Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/196/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: L.. U. T., W. XX, XXX XX M. L. M. F., SR , právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom organu verejnej moci pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Súd žalovanej strane vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2014 požadoval, aby súd zaviazal žalovanú stranu na zaplatenie sumy 16 270,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že Uznesením o začatí trestného stíhania ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 26.10.2011 vydaným vyšetrovateľom PZ L.. I.. I. L. z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 2. Inšpekčné oddelenie, Pribinova č.2, 812 72 Bratislava, bolo začaté trestné stíhanie vo veci a následne bolo uznesením o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 27.10.2011 vydaným vyšetrovateľom PZ L.. I.. U. W., z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej vznesene obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b) Trestného zákona. V dôsledku trestného oznámenia vtom čase manželky žalobcu a v ňom uvedených tvrdení, ktoré predchádzalo začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu podľa § 17b ods. 1 zákona o Policajnom zbore a jeho zadržaniu podľa § 85 ods.1 Trestného poriadku dňa 26.10.2011, v zmysle zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS;SKIS.393/IS-2-V-2011 zo dňa 26.10.2011 spísanej vyšetrovateľmi PZ SR L.. I.. U. W. a L.. I. L. z Ministerstva vnútra SR, sekcia 812 72 Bratislava. Žalobca bol na slobodu prepustený dňa 28.10.2011 na základe opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.10.2011, sp.zn.Pv851/11-8, pričom prokurátor v ňom mimo iné uviedol aj to, že na základe osobnej anamnézy obvineného nemožno vyvodiť záver o jeho nebezpečnosti voči poškodeným subjektom. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia si žalobca z dôvodov podľa § 189 ods.1 písm. a), b) Trestného poriadku podal prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým bol právny zástupca žalobcu sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom zo dňa 02.11.2011, spis.zn.Pv851/11-9, následne prokurátor zrušil rozhodnutie o obvinení, pričom uložil policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Uznesením vyšetrovateľa PZ pod ČVS:SKIS-393/IS-2-V-2011 z 12.06.2012 vydaného L.. I.. U. W. z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, došlo k postúpeniu veci na Obvodný I úrad Nové Mesto nad Váhom, nakoľko výsledky vyšetrovania nepreukázali podozrenie z trestného

činu, ale mohlo ísť o konanie, ktoré napĺňalo znaky priestupku. Postúpením veci došlo k ukončeniu trestného konania, bez preukázania tej skutočnosti, že by malo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Nad rámec uvedeného žalobca uviedol, že aj v priestupkovom konaní bola celá vec ukončená bez toho, aby bolo vo vecí vynesené právoplatné meritórne rozhodnutie o vine žalobcu. Žalobca považuje vyššie uvedené rozhodnutie o vznesením obvinenia poškodenému zo dňa 27.10.2011 pod ČVS: SKIS-393/ IS-2-V-2011 a zadržanie žalobcu dňa 26.10.2011 ČVS: SKIS393/IS-2-V-2011 za nezákonné a postup, ktorým bolo vedené vyšetrovanie vo veci za nesprávny a nezákonný. Žalobca podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci dňa 10.10.2014 písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená orgánom verejnej moci a to nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa ust. 3 ods.1 písm. a), b), d) zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, avšak bezvýsledne. Žalobca si uplatnil podanou žalobou majetkovú škodu, ktorá predstavuje náklady obhajoby v trestnej veci vedenej pod ČVS: SKIS393/IS-2-V-2011, podľa advokátskej tarify vo výške 420,-Eur, ktorú žalobca zaplatil právnemu zástupcovi. Ďalej si uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške15.850,-Eur. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že až do vzniku skutočností, ktoré sú dôvodom podania žaloby, žil žalobca relatívne normálny usporiadaný život a na svojom bývalom pracovisku a vo svojom okolí požíval primeranú úctu. Žalobca bol a je bezúhonným občanom, u ktorého sa nikdy nevyskytli poruchy správania voči svojím blízkym ani okoliu. Osobu žalobcu teda možno považovať za takú, ktorá až do istého času žila normálnym a usporiadaným životom. K zmene v živote žalobcu došlo po zásahoch zo strany policajného orgánu, ktoré mu trvalo zmenili kolobeh života. V súkromnom, pracovnom a spoločenskom živote došlo k zmene vo vnímaní osoby žalobcu zo strany viacerých osôb a až na rodinných príslušníkov a pár známych sa mu ľudia otočili chrbtom. Ak by neexistovalo obvinenie voči žalobcovi, civilný súd by tiež nikdy nevyniesol rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým boli žalobcovi dočasne odobraté jeho maloleté deti, čo žalobca veľmi ťažko niesol. K následkom došlo tiež aj v rámci uplatnenia v policajnom zbore SR, ktorý bol žalobca vplyvom okolností nútený opustiť a nemohol ďalej kariérne rásť. Nemalá nemajetková ujma bola spôsobená aj pozbavením osobnej slobody a zadržaním žalobcu, pričom v tom čase, dochádzalo k psychickej ujme spôsobenej jednak umiestnením v cele a zároveň neistotou v tom, či dôjde k vzatiu do väzby. Žalobca preto požadoval náhradu škody vyčíslenú v celkovej výške: 16.270,-Eur. (majetková škoda vo výške 420,-Eur -zaplatená odmena za obhajobu a nemajetková ujma vo výške 15.850,-Eur.).

