Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_26S-28-2016.pdf
PDF · 146.16 KB
Case nature
Area
Subarea
26S/28/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Róbert Blaži, Zbehy 177, Zbehy, IČO: 30 893 674, zastúpený: JUDr. Anetta Árvayová, advokátka so sídlom Sládkovičova 7, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je spis správcu dane, t. j. Daňového úradu Nitra, súd zistil že dňa 30.10.2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014. O začatí daňovej kontroly bola spísaná zápisnica za účasti žalobcu.
2. Dňa 05.02.2016 bol žalobca písomne vyzvaný na predloženie dôkazov k daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2014 v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a to k dodávateľským faktúram od spoločnosti AFTANAS s.r.o. Považská ulica 1706, Trenčín (do 27.02.2015 Jarmočná 13, Stará Ľubovňa), IČ DPH: SK 2021759256, DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, IČ DPH: SK 2022207638, Prvá metropolitná, s. r. o., Kladnianska 20, Bratislava, IČ DPH: SK2022076782 a RODEFA, s.r.o., Bočná 16, Nitra, IČ DPH: SK2022092017.
3. Dožiadaním zo dňa 05.02.2016 Daňový úrad Nitra požiadal Daňový úrad Košice o preverenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, IČO: 36 606 499, IČ DPH: SK 2022207638, v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2014. V predmetnom dožiadaní uviedol, že žalobca ako daňový subjekt eviduje vo svojom účtovníctve v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach dodávateľské faktúry za dodanie služieb - pomocné práce na HM Tesco na území SR. Išlo o dodávateľské faktúry :
- int. č. faktúry 10/2014 (č. faktúry 2014/14/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 03.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.125,-- eur, DPH vo výške 825,-- eur, spolu 4.950,-- eur,
- int. č. faktúry 13/2014 (č. faktúry 2014/20/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 05.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.005,-- eur, DPH vo výške 801,-- eur, spolu 4.806,-- eur,
- int. č. faktúry 16/2014 (č. faktúry 2014/23/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 07.02.2014, so zdaniteľným plnením 3.950,-- eur, DPH vo výške 790,-- eur, spolu 4.740,-- eur,
- int. č. faktúry 17/2014 (č. faktúry 2014/27/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 10.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.055,-- eur, DPH vo výške 811,-- eur, spolu 4.866,-- eur,
- int. č. faktúry 20/2014 (č. faktúry 2014/31/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 12.02.2014, so zdaniteľným plnením 3.765,-- eur, DPH vo výške 753,-- eur, spolu 4.518,-- eur,
- int. č. faktúry 22/2014 (č. faktúry 2014/35/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 14.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.105,-- eur, DPH vo výške 821,-- eur, spolu 4.926,-- eur,
- int. č. faktúry 23/2014 (č. faktúry 2014/38/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 18.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.065,-- eur, DPH vo výške 813,-- eur, spolu 4.878,-- eur,
- int. č. faktúry 25/2014 (č. faktúry 2014/40/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 20.02.2014, so zdaniteľným plnením 3.985,-- eur, DPH vo výške 797,-- eur, spolu 4.782,-- eur,
- int. č. faktúry 28/2014 (č. faktúry 2014/43/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 24.02.2014, so zdaniteľným plnením 3.905,-- eur, DPH vo výške 781,-- eur, spolu 4.686,-- eur,
- int. č. faktúry 29/2014 (č. faktúry 2014/46/DR) s dátumom zdaniteľného plnenia 27.02.2014, so zdaniteľným plnením 4.040,-- eur, DPH vo výške 808,-- eur, spolu 4.848,-- eur,
- int. č. faktúry 49/2014 (č. faktúry 0216) s dátumom zdaniteľného plnenia 29.04.2014, so zdaniteľným plnením 3.494,17 eura, DPH vo výške 698,83 eura, spolu 4.193,-- eur,
