Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Cb/281/2002

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom v právnej veci žalobcu: GABON INDUSTRIES LTD., so sídlom 35 A Regent Street, Jasmine Court, Belize City, Belize, reg. č. 26,329, proti žalovaným v 1/ rade: Ing. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXX, XXX XX J., v 2/ rade: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. E. XXX, XXX XX Y., v 3/ rade: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, okres S. L., Česká republika, zastúpený zástupcom Advokátska kancelária ROMŽA, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 51 043 483, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 3/ rade I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, okres S. L., Česká republika, v konaní o zaplatenie 187.479,72 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Žiline č.k. 22 Zm 57/01-18 zo dňa 1. februára 2002 voči žalovanému v 3/ rade z r u š u j e .

Vzájomný návrh žalovaného v 3/ rade na určenie, že zmenka s dátumom vystavenia 25. septembra 1995 na sumu 12.000.000,- Sk, splatná dňa 20. októbra 1999, vystaviteľa BERIX s.r.o., Akademika Hronca 9, 048 01 Rožňava, v prospech majiteľa zmenky Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina, je neplatná, z a m i e t a .

Žalobca, žalovaný v 3/ rade a vedľajšia účastníčka na strane žalovaného v 3/ rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie zmenkového platobného rozkazu žiadal pôvodný žalobca Doc. Ing. Jiří Vítek, CSc., správca konkurznej podstaty Moravia Banka, a.s., so sídlom Frýdek - Místek, vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým by žalovaným v 1/, v 2/ a v 3/ rade bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 5.648.013,97 Sk (187.479,72 Eur) spolu s úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy od 21.10.1999 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej spoločnosťou BERIX Zdroj, s.r.o. Betliar, so sídlom Polomská 112, Betliar, dňa 25. septembra 1995 v Žiline na rade Moravia Banky, a.s., znejúcej na zmenkovú sumu 12.000.000,- Sk, ktorú avalovali žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade.

2. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol vydaním zmenkového platobného rozkazu č.k. 22 Zm 57/01-18 zo dňa 1. februára 2002, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Zmenkový platobný rozkaz sa vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade stal právoplatným a vykonateľným dňa 5. marca 2002 v časti istiny a dňa 16. marca 2002 v časti trov konania.

3. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v 3/ rade námietky, v ktorých uviedol, že na predmetnej zmenke sa nenachádza jeho podpis, a je presvedčený, že citovanú zmenku ako ručiteľ

nepodpísal. Ďalej namietal, že sa nevolá G., tak ako je uvedené na zmenke a na zmenkovom platobnom rozkaze, ale G. a že na zmenke pri mene G. U. nie je uvedené ani celé rodné číslo. Žalovaný v 3/ rade ďalej namietal, že citovaná zmenka je neplatná, nakoľko je vystavená na neexistujúcu menu, ktorá je uvedená ako „SLOVENSKÝCHKORÚNSLOVENSKÝCH“ a neexistuje ani skratka meny použitá na zmenke „SK“, nakoľko zákonná skratka slovenskej koruny je „Sk“ a v medzinárodnej unifikácii sa jedná o skratku „SKK“. Žalovaný v 3/ rade tiež namietal, že nebolo preukázané, že žalobca je riadnym majiteľom predmetnej zmenky, keď táto znie v prospech Moravia Banka, a.s., Bottova 7, Žilina a nie v prospech Moravia Banka, a.s., Frýdek - Místek, a preto žalobca ani nie je oprávnený k postihu, ani nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný v 3/ rade považoval za sporné, či Moravia Banka, a.s., Bottova 7, Žilina je vôbec osobou, ktorá mohla byť majiteľom zmenky, keďže táto osoba nemala právnu spôsobilosť a nebola právnickou osobou a predmetná zmenka tak neobsahuje podstatnú náležitosť, a to meno toho, komu alebo na koho rad má byť platené, a teda daná listina nie je platná ako zmenka. Takisto nebolo preukázané, či boli uskutočnené prípadné protesty, keď žalovaný v 3/ rade tvrdí, že žalobca ho ohľadom zmenky a jej platenia nijako nekontaktoval. Žalovaný v 3/ rade zároveň spochybnil príslušnosť a právomoc Krajského súdu v Žiline z dôvodu, že žalovaný v 3/ rade aj žalobca sú osobami s bydliskom, resp. sídlom na území Českej republiky a podľa jeho názoru je tak príslušný český súd. Podľa žalovaného v 3/ rade z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nie je ani zrejmý vznik zmenky, podstata zmenkového záväzku a na základe akých skutočností bola zmenka vystavená a rovnako nie je zrejmé ako žalobca dospel k žalovanej zmenkovej čiastke, čím sa žalovaný v 3/ rade nemôže adekvátne proti zmenkovému platobnému rozkazu brániť. Žalovaný v 3/ rade tak žiadal predmetný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušiť.

4. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal tiež námietky žalovaný v 1/ rade z dôvodu, že zmenka bola krytá nehnuteľnosťou vo vlastníctve firmy BERIX s.r.o. Betliar, a to Dom potravín v Rožňave. Firma úver riadne splácala a splatila rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 12.000.000,- Sk a sumou, ktorá je predmetom zmenkového platobného rozkazu. Žalovaný v 1/ rade funkciu konateľa vo firme BERIX s.r.o. Betliar prestal vykonávať v septembri roku 1996, a teda stratil akýkoľvek vplyv na splácanie úveru aj preto, že bol minoritným vlastníkom tejto spoločnosti a v roku 1997 zo spoločnosti odišiel. Podľa jeho informácií mala táto spoločnosť dostatok majetku na vyplatenie zmenky a žalobcovi nič nebránilo, aby si svoju pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní. Žalovaný v 1/ rade žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu, alternatívne zrušiť ho voči žalovanému v 1/ rade.

5. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 22Cb 281/02-93 zo dňa 12. novembra 2002, ktorým vydaný zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 1/ rade ponechal v platnosti a voči žalovanému v 3/ rade ho zrušil. Tento rozsudok nadobudol v časti výroku voči žalovanému v 1/ rade právoplatnosť dňa 18.1.2003 a vykonateľnosť dňa 22.1.2003. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 5Obo 57/03-138 zo dňa 27. februára 2004 na základe odvolania žalovaného v 3/ rade uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že predmetom návrhu na začatie konania je právo zo zmenky, a preto miestne príslušným súdom popri všeobecnom súde odporcu je súd daný na výber podľa § 87 písm. d) OSP, a teda prvostupňový súd vyvodil nesprávny záver, že nie je daná právomoc slovenských súdov a pochybil, keď predmetný zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 3/ rade z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky zrušil.

6. Uznesením č.k. 22Cb/281/2002-218 zo dňa 4. júna 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2008, vyhovel krajský súd návrhu, aby do konania namiesto žalobcu vstúpila spoločnosť SLAVA Kredit - finanční družstvo so sídlom v Ostrave. Uznesením č.k. 22Cb/281/2002-249 zo dňa 9. januára 2009 Krajský súd v Žiline vyhovel návrhu, aby do konania namiesto žalobcu SLAVA Kredit - finanční družstvo so sídlom v Ostrave vstúpila spoločnosť U T TRADING (CYPRUS) LIMITED so sídlom Larnaca, Cyprus. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2009. Uznesením č.k. 22Cb/281/2002-290 zo dňa 20. júla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2009, krajský súd vyhovel návrhu, aby do konania namiesto žalobcu U T TRADING (CYPRUS) LIMITED so sídlom Larnaca, Cyprus vstúpila spoločnosť GABON INDUSTRIES LTD. so sídlom Belize City, Belize. K uvedeným zmenám na strane žalobcu došlo na základe prevodu práv z predmetnej zmenky rubopisom (kópia zmenky založená na č.l. 265 spisu).

7. V priebehu súdneho konania žalovaný v 3/ rade podaním zo dňa 16.07.2004 cestou vtedajšieho právneho zástupcu (č.l. 165 spisu) podal proti žalobcovi vzájomný návrh, v ktorom žiadal určiť, že zmenka s dátumom vystavenia 25. septembra 1995 na sumu 12.000.000,- Sk, splatná dňa 20. októbra 1999 vystaviteľa BERIX s.r.o. v prospech majiteľa zmenky Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina je neplatná. Vzájomný návrh odôvodnil tým, že zmenka je vystavená na majiteľa, ktorý nikdy neexistoval a ani neexistuje, a preto sa ani úpadca, ktorý sa domáha plnenia, nikdy nestal právnym nástupcom majiteľa takejto zmenky. V čase vystavenia zmenky právny subjekt Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina neexistoval, a preto sa nemohol stať majiteľom tejto zmenky a nikto sa nemohol stať ani ručiteľom z tejto zmenky s povinnosťou zaplatiť záväzok zo zmenky. Zmenka je preto neexistentná a neplatná a žalovaný sa podľa § 80 písm. c) OSP domáhal určenia jej neplatnosti.

8. Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 22Cb/281/2002-442 zo dňa 1.7.2013, ktorým predmetný zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 3/ rade ponechal v platnosti, návrh žalovaného v 3/ rade na určenie neplatnosti zmenky s dátumom vystavenia 25. septembra 1995 na sumu 12.000.000,- Sk v prospech majiteľa zmenky Moravia Banka, a.s., Bottova 7, Žilina zamietol a uložil žalovanému v 3/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.

9. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Obo/28/2016-510 zo dňa 30. mája 2017 tento rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Najvyšší súd SR uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôkazné bremeno v otázke pravosti podpisu žalovaného v 3/ rade ako jedného z avalantov predmetnej zmenky. Najvyšší súd poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1MObdo V/6/2012, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2016, z ktorého vyplýva, že ak žalobca tvrdí, že podpis na zmenke patrí žalovanému a ak žalovaný toto tvrdenie popiera, je na žalobcovi preukázať pravosť podpisu. Ak žalovaný v 3/ rade vo včas podanej námietke popieral, že podpis na zmenke je jeho, potom dôkazná povinnosť svedčí majiteľovi zmenky, teda žalobcovi, že podpis avalistu je pravý, resp., že patrí žalovanému v 3/ rade. Najvyšší súd ďalej uviedol, že ak žalovaný v 3/ rade spochybnil svoj podpis na zmenke, nemal žiadnu povinnosť túto skutočnosť aj preukázať doložením znaleckého posudku a tieto skutočnosti môže potvrdiť len znalecké dokazovanie alebo znalecký posudok doložený žalobcom. K ďalším námietkam v odvolaní žalovaného v 3/ rade najvyšší súd uviedol, že prvoinštančný súd ich vyhodnotil správne a v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch. Najvyšší súd okrem otázky pravosti podpisu žalovaného v 3/ rade, ktorá je však v konaní zásadná, nezistil žiadnu inú chybu namietanú žalovaným v 3/ rade v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Krajský súd vo vzťahu k predmetu konania a aplikácii procesného právneho poriadku poukazuje na skutočnosť, že predmetom jeho konania boli včas podané námietky žalovaného v 3/ rade proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu krajského súdu. Z hľadiska aplikácie procesného predpisu tak krajský súd poukazuje na ustanovenie § 471 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a následne na prechodné ustanovenie § 372y Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, k úpravám účinným dňom vyhlásenia 23.12.2015, podľa ktorého odseku 1, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona; ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov (odsek 2). Pri zohľadnení dátumu doručenia zmenkového platobného rozkazu žalovanému v 3/ rade dňa 01.03.2002 (doručenka z č.l. 17 rub spisu) postupoval krajský súd podľa ustanovenia § 175 ods. 4 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 22.12.2015 a na základe včas podaných námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu rozhodoval o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu, a to pri rešpektovaní koncentračnej zásady uplatňovanej v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, v súlade s ktorou musí žalovaný v námietkach uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, a na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať.

11. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. januára 2018 o 10.00 hod. Na pojednávanie bol predvolaný žalobca, a to tzv. červenou medzinárodnou doručenkou v zmysle vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR, odbor medzinárodného práva súkromného (č.l. 528 spisu), ďalej žalovaný v 3/ rade, právny zástupca žalovaného v 3/ rade a vedľajší účastník na strane žalovaného v 3/ rade. Žalovaný v 3/ rade mal doručenie predvolania riadne vykázané (doručenka založená na č.l. 531 rub spisu), vedľajší účastník na strane žalovaného v 3/ rade mal doručenie vykázané náhradným spôsobom v zmysle

