Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/13/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. P.. Š. XXX, M., v konaní zastúpená: Mgr. Nicolette Polláková, advokátka so sídlom Fraňa Kráľa 1866/3, Šaľa, a otca: B.G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/XX, M., v konaní zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát so sídlom T. Vansovej 225/3, Galanta, o návrhu otca na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej L. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008 zo sumy 83,- Eur na sumu 130,- Eur, počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 7C/112/2008-39 zo dňa 7.10.2008, ktorý v ostatnej časti ostáva nezmenený.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2016 domáhal zníženia výživného na maloletú, a to na sumu 30,- Eur mesačne a úpravy styku s maloletým dieťaťom. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 7.10.2008, č.k. 7C/112/2008-39 sa podstatným spôsobom zmenili jeho pomery, nakoľko bol nútený ostať doma a starať sa o svoju starú matku, ktorá je ťažko zdravotne postihnutá s mierou funkčnej poruchy 80 %. Otcovi sa s účinnosťou od 1.7.2015 rozhodnutím ÚPSVaR Nitra zo dňa 17.7.2015 znížil ako poberateľovi, peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na sumu 143,26 Eur mesačne. V období rozvodu manželstva, t.j. v roku 2008, kedy rozvodový súd rozhodoval o výške doteraz určeného výživného, otec maloletej bol zamestnaný v spoločnosti E. s.r.o., kde priemerne zarobil mesačne 356,71 Eur. Z uvedených dôvodov starostlivosti o svoju starú matku u otca došlo k zmene pomerov na jeho strane zamestnať sa a aj na strane jeho príjmov a v súčasnosti nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej v pôvodne určenej výške. Vo svojom návrhu poukázal aj na to, že v pôvodnom rozsudku bol na základe dohody rodičov súdom schválený rozsah styku otca s maloletou bez obmedzenia. Napriek uvedenému ale styk v tomto rozsahu nie je možný z dôvodu jeho marenia zo strany matky maloletej.

2. Tunajší súd dňa 17.3.2016 postúpil vec Okresnému súdu Nitra, ktorý uznesením zo dňa 27.4.2016, č.k. 13P/112/2016-25, preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd a dňa 27.5.2016 odstúpil spis.

3. K návrhu otca matka vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 2.2.2017 uviedla, že otec si neplnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej ani v čase, keď bol zamestnaný a mal pravidelný mesačný príjem. Z uvedeného dôvodu bola voči otcovi nariadená exekúcia a bol dvakrát uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy, a to naposledy Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 2.2.2016, sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorým bol otcovi uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov a povinnosťou zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 2.116,- Eur k rukám matky maloletej. Matka poukázala na to, že doposiaľ zameškané výživné otec neuhradil a matke poukazuje titulom bežného výživného sumu 25,- Eur mesačne. Ďalej mala za to, že výška otcom deklarovaného príjmu nezodpovedá skutočnosti, keďže otec maloletej hospodári aj s dôchodkom svojej starej matky vo výške 354,59 Eur mesačne a popritom si pravidelne privyrába. Otec je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. M., okres G., o veľkosti podielu 1/2 k celku. Spoluvlastníkom zostávajúceho podielu o veľkosti 1/2 na uvedených nehnuteľnostiach je stará matka otca maloletej. Poukázala aj na to, že od posledného rozhodnutia, sa styk otca s maloletou realizoval, aj keď len príležitostne, vždy podľa požiadaviek a záujmu otca maloletej. Matka v styku otca s maloletou nikdy nebránila, dokonca vždy maloleté dieťa na styk s otcom podľa dohody priniesla na miesto, ktoré otcovi najlepšie vyhovovalo. Otec si dieťa u matky nikdy nevyzdvihol. Za posledné obdobie sa styk nerealizoval, nakoľko otec odmietal vyzdvihnúť maloleté dieťa v mieste jeho bydliska a žiadal matku, aby mu dieťa priniesla. Frekvencia stretávania sa otca s maloletou bola vždy sporadická, cca. 1-krát za 3 mesiace v trvaní max. 3 hodiny. Styk prebiehal vždy len na verejnosti a vždy za prítomnosti matky. Otcom navrhovaný rozsah styku s prespaním maloletej u otca rozhodne nie je v záujme maloletej, nakoľko otec zvykne požívať vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, čo bolo okrem iného aj jednou z príčin rozvratu manželstva s matkou maloletého dieťaťa, matku maloletej niekoľkokrát fyzicky napadol, čím nevytvára zdravé výchovné prostredie pre maloletú, ktorá doposiaľ u otca nikdy neprespala a s otcom nemá vybudovaný dobrý citový vzťah. Uviedla, že maloletá je žiačkou Základnej školy v Močenku, má slabší prospech, nakoľko trpí poruchou čítania, z ktorého dôvodu pravidelne absolvuje psychoterapeutické sedenia. Pre problémy s dolnými končatinami maloletá navštevuje ortopéda, preto je s ňou potrebné každý deň robiť špeciálne cviky. S podaným návrhu v celom rozsahu nesúhlasil a žiadala ho zamietnuť.

