Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-67-2016.pdf
PDF · 95.98 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v konaní vo veci výživného plnoletého dieťaťa: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. X, XXX XX L., toho času bytom H. XX, XXX XX L., právne zastúpená JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o návrhu navrhovateľa, otca plnoletého dieťaťa, E.. Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. X, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Jurajom Bašnákom, advokátom, so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 10C/160/2008-32 zo dňa 11.03.2009, a to v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na dcéru Z. Y., X.. XX.XX.XXXX tak, že otec je povinný platiť znížené výživné zo sumy XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám dcéry, počnúc mesiacom január 2018.
II. Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - otec, v tom čase maloletej, dcéry Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 31.03.2016, domáhal zníženia výživného na maloletú zo sumy XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne. V priebehu konania navrhovateľ navrhol zmenu jeho návrhu, pripustenú na pojednávaní dňa 10.01.2018, v zmysle ktorej sa domáhal zníženia výživného na dcéru Z. na sumu XXX Eur mesačne splatnú vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej dcéry spätne odo dňa 31.03.2016.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 10C/160/2008-32 zo dňa 11.03.2009, súd rozviedol manželstvo účastníkov a schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Styk otca s maloletou sa neupravoval. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Otec, toho času plnoletej, Z. ako osoba povinná platiť výživné v návrhu na zníženie výživného poukazoval na to, že v čase rozvodu s matkou maloletej a schválenia rodičovskej dohody dosahoval príjem v rozmedzí od X XXX Eur až do X XXX Eur, no v súčasnosti už dlhodobo nemá žiaden príjem a finančné prostriedky čerpá z úspor. Je spoločníkom vo viacerých obchodných spoločnostiach, no toho času tieto nevykonávajú žiadnu činnosť. Jediná obchodná spoločnosť, ktorej je otec spoločníkom a ktorá obchodnú činnosť vyvíja, je V. M. s.r.o., pričom za rok 2014 dosiahla stratu. Od času odchodu zo spoločnej domácnosti vedenej s matkou plnoletej t.j. od začiatku roka 2015, býva otec v garsónke na
B. ulici L., Z., ktorú vlastní. Iné nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi Z. Y., nar. XX.XX.XXXX. S matkou maloletého otec nežije v spoločnej domácnosti a na jeho výživu prispieva na základe dohody s matkou maloletého sumou 100,- Eur mesačne. Otec plnoletej Z. vo svojom návrhu tiež zdôraznil, že po rozvode s matkou Z. sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom si neuplatňoval žiadne nároky v rámci vysporiadania BSM, hoci počas trvania manželstva zabezpečoval príjem rodiny výlučne alebo v prevažnej miere. Matka spolu s Z. zostali bývať vo veľkom rodinnom dome v lukratívnej časti L. , ktorý bol zrenovovaný výlučne zo zárobku navrhovateľa. Voči navrhovateľovi je na návrh Z. matky vedené exekučné konanie za účelom vymoženia zameškaného výživného. Svoje výdavky vyčíslil navrhovateľ v sume XXX Eur a pozostávajú zo sumy XXX Eur na stravu, XX Eur na drogériu, XX Eur na elektrinu a XXX Eur tvoria náklady na byt.
3. Plnoletá dcéra navrhovateľa Z. Y. sa k návrhu otca ako osoby povinnej platiť výživné vyjadrila prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním, doručeným súdu dňa 21.04.2017, ktorým žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodila tým, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre zníženie výživného, keďže od času ostatného rozhodnutia o výžinom sa podstatne zmenili pomery na strane plnoletej Z. ako osoby, ktorá je oprávnená z výživného a ktorá v tom čase mala XX rokov, pričom toho času dosiahla vek plnoletosti a jej odôvodnené potreby sa zmenili primerane k veku, preto by sa navrhovateľ mal podľa jej názoru zmobilizovať a začať starať o to, aby svoje dve deti dokázal podporovať aspoň formou platenia výživného, keď im už žiadnu inú podporu neposkytuje. Poukázala tiež na to, že s otcom sa nestretáva, naposledy sa s ním stretla v lete 2016, kedy ju mal zdeprimovať do tej miery, že musela opätovne začať navštevovať psychiatričku pre depresie. Navrhovateľovi teda žiadne náklady súvisiace so stretávaním s Z. nevznikajú, všetky náklady na bývanie a stravu zabezpečuje výlučne jej matka. Vo vyjadrení plnoletá dcéra navrhovateľa zdôraznila tiež fakt, že navrhovateľ ako otec, v tom čase ešte maloletej, dcéry si dlhodobo nepravidelne plnil vyživovaciu povinnosť, následkom čoho bola matka, v tom čase maloletej, Z. nútená podať návrh na exekúciu, keďže už v čase podania návrhu predstavoval dlh navrhovateľa na výživnom sumu vo výške XX XXX Eur. Nakoľko navrhovateľ riadne neplatil výživné ani počas exekučného konania, z dôvodu ktorého narástol dlh na výživnom takmer na sumu XX XXX Eur. Až exekučným konaním, kedy navrhovateľovi hrozilo, že jeho byt na B. ulici bude predaný v dražbe, sa navrhovateľ zaktivoval a bola uzavretá Dohoda o urovnaní, pričom navrhovateľ uhradil exekúciu vo výške XX XXX Eur (vrátane trov), z čoho bola oprávnenej poukázaná suma XX XXX Eur. Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca, ako osoby povinnej platiť výživné, podľa názoru plnoletej dcéry navrhovateľa je zrejmé, že navrhovateľ má vysokoškolské vzdelanie, je absolventom právnickej fakulty, ktorý zastával dosť vysoké funkcie v štátnej administratíve, čiže nie je obmedzená jeho schopnosť pracovať v štátnej správe, keď už mu podnikanie v súkromnej sfére nejde tak, ako by si predstavoval a ako naznačuje v jeho návrhu. Do pozornosti súdu dala oprávnená z výživného tiež skutočnosť, že navrhovateľ je vlastníkom bytu na B. ulici o výmere XX m2, pričom hodnota nehnuteľnosti bola znalcom A.. C. O. v znaleckom posudku č. 281/2016 stanovená na sumu XXX XXX Eur.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom plnoletej Z. Y., prednesmi právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkyne H.. L. Y. - matky plnoletého dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C/160/2008-32 zo dňa 11.03.2009, zisťoval odôvodnené mesačné výdavky plnoletej Z., zisťoval majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné a ako aj matky plnoletej, oboznámil sa s celým obsahom spisu, prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil nasledovný skutočný stav veci:
5. Plnoletá Z. Y., ktorá dosiahla plnoletosť dňa 08.10.2016, mala v čase rozhodovania súdu XX rokov, bola študentkou X. ročníka gymnázia na D. ulici v L.. Pochádza z manželstva jej rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C/160/2008 - 32 z 11.03.2009, ktorým súd zároveň schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, na základe ktorej zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX Eur mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Plnoletá Z. Y. je zdravá, má však diagnostikované špecifické potreby pri vzdelávaní ako aj úzkostno-fóbickú poruchu pre ktorú je dispenzarizovaná u H.. F. L., pedopsychiatričky.
6. Pravidelné mesačné výdavky plnoletej Z. na krytie jej odôvodených potrieb súd ustálil nasledovne: náklady na bývanie vo výške XXX,XX Eur (elektrina, voda, plyn, telefón, internet, káblová televízia a
odvoz smetí - pomerne v 1 na 2 členov domácnosti ) strava vo výške XXX Eur, hygiena, kozmetika a lieky vo výške XX Eur, poplatok za mobilný telefón vo výške XX Eur, vreckové vo výške XX Eur, knihy, kultúra a školské pomôcky vo výške XX Eur, doprava - MHD vo výške XX Eur, doučovanie (matematika) vo výške XXX Eur, maturitná príprava (slovenský jazyk + chémia) vo výške XXX Eur, mimoriadny výdavok súvisiaci so stužkovou vrátane oblečenia vo výške XX Eur (spolu XXX Eur), oblečenie vo výške XX Eur, záujmová činnosť (kone, plaváreň) vo výške XXX Eur, náklady na zubnú starostlivosť vo výške XX Eur, náklady na rozvoz do školy (okrem MHD) vo výške XX Eur (vzhľadom na stanovenú diagnózu úzkostno- fóbickej poruchy), ktoré súd uznal na základe listinných dôkazov predložených plnoletým dieťaťom v konaní. Spolu boli pravidelné mesačné výdavky na odôvodnené potreby plnoletej ustálené súdom v sume X XXX,XX Eur. Súd za oprávnené výdavky plnoletého dieťaťa neuznal výdavky vynakladané na dovolenky a časť výdavkov vyčíslených ako výdavky na domácnosť, a to: ochrana objektu, domová daň, poistka na auto, náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti, náklady na dopravu vo výške XX Eur (ako primerané ich uznal vo výške XX Eur) a náklady na domáce zvieratá, nakoľko uzavrel, že ide o výdavky nesúvisiace z bezprostredným uspokojovaním potrieb plnoletého dieťaťa, ale o náklady matky súvisiace so správou jej majetku. Pokiaľ ide o náklady na domáce zvieratá, tieto takisto nesúvisia s bezprostredným uspokojovaním potrieb Z. a nemožno ich považovať za oprávnené.
7. Matka plnoletej Z. Y., H.. L. Y., žije s dcérou v spoločnej domácnosti v dome na H. ulici v L., ktorý matka získala darom od rodičov (viď LV č. 721 - č.l. 134). matka je samostatne zárobkovo činná, podniká na základe živnostenského oprávnenia ako učiteľka nemčiny a slovenčiny pre cudzincov v nemeckom jazyku. Jej priemerný zárobok predstavuje dumu XXX až XXX Eur mesačne. Okrem rodinného domu je spoluvlastníčkou podielu k nehnuteľnosti, vedenej ako rekreačná chata v obci H. J. H..