- int. č. faktúry 52/2014 (č. faktúry 0217) s dátumom zdaniteľného plnenia 30.04.2014, so zdaniteľným plnením 4.110,83 eura, DPH vo výške 822,17 eura, spolu 4.933,-- eur,
- int. č. faktúry 63/2014 (č. faktúry 0206/2014) s dátumom zdaniteľného plnenia 26.05.2014, so zdaniteľným plnením 1.480,-- eur, DPH vo výške 296,-- eur, spolu 1.776,-- eur,
- int. č. faktúry 67/2014 (č. faktúry 0207/2014) s dátumom zdaniteľného plnenia 30.05.2014, so zdaniteľným plnením 2.870,-- eur, DPH vo výške 574,-- eur, spolu 3.444,-- eur, t. j. za 02/2014 zdaniteľné plnenie 40.000,-- eur, DPH vo výške 8.000,-- eur, spolu 48.000,-- eur, za 04/2014 zdaniteľné plnenie 7.605,-- eur, DPH vo výške 1.521,-- eur, spolu 9.126,-- eur a za 05/2014 zdaniteľné plnenie 4.350,-- eur, DPH vo výške 870,-- eur, spolu 5.220,-- eur. Keďže na faktúrach predložených žalobcom bolo uvedené, že ide o pomocné práce na HM Tesco na území SR, Daňový úrad Nitra žiadal ku každej faktúre uviesť: 1. mesto, kde boli práce vykonané, 2. konkrétnu pomocnú prácu, ktorá bola vykonaná, 3. kto zabezpečil materiál na pomocné práce, 4. mená osôb, ktoré prácu vykonali, 5. preukázať, či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce (napr. dochádzka), 6. preukázať odovzdanie prác (kto práce odovzdal, kto ich prevzal, odovzdávací protokol a pod.) 7. preukázať, akým spôsobom sa jednotliví pracovníci dostavili na miesto výkonu práce.
Ďalej žiadal uviesť, odkedy je DRUŽBA SK, s.r.o. ako daňový subjekt registrovaný ako platiteľ DPH, aký bol hlavný predmet jeho činnosti v kontrolovaných obdobiach, či sa služby deklarované na predmetných faktúrach reálne uskutočnili, či má tento daňový subjekt uvedené faktúry zaúčtované v účtovníctve, či bola DPH z uvedených faktúr priznaná a odvedená, či mala táto spoločnosť zamestnancov, kto práce objednal a akým spôsobom, kto objednávku za práce prevzal, či bola uzatvorená zmluva o poskytnutí služieb, či daňový subjekt disponuje náradím, strojmi a technikou na výkon prác uvedených na faktúrach a akým spôsobom boli faktúry uhradené.
4. Dňa 25.02.2015 bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorý k dodávateľským faktúram od spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. uviedol, že za účelom preukázania úhrady dodávateľských faktúr predkladá 14 ks príjmových pokladničných dokladov od spoločnosti DRUŽBA bez čísla. Miesto výkonu pomocných prác sa v prípade faktúry č. 2014/14/DR týkalo BA Zlaté Piesky, faktúry č. 2014/20/ DR Nových Zámkov, faktúry č. 2014/23/DR BA Zlaté Piesky, faktúry č. 2014/27/DR BA Lamač, faktúry č. 2014/31/DR BA Lamač, faktúry č. 2014/35/DR Pezinka, faktúry č. 2014/38/DR Topoľčian, faktúry č. 2014/40/DR Nového Mesta nad Váhom, faktúry č. 2014/43/DR Brezna, Partizánskeho, faktúry č. 2014/46/DR Nového Mesta nad Váhom, Trnavy, 0216 Nitry, 0217 Nitry, 0206/2014 Bratislavy, Veľkého Medera, 0207/2014 Bratislavy, Senice. Išlo o montáž svietidiel, poodťahovanie regálov, demontáž, prekladanie, dávať pozor na ľudí, keď sa vykonávajú práce na predajni alebo v sklade. Materiál na pomocné práce zabezpečil žalobca, svietidlá do skladov dodávalo TESCO alebo VL-MONT. Žalobca
nevedel uviesť mená osôb, ktoré práce vykonali, nevedel preukázať, či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce, nemal žiadny preberací protokol týkajúci sa odovzdania a prevzatia prác, práce prebral na mieste. Práce boli ďalej fakturované spoločnosti VL Mont, išlo o faktúry č. 03/14, 04/14, 05/14, 06/14, 07/14, 08/14, 21/14, 22/14, 24/14, 25/14, 26/14, 27/14, 31/14, 35/14. Úhrady týchto faktúr žalobca preukázal predložením výpisov z účtu s tým, že faktúry boli vyplácané bezhotovostne v dňoch 12.03.2014, 28.03.2014, 30.04.2014, 19.05.2014, 02.07.2014, 15.07.2014, 31.07.2014, 16.09.2014, 13.10.2014.