4. Dňa 14.2.2017 predložila matka súdu oznámenie o svojich osobných, zárobkových a majetkových pomeroch, v ktorom mesačné výdavky na maloleté dieťa vyčíslila sumou 315,39 Eur a jednorazové výdavky sumou 489,40 Eur

5. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.6.2017 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur mesačne s poukazom na skutočnosť, že otec maloletej sa od rozvodu manželstva s matkou maloletej nijakým spôsobom nepodieľa na uspokojení základných potrieb maloletej, dlhodobo si neplní riadne vyživovaciu povinnosť voči maloletej, za čo bola voči nemu nariadená exekúcia a bol dvakrát uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená v roku 2008, od ktorej úpravy už prešlo takmer 9 rokov, pričom potreby maloletej sa prirodzene zmenili. Opätovne poukázala na vyčíslené výdavky maloletej a uviedla, že v súčasnosti s maloletou bývajú v spoločnej domácnosti s rodičmi matky maloletej, ktorým prispieva mesačne na bývanie sumou 150,- Eur. Okrem uvedeného má aj výdavky spojené s úhradou životnej poistky vo výške 152,23 Eur polročne, povinným zmluvným poistením na motorové vozidlo vo výške 66,72 Eur ročne a mobilným telefónom vo výške 19,- Eur mesačne. Matka je zamestnaná ako opatrovateľa s priemerným čistým mesačným príjmom 401,15 Eur.

6. Dňa 11.1.2018 otec predložil súdu prehľad svojich príjmov a výdavkov, z ktorého vyplýva, že príjem otca činí sumu 136,59 Eur a výdavky bez výdavkov na stravu, ošatenie, hygienických potrieb sumu 173,08 Eur mesačne (výdavky spojené s bývaním 128,08 Eur, výdavky na mobil 10,- Eur, výdavky spojené so starostlivosťou starej matky 35,- Eur).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, výsluchom svedka, čítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Maloletá L. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 7.10.2008, č.k. 7C/112/2008-39, a ktorým súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 83,- Eur (2.500,- Sk) mesačne vždy do 15-teho dňa vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V čase tohto rozhodnutia otec bol zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 356,74 Eur (10.747,- Sk) a matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 82,98 Eur (2.500,- Sk).

