Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sa/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne T. U. Q. T. H. B. C. P. Q. Y. , X. X. XXX, XXX XX X., zastúpenej h&h PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., za ktorú koná JUDr. Tomáš Husovský, advokát, Mäsiarska 6, 040 01 Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie., Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO : 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.: 29192-3/2017 -BA zo dňa 21.03.2017 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 29192-3/2017 - BA zo dňa 21.03.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 146-35/2016 - KEM zo dňa 19.12.2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.03.2017 č. 29192-3/2007-BA žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods.1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. 146-35/2016-KEM zo dňa 19.12.2016 (v ďalšom texte aj: „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“, resp.: „prvostupňové správne rozhodnutie“) rozhodla tak, že podľa § 218 ods.2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobkyne T. U. zastúpenej právnym zástupcom h&h PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o. vo veci priznania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.945,- eur v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.02.2015 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.

2. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (v ďalšom texte aj: „správny orgán prvého stupňa“, resp.: „prvostupňový správny orgán“) na základe žiadosti žalobkyne doručenej pobočke dňa 16.09.2016 o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 05.02.2015 vydala dňa 19.12.2016 rozhodnutie č. 146-35/2016-KEM, ktorým žalobkyni (poškodenej) priznala podľa § 99 zákona o sociálnom poistení nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.945,- eur určenú podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“). Proti označenému rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom právneho

zástupcu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 24.01.2017. V odvolaní žiadala priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celej uplatnenej sume 9.890,- eur za 560 bodov na základe Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.08.2016 vystaveného posudzujúcim lekárom MUDr. Michalom Karásekom, úrazovým chirurgom, Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, so sídlom v Košiciach a potvrdeného prof. MUDr. Miroslavom Kitkom, PhD., prednostom Kliniky úrazovej chirurgie označenej nemocnice. Na základe týchto skutočností žalovaná v odvolacom konaní preskúmala rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že postup pobočky predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol správny. Odvolala sa na ust. § 4, § 5 ods.1, § 7 ods. 1, § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, § 153 ods. 4 písm. c/ a § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že žalobkyňa bola v čase vzniku pracovného úrazu zamestnaná u zamestnávateľa Základná škola s materskou školou M.R. Štefánika so sídlom v Budimíre v pracovnom zaradení upratovačka. Dňa 05.02.2015 o 07.00 hod. utrpela úraz, ktorý bol zodpovedným zamestnávateľom uznaný za pracovný (pri presune po komunikácii v areáli zamestnávateľa sa z nezistených príčin pošmykla a následne spadla na chrbát). Žalobkyňa predložila správnemu orgánu prvého stupňa žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s následkami pracovného úrazu, spolu s lekárskym posudkom o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia. Správny orgán prvého stupňa v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods.4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení požiadal odbor nemocenského a úrazového poistenia pobočky listom č. 146-31/2016-KEM zo dňa 28.09.2016 odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky o kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, ktorý predlžila žalobkyňa. Zo spisovej dokumentácie ďalej vyplynulo, že tento odbor posudkovej činnosti pobočky požiadal listom zo dňa 30.11.2016 č. 93348-5/2016-KEM posudzujúceho lekára ( MUDr. Michala Karáseka) o opravu lekárskeho posudku z dôvodu, že na základe doložených lekárskych nálezov je celkový počet 560 bodov aj s navýšením podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nadhodnotený. Súčasne bol posudzujúci lekár požiadaný o doplnenie dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne a to na účely výpočtu sumy poskytnutej náhrady. Odpoveď posudzujúceho lekára bola doručená dňa 14.12.2016, v ktorej posudzujúci lekár uviedol, že na svojom hodnotení trvá. Tento lekár taktiež nedoplnil dátum ustálenia zdravotného stavu, preto správny orgán prvého stupňa uzavrel, že posudzujúci lekár žiadosti o opravu lekárskeho posudku nevyhovel. Na základe týchto skutočností posudzujúca lekárka pobočky vykonala dňa 15.12.2016 kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo žalobkyňou predloženého lekárskeho posudku, a dospela k záveru, že žalobkyni patrí z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.08.2016 za diagnózu označenú v položke č. 304c prílohy č. 1 zákona o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia za diagnózu obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa celkovo 280 bodov, žalobkyni však nepatrí zvýšenie tohto bodového ohodnotenia o 100 % v zmysle § 10 ods. 4 označeného zákona. Podľa posudkovej lekárky pobočky bol lekársky posudok MUDr. Michala Karáseka vypracovaný nesprávne, pretože hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia súvisiace s pracovným úrazom žalobkyne zo dňa 05.02.2015 bolo nadhodnotené aplikovaním § 10 ods.4 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Posudková lekárka v zápisnici z vykonania kontroly výslovne uviedla, že vzhľadom na doložené lekárske nálezy a popisom objektívneho nálezu je odôvodnené hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia maximálne počtom bodov 280 a navýšenie o 100 % nie je odôvodnené. Za dátum ustálenia zdravotného stavu určila posudková lekárka pobočky rok 2016. Proti týmto záverom z predmetnej kontroly žalobkyňa vzniesla námietky, pretože trvala na navýšení bodového hodnotenia o 100 % podľa ňou predloženého lekárskeho posudku zo dňa 03.08.2016, čo potvrdila svojim podpisom v zápisnici z vykonania kontroly. Správny orgán prvého stupňa následne vydal rozhodnutie zo dňa 19.12.2016, s tým, že sumu 4.945,- eur (podľa § 5 ods. 2 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bola výsledná suma zaokrúhlená na najbližšie celé euro smerom nahor) určil ako súčin 280 bodov a sumy 17,66 eur (hodnotu jedného bodu platná pre rok 2016, v ktorom došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne). Po odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, na základe žiadosti odboru nemocenského a úrazového poistenia pobočky č. 31448-37-2017-KEM zo dňa 25.01.2017 bola vykonaná opätovná kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia z lekárskeho posudku dňa 06.02.2017 a posudková lekárka pobočky v rámci vykonanej kontroly zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku, čím odvolaniu poškodenej nevyhovela v plnom rozsahu. Listom č. 46527/2017-KEM zo dňa 06.02.2017 bola vec predložená na ďalšie konanie posudkovej

lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorá sa v rámci kontroly bodového hodnotenia na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vykonanej dňa 16.03.2017 so záverom posudkovej lekárky pobočky stotožnila, čím odvolaniu žalobkyne nevyhovela. V zápisnici z kontroly uviedla: „Poškodená pracovala ako upratovačka v Z.kole X. od 12/2014. Dňa 05.02.2015 utrpela pracovný úraz s následnou zlomeninou stavca L1 a L2 liečenej konzervatívne. Podľa kontrolného chirurgického vyšetrenia zo dňa 06.08.2015 liečba bola ukončená s doporučením práceneschopnosť je možné ukončiť a bola doporučená postupná plná záťaž. Následne pre pretrvávajúce subjektívne udávané bolesti v driekovej oblasti bola poškodená odoslaná na kontrolné MRI hrudnej aj driekovej chrbtice s nálezom: v oblasti L1 a L2 stav po zlomenine tiel stavcov a na ostatných úrovniach driekovej chrbtice s prítomnými vekom podmienenými degeneratívnymi zmenami. Realizované aj denzitometrické vyšetrenie kostí, bez nálezu osteoporózy. Pre udávané bolesti chrbtice bola vyšetrená neurológom a ortopédom, v objektívnych funkčných odborných nálezoch pohyblivosť chrbtice je voľná, neurologický nález bez deficitu, bez známok koreňového poškodenia. Na subjektívnych ťažkostiach poškodenej sa spolupodieľajú aj degeneratívne zmeny chrbtice. Pre vyššie uvedený objektívny funkčný nález je poškodená naďalej schopná pracovať ako upratovačka - nestratila možnosť uplatniť sa v živote a spoločnosti, preto nie je odôvodnené navýšenie bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na dvojnásobok.“ Žalovaná ďalej v rozhodnutí zdôraznila, že v nadväznosti na ustanovenie § 153 ods.4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom na následnú opravu bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na účely posúdenia nároku na dávku je vyzvaný príslušný posudzujúci lekár. V prípade ak tento nevykoná požadovanú opravu sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na základe kontroly bodového hodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorá je v zmysle § 196 ods.1 zákona považovaná za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci. Žalovaná sa v tejto súvislosti odvolala na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/109/03, podľa ktorého: „posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Uvedené sa analogicky vzťahuje aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia.“ Tento princíp bol dodržaný aj v konaní o nároku poškodenej na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná preto uzavrela, že nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov sociálneho poistenia, naopak ich medicínske závery v nadväznosti na aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení považuje za správne a v súlade s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami. Za účelom zabezpečenia nezávislej kontroly bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne bola táto kontrola vyhotovená posudkovou lekárkou ústredia, ako inštančne nadriadeným orgánom, pričom posudková lekárka ústredia potvrdila závery posudkovej lekárky pobočky ako aj stanovený počet bodov z kontroly bodového hodnotenia zo dňa 15.12.2016. Zdôraznila, že lekárska posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov sociálnej poisťovne a dôsledná činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti vyplácania dávok úrazového poistenia. V závere žalovaná konštatovala, že žalobkyňa nepredložila do odvolacieho konania žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali správnosť jej argumentácie z odvolania, a preto odvolaniu žalobkyne nevyhovela a napadnuté rozhodnutie zo dňa 19.12.2016 ako vecne správne potvrdila.

