou, že jej dcéra utrpela psychické zaťaženie, pretože sa bojí, že prídu o byt. Predmetná skutočnosť však nezakladá nárok o nariadenie neodkladného opatrenia, ide totiž o subjektívny názor žalobkyne, ktorý nemá oporu v ustanoveniach o nariadení neodkladného opatrenia. Okresný súd naviac uvádza, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne tak, že každá dražba bytu je porušením ústavného práva na ochranu obydlia. Tieto závery nevyplývajú ani z nálezu Ústavného súdu SR I. 13/2000 zo dňa 10.07.2001, v ktorom ústavný súd
konštatoval, že neoprávnený zásah do obydlia je zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu, možno konštatovať, že predmetná dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave, sleduje legitímny cieľ, ktorým je plnenie uhradzovacej funkcie záložného práva a keďže žalobkyňa nezaplatila svoj dlh žalovanému v rade 1/ (pričom predmetná pohľadávka je už právoplatne priznaná súdom), nemožno ju považovať za nevyhnutné a neprimerané opatrenie. 9. V závere okresný súd uvádza, že v prípade ak (skutočne) dôjde k porušeniu niektorého práva žalobkyne v dražbe, nemožno vylúčiť dôvodnosť žaloby o jej neplatnosť. Tú však nie je možné stavať výlučne na skutočnosti, že predmetom dražby je byt žalobkyne, ktorú (ako základnú) skutočnosť žalobkyňa uviedla v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd návrh žalobkyne o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení.
12. Žalovaní v rade 1/ a 2/ by mali voči žalobkyni právo na náhradu trov konania. Žalovaným v rade 1/ a 2/ však zo spisu žiadne trovy nevyplývajú a zároveň si ich žalovaní v rade 1/ a 2/ ani neuplatnili. Niet teda takých trov, ktoré by bola žalobkyňa žalovaným v rade 1/ a 2/ povinná nahradiť. Preto súd rozhodol tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania o neodkladnom opatrení nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).