ustanovenia § 47 ods. 2 OSP (doručenka založená na č.l. 532 rub spisu) a právny zástupca žalovaného v 3/ rade mal doručenie predvolania vykázané elektronicky do vlastných rúk s fikciou doručenia (č.l. 536 spisu).Vo vzťahu k doručovaniu predvolania na uvedené pojednávanie žalobcovi krajský súd poukazuje na obsah doručenky založenej na č.l. 532 spisu, z ktorej je zrejmé, že žalobcovi bolo predvolanie doručované na adresu žalobcu vyplývajúcu z údajov registra, v ktorom je žalobca zapísaný (č.l. 281 - 288 spisu) a ktorú žalobca ako svoju adresu uvádzal na všetkých podaniach v tejto veci, vrátane podania zo dňa 01.07.2017 (č.l. 522 spisu). Zásielka obsahujúca predvolanie sa z uvedenej adresy krajskému súdu vrátila s poznámkou o presťahovaní žalobcu bez udania adresy. Krajský súd následne vykonal šetrenie (č.l. 538 - 542 spisu) za účelom zistenia aktuálnej adresy sídla žalobcu s tým, že inú aktuálnu adresu sídla spoločnosti žalobcu nebolo možné zistiť. V zmysle ustanovenia § 48 ods. 2 OSP je tak možné konštatovať, že žalobcovi nebolo možné doručiť písomnosť obsahujúcu predvolanie na pojednávanie nariadené krajským súdom na jeho adresu sídla uvedenú v registri, v ktorom je žalobca zapísaný, a iná adresa žalobcu krajskému súdu nie je známa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia sa potom predmetná písomnosť považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky krajskému súdu za doručenú žalobcovi, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu (žalobcu), sa o tom nedozvie. V zmysle uvedených zhodnotení tak možno konštatovať, že žalobca, žalovaný v 3/ rade, právny zástupca žalovaného v 3/ rade a vedľajší účastník na strane žalovaného v 3/ rade mali doručenie predvolania na pojednávanie nariadené krajským súdom na deň 11.01.2018 riadne vykázané, pričom zároveň bola ku dňu 11.01.2018 zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania (§ 115 ods. 2 OSP). Krajský súd preto v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 OSP s prihliadnutím na skutočnosť, že riadne predvolaní účastníci konania, vedľajší účastník na strane žalovaného v 3/ rade a právny zástupca žalovaného v 3/ rade sa na pojednávanie nedostavili a nepožiadali o jeho odročenie, pristúpil k prejednaniu veci v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

12. Krajský súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynuli nasledovné skutočnosti. Predmetom konania bol nárok uplatnený zo zmenky vystavenej dňa 25. septembra 1995 v Žiline, podľa ktorej vystaviteľ BERIX s.r.o., Akademika Hronca 9, Rožňava sa zaviazal za túto zmenku zaplatiť Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina 12.000.000,- Sk dňa 22. októbra 1999. Zmenka obsahuje údaj miesta plnenia Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina a v ľavej časti lícnej strany zmenky sú uvedení per aval Ing. G. Y., J. Z. a G. U.. Podľa rubovej strany zmenky došlo k jej prevodu na rad SLAVA Kredit - finanční družstvo so sídlom Moravská Ostrava dňa 01.12.2003, ďalej na rad U T TRADING (CYPRUS) LIMITED so sídlom Larnaca, Cyprus dňa 14.06.2004 a na rad GABON INDUSTRIES LTD. so sídlom Belize City, Belize dňa 15. apríla 2009. Krajský súd v Žiline vo veci vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 22 Zm 57/01-18 zo dňa 1. februára 2002, proti ktorému podal v zákonnej lehote námietky žalovaný v 3/ rade podaním zo dňa 4. marca 2002 (č.l. 20 spisu).

13. Podľa článku I, § 75 Zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vlastná zmenka obsahuje: 1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3/ údaj zročnosti, 4/ údaj miesta, kde sa má platiť, 5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť, 6/ dátum a miesto vystavenia zmenky, 7/ podpis vystaviteľa.

14. Podľa ust. § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

15. Krajský súd ohľadom nároku uplatneného v konaní uvádza, že žalobca tento nárok odvodzuje od zmenky, ktorú mal žalovaný v 3/ rade podpísať v postavení zmenkového ručiteľa za vystaviteľa zmenky. Žalovaný v 3/ rade sa vo včas podaných námietkach predovšetkým bránil tvrdením, že predmetnú zmenku nepodpísal. Krajský súd vo vzťahu k predloženej listine zmenky uvádza, že táto spĺňa všetky náležitosti citovaného zákonného ustanovenia Zákona zmenkového a šekového. Zmenka obsahuje označenie, že sa jedná o zmenku, obsahuje sľub zaplatiť uvedenú finančnú čiastku, obsahuje údaj splatnosti, údaj miesta platenia a meno toho, komu sa má platiť. Na zmenke je uvedený aj dátum a miesto jej vystavenia a zmenka obsahuje tiež podpis vystaviteľa zmenky. Krajský