9. Na pojednávaní dňa 14.2.2017 otec maloletej uviedol, že trvá na svojom návrhu, pričom poukázal na to, že jeho jediným príjmom je suma 136,45 Eur, ktorú poberá z dôvodu, že poskytuje svojej ťažko zdravotne postihnutej starej matke celodennú starostlivosť. V súčasnosti nie je v jeho silách, aby uhrádzal výživné stanovené súdom v plnej výške. O svoju starú matku sa stará od mesiaca apríl 2013. Pôvodne bol príspevok za opatrovanie vo výške 150,- Eur. V čase podania návrhu to bolo 143,20 Eur a t.č. je 136,59 Eur. Dochádza k pravidelnému znižovaniu z dôvodu valorizácie dôchodku jeho starej matky. Celodenná starostlivosť o ňu spočíva v tom, že jej musí variť, umývať ju a plienkovať. Keď potrebuje niečo za starú matku vybaviť, vypomáha mu jeho teta, ktorá taktiež so starou matkou navštevuje aj polročné kontroly. Prevzatie dôchodku za starú matku podpisuje on, dôchodok si však poberá ona. Z tohto dôchodku sú hradené lieky starej matky otca vo výške 15,- Eur mesačne, poplatky za vývoz komunálneho odpadu pri 2 osobách v domácnosti vo výške 40,- Eur ročne, daň za nehnuteľnosť 49,- Eur. Stará matka má telefón, za ktorý sa platí 6,- Eur mesačne. Otec má mobilný telefón, ktorý vychádza na 4,- Eur mesačne. Ďalej uviedol, že do roku 2013 bol držiteľom živnostenského oprávnenia, od roku 2009 však fakticky živnosť nevykonával. Predtým bol zamestnaný v spoločnosti E. A..P..U.., kde v roku 2008 z dôvodu znižovania stavu zamestnancov dostal výpoveď. Následne v období rokov 2008 až 2009 bol evidovaný na úrade práce.

10. Na pojednávaní dňa 14.2.2017 matka trvala, aby naďalej bolo výživné ponechané v pôvodnej výške. Poukázala na potvrdenie o svojich majetkových a zárobkových pomeroch, ktoré doložila do spisu. Uviedla, že žiadne nehnuteľnosť nevlastní. S dcérou býva u rodičov byte. Vlastní osobné motorové vozidlo.

11. Na pojednávaní dňa 31.10.2017, svedok C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. P.. Š. XXX/XX, M., otec matky maloletého dieťaťa uviedol, že má vedomosť, že si otec vie zarobiť finančné prostriedky. Chodí brigádovať po ľuďoch, pričom chodil aj k nemu brigádovať v roku 2016, keď prerábal starý dom. Bolo to v rozsahu 2 týždňov. Pracoval tak v rozmedzí 5-8 hodín denne. Vždy mu dal 5 až 10,- Eur podľa toho, koľko hodín v daný deň odpracoval. Asi dva týždne pracoval aj u jeho syna, brata matky maloletej v roku 2017, za čo podľa jeho vedomostí dostával 20,- Eur denne. Žiadnu písomnú dohodu s otcom maloletej, keď u neho brigádoval, nepodpisovali. Vykonával murárske práce a pomáhal aj pri stavbe strechy. Keď brigádoval u jeho syna, tak ho bol doviezť a po práci odviezť. Svedok ďalej uviedol, že matka prispieva do domácnosti sumou 150,- Eur. Finančne jej vypomáhajú tak, že prispievajú a kupujú maloletej potrebné veci. Matke neprispievajú.

12. Na pojednávaní dňa 11.1.2018 otec maloletej uviedol, že o svoju starú matku sa stará on, pretože na to zostal ako jediný z rodiny sám. Dcéra jej starej matky zomrela v roku 2013, starý otec zomrel v roku 2009 a syn starej matky v roku 2008. Stará matka má aj iné vnúčatá, jeden z vnukov síce žije v M., avšak ten má starosti po otcovi s dlžobami. Ďalšia vnučka síce bývala v G., avšak sa presťahovala do B.. O starú matku sa stará, pretože sa o neho starala. V období medzi februárom 2013 až júl kedy odovzdal živnosť a júnom 2014 kedy sa zaevidoval na ÚPSVaR, nepoberal žiadne dávky a bol dobrovoľne nezamestnaný. Otec na pojednávaní vyhlásil, že styk s maloletou upravovať nežiada.

13. Na pojednávaní dňa 11.1.2018 právny zástupca otca vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že na strane otca maloletej došlo k takej zmene pomerov, ktoré odôvodňuje zníženie výživného. Výrazným spôsobom sa znížil príjem otca maloletej, ktorý sa v súčasnosti 24 hodín stará o svoju starú matku, ktorá si takúto starostlivosť vyžaduje, vzhľadom na jej zdravotný stav. Okrem vlastných výdavkov otca sa musia uhrádzať aj lieky a zdravotné pomôcky pre starú matku otca. Mal za to, že výdavky ktoré súdu deklarovala matka maloletej sú nadnesené a nezodpovedajú realite. Navrhol, aby súd znížil výživné otca voči maloletej na sumu 30,- Eur.