3. Správnou žalobou zo dňa 19.04.2017 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 21.03.2017 č. 29192-3/2017-Ba. Navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a súčasne zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.12.2016 č. 146-35/2016-KEM a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Odôvodnila to tým, že rozhodnutie žalovanej je vecne nesprávne, nepreskúmateľné a v rozpore s platným právnym poriadkom. Ďalej poukázala na to, že proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala odvolanie, ktorým namietala nesprávny postup pri nepriznaní časti bodového hodnotenia podľa predloženého lekárskeho posudku, ktorým bolo jej sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené počtom bodov 280 navýšené o 100 %, t.j. spolu 560 bodov. Nesúhlasila s názorom prvostupňového správneho orgánu, že právomoc na úpravu bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je daná ust. § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, pretože z citovaného ustanovenia vyplýva iba právomoc na vykonanie kontroly bodového hodnotenia. „Kontrola“ a „úprava“ sú podľa názoru žalobkyne celkom odlišné pojmy, pretože aj podľa výkladových slovníkov „kontrola“ vyjadruje dozor, dohľad, zisťovanie náležitostí, revíziu a „úprava“ znamená uvedenie do žiadaného stavu, usporiadanie niečoho, napríklad toho, čo bolo kontrolou zistené.

Vyslovila názor, že jediným legitímnym prostriedkom v prípade spornosti predloženého lekárskeho posudku je postup, vyplývajúci z príslušných ustanovení zákona o náhrade za bolestné a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a to ustanovenie znalca. Vyslovila názor, že dôkazy, ktoré sú podkladom rozhodnutia sociálnej poisťovne musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Tvrdila, že posudkoví lekári sú v zmluvnom vzťahu so správnym orgánom, a preto o ich objektivite a nezaujatosti možno mať vážne pochybnosti. Samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia, ak rozhodnutiu nepredchádzalo riadne znalecké dokazovanie alebo posúdenie vykonané nezávislým subjektom. V tej súvislosti sa odvolala aj právne názory vyslovené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/64/2009 zo dňa 28.04.2010), z ktorých vyplýva, že konanie o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je o odborných medicínskych posudkoch a nie o striktných príkazoch posudkového lekára posudzujúcemu lekárovi. Ak bodové hodnotenia budú naďalej rozdielne, teda sporné, je treba vo veci postupovať podľa § 7 ods.6 zákona o bolestnom a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa tohto názoru, tento zákon vo vzťahu k § 153 zákona o sociálnom poistení je zákonom lex specialis, ktorý pozná jediný spôsob pri spornosti výšky bodov, a to nariadenie znaleckého dokazovania. Obdobný právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 7Sžso/41/2011 zo dňa 25.08.2011, v ktorom v podobnej veci je podporený názor, že: „Nemožno bez ďalších dôvodov prijať argumentáciu poisťovne, založenú len na akceptácii kontroly bodového hodnotenia vykonanej posudkovými lekármi, ak sa tieto kontrolné závery nevysporiadali s tvrdením ... ,že pri rozdielnom názore podávateľa posudku ... a posudkového lekára poisťovne, patrí zodpovedanie odbornej otázky na posúdenie znalcovi s tým, že je úlohou poisťovne v konaní zistiť skutočný stav veci“. Aj z právnej vety publikovanej v judikáte R 75/2012 vyplýva, že : „Lekárska posudková činnosť posudkových lekárov sociálnej poisťovne podľa § 153 ods.4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne nie sú oprávnení vykonať opravu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je obsiahnuté v záveroch znalca, lebo by tak vylúčili znalecký posudok ako hodnoverný dôkaz (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.05.2011 sp.zn. 7Sžso/13/2010)“. Žalobkyňa v správnej žalobe sa ďalej opakovane dovolávala objektívneho posúdenia jej zdravotného stavu ustanovením znalca z príslušného medicínskeho odvetvia. V závere konštatovala, že doterajší stav sám o sebe významne oslabuje presvedčivosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov a oslabuje predvídateľnosť správneho rozhodnutia, čo nie je možné v činnosti správneho orgánu tolerovať.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 01.06.2017 k správnej žalobe navrhla, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná sa odvolala na právnu argumentáciu, podrobne uvedenú tak v prvostupňovom ako aj preskúmavanom rozhodnutí a k jednotlivým žalobným dôvodom uviedla, že z citácie ustanovenia § 153 ods.4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je zrejmé, že posudkový lekár sociálneho poistenia nevykonáva opravu, ale kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu, pričom na následnú opravu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyzvaný príslušný posudkový lekár. Za situácie, ak posudkový lekár nevykoná požadovanú opravu, sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie na základe kontroly bodového ohodnotenia vypracovanej posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorá je v zmysle ustanovenia § 196 ods.1 zákona o sociálnom poistení považovaná za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu v rozhodovanej veci. Takýto procesný postup bol dodržaný aj v prípade nároku žalobkyne, a to listom pobočky č. 93348-5/2016-KEM zo dňa 30.11.2016. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11.01.2013 sp.zn. 24S/93/2012-31, právoplatného dňa 06.03.2013, v zmysle ktorého: „ak nedôjde k oprave lekárskeho posudku, je úlohou žalovanej posúdiť, či v danom prípade je skutkový stav zistený. V kladnom prípade skutkové závery právne posúdiť a podľa výsledku rozhodnúť.“ Uvedené je aj v prípade žalobkyne, keď bol posudkovými lekármi hodnoverne a úplne zistený skutkový stav veci. Podľa názoru žalovanej posudkoví lekári sú oprávnení navrhnúť iné

bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ak to považujú za potrebné. Námietky právneho zástupcu vo vzťahu k znalcovi žalovaná považovala za neopodstatnené, pretože v preskúmavanom rozhodnutí boli tieto námietky dostatočne vyvrátené. Zákon o náhrade za bolestné a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v ust. § 7 ods. 6 stanovuje možnosť a nie povinnosť nariadiť znalecké dokazovanie. Ak posudkový lekár zistí pri kontrole akékoľvek nezrovnalosti, môže ich odstrániť aj vykonaním iných dôkazov, ako napr. lekárskymi nálezmi, čo bolo splnené aj v prípade žalobkyne. Vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalobkyne poukazom na judikát R 75/2012 žalovaná uviedla, že posudzovanie nárokov na dávky úrazového poistenia je do značnej miery individuálne a len ťažko je možné porovnávať jednotlivé prípady s poukazom na to, že rozhodnutie o nároku závisí zväčša od posúdenia zdravotného stavu poškodeného, resp. od poškodenia zdravia zapríčineného pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ktoré je taktiež jedinečné. Z pohľadu žalobkyne preto nie je dôvod na spochybnenie postupu posudkových lekárov ako aj ich medicínske závery, a preto aj žalovaná považuje tieto závery za správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami na tento prípad sa vzťahujúceho zákona. Vo vzťahu k návrhu zástupcu žalobkyne, aby v prípade zrušenia napadnutých rozhodnutí pred rozhodnutím vo veci samej bolo nariadené znalecké dokazovanie žalovaná uviedla, že vzhľadom na popísaný stav nepovažuje znalecké dokazovanie za potrebné. Za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci sociálna poisťovňa zhodnotila lekárske nálezy tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní. Žalovaná nesúhlasila ani s námietkou právneho zástupcu žalobkyne o neobjektívnosti posudkových lekárov z dôvodu ich zamestnaneckého vzťahu k sociálnej poisťovni, pretože sám zákonodarca zakomponoval do zákona inštitút posudkového lekára, a ak by zákonodarca chcel, aby vydaniu rozhodnutia predchádzalo riadne znalecké dokazovanie, potom by tom v zákone bolo výslovne uvedené. Tvrdenie zástupcu žalobkyne, že neustanovenie znalca je dôvodom pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia z týchto podstatných dôvodov žalovaná považovala za tendenčné.

5. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 03.07.2017 zopakovala argumentáciu zo správnej žaloby a zdôraznila, že aj napriek tvrdeniam žalovanej naďalej zastávajú názor, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne nemajú právo navrhnúť iné bodové ohodnotenie (t.j. upraviť ho, prispôsobiť účelu) a v ich kompetencii je vykonať iba kontrolu, t.j. zistiť či bodové ohodnotenie posudzujúceho lekára je náležité.

6. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správneho súdneho poriadku (v ďalšom texte aj : „SSP“) posudzujúc správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomnými podaniami účastníkov konania ako aj pripojeným administratívnym spisom žalovanej a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, preto rozhodnutie žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Na pojednávaní pred správny súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.12.2017 zástupca žalobkyne mimo argumentácie uvedenej v správnej žalobe ako aj jednotlivých podaniach uviedol, že ak by bol akceptovaný postup žalovanej v danej veci, pri posúdení následkov pracovného úrazu u žalobkyne by bola vylúčená akákoľvek možnosť zapojiť do tohto procesu nezávislého znalca, ktorý by mohol posúdiť sporné skutočnosti medicínskeho charakteru. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sú v zmluvnom vzťahu so žalovanou, preto aj z tohto pohľadu by chýbala akákoľvek možnosť objektívne zistiť skutočný stav pre potreby jej hodnotenia.

8. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní zotrvala na svojich stanoviskách a zdôraznila, že v tejto veci nejde o zásah do základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale o nepriznanie jeho zvýšenia na dvojnásobok, teda ide o iný prípad, než na ktoré poukazuje vo svojich prednesoch a podaniach žalobkyňa. Ďalej uviedla, že po organizačnej zmene v roku 2016 posudkoví lekári sociálneho poistenia už nie sú zamestnancami jednotlivých pobočiek, ale priamu ústredia, preto názor žalobkyne o ich zaujatosti neobstojí.

9. Správny súd poukazuje na to, že v procese súdneho prieskumu v zmysle príslušných ustanovení SSP upravujúcich správne súdnictvo nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti

rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

10. Na konanie vo veciach sociálneho poistenia (ktorého súčasťou je aj úrazové poistenie) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - . Konanie je upravené v ustanoveniach § 172 až § 225 zákona o sociálnom poistení. Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach pred správnym súdom vo veciach sociálneho poistenia súdy musia dbať na to, aby preskúmali rozhodnutie príslušného orgánu, najmä z toho hľadiska, či je založené na riadnom zistení skutočného stavu v súlade s ustanoveniami príslušných procesných predpisov o konaní pred orgánmi verejnej správy (najmä § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení).

11. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods.1 SSP).

12. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach správny súd posudzuje neformálne.

13. Podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poškodený má nárok na náhradu za bolesť, na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov).

14. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

15. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Podľa ods. 7 citovaného zákonného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

16. Podľa § 2 ods.2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

19. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

21. Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

22. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov lekársky posudok obsahuje a) meno, priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a povolanie poškodeného, b) dátum vzniku poškodenia na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, dátum priznania choroby z povolania, c) miesto, kde vzniklo poškodenie na zdraví, d) čísla položiek, podľa ktorých sa hodnotila bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, e) určenie diagnózy, f) hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie, g) celkový počet bodov. Podľa ods. 2citovaného zákonného ustanovenia z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia lekársky posudok sa vydáva písomne. Poškodenému sa doručí jedno vyhotovenie lekárskeho posudku aj v prípadoch, ak o lekársky posudok požiadala iná oprávnená osoba podľa § 7ods. 4. Jedno vyhotovenie lekárskeho posudku sa doručí aj lekárovi, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

23. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.

24. Podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch.

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdenie správnosti a zákonnosti postupu a právnych záverov žalovanej, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o priznaní nároku žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia následkom poškodenia na jej zdraví pri pracovnom úraze zo dňa 05.02.2015, vo finančnom vyjadrení v sume 4.945 eur, predstavujúcej náhradu za celkovo 280 bodov za položku 304c (obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažkého stupňa) prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, keď žalovaná prostredníctvom posudzujúcej lekárky pobočky sociálnej poisťovne pri kontrole dňa 15.12.2016 na rozdiel od žalobkyňou predloženého Lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 03.08.2016 vypracovaného posudzujúcim lekárom MUDr. Michalom Karasekom, v ktorom bola žalobkyni priznaná náhrada za položku 304c v počte bodov 280 za súčasného zvýšenia podľa § 10 ods. 4 tohto zákona o 280 bodov, t.j. spolu 560 bodov, hodnotila sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne tak, že jej nepriznala zvýšenie bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 tohto zákona, ale uzavrela, že jej patrí náhrada iba za základný počet bodov 280.

27. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, ako aj v priebehu konania pred správnym súdom namietala, že žalovaná nemala oprávnenie prostredníctvom posudkových lekárov meniť obsah predloženého lekárskeho posudku zo dňa 03.08.2016, pretože tento bol vydaný postupom predpokladaným zákonom oprávnenou osobou, t.j. posudzujúcim lekárom v súlade s ust. § 4 ods. 2, § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov a v prípade ak vznikla potreba posúdenia sporných otázok medicínskeho charakteru, bolo povinnosťou žalovanej zabezpečiť objektívny dôkaz - znalecký posudok na posúdenie výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.

28. Žalovaná s týmto názorom žalobkyne nesúhlasila a tvrdila, že pri kontrole bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne postupovala prostredníctvom posudkových lekárov sociálneho poistenia zákonným spôsobom a naviac, posudzujúci lekár na výzvu sociálnej poisťovne zostal nečinný. Zo strany žalovanej nešlo o zásah do základného bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ale o nepriznanie zvýšenia bodového hodnotenia nad základnú sadzbu.

29. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že po tom, čo žalobkyňa doručila dňa 16.09.2016 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku jej pracovného úrazu, odbor lekárskej posudkovej činnosti pobočky požiadal listom zo dňa 30.11.2016 posudzujúceho lekára o opravu lekárskeho posudku z dôvodu, že na základe doložených lekárskych nálezov je celkový počet bodov 560 aj s navýšením podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nadhodnotený a súčasne bol posudzujúci lekár požiadaný o doplnenie dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Posudzujúci lekár na výzvu reagoval listom zo dňa 07.12.2016, v ktorom zotrval na svojom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia a dátum ustálenia jej zdravotného stavu nedoplnil. Následne z preskúmavaného rozhodnutia žalovanej ( str. 3, tabuľková časť) vyplýva, že žalovaná vykonala vlastné hodnotenie posudkovým lekárom pobočky sociálnej poisťovne, keď za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyni priznala iba základnú sadzbu bez jej navýšenia. Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že vo veci sa stala spornou skutočnosť medicínskeho charakteru a to hodnotenie následkov úrazu u žalobkyne vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia, konkrétne jeho zvýšenia podľa § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia nad základnú sadzbu uvedenú v položke č. 304c.

30. Správny súd zastáva názor, že hoci posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia, stanoveného v lekárskom posudku vydanom v súlade so zákonom o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia ( mimo žalobkyňou označenej judikatúry obdobne aj rozsudok NS SR vo veci vednej pod sp. zn. 7Sžo/6/2016 zo dňa 26.10.2017).

31. Podľa názoru správneho súdu v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v predloženom lekárskom posudku, a to konkrétne aj v prípade jeho zvýšenia nad základnú sadzbu v zmysle ust. § 10 ods. 4 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaná ako poskytovateľ tejto náhrady mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 7 ods. 6 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia). Žalovaná však takýmto spôsobom nepostupovala, a ako to vyplýva aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia (str. 3, tabuľková časť) sama prostredníctvom posudkového lekára pobočky sociálnej poisťovne vykonala hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne, ktoré sa aj stalo základom pre priznanie náhrady. Pre potreby tohto konania je rozhodujúce, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne, ktorí vykonávali kontrolu predloženého lekárskeho posudku podľa § 153 ods. 4 písm. c/ zákona o sociálnom poistení nemali kompetenciu závery posudku posudzujúceho lekára o výške bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nahradiť novým posúdením, ktoré sa stalo základom pre rozhodnutia správnych orgánov o nároku žalobkyne.

32. Z týchto podstatných dôvodov správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, preto podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie ( § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP).

33. Vzhľadom na tieto právne závery vedúce k zrušeniu rozhodnutia žalovanej ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci na ďalšie konania sa správny súd z dôvodu procesnej ekonómie ďalšími žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe nezaoberal. Povinnosťou žalovanej v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané pochybnosti v zisťovaní skutkového stavu zákonnom predpísaným spôsobom, t.j. požiadať o vydanie znaleckého posudku na zodpovedanie sporných otázok medicínskeho charakteru.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal žalobkyni voči žalovanej právo na plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa mala vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.