súd v tejto súvislosti nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného v 3/ rade ohľadom uvedenia meny peňažného záväzku na predmetnej zmenke. Suma zmenkového záväzku uvedená slovami DVANÁSŤMILIÓNOVSLOVENSKÝCHKORÚNSLOVENSKÝCH je totožná so sumou 12.000.000,- SK uvedenou tiež číselným vyjadrením. Pochybnosti o mene peňažného záväzku nevzbudzuje ani uvedenie skratky meny „SK“, keď toto vyjadrenie skratky meny je totožné s uvedením meny peňažného záväzku slovom a s označením meny ako Slovenská koruna. Obdobne krajský súd nesúhlasí s námietkou žalovaného v 3/ rade ohľadom uvedenia subjektu majiteľa zmenky, teda právnickej osoby, v prospech ktorej bola predmetná zmenka vystavená. Uvedenie subjektu Moravia Banka a.s., Bottova 7, Žilina obsahuje jednoznačné označenie subjektu Moravia Banka a.s., vo vzťahu ku ktorému plynie zo zmenky povinnosť jej vystaviteľa plniť na zmenke uvedenú sumu peňažného záväzku. Uvedenie adresy Bottova 7, Žilina bolo uvedením adresy pobočky zahraničnej právnickej osoby Moravia Banka a.s., ktorá sa nachádzala na území Slovenskej republiky. Označenie prvého majiteľa zmenky tak nevzbudzuje pochybnosti o tom, v prospech koho bola zmenka vystavená. Krajský súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného v 3/ rade, že pred podaním návrhu zo strany pôvodného žalobcu neboli realizované procesy vo vzťahu k predmetnej zmenke a protesty, pričom žalovaný v 3/ rade tvrdil, že zo strany žalobcu nebol ohľadom zmenky a jej platenia nijako kontaktovaný. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 druhej časti Zákona zmenkového a šekového má vystaviteľ vlastnej zmenky rovnaké postavenie ako prijímateľ zmenky cudzej, pričom zmenkový ručiteľ je v zmysle ustanovenia 32 ods. 1 prvej časti Zákona zmenkového a šekového zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Ani prípadným zmeškaním lehoty na protest by tak nedošlo k strate postihových práv majiteľa v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 prvej časti Zákona zmenkového a šekového, v zmysle ktorého zmeškanie lehoty na protest neznamená stratu postihových práv voči prijímateľovi cudzej zmenky, ktorý má rovnaké postavenie ako vystaviteľ vlastnej zmenky a zmenkový ručiteľ za vystaviteľa vlastnej zmenky. Rovnako neobstoja námietky žalovaného v 3/ rade v tom smere, že neboli preukázané skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu zmenky a k uvedeniu konkrétnej sumy zmenkového záväzku. Ohľadom záväzkov vyplývajúcich zo zmenky možno vo všeobecnosti uzavrieť, že sa jedná o záväzky, ktoré sú abstraktné a záväzok dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky je v zásade právne nezávislý od základného právneho pomeru. Takýto záväzok zo zmenky má samostatnú právnu povahu a existenciu. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 21/2012, podľa ktorého „Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru. Majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“. Vo vzťahu k týmto námietkam žalovaného v 3/ rade krajský súd poukazuje aj na záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení č.k. 2Obo/28/2016-510 zo dňa 30. mája 2017, podľa ktorého ďalšie námietky žalovaného v 3/ rade nie sú dôvodné.

16. Na základe uvedeného sa krajský súd ako jedinou v konaní relevantnou námietkou žalovaného v 3/ rade zaoberal jeho námietkou, že predmetnú zmenku nepodpísal. Ako už bolo krajským súdom konštatované, predmetná zmenka spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a jedná sa tak o zmenku platnú. Iná je však otázka, či z tejto platnej zmenky vznikol záväzok označenému žalovanému v 3/ rade, teda či žalovaný v 3/ rade je ako zmenkový ručiteľ zaviazaný záväzok vyplývajúci z tejto zmenky žalobcovi plniť. Žalovaný v 3/ rade môže byť zo zmenkovej listiny zaviazaný len v prípade, ak zmenku podpísal. Ak žalovaný v 3/ rade namietal, že na zmenke sa nenachádza jeho podpis, jedná sa o námietku nedostatku podpisu, ktorá sa týka samotnej listiny zmenky. V súvislosti s touto námietkou bolo potrebné zaoberať sa v konaní otázkou, kto je nositeľom dôkazného bremena a kto je povinný preukázať skutočnosť, že zmenka bola podpísaná žalovaným v 3/ rade, teda osobou, voči ktorej žalobca v konaní nárok uplatnil.