2. Žalovaná strana doručila súdu dňa 24.02.2015 písomné vyjadrenie k žalobe. Žiadala žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala vo svojom vyjadrení predovšetkým na to, že dňa 26.10.2011 pod ČVS:SKlS-393/lS-2-V-2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení. Dňa 27.10.2011 bolo pod ČVS: SKIS-393/ IS-2-V-2011 vydané uznesenie o vznesení obvinenia. Prokurátor uznesením č. Pv 851/11-9 zo dňa 02.11.2011 zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a uložil policajtovi, aby znova konal a rozhodol. Predmetná trestná vec bola spojená na spoločné konanie s vecou ČVS: SKIS-415/IS-2-V-2011 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 209 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona, pričom konanie bolo ďalej vedené pod ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011. Poukázala najmä na skutočnosť, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom uznesením o zrušení zrušil uznesenie o vznesení obvinenia z dôvodu, že „dochádza k situácii, kedy je v jednej trestnej veci vedené trestné stíhame pre dva činy toho istého potenciálneho subjektu, pričom jeden čin je prejednávaný proti osobe a druhý vo veci“. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia z procesných dôvodov. Následne prebiehalo trestné stíhanie „vo veci“ a nie už voči konkrétnej osobe. Celkovo teda trestné stíhanie voči osobe žalobcu trvalo pár dní od 27.10.2011 do 02.11.2011. Poukázala aj na citovanú i časť odôvodnenia uznesenia o postúpení. Uviedla aj, že v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku má policajt povinnosť bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Uznesenie o vznesení obvinenia teda nie je rozhodnutím o tom, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou, ale vyjadruje len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že určitá osoba je páchateľom skutku, ktorý sa považuje za trestný čin. V ďalšom konaní sa požiadavka na stupeň pravdepodobnosti stále zvyšuje, pričom na odsúdenie osoby by už pravdepodobnosť mala hraničiť s istotou. Preto má za to, že v tejto veci okolnosti konkrétneho prípadu odôvodňujú postup, na základe ktorého by sa na uznesenie o vznesení obvinenia nenazeralo ako na nezákonné, aj keď bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené a trestná vec postúpená na