5. Prípisom zo dňa 11.03.2016 bolo Daňovému úradu Nitra zo strany dožiadaného Daňového úradu Košice oznámené, že jeho zamestnanci sa dňa 03.03.2016 dostavili do sídla spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, Kráľovský Chlmec, vo veci vykonania miestneho zisťovania, pričom zistili, že:
- sídlo tohto daňového subjektu je totožné s adresou konateľa spoločnosti H. D.;
- sídlo sa nachádza v rodinnom dome, ktorý bol v čase miestneho zisťovania neobývaný, javil známky schátrania a nachádza sa na spoločnom dvore s tromi nehnuteľnosťami, pričom majiteľ obývanej nehnuteľnosti uviedol, že H. D. sa už niekoľko rokov po smrti otca na tejto adrese nezdržiava a nevedel uviesť, kde pôsobí;
- na bráne a ani na nehnuteľnosti sa nenachádzalo označenie spoločnosti obchodným menom a nenachádzala sa tam ani poštová schránka,
- na Mestskom úrade Kráľovský Chlmec, oddelenie organizačnej a vnútornej správy, zamestnanci správcu dane následne osobne zistili, že H. D., nar. XX.XX.XXXX je od 28.10.2008 prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. XXX/XX, X. O., pričom spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. na tejto adrese neohlásila svoje sídlo, rodinný dom je v súčasnej dobe odpojený od elektrickej energie a je neobývaný. Ďalším šetrením správcu dane bolo zistené, že daňový subjekt DRUŽBA SK, s.r.o., so správcom dane nekomunikuje, daňové priznania na DPH nepodáva, posledné daňové priznanie na DPH podal za 4. štvrťrok 2012 a daňové priznanie PO za rok 2011. Na základe zistení z miestneho zisťovania a šetrenia správcu dane preto nebolo možné preveriť skutočnosti uvedené v dožiadaní Daňového úradu Nitra zo dňa 05.02.2016.
6. Dňa 05.05.2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti žalobcu. Pri zdaňovacom období apríl 2014 je uvedené, že žalobca v daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 3.162,89 eura, pričom po daňovej kontrole je vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 4.683,89 eura, čo je rozdiel 1.521,-- eur. Správca dane konštatoval, že za uvedené zdaňovacie obdobie žalobca uviedol faktúry od dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o. č. 0216, int. č. faktúry 49/2014, dátum zdaniteľného plnenia 29.04.2014, za pomocné práce na HM Tesco, základ dane 3.494,17 eura, DPH 698,83 eura, spolu 4.193,-- eur a č. 0217, int. č. faktúry 52/2014, dátum zdaniteľného plnenia 30.04.2014, za pomocné práce na HM Tesco, základ dane 4.110,83 eura, DPH 822,17 eura, spolu 4.933,-- eur, ktoré predložil k daňovej kontrole a uplatnil si z nich odpočítanie dane v celkovej sume DPH 1.521,-- eur. Správca dane podrobne opísal priebeh daňovej kontroly vrátane zistení, ktoré vyplynuli z miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Košice a na ich základe dospel k záveru, že žalobca a dodávateľ DRUŽBA SK, s.r.o. v zmysle § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 2 písm. c/, d/ a e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov dostatočne nepreukázali relevantnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi dodanie služby, to znamená, že si neplnili pri dokazovaní svoju zákonnú povinnosť a nepreukázali vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. pri dodaní služby v zmysle § 9 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Faktúra a iné doklady samé o sebe nie sú dôkazom reálneho plnenia, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil. Je to len tvrdenie o takejto skutočnosti. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť musia byť aj preukázané. Na splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nestačí len ich formálna deklarácia. Správca dane preto žalobcovi neuznal odpočítanie dane v sume 1.521,-- eur, pretože daňový subjekt porušil § 51 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, pretože právo na odpočítanie dane z tovaru alebo za služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a platiteľ si môže daň uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 citovaného zákona.
7. Dňa 11.05.2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu. Pri zdaňovacom období apríl 2014 sú v ňom uvedené totožné údaje ako v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 05.05.2016.
8. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 12.05.2016 sa žalobca vyjadril k zisteniam správcu dane uvedených v protokole z dňovej kontroly v podaní zo dňa 06.06.2016, v ktorom zopakoval, že práce, ktoré boli fakturované, boli aj realizované na stavbách, ako to uviedol v priebehu kontroly. Práce robilo minimálne 6 osôb, a to minimálne 10 hodín denne. Žalobca ich preto sám robiť nemohol a musel si dohodnúť iného dodávateľa. Všetky faktúry a iné doklady sú dôkazom reálneho plnenia, čo vysvetľuje, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil. Poukázal na to, že mu nijaký zákon neukladá viesť dochádzku za zamestnancov, za seba a ani za iných. Mená pracovníkov si vzhľadom na odstup času nepamätá, ale ak by ich videl, vedel by ich identifikovať. Z uvedených dôvodov s protokolom a závermi kontroly nesúhlasil.
9. Prípisom zo dňa 15.06.2015 Daňový úrad Nitra žalobcovi oznámil, že nakoľko jeho podanie zo dňa 06.06.2016 nebolo podané v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku prostredníctvom elektronickej podateľne, správca dane ho považuje za nedoručené.
10. Dňa 22.06.2016 vydal správca dane rozhodnutie pod č. 103383407/2016, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.521,-- eur.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
11. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 22.06.2016 žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil rozhodnutím č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016. V odôvodnení vydaného rozhodnutia poukázal na konštatovanie správcu dane, že žalobca vierohodne a jednoznačne nepreukázal reálne dodanie služby, čím nesplnil dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 daňového poriadku. Daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, čím nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 nadväzne na § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH. Daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, a tým nepreukázal vznik daňovej povinnosti u dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o. v deklarovanom rozsahu. K odvolacím námietkam žalobcu smerujúcim proti neuznaniu odpočítania dane z dôvodu nedostatočného preukázania dodaných služieb a nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa DRUŽBA SK, s.r.o. žalovaný uviedol, že predloženie dokladov, ktoré formálne spĺňajú podmienky účtovných dokladov nie je relevantným dôkazom o tom, že služba bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúrach. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno preveriť alebo osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom. Z uvedeného dôvodu požiadal správca dane miestne príslušných správcov dane dodávateľských spoločností o zabezpečenie účtovných dokladov vystavených pre kontrolovaný daňový subjekt a tiež o vyjadrenia zástupcov spoločnosti k vykonaniu pomocných stavebných prác. Účtovné doklady spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. a ani vyjadrenie jej konateľa H. D. sa správcovi dane z dôvodu, že spoločnosť sa na adrese sídla spoločnosti, ktorá je totožná s adresou trvalého pobytu jej konateľa, nenachádza. Sídlom spoločnosti je chátrajúci rodinný dom odpojený od elektrickej energie, v ktorom sa podľa vyjadrenia svedkov konateľ spoločnosti už niekoľko rokov nezdržiava a miesto jeho súčasného pobytu nie je známe. K námietke žalobcu, že správca dane považuje za jeho dôkazné bremeno preukázanie plnenia povinností, ktoré sa týkajú iných osôb a ktoré nevie ovplyvniť a ani doložiť, žalovaný uviedol, že o výbere obchodného partnera rozhoduje daňový subjekt sám. Pokiaľ si daňový subjekt vybral za obchodných partnerov spoločnosti, u ktorých nebolo možné vykonanie fakturovaných práv preveriť, správca dane nemôže vysloviť záver, že práce boli vykonané tak, ako je to uvedené v predložených účtovných dokladoch kontrolovaného daňového subjektu. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane mal výhrady k dodaniu pomocných prác, a preto požadoval, aby uviedol mená osôb, ktoré práce vykonávali, ich dochádzku, kto zabezpečoval materiál, komu boli práce fakturované, ako boli faktúry uhradené a tiež predloženie odovzdávacieho a preberacieho protokolu. Správcovi dane bolo predložené podrobné vysvetlenie tákajúce sa zabezpečovania materiálu a spôsobu úhrad faktúr. Daňový subjekt považoval nad rámec zákonných povinností požiadavku správcu dane preložiť mená osôb, ktoré pracovali pre jeho dodávateľa a ich dochádzku. Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis neukladá, v akej forme majú byť preberací a odovzdávací protokol, preto ich nemožno požadovať v daňovom konaní. Žalobca považoval kontrolné zistenia správcu dane za nesprávne aj z dôvodu, že