14. Na pojednávaní dňa 11.1.2018 právna zástupkyňa matky uviedla, že matka súhlasí s tým, aby styk s maloletou zostal súdom neupravený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec maloletej

neposkytuje svojej starej matke starostlivosť v rozsahu 24 hodín tak ako to tvrdil. Výpoveďou svedka bolo preukázané, že nebolo pre otca maloletej privyrábať si v rozsahu 5 -8 hodín denne v priebehu niekoľkých týždňov. Sám otec maloletej potvrdil, že mu so starostlivosťou o jeho starú matku pomáha teta. Tvrdenia otca, že musel ostať doma z dôvodu starostlivosti o jeho starú matku sa nezakladajú na pravde, pretože už pomerne dlhé obdobie predtým než si požiadal o priznanie opatrovateľského príspevku bol dlhodobo nezamestnaný. Mala za to, že matka maloletej dostatočným spôsobom preukázala, že jej finančne vypomáhajú aj jej rodičia a jej výdavky ktoré deklarovala sú reálne. Podotýkala, že otec maloletej na jej výživu prispieva v súčasnosti sumou v rozmedzí medzi 25-30,- Eur, ktorá už nedosahuje ani výšku minimálneho výživného. Sám otec vo svojich tvrdeniach priznával, že výdavky na chod domácnosti sú uhrádzané z dôchodku jeho starej matky, ktorý poberá vo výške 370,- Eur mesačne, pričom deklarované výdavky otca sú nižšie, než jeho skutočný príjem.

15. Na pojednávaní dňa 11.1.2018 kolízna opatrovníčka maloletej poukázala hlavne na to, že výživné na maloletú bolo upravované v roku 2008, keď mala 9 mesiacov. V súčasnosti už bude mať 10 rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Od septembra nastupuje na druhý stupeň. Vývoj životných nákladov je podľa jej názoru objektívnou skutočnosťou, ktorá vzhľadom na čas kedy bolo výživné naposledy upravované odôvodňuje zvýšenie na sumu 130,- Eur, preto navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na túto sumu a jeho návrh na zníženie výživného zamietol.

16. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

25. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene

výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

26. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 7.10.2008, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o takmer 10 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletá L. má toho času už 10 rokov. Kým v čase posledného rozhodnutia mala len 9 mesiacov a nachádzala sa v celodennej starostlivosti matky, toho času už je žiačkou 4. ročníka základnej školy v M.. Trpí poruchou čítania, z ktorého dôvodu navštevuje pedagogické - psychologické centrum v Š.. Pre problémy s dolnými končatinami navštevuje ortopéda inak je dravá. Jej výdavky, ktoré matky vyčíslila sumou 315,39 Eur (+ jednorazové výdavky sumou 489,40 Eur) súd považuje za bežné a veku primerané. K námietkam otca súd v tejto súvislosti poznamenáva, že vyčíslené výdavky, ktoré matka aj zdokladovala, sa súdu nezdali nadnesené vzhľadom na vek, potreby ako aj zdravotné problémy maloletej.

27. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že k podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane oboch rodičov.

28. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval s priemerným čistým mesačným príjmom 356,74 Eur (10.747,- Sk). Následne v roku 2008 z dôvodu znižovania stavu zamestnancov dostal výpoveď. Do roku 2013 bol držiteľom živnostenského oprávnenia, avšak živnosť fakticky od roku 2009 nevykonával. Od tohto obdobia je bez zamestnania. Zaevidoval sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak žiadne dávky nepoberal. Bol dobrovoľne nezamestnaný. Od mesiaca apríl 2013 opatruje svoju starú matku, pričom toho času jeho jediným oficiálnym príjmom je príspevok za opatrovanie vo výške 136,59 Eur. Vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že otec si aj brigádne privyrába. Nakoľko však sa nejedná o legálny, oficiálny príjem, súd výšku tohto príjmu otca ustáliť nedokázal. Otec dieťaťa je zdravý. Fajčí. Okrem maloletej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v spoločnej domácnosti so svojou starou matkou, ktorú opatruje, v nehnuteľnosti, ktorá patrí do podielového spoluvlastníctva otca a jeho starej matky. Stará matka otca je poberateľkou dôchodku vo výške 370,- Eur. Výdavky otca spojené s bývaním činia sumu 128,08 Eur a sú hradené najmä z dôchodku starej matky otca. Okrem toho otec má výdavky na vlastný mobilný telefón vo výške 4,- Eur mesačne, na stravu, ošatenie a hygienické potreby. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní.