priestupkové konanie, ale na základe ktorého by bolo na uznesenie o vznesení obvinenia nazerané ako na zákonné a správne. Čo sa týka zadržania žalobcu a obmedzenia jeho osobnej slobody žalovaná uviedla, že dňa 26.10.2011 po začatí trestného stíhania bola vyšetrovateľom vypracovaná žiadosť o predvedenie žalobcu v zmysle § 17b zákona č. l7l/l993Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý bol podozrivý :o spáchania skutkov, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie. Žiadosť o predvedenie bola vypracovaná z dôvodu, že od príchodu službukonajúceho vyšetrovateľa a následne počas vykonania prvotných úkonov sa žalobca, v tom čase podozrivý, zdržiaval na neznámom mieste, nezdržiaval sa v mieste trvalého bydliska, ani rodinným príslušníkom nezdvíhal telefón a vzhľadom na to, že bol držiteľom strelnej zbrane, ktorú mal v legálnej držbe a bol predpoklad, že ju má pri sebe, existovala hrozba, že splní vyhrážky, ktorými sa predtým vyhrážať svojej manželke. Dňa 26.10.2011 o 19:36 hod. bola žalobcovi obmedzená osobná sloboda, a to vykonaním predvedenia na základe § 17b ods. l zákona č. 171/1993 Z.z.. Počas predvedenia mal žalobca pri sebe svoju zbraň, ktorá mu bola odobratá v zmysle § 22 ods.l zákona č. 171/1993 Z.z. Dňa 26.10.2011 o 23:22 hod. bol žalobca prevzatý vyšetrovateľom. Po prevzatí vyšetrovateľom bol žalobca po predchádzajúcom telefonickom súhlase prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zadržaný ako podozrivý v zmysle § 85 ods. l Trestného poriadku. Po zadržaní bol podozrivý vypočutý, a to v čase od 01:35 hod do 05:30 dňa 27.10.2011. Na základe vykonaných výsluchov apo vyhodnotení dôkaznej situácie bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Následne o 09:25 hod. dňa 27.10.2011 bol k veci vypočutý žalobca ako obvinený apo vykonaní výsluchu bol o 12:00 hod. umiestnený do cely policajného zaistenia. Vyšetrovateľom bol vypracovaný a podaný službukonajúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podnet na podanie návrhu a vzatie žalobcu do väzby, a to z dôvodov uvedených v § 71 ods.l písm. a), písm. c) Trestného poriadku. Opatrením prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podľa § 85 ods.4 Trestného poriadku zo dňa 28.l0.2011, sp.zn. Pv 851/11-8, bol žalobca prepustený na slobodu. Žalovaná strana uviedla, že žalobca nepreukázal, že by pri jeho zadržaní alebo obmedzení i osobnej slobody došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca dokonca ani nešpecifikoval v čom vidí nezákonnosť, resp. nesprávny úradný postup, pri jeho zadržaní a obmedzení osobnej slobody. Zároveň uviedla, že žiaden príslušný orgán existenciu nesprávneho úradného postupu či akejkoľvek nezákonnosti v súvislosti so zadržaním a obmedzením osobnej slobody žalobcu nekonštatoval. V časti namietaného postupu, ktorým bolo vedené vyšetrovanie, taktiež uviedla, že žalobca nesprávny úradný postup vo vyšetrovaní nijako nešpecifikoval. Podľa dostupných informácií žiaden príslušný orgán existenciu nesprávneho úradného postupu nekonštatoval. Z uvedených dôvodov považovala aj toto tvrdenie žalobcu za nepreukázané. Taktiež poukázala na skutočnosť, že súdu v občianskoprávnom konaní nie je Trestným poriadkom (a ani iným predpisom) zverená právomoc preskúmavať postup či rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného konania a rozhodovať o ich zákonnosti či nezákonnosti. Súd je tu viazaný zisteniami a rozhodnutiami na to príslušných orgánov v zmysle Trestného poriadku. Na základe uvedených skutočností žalovaná zastávala názor, že prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) nie je splnený. Taktiež nie je preukázaná existencia ani druhého predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to škody, vrátane nemajetkovej ujmy. Žalobca nijako nepreukázal, že by fakturovanú sumu advokátovi aj skutočne uhradil, tento nárok žalobcu teda považovala za nepreukázaný. Zastávala názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania samotnej existencie a následkov nemajetkovej ujmy, ako ani jej výšky.

3. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 . Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 1,2 . Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1,2 . Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo, so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 .

4. Súd vo veci vykonal dokazovania výsluchom žalobcu, žalobcom navrhnutého svedka Ing. T. B., listinnými dôkazmi: žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10.10.2014, faktúrou zo dňa 10.01.2014, fotokópiami internetových stránok s informáciami o obvinení žalobcu, výpisom z VÚB Banky oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS SK IS 393/IS-2/V-2011, obsahom pripojených spisov Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 3P/156/2012 a sp.zn. 5P/311/2011.

5. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobca listom zo dňa 10.10.2014, ktorý bol doručený Ministerstvu vnútra SR, požiadal v zmysle ustanovenia § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z., o predbežné prerokovanie uplatneného nároku v žalobe špecifikovanom titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu. Taktiež medzi stranami sporu bolo nesporné, že žiadosti vyhovené nebolo.

6. Žalobca počas vedenia konania zotrval na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvádzaných v žalobe. Žalobca ako aj právny zástupca žalobcu počas konania vo vzťahu k argumentácii žalovanej prezentovanej počas konania uviedli, že výška nemajetkovej ujmy je, vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu orgánov činných v trestnom konaní ako aj vo vzťahu k nezákonnému rozhodnutiu, primeraná. Taktiež k argumentácii žalovanej, vo vzťahu k výške uplatnenej škody titulom zaplatených trov, v súvislosti s poskytnutou právnou službou zvoleným právnym zástupcom žalobcovi, právny zástupca žalobcu uviedol, že trovy obhajoby boli vynaložené účelne a ich výška je vyčíslená správne.