správca dane sa vôbec nezaoberal overením reálneho výkonu prác, pričom je evidentné, že z pohľadu ich množstva ich nemohol vykonať sám. Práce robilo minimálne 6 osôb, a to minimálne 10 hodín denne. Žalovaný k uvedeným námietkam žalobcu uviedol, že nakoľko z dôvodov na strane dodávateľských spoločností nebolo možné vykonanie pomocných stavebných práv preveriť, správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie mien osôb vykonávajúcich práce, ktoré by mohli svojimi svedeckými výpoveďami vykonanie prác potvrdiť. Z toho istého dôvodu vyzval správca dane žalobcu na predloženie odovzdávajúceho a preberacieho protokolu, ktorým by preukázal vykonanie prác spoločnosťami, ktoré vystavili účtovné doklady. Vyhotovenie odovzdávajúceho a preberacieho protokolu je bežná prax na stavbách bez ohľadu na to, v akej forme by bol protokol predložený, možno ho použiť ako dôkaz v daňovom konaní, pretože osvedčuje vykonanie stavebných prác a ich odovzdanie medzi dodávateľom a odberateľom. K namietanému overeniu reálneho výkonu prác žalovaný uviedol, že správca dane a ani odvolací orgán vykonanie pomocných prác nespochybnili, ale na základe výsledkov dokazovania vyslovili záver, že práce neboli vykonané dodávateľmi uvedenými na predložených účtovných dokladoch.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
12. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 14.12.2016 uviedol, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016 bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 103383407/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.521,-- eur. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, ktorý neuznal odpočítanie dane z dôvodu dostatočného nepreukázania dodania služby od spoločnosti DRUŽBA Sk, s.r.o., keď svoje preverovanie zameral iba na zisťovanie u dodávateľa služby. Nie je v kompetencii žalobcu preukázať, či spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. podávala daňové priznania a či predložila ku kontrole účtovné doklady. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal porušiť § 19 ods. 2 zákona o DPH tým, že nepreukázal vykonanie prác dodávateľom DRUŽBA SK, s.r.o. V jeho právomoci a kompetencii nie je možnosť v rámci dôkazného bremena preukázať plnenia povinností, ktoré sa týkajú iných osôb. Nemá možnosť a ani mu to zákon neukladá, zistiť, či za predmetné zdaňovacie obdobie boli podávané daňové priznania k dani z príjmov alebo DPH spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o. Nesúhlasí s názorom žalovaného, ktorý postupoval nad rámec zákonných povinností, keď od žalobcu žiadal uviesť mená osôb, ktoré pracovali pre žalobcovho dodávateľa a ich dochádzku, hoci to neboli žalobcovi zamestnanci ani zmluvní partneri. Taktiež žalovaný postupoval nad rámec právnych predpisov, keď od žalobcu žiadal predložiť preberacie a odovzdávacie protokoly, ktoré nemala žiadna zmluvná strana a neukladá to žiadny právny predpis. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáha zrušenia obidvoch uvedených rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je natoľko nedôvodné, nezrozumiteľné a zmätočné, že z neho nemožno usúdiť, čo bolo skutkovým a právnym dôvodom vyrubenia dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti poukázal na všetky dôvody nezákonnosti tohto rozhodnutia tak, ako boli uvedené v jeho odvolaní zo dňa 13.07.2016. Nezákonnosť postupu žalovaného pri jeho rozhodovaní v druhom stupni vidí žalobca v tom, že žalovaný napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nezrušil a nevrátil na nové konanie, čím by odstránil protiprávny stav. Namiesto toho vydal vo veci nové rozhodnutie, v ktorom zásadne zmenil pôvodné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, uviedol novú skutkovú a právnu argumentáciu, ku ktorej sa žalobca už nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť prípadné dôkazy, čím sa mu odňalo právo konať pred správnym orgánom v plnom rozsahu jeho práv a povinností.
IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného
13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku má žalobca povinnosť predkladať správcovi dane záznamy, evidencie, dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Žalobca musí preukázať existenciu dodávky služby, okolnosti uskutočnenia ohľadom dodávky od deklarovaného dodávateľa. Existenciu žalobcom deklarovanej dodávky nepreukazujú ani ním predložené doklady. Žalovaný má za to, že ak si žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie DPH uznaný ako oprávnený. Správca dane požiadal v priebehu daňovej kontroly miestne príslušných správcov dane dodávateľskej spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. o zabezpečenie účtovných dokladov vystavených pre žalobcu a tiež o vyjadrenie zástupcu spoločnosti na objasnenie výkonu pomocných prác. Tieto sa mu však nepodarilo zabezpečiť z dôvodu, že uvedená spoločnosť sa na adrese sídla, ktorá je identická s adresou konateľa spoločnosti H. D.
nenachádza a nekomunikuje so správcom dane. Námietka žalobcu, že sa správca dane zameral iba na zisťovanie služby u dodávateľa je irelevantná a zavádzajúca, nakoľko správca dane v priebehu daňovej kontroly vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia (výzva zo dňa 05.02.2016). K námietke, že žalobca nie je povinný preverovať dodávateľa a či tento podáva daňové priznania žalovaný uviedol, že táto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, avšak žalobca si sám vybral obchodného partnera, u ktorého nebolo možné preveriť vykonanie dodanej služby, preto správca dane nemohol vysloviť názor, že služba bola dodaná tak, ako je deklarovaná na faktúrach. K námietke žalobcu, že žalovaný postupoval nad rámce právnych predpisov, nakoľko žiadal predložiť preberacie a odovzdávacie protokoly, ktoré nemala žiadna zmluvná strana a ani túto povinnosť žiadny právny predpis neukladá, žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval reálne uskutočnenie dodania služby, pričom u dodávateľskej spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o. ju nebolo možné preveriť, nakoľko bola nekontaktná. Vyhotovenie preberacieho a odovzdávacieho protokolu síce nie je zákonom stanovená povinnosť, ale je to bežná prax pri stavbách. Týmito dokladmi mohol žalobca potvrdiť dodanie prác spoločnosťou uvedenou na faktúrach a mohol ich využiť v daňovom konaní ako dôkaz. Žalovaný sa s námietkou žalobcu, že sa nezaoberal overením reálneho výkonu prác nestotožnil, nakoľko správca dane a ani žalovaný vykonanie predmetných pomocných prác nespochybnili, ale na základe výsledkov kontroly vyslovili záver, že uvedené práce neboli vykonané dodávateľom uvedeným na predložených účtovných dokladoch. K ďalším námietkam žalobcu, že nie je v jeho právomoci predkladať správcovi dane dochádzku a oznámiť mená osôb, ktoré tieto práce vykonávali, nakoľko neboli jeho zamestnancami a že žalovaný v rozhodnutí zo dňa 30.09.2016 nesprávne uviedol, že pomocné práce zabezpečovala spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. , pričom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2016 sa uvádza, že ich zabezpečovala spoločnosť Tesco alebo VL-MONT, žalovaný uviedol, že povinnosť spolupracovať so správcom dane vyplýva žalobcovi z § 45 daňového poriadku. Doklady, ktoré žalobca predložil správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, nepreukazovali reálne dodanie prác. Správca dane preveroval dodávateľskú spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. zaslaným dožiadaním, pričom z odpovede vyplynulo, že na adrese sídla spoločnosti sa nachádza neobývaný rodinný dom, ktorý má totožnú adresu s adresou konateľa spoločnosti, ktorý sa na tejto adrese nezdržiava, rodinný dom je bez elektrickej energie, spoločnosť nekomunikuje so správcom dane, nepodáva daňové priznania, posledné, ktorá táto spoločnosť podala je za zdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2012. Žalobca síce nie je povinný predkladať dochádzku osôb, ktoré práce vykonali, ale ich predložením mal možnosť preukázať tvrdené skutočnosti. K námietke týkajúcej sa nesprávneho uvedenia spoločnosti žalovaný poznamenal, že došlo len ku chybe v písaní, ktorá nemá vplyv na merito veci. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, žalovaný sa k nemu nevyjadril, nakoľko žalobca nekonkretizoval, čoho by sa nezákonnosť mala týkať. Námietka žalobcu, že žalovaný zmenil celé pôvodné odôvodnenie a vydal nové rozhodnutie je zavádzajúca a právne irelevantná. Žalovaný nepoužil pri vydaní rozhodnutia novú právnu argumentáciu, iba citoval jednotlivé ustanovenia zákona o DPH a daňového poriadku, ktoré správca dane uviedol vo svojom rozhodnutí. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal správny súd, aby podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VI. Ďalší priebeh súdneho konania
14. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného neuviedol žiadne nové skutočnosti. Na pojednávaní nariadenom na deň 14.12.2017, na ktorom bola vec v súlade s § 114 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) prejednaná v neprítomnosti žalovaného, žalobca naviac žiadal vypočuť svedka Z.. T. R., ktorý so žalobcom spolupracoval a vedel by podľa neho podať svedeckú výpoveď k prácam realizovaným pre spoločnosť VL MONT, s.r.o.. Žalobca okrem toho na pojednávaní tiež namietal, že zistenie skutkového stavu v danom prípade vykonal iný daňový úrad Daňový úrad Košice, pričom takéto zistenia si mal uskutočniť sám žalovaný.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
15. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016 v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol vyhlásený dňa 11.01.2018.