17. K otázke dôkazného bremena možno všeobecne uviesť, že dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Zmenka ako cenný papier je pritom listinou súkromnou, a nie listinou verejnou, ktorá by bola vydaná štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci. V prípade, ak žalovaný poprie pravosť svojho podpisu na takejto súkromnej listine, musí byť pravosť tohto podpisu v konaní preukázaná. Dôkazné bremeno ohľadom pravosti je potom na tom účastníkovi, ktorý zo skutočnosti uvedených v tejto listine, teda zo skutočnosti uvedených v predloženej zmenke, vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Na to, aby žalobca bol v konaní úspešný, musí z jeho návrhu byť zrejmé, že

tvrdí, že sú splnené všetky podmienky na uloženie povinnosti žalovanému v 3/ rade zaplatiť zmenkovú sumu na základe predloženej zmenky. Návrh žalobcu tak vychádzal z tvrdenia, že zo zmenky je žalovaný v 3/ rade zaviazaný ako aval vystaviteľa, a teda, že žalovaný v 3/ rade zmenku v postavení avala podpísal. Predmetom povinnosti tvrdenia žalobcu je teda aj tvrdenie, že zmenka bola žalovaným v 3/ rade podpísaná, čomu korešponduje tiež dôkazné bremeno žalobcu, že skutočnosť podpísania zmenky musí preukázať ako osoba, ktorá z tohto tvrdenia vyvodzuje určité právne závery. Charakter zmenky ako osobitného cenného papiera, z ktorého nároky sa uplatňujú v osobitnom skrátenom súdnom konaní, ešte nezakladá právnu domnienku pravosti tejto zmenky a neumožňuje ani to, aby dôkazné bremeno v priebehu konania prešlo zo žalobcu na žalovaného v 3/ rade len preto, že vo veci bol vydaný zmenkový platobný rozkaz. Súd v rámci skráteného zmenkového konania pred vydaním zmenkového platobného rozkazu vykonáva predbežnú kontrolu zmenky a posudzuje, či zmenka bola predložená v prvopise a či nie sú dôvody pochybovať o jej pravosti. Ak predbežne dospeje k záveru, že všetky zákonom stanovené podmienky sú splnené, môže vydať zmenkový platobný rozkaz. Takýto záver z predbežnej cenzúry zmenky však nemôže mať žiaden vplyv na ďalší priebeh súdneho konania v prípade, ak žalovaný v 3/ rade základný predpoklad pre vznik jeho záväzku, teda jeho podpis na zmenke, vo včas podaných námietkach poprie. V tomto prípade sa nejedná o kauzálne, teda mimo zmenkové námietky, ohľadom ktorých dôkazné bremeno nesie vždy žalovaný, ale námietka nedostatku podpisu je absolútnou námietkou, ktorá sa dotýka každého majiteľa zmenky. Ak teda žalovaný v spore o zaplatenie zmenky poprie pravosť svojho podpisu, je na žalobcovi, ktorý zmenku ako dôkaz predložil a ktorý na základe tejto zmenky uplatňuje nárok voči žalovanému v 3/ rade, aby v rámci svojho dôkazného bremena preukázal, že žalovaný v 3/ rade zmenku podpísal. Žalobca je preto povinný súdu navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktoré potvrdia jeho tvrdenie o pravosti podpisu žalovaného v 3/ rade na zmenke.