7. Žalovaná taktiež počas vedenia konania zotrvala na svojich skutkových a právnych tvrdeniach. Mala za to, že žaloba je nedôvodná. Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, nakoľko prokurátor predmetné uznesenie nezrušil pre nezákonnosť. Rovnako prokurátorom nebol v žiadnom štádiu trestného konania konštatovaný nesprávny úradný postup vyšetrovateľa, ktorý by vydaniu niektorého : rozhodnutí bezprostredne predchádzal. Žalovaná mala jednoznačne za to, že žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu. Poukázala na to, že odmena advokáta za právne služby sa mala v tomto prípade posudzovať ako tarifná odmena, takže základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v roku 2011 pri obhajobe v trestnom konaní pri trestných činoch s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov je 1/12 výpočtového základu, čo predstavuje sumu 61,75 EUR. Žalobca nepreukázal existenciu ani následky nemajetkovej ujmy ani jej výšky, nejakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom dospel k stanovenej sume, akým spôsobom ju vyčíslil a na základe akých skutočností.

8. Svedok Ing. T. B. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná ako bývalého kolegu zo služobného pomeru, boli obaja zamestnaní na KR PZ v Trenčíne. Svedok bol riaditeľ Krajského dopravného inšpektorátu KS PZ v Trenčíne a žalobca bol vedúci oddelenia Mýtnej polície KDI PZ TN. Svedok ako bezprostredný nadriadený žalobcu, v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu - kvôli nejakým nezhodám s manželkou pripravoval v súlade so služobným postupom podklady pre krajského riaditeľa a dospel k záveru, že v danom prípade neboli dostatočne preukázané podmienky na to, aby bol p. T. prepustený zo služobného pomeru, odporúčal , aby sa vyčkalo na skončenie až na rozhodnutie súdu v danej veci. Jeho návrh bol akceptovaný, žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru a pokračoval vo výkone svojej doterajšej funkcie aj naďalej, akurát mu bola odobratá súkromná a služobná zbraň. Svedok tiež uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca mal nejaké problémy s podriadenými na oddelení Mýtnej polície v tom zmysle, že mu niekto odstránil menovku z dverí kancelárie a kolegyňa sa vyjadrila, že s ním nebude slúžiť, lebo má z neho strach. Svedok tiež uviedol, že nepracuje na KR PZ v Trenčíne od 01.09.2017, odišiel na vlastnú žiadosť, požiadal o uvoľnenie z pracovného pomeru. Patrik T. odišiel v roku 2012 na vlastnú žiadosť bez uvedenia dôvodu.

9. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 súd zistil, že Uznesením o začatí trestného stíhania ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 26.10.2011 vydaným vyšetrovateľom PZ mjr. Ing. I. L. z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby, 2. Inšpekčné oddelenie, Pribinova č.2, 812 72 Bratislava, bolo začaté trestné stíhanie vo veci a následne bolo uznesením o vznesení obvinenia ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 27.10.2011 vydaným vyšetrovateľom PZ mjr. I.. U. W., z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej vznesene obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b)

Trestného zákona. V dôsledku trestného oznámenia vtom čase manželky žalobcu a v ňom uvedených tvrdení, ktoré predchádzalo začatiu trestného stíhania a vzneseniu obvinenia došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu podľa § 17b ods. 1 zákona o Policajnom zbore a jeho zadržaniu podľa § 85 ods.1 Trestného poriadku dňa 26.10.2011, v zmysle zápisnice o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby ČVS;SKIS.393/IS-2-V-2011 zo dňa 26.10.2011 spísanej vyšetrovateľmi PZ SR mjr. Ing. U. W. a mjr. I. L. z Ministerstva vnútra SR, sekcia 812 72 Bratislava. Žalobca bol na slobodu prepustený dňa 28.10.2011 na základe opatrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28.10.2011, sp.zn.Pv851/11-8. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia si žalobca z dôvodov podľa § 189 ods.1 písm. a), b) Trestného poriadku podal prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým bol právny zástupca žalobcu sťažnosť. Uznesením Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom zo dňa 02.11.2011, spis.zn.Pv851/11-9, následne prokurátor zrušil rozhodnutie o obvinení, pričom uložil policajtovi, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Uznesením vyšetrovateľa PZ pod ČVS:SKIS-393/IS-2-V-2011 z 12.06.2012 vydaného mjr. Ing. U. W. z Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, došlo k postúpeniu veci na Obvodný I úrad Nové Mesto nad Váhom, nakoľko výsledky vyšetrovania nepreukázali podozrenie z trestného činu, ale mohlo ísť o konanie, ktoré napĺňalo znaky priestupku.

10. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom odbor všeobecnej vnútornej správy, vydal dňa 09.10.2012 pod číslom ObU-NM-OVVS-2012/02295 PK 303/2012 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. §19 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil úmyselným narušením občianskeho spolunažívania hrubým správaním tým, že dňa 24.09.2011 v doobedňajších hodinách počas jazdy autom fyzicky napadol svoju manželku L.. C. T. a to tak, že ju udrel dvakrát otvorenou dlaňou po tvári. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ spojení s ust. § 49 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola L.. U. T. za spáchaný priestupok uložená sankcia - pokuta vo výške 10,- €, splatná priloženou poštovou poukážkou a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozkazu na účet Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom. Voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 9.10.2012 podal žalobca v zákonnej lehote odpor. Obvodný úrad Nové Mesto nad Váhom odbor všeobecnej vnútornej správy priestupkové konanie vedené v zmysle ust. § 76 ods. I písm. f/zastavil, nakoľko v spojení s ust. § 20 citovaného zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok zanikla.

11. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spisová značka 5P 311/2011 konajúci súd zistil, že na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom bolo vedené konanie o rozvod manželstva účastníkov : L.. C. T. c/a L.. U. T.. Uznesením zo dňa 16.12.2011 č.k. 5P/3 5 8/2011-47 súd nariadil predbežné opatrenie ktorým maloleté deti T. : U., nar. X.X.XXXX a N., nar. XX.X.XXXX zveril do dočasnej osobnej starostlivosti matky. Súd zároveň dočasne zakázal otcovi maloletých detí styk s maloletým U., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.júla 2012 č.k. 5P/311/2011-132 súd manželstvo účastníkov L.. U. T., nar. 4.3.1978 a L.. C. T., rod. : L., nar. XX.X.XXXX rozviedol. Maloleté deti T., U., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Zároveň súd zaviazal žalobcu povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí a upravil styk otca s maloletými deťmi.

12. Zo spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom spisová značka 3P/156/2012 súd zistil, že pod týmto číslom bolo vedené konanie o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 15.10.2012 č.k. 5P/358/2011-111 súd zveril mal. U. T., nar. XX.XX.XXXX a N. T., nar. XX.XX.XXXX na čas od 1.12.2011 do 31.8.2012, do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Žalobca bol povinný prispievať na výživu mal. U., nar. X.X.XXXX sumou 100,- Eur mesačne súčinnosťou od 1.12.2011 do 31.8.2012, ktoré bol povinný poukazovať vždy do 13. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Taktiež bol povinný prispievať na výživu mal. N., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- Eur i mesačne s účinnosťou od 1.12.2011 do 31.8.2012, ktoré bol povinný poukazovať vždy do 15. V mesiaci vopred k rukám matky.

13. Z obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 je zrejmé, že dňa 26.10.2011 pod ĆVS: SKIS-393/lS-2-V-2011 bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.l, ods.2 písm. h) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.l, ods.2 písm. h) Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe

uvedenom v predmetnom uznesení. Dňa 27.10.2011 bolo pod ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011 vydané uznesenie o vznesení obvinenia (ďalej len „uznesenie o vznesení obvinenia“) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.l, ods.2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona. V tomto uznesení sa uvádza, že „skutkový stav ako je uvedený vo výrokovej časti uznesenia bol získaný najmä zo zápisnice o výsluchu svedka -poškodeného L.. C. T. a z úradných záznamov zo dňa 26.10.2011“. Prokurátor uznesením č. Pv 851/11-9 zo dňa 02.11.2011 zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a uložil policajtovi, aby znova konal a rozhodol. Predmetná trestná trestná vec bola spojená na spoločné konanie s vecou ČVS: SKIS-415/IS-2-V-2011 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 209 ods.l písm. a), písm. b) Trestného zákona, pričom konanie bolo ďalej vedené pod ČVS: SKIS-393/IS-2-V-20I1. Počas prípravného konania boli vo veci vykonané výsluchy svedka - poškodeného (manželky žalobcu) ako aj ďalších svedkov, taktiež bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychológia a boli zabezpečené na vec sa vzťahujúce listinné doklady, najmä lekárske správy predložené manželkou žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania bola táto trestná vec uznesením ČVS:SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 12.06.2012 postúpená Obvodnému úradu Nové Mesto nad Váhom na priestupkové konanie. V odôvodnení tohto uznesenia sa konštatuje: Na základe dôkazov zabezpečených počas prípravného konania je však možné konštatovať, že L.. U. T. sa dopustil násilného konania voči svojej manželke L.. C. T., čo je zrejmé z jej výpovedí, z lekárskej správy zo dňa 27.10.2012, kde sú u poškodenej konštatované nasledovné zranenia: prasknutá cievka v oku po údere do pravej časti tváre, exkoriácia (poškriabanie) na koži pod pravou lopatkou veľkosti 5x4 cm, hematóm (podliatina) na pravom lýtku veľkosti 3x3 cm, ako aj zo znaleckého posuku Doc. PhDr. L. W. Csc, z ktorého vyplýva, že maloletý U. T. bol svedkom hádok medzi rodičmi a taktiež videl, že otec jeden krát udrel matku, ale nevie či rukou ani kde ju udrel, ďalej znalkyňa v záveroch konštatuje, že o týranie nešlo, išlo o dve konfliktové epizódy pravdepodobného domáceho násilia v dôsledku vrcholiacej manželskej krízy. Ako súčasť uvedeného domáceho násilia zo strany L.. U. T. možno vyhodnotiť aj vyhrážky fyzickou likvidáciou konkrétne zabitím ich spoločných detí, potom jej a nakoniec aj seba, nakoľko vzhľadom na čiastočne tendenčné výpovede poškodenej nie je možné jednoznačne preukázať, že uvedené vyhrážky boli vzhľadom na situáciu, kedy k nim došlo boli spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o život ozdravie. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že podozrivý kpt. L.. U. T. úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, schválnosťami a iným hrubým správaním, pričom toto ich konanie vykazuje znaky priestupku voči občianskemu spolunažívaniu...“. Vyšetrovateľ teda vyhodnotil, že nedošlo k spáchaniu trestného činu, resp. trestných činov, ale ku spáchaniu skutku, ktorý by mohol byť kvalifikovaný ako priestupok.

14. Podľa ustanovenia § 1 písmeno a/, b/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

17. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,písmeno f/ cit. zákona koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, 18. Podľa ustanovenia § 5 ods.1 cit. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

19. Podľa ustanovenia § 6 ods.1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

20. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa ustanovenia § 7 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

22. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

23. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

24. Podľa ustanovenia § 15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

25. Podľa ustanovenia § 17 ods.1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a).

26. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

27. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 28. Podľa ustanovenia § 17 ods. 4 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

29. Podľa ustanovenia § 17 ods. 5 cit. zákona v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

30. Podľa ustanovenia § 18 ods.1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

31. Podľa ustanovenia § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

32. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

33. Súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191 ods. 1,2 . Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona (§ 215 ods. 1,2 . Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 ods. 1 . Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté (§ 217 ods. 1 .

34. Pri osvedčení nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy musia byť jednoznačne preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti štátu za škodu tak, že musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci alebo musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, taktiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť. Vo vzťahu k priznaniu nároku na náhradu nemajetkovej ujmy musia taktiež byť atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku splnené. Nepostačuje iba pravdepodobný záver o splnení niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu, resp. nároku na priznanie nemajetkovej ujmy.

35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Tento nárok však vzniká len za splnenia podmienky podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí nie je súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za vznik škody oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci v trestnom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené príslušným nadriadeným orgánom. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná príslušným orgánom, pričom vyslovenie nezákonnosti musí byť súčasťou jeho autoritatívneho výroku. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, resp. nemajetkovej ujmy, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

36. Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako aj nárok na priznanie nemajetkovej ujmy, ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, sú dané len vtedy, ak vznikli v príčinnej spojitosti s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci musí byť bez pochybností preukázaný.

37. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím/ resp. nesprávnym úradným postupom a škodou resp. vznikom nemajetkovej ujmy vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009)

38. Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že Prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom uznesením č. Pv 851/11-9 zo dňa 02.11.2011 zrušil uznesenie o vznesení obvinenia a uložil policajtovi, aby znova konal a rozhodol. Predmetná trestná vec bola spojená na spoločné konanie s vecou ČVS: SK1S-415/IS-2-V-2011 vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 209 ods. l písm. a), písm. b) Trestného zákona, pričom konanie bolo ďalej vedené pod ČVS: SKIS-393/IS-2-V-2011. Na základe vykonaného dokazovania bola táto trestná vec uznesením ČVS:SKIS-393/IS-2-V-2011 zo dňa 12.06.2012 postúpená Obvodnému úradu Nové Mesto nad Váhom na priestupkové konanie.