16. Podľa § 119 ods. 1 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
17. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
18. Podľa § 134 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
19. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
21. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
23. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
24. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
25. Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
26. Podľa § 3 ods. 10 daňového poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
29. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
30. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
31. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
32. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h/ umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti a k výstupným dátam z týchto softvérov.
33. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia (ďalej len zákon o DPH), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
34. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
35. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
36. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo písm. d/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo písm. d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ najskôr v zdaňovacom období, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
37. Podľa § 70 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
38. Podľa § 70 ods. 9 zákona o DPH, záznamy podľa odsekov 1 až 6 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
39. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
40. Podľa § 71 ods. 3 zákona o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby, b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu, c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov, d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
41. Podľa § 76 ods. 1, písm. a/ zákona o DPH, platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
42. Žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 3162,89 eura. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2014 sa u žalobcu začala na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 20951684/2015 zo dňa 07.10.2015. V priebehu daňovej kontroly správca dane dňa 05.02.2016 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov za účelom preukázania úhrady dodávateľských faktúr, uvedenia konkrétneho miesta výkonu pomocných prác pri jednotlivých faktúrach, uvedenia konkrétnej pomocnej práce, ktorá bola vykonaná a priradiť ju k jednotlivým dodávateľským faktúram, uvedenia, kto zabezpečil materiál na pomocné práce, mená osôb, ktoré práce vykonali, či uvedené osoby boli na mieste výkonu práce (dochádzka), preukázania odovzdania a prevzatia prác preberacími a odovzdávacími protokolmi, komu boli práce ďalej fakturované a tiež preukázania úhrady odberateľských faktúr. Dňa 25.02.2016 sa žalobca dostavil k správcovi dane a vyjadril sa k jednotlivým bodom výzvy zo dňa 05.02.2016, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Žalobca ku kontrole predložil dodávateľské faktúry, výdavkové pokladničné doklady, uviedol miesta výkonu prác a odberateľa, pre ktorého boli
práce vykonané a predložil tiež odberateľské faktúry týkajúce sa spoločnosti DRUŽBA SK, s.r.o., Hlavná 658/56, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 36 606 499. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly zaslal dožiadanie na Daňový úrad Košice z dôvodu preverenia uskutočnenia zdaniteľných plnení - pomocných stavebných prác a ich zaúčtovania v účtovníctve spoločnosťou DRUŽBA SK, s.r.o.. Odpoveď na dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 17.03.2016. Z odpovede vyplynulo, že sídlo tohto daňového subjektu je totožné s adresou konateľa spoločnosti H. D. a nachádza sa v rodinnom dome, ktorý bol v čase miestneho zisťovania neobývaný, javil známky schátrania a nachádza sa na spoločnom dvore s tromi nehnuteľnosťami, pričom majiteľ obývanej nehnuteľnosti uviedol, že H. D. sa už niekoľko rokov po smrti otca na tejto adrese nezdržiava a nevedel uviesť, kde pôsobí. Na bráne a ani na nehnuteľnosti sa nenachádzalo označenie spoločnosti obchodným menom a nenachádzala sa tam ani poštová schránka. Na Mestskom úrade Kráľovský Chlmec, oddelenie organizačnej a vnútornej správy, zamestnanci Daňového úradu Košice následne osobne zistili, že H. D., nar. XX.XX.XXXX, je od 28.10.2008 prihlásený na trvalý pobyt na adrese F. XXX/XX, X. O., pričom spoločnosť DRUŽBA SK, s.r.o. na tejto adrese neohlásila svoje sídlo, rodinný dom je odpojený od elektrickej energie a je neobývaný. Ďalším šetrením bolo zistené, že daňový subjekt DRUŽBA SK, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, daňové priznania na DPH nepodáva, posledné daňové priznanie na DPH podal za 4. štvrťrok 2012 a daňové priznanie PO za rok 2011. Z odpovede teda vyplynulo, že spoločnosť DRUŽBA SK, s. r. o. uskutočnenie pomocných prác nepriznala, keďže nepodala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, nepreukázala uskutočnenie prác žiadnymi relevantnými a správcom dane overiteľnými dokladmi a dôkazmi, nepreukázala ich zaúčtovanie, daň z uvedených faktúr nepriznala a neodviedla, sídlo jej spoločnosti je fiktívne, so správcom dane nekomunikuje. Keďže žalobca a dodávateľ DRUŽBA SK, s.r.o. v zmysle § 24 ods. 1 v nadväznosti na § 45 ods. 2 písm. c/, d/ a e/ daňového poriadku dostatočne nepreukázali dodanie služby a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 1.521,-- eur.