8. Otec plnoletej Z. Y. býva v garsónke na B. ulici v L., ktorú vlastní. Mesačné výdavky vyčíslil v sume XXX Eur. Je spoločníkom spoločnosti U. s r.o., ktorá obchoduje s realitami. Podľa udania otca vo výpovedi príjem z nej je náhodný, obchodnú činnosť vykonáva príležitostne, zamestnaný nie je. Podľa účtovnej závierky spoločnosti U. s.r.o za rok táto vlastní majetok spolu vo výške XXX XXX Eur, jej výsledok hospodárenia bol účtovaný vo výške XX XXX Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorú mal už v čase ostatného rozhodnutia o výživnom. Na výživu maloletého otec prispieva na základe dohody s matkou podľa predložených výpisov z účtu sumou XXX Eur mesačne.
9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
11. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
13. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, veta prvá a druhá Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
15. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prvotným a nevyhnutným predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorú je súd povinný skúmať skôr ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu.
17. Konajúci súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci nastala oproti stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia mala toho času už plnoletá Z. XX rokov, pričom v čase rozhodovania súdu mala XX rokov. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu uplynulo takmer X rokov. Súd tiež ustálil zmenu pomerov na strane otca, u ktorého sa zmenili jeho zárobkové pomery.
18. Na základe predložených dokladov, výsluchu účastníkov a prednesov ich právnych zástupcov, najmä s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od ostatného rozhodnutia, bolo v konaní nesporné, že narastajúcim vekom oprávnenej osoby, plnoletej Z. Y., vzrástli jej výdavky spojené s uspokojovaním odôvodnených životných potrieb, ktoré vzrástli priamoúmerne k jej veku, na ktorú skutočnosť súd prihliadol pri posúdení dôvodnosti návrhu, podaného otcom ako osobou povinnou platiť výživné.
19. Na druhej strane mal súd z listinných dôkazov, preukazujúcich majetkové a zárobkové pomery otca, v konaní za preukázané, že skutočné príjmy otca, ako osoby povinnej platiť výživné, sa znížili, čo sporné v konaní napokon ani nebolo, keďže plnoletá dcéra nespochybňovala, že skutočný príjem otca sa oproti príjmu, z ktorého súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody v rámci ostatného určenia výživného vychádzal, podstatne znížil.
20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a doposiaľ prijatých záverov sa súd pri rozhodovaní o návrhu otca riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania výživného, spočívajúcou, okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností osoby povinnej platiť výživné, teda navrhovateľa, v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia.
21. Súd preto po zvážení zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, ktorých vyživovacia povinnosť k plnoletej Z. doposiaľ trvá, nakoľko vzhľadom na prípravu na budúce povolanie nie je schopná sa toho času sama živiť, ako aj jej odôvodnených výdavkov, vyhodnotil, že návrhu navrhovateľa, otca plnoletej Z., je možné čiastočne vyhovieť, rozhodne nie však v rozsahu ním požadovanom, nakoľko výživné v sume XXX Eur mesačne, ktorého určenia sa domáhal otec, nezodpovedá jej odôvodneným potrebám primeraným k jej veku a odôvodneným aj v súvislosti s jej prípravou na budúce povolanie a nákladmi tým spojenými, ktoré sú vzhľadom na jej špecifické potreby učenia zvýšené (náklady na doučovane). K uvedenému je potrebné poukázať aj na záver súdu, že požadovaná výška výživného navrhovateľom nezodpovedá nielen výdavkom plnoletej, ale ani možnostiam a schopnostiam otca, ktoré súd vyhodnotil v súlade s kritériami uvedenými v odseku 20 a v nadväznosti na ktoré súd jednoznačne uzavrel, že otec plnoletej Z. dostatočne svoje schopnosti a možnosti, ako aj skúsenosti, na dosiahnutie primeraného príjmu nevyužíva.
22. Súd preto v danom prípade dospel v súlade s vykonaným dokazovaním k záveru, že sú splnené podmienky pre zníženie výživného na plnoletú dcéru navrhovateľa Z. Y. zo sumy XXX Eur mesačne na sumu XXX Eur mesačne, počnúc mesiacom január 2018 (k času rozhodnutia súdu) , keďže zárobkové pomery povinného rodiča, v tomto prípade otca, sa s poukazom na už uvedené zistené skutočnosti zmenili, pričom táto suma výživného zodpovedá pomerne k polovici mesačných výdavkov plnoletej dcéry, keďže vyživovaciu povinnosť k dcére má v rovnakej miere aj matka, keďže na osobnú starostlivosť v prípade plnoletého dieťaťa už nie je možné prihliadnuť a možnosti a schopnosti rodičov dosahovať príjem súd vyhodnotil ako podobné.
23. S poukazom na všetky doposiaľ uvedené závery súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol z dôvodov, na ktoré poukázal v odseku 21. Pokiaľ otec žiadal znížiť výživné od podania návrhu, v tejto časti súd návrhu rovnako nevyhovel, nakoľko dospel k záveru, že je v rozpore s účelom vyživovacej povinnosti rodičov k deťom.
24. Súd svojím rozhodnutím zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 10C/160/2008 - 32 zo dňa 11.03.2009, a to v časti určenia vyživovacej povinnosti otca na dcéru Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorým bolo naposledy rozhodnuté o výživnom plnoletého dieťaťa.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (ustanovenie § 376 ods. 1 CMP).