39. Konajúci súd sa stotožnil s názorom žalovanej strany v tom že napriek existencii ustálenej judikatúry, je potrebné posudzovať zákonnosť či nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia vždy aj s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu.( Uznesenie Ústavného súdu SR 1. ÚS 548/2012-13 zo dňa 07.11.2012) V tomto prípade je potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosť, že prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom uznesením o zrušení zrušil uznesenie o vznesení obvinenia z dôvodu, že „dochádza k situácii, kedy je v jednej trestnej veci vedené trestné stíhanie pre dva činy toho istého potenciálneho subjektu, pričom jeden čin je prejednávaný proti osobe a druhý vo veci. Takýto procesný stav nie je v súlade s § 18 ods. Trestného poriadku a preto je potrebné aby policajt znovu rozhodol o oboch činoch, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti uznesenia o začatí trestného stíhania tak, že buď skutok číslo jedna vylúči na samostatné konanie z právne relevantných dôvodov a v trestnom stíhaní bude pokračovať iba pre druhý čin, alebo rozhodne o oboch činoch tvoriacich merito tohto trestného konania. Na základe uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak ako je vo výrokovej časti i keď z iných dôvodov ako obvinený v sťažnosti namietal. Z uvedeného je zrejmé, že prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia z procesných dôvodov. Následne prebiehalo trestné stíhanie „vo veci“ a nie už voči konkrétnej osobe. Celkovo teda trestné stíhanie voči osobe žalobcu trvalo pár dní od 27.10.2011 do 02.11.2011. V zmysle § 206 ods.l Trestného poriadku má policajt povinnosť bez meškania vydať uznesenie o vznesení obvinenia, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba. Uznesenie o vznesení obvinenia teda nie je rozhodnutím o tom, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou, ale vyjadruje len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že určitá osoba je páchateľom skutku, ktorý sa považuje za trestný čin. V ďalšom konaní sa požiadavka na stupeň pravdepodobnosti stále zvyšuje, pričom na odsúdenie osoby by už pravdepodobnosť mala hraničiť s istotou. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k názoru, že na uznesenie o vznesení obvinenia nemožno nazerať ako na nezákonné, aj keď bolo uznesenie o vznesení obvinenia zrušené a trestná vec postúpená na priestupkové konanie.

40. Žalobca v žalobe označil za nezákonné jeho zadržanie dňa 26.10.2011 a obmedzenie jeho osobnej slobody. V zmysle § 7 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané, ak bolo rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca nepreukázal, že by pri jeho zadržaní alebo obmedzení osobnej slobody došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca dokonca ani nešpecifikoval v čom vidí nezákonnosť, resp. nesprávny úradný postup, pri jeho zadržaní a obmedzení osobnej slobody. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiaden príslušný orgán existenciu nesprávneho úradného postupu či akejkoľvek nezákonnosti v súvislosti so zadržaním a obmedzením osobnej slobody žalobcu nekonštatoval.

41. V časti namietaného postupu, ktorým bolo vedené vyšetrovanie je potrebné poukázať na to, žalobca nesprávny úradný postup vo vyšetrovaní nijako nešpecifikoval. Žiaden príslušný orgán existenciu nesprávneho úradného postupu nekonštatoval. Z uvedených dôvodov má súd za to, že žaloba v časti namietaného nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní je nepreukázaná. Taktiež sa súd stotožnil s obranou žalovanej strany, že súdu v občianskoprávnom konaní nie je Trestným poriadkom (a ani iným predpisom) zverená právomoc preskúmavať postup orgánov činných v trestnom konaní v rámci trestného konania a rozhodovať o ich zákonnosti či nezákonnosti. Súd je tu viazaný zisteniami a rozhodnutiami na to príslušných orgánov v zmysle Trestného poriadku. Na základe

uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru, že prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) nie je splnený.