43. Správny súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil požadované doklady a neposkytol požadované informácie a vysvetlenia, čím nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane. Nepreukázanie skutočnej realizácie zdaniteľných obchodov za mesiac apríl 2014 prostredníctvom overiteľných dôkazov má za následok nesplnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nemožno odpustiť, pričom zákon ich preukázanie vyžaduje a dôkazné bremeno je v tomto prípade na daňovom subjekte, čo vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. k. III. US 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemožno mu oprávnene uznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011. Žalobca v posudzovanej veci jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o deklarovaných zdaniteľných plneniach, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správca dane v priebehu daňovej kontroly jasne uviedol, čo žiada od žalobcu preukázať a označil doklady, ktoré môže na podporu svojich tvrdení predložiť. Žalobca však relevantným spôsobom nepreukázal, že sa ním deklarovaný zdaniteľný obchod aj reálne uskutočnil. Nepredloženie dôkazov zo strany daňového subjektu však nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie. O uvedené sa správca dane pokúšal prostredníctvom iného správcu dane, ktorého žiadal o preverenie požadovaných skutočností. V tomto smere absolútne neobstojí námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu nezákonne v danom prípade vykonal iný daňový úrad - Daňový úrad Košice, pričom takéto zistenia si mal podľa jeho názoru uskutočniť sám žalovaný. Žalovaný postupom popísaným v odseku 3 a 5 tohto odôvodnenia iba využil zákonný inštitút dožiadania zakotvený v § 21 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ktorý umožňuje požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane z dôvodu ekonomiky konania. V priebehu daňovej kontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z § 45 ods. 1 daňového poriadku a poskytol mu aj dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil a požadované doklady napriek výzve správcu dane nepredložil. Správny súd nie je skutkovým súdom a na návrh účastníkov vykonáva dokazovanie len za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom až na pojednávaní (výsluch svedka). Výsluch svedka
navrhnutého žalobcom až v priebehu súdneho konania správny súd nepovažoval v zmysle § 119 a § 120 písm. a) SSP za nevyhnutný na rozhodnutie vo veci, preto ani nevyužil možnosť (nie povinnosť) takýto dôkaz vykonať. Z čestného prehlásenia žalobcom navrhovaného svedka, ktoré žalobca predložil na pojednávaní, naviac nie možné dospieť k záveru, že by tento svedok disponoval informáciami spôsobilými spochybniť alebo zmeniť rozhodujúce skutkové zistenia správcu dane. Napokon je potrebné zdôrazniť, že žalobca mal povinnosť výsluch predmetného svedka navrhnúť v zmysle § 45 ods. 1 písm. c) daňového poriadku v priebehu daňovej kontroly, a to najneskôr do jej ukončenia.
44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 22.06.2016 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 1.521,-- eur, čo je rozdiel medzi daňou uvedenou žalobcom v podanom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 3.162,89 eura a daňou zistenou správcom dane v sume 4.683,89 eura. Rovnako správny bol aj postup žalovaného, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane svojím rozhodnutím č. 104012448/2016 zo dňa 30.09.2016 potvrdil. Správny súd preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).
45. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nezistil.
46. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.