29. Matka v čase posledného rozhodnutia bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 82,98 Eur (2.500,- Sk). Toho času je matka zamestnaná v neziskovej organizácii Q., G..U.. s priemerným čistým mesačným príjmom 428,31 Eur. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Býva v spoločnej domácnosti s maloletou a so svojimi rodičmi v byte. Rodičom na bývanie prispieva sumou 150,- Eur. Vlastní osobné motorové vozidlo. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. 30. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný a návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, pričom je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 31. Súd zvýšil výživné počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku zo sumy 83,- Eur na sumu 130,- Eur, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery, schopnosti a možnosti otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Toho času síce príjem otca pozostáva z opatrovateľského príspevku vo výške 136,59 Eur, avšak vykonaním dokazovaním sa preukázalo, že otec si brigádne privyrába. Výšku tohto príjmu súd vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o oficiálny príjem, hodnoverne zistiť

nedokáže. Otec síce v priebehu konania opakovane zdôraznil, že svojej starej matke zabezpečuje celodennú, 24-hodinovú starostlivosť, sám však na pojednávaniach uviedol súdu, že so starostlivosťou o starú matku mu pomáha aj jeho teta. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že otec od apríla 2013 začal opatrovať svoju matku, avšak kvôli tejto činnosti sa nemusel vzdať zamestnania, resp. inej zárobkovej činnosti, nakoľko už minimálne od roku 2009 bol bez zamestnania, živnosť nevykonal, a teda bol dobrovoľne nezamestnaný bez akéhokoľvek oficiálneho príjmu. Takéto konanie otca súd považuje za nezodpovedné a ľahkovážne. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že na strane otca nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by ho obmedzovala pri práci, netrpí ani žiadnym ochorením trvalého či prechodného charakteru, na základe čoho by mal obmedzený výber povolaní. Z doterajšieho správania otca súd mal preukázané aj to, že otec tak toho času, ako aj v minulosti (t.j. už aj pred tým, ako začal opatrovať svoju starú matku), mal tendenciu vyhýbať sa vyživovacej povinnosti, o čom svedčí aj skutočnosť, že mu bola nariadené exekúcia a bol dvakrát uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy (Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 2.2.2016, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX a Rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 20.8.2012, č.k. XT/XXX/ XXXX-81). Na výživu maloletej prispieva len sumou 25-30,- Eur, ktorá suma je menšia než zákonná minimálna výška výživného. Na výdavkoch a výchove maloletej sa nepodieľa, stretáva sa s ňou len sporadicky a nemá s ňou vytvorený dobrý vzťah. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd konštatuje, že si otec svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu zapríčinil sám. Takéto nezodpovedné správanie otca však nemôže byť na ujmu maloletej, voči ktorej má vyživovaciu povinnosť. S poukazom na uvedené, súd považoval návrh otca na zníženie výživného za neopodstatnený. V priebehu konania sa ale preukázalo, že vzhľadom na možnosti a schopnosti otca a potreby dieťaťa je tu priestor na zvýšenie výživného. Nakoľko súd mal za to, že otec je dobrovoľne nezamestnaný (s poukazom na jeho vyššie popísané nezodpovedné správanie), pri zvyšovaní výšky výživného súd u otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2017, a to zo sumy 925,- Eur, a preto výživné vo výške 130,- Eur vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, vychádzajúc aj z odporúčania kolízneho opatrovníka maloletej, považoval za adekvátne. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že o maloleté dieťa sa stará matka, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ teda otec prispeje na výživu maloletej sumou 130,- Eur mesačne a matka mesačne prispeje sumou 130,- Eur (cca. 30 % zo sumy jej priemernej mesačnej mzdy), vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.