42. Súd v tomto kontexte poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike, (sťažnosť č. 57404/08) 20. júna 2013, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatuje, že zlučiteľnosť zásahu pri vedení trestného konania voči určitej osobe vyžaduje, aby zásah bol zákonný, bol vo všeobecnom záujme a bol primeraný. To znamená, že musí predstavovať „spravodlivú rovnováhu“ medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkami na ochranu základných práv jednotlivca. V tomto kontexte ESĽP odkázal na svoju rozhodovaciu činnosť (medzi mnohými ďalšími precedensmi, napríklad Beyeler proti Taliansku [veľký senát], č. 33202/96, § 107, ESĽP 2000-I, a Gladysheva proti Rusku, cit. výše, § 65). Pokiaľ ide o podmienku „zákonnosti“, súd vo vzťahu k predmetnému rozsudku ESĽP uvádza, že aj v prejednávanej veci nič nenaznačuje, že by vyšetrovateľ, prokurátor ustanovenia Trestného poriadku a Trestného zákona uplatnili zjavne nesprávne alebo takým spôsobom, aby dosiahli svojvoľné závery. Neexistuje ani žiadna známka toho, že by príslušné ustanovenia podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní konali, neboli dostupné, presné a predvídateľné. Súd v súlade s vysloveným právnym názorom ESĽP skúmal, či vedením trestného konania voči žalobcovi bol sledovaný legitímny cieľ riadneho vedenia trestného konania. ESĽP konštatoval, že vedením trestného konania ide o boj proti trestnej činnosti a jej prevenciu, ktoré spadajú do všeobecného záujmu uvedeného v článku 1 Protokolu č.1. ESĽP vo svojom rozsudku poznamenal, že skutočnosť, že bol sťažovateľ v prejednávanj veci zbavený obžaloby, samo o sebe neznamená, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné alebo od začiatku inak vadné. ESĽP konštatoval, že dôkazné požiadavky, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba uznaná vinnou (obvykle označované ako dôkaz nad rozumnú pochybnosť), sa líšia od dôkazných požiadaviek, ktoré je treba splniť, aby mohla byť osoba trestne stíhaná (v tomto prípade sú obvykle označované ako dôvodné podozrenie, že osoba spáchala trestný čin). Z tohto dôvodu teda môžu existovať prípady dôvodného podozrenia, ktoré pri súdnom konaní nevyústia do odsúdenia.

43. Súd na základe analýzy vyššie uvedených zásad trestného stíhania poukazuje aj na obsah nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013, podľa ktorého vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Súd sa oboznámil aj s aktuálnymi rozhodnutiami Ústavného súdu SR, napríklad s rozhodnutím č. k. I.ÚS 320/2016-49 zo dňa 7.6.2016, I.ÚS 540/2016-33, zo dňa 13.12.2016, no však v kontexte s citovaným rozhodnutím ESĽP a skoršieho citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR, súd má za to, že začatie trestného stíhania voči žalobcovi bolo odôvodnené na základe zisteného skutkového stavu.

44. V konaní nemohla byť preukázaná ani príčinná súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne z rozhodnutí orgánu verejnej moci nebolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené v rámci vedenia trestného konania a v prejednávanej veci nebol preukázaný ani nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní.

45. Súd na základe vykonaného dokazovania a na základe citovaného rozsudku ESĽP a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Súd má jednoznačne za to, že v prípravnom konaní boli splnené zákonné podmienky pre začatie a pre vedenie trestného konania vo vzťahu k žalobcovi. Zadržaním žalobcu dňa 27.10.2011 a vydaním uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 27.10.2011 a následným vedením trestného stíhania voči žalobcovi nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v ustanovení § 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorých pre vznesenie obvinenia podľa zákona postačuje, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a že na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Súd má za to, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi boli splnené všetky zákonom určené podmienky pre vydanie takého uznesenia, ktoré nemožno automaticky považovať za nezákonné rozhodnutie, bez posúdenia a zohľadnenia osobitostí konkrétnej trestnej veci.

46. V konaní nebolo sporné, že žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom, ktorý počas trestného konania vykonal úkony právnej služby, ktorých cenu žalobcovi vyúčtoval a žalobca trovy obhajoby právnemu zástupcovi zaplatil. Súd však nevykonal dokazovanie za účelom preverenia

správnosti vyčíslenej a uplatnenej výšky náhrady škody titulom náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a ani nezisťoval účelnosť jednotlivých úkonov právnej služby poskytnutých právnym zástupcom žalobcu počas vedenia trestného konania a to z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko podľa ustálenej rozhodovacej činnosti súdov SR, ak nebola splnená čo aj len jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody, súd žalobu zamietne bez toho, aby zisťoval výšku uplatnených nárokov. Všetky podmienky vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne, nepostačuje splnenie len niektorej z podmienok. Súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia, že v prejednávanej veci nebola splnená žiadna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za vznik škody uplatnenej žalobcom v konaní. Súd v súvislosti s primeranosťou uplatneného nároku žalobcom na priznanie nemajetkovej ujmy vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu ako aj svedkov, no súd tento nárok žalobcovi nemohol priznať, keďže neboli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu a teda ani za vznik nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, ktorej zaplatenia sa žalobca od žalovaného domáha.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1/ v spojení s ust. § 262 ods. 1/ , v zmysle zásady úspechu strany vo veci .Žalovaná strana mala vo veci plný úspech. Súd však žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že žalovanej v súvislosti s prejednávanou vecou trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.