18. Žalobca však v priebehu súdneho konania žiadne dôkazy, ktoré by mali preukázať pravosť podpisu žalovaného v 3/ rade na zmenke, nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní upravuje ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov tak leží predovšetkým na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie jeho tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je tento určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

19. Ohľadom otázky týkajúcej sa dôkazného bremena vo vzťahu k pravosti podpisu žalovaného na zmenke odkazuje krajský súd na ustálenú judikatúru, predovšetkým na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdoV/6/2012 z 26. novembra 2013, v zmysle ktorého ...„ak žalovaný (dlžník) vo včas podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu popiera, že podpis na zmenke je jeho (uplatnil námietku nepravosti podpisu), potom majiteľovi zmenky svedčí dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaný zmenku podpísal t.j., že jeho podpis na zmenke je pravý“. Obdobne judikoval Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 29Cdo/3478/2007. Všeobecne vo vzťahu k dôkaznému bremenu a vo vzťahu k popretiu pravosti a pravdivosti súkromných listín možno odkázať tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/13/2009.

20. Na základe uvedených skutočností potom krajský súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 3/ rade predloženú zmenku skutočne podpísal. Žalobca námietku nedostatku podpisu nevyvrátil a svoje dôkazné bremeno ohľadom pravosti podpisu žalovaného v 3/ rade neuniesol. Krajský súd preto konštatuje, že zmenkový platobný rozkaz nebol vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade vydaný dôvodne, keďže v konaní nebolo zistené, že by na základe predloženej zmenky vznikol žalovanému v 3/ rade zmenkový záväzok vo vzťahu k žalobcovi. Preto bol zmenkový platobný rozkaz voči žalovanému v 3/ rade v celom rozsahu zrušený.

21. Ohľadom vzájomného návrhu žalovaného v 3/ rade na určenie neplatnosti predmetnej zmenky krajský súd uvádza, že vo vzťahu k takto uplatnenému nároku bol žalovaný v 3/ rade predovšetkým povinný preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorá povinnosť vyplýva z

ustanovenia § 80 písm. c) OSP. Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 49/2003 je naliehavý právny záujem daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalovaného v 3/ rade a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalovaného v 3/ rade skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a spravidla tak nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto prostriedkom právnej ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba však má miesto v prípadoch, kedy je určovacou žalobou vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Preukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení je v zmysle ustálenej judikatúry prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalovaný v 3/ rade a ak túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 112/2004), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1M Cdo 7/2004).

22. V prejednávanom prípade žalovaný v 3/ rade žiadal určiť neplatnosť zmenky, avšak okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení, neuviedol. Predmetom konania na základe návrhu žalobcu je pritom uplatnenie nárokov z predmetnej zmenky, okrem iného voči žalovanému v 3/ rade, a teda je zrejmé, že už malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu na zaplatenie zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky. Určovacia žalobca má pritom predovšetkým preventívnu povahu, a teda má zmysel len tam, kde môže poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalovaného v 3/ rade ešte predtým, ako dôjde k porušeniu práva a takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak je právo neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii, či neexistencii predmetného práva. Na strane žalovaného v 3/ rade potom nie je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti dotknutej zmenky za situácie, kedy z tej istej zmenky je už podaná žaloba na plnenie žalobcom, okrem iného voči žalovanému v 3/ rade, v rámci ktorého konania bola otázka platnosti, či neplatnosti dotknutej zmenky posudzovaná ako otázka prejudiciálna. V rámci posudzovania tejto otázky bolo pritom krajským súdom konštatované, že predmetná zmenka spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti a jedná sa tak o platnú zmenku. Krajský súd tak predovšetkým z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu žalovaného v 3/ rade na požadovanom určení neplatnosti zmenky, vzájomný návrh žalovaného v 3/ rade zamietol.

23. O trovách konania krajský súd rozhodol za aplikácie ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Predmetom konania na jednej strane bol návrh žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu voči žalovanému v 3/ rade, ohľadom ktorého bol žalobca v konaní neúspešný, keďže krajský súd zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanému v 3/ rade zrušil. Na druhej strane predmetom konania bol vzájomný návrh žalovaného v 3/ rade na určenie neplatnosti predmetnej zmenky, ohľadom ktorého návrhu bol žalovaný v 3/ rade obdobne neúspešným účastníkom konania, nakoľko tento návrh bol krajským súdom zamietnutý. Za situácie, kedy na jednej strane predmetom podaného návrhu žalobcu bol nárok na plnenie vo forme zmenkovej sumy požadovanej žalobcom a na druhej strane bol predmetom konania nárok žalovaného v 3/ rade na určenie neplatnosti zmenky, teda nárok, ktorého predmet nie je možné peniazmi oceniť, nie je možné určiť pomer úspechu žalobcu a tomu zodpovedajúci neúspech žalovaného v 3/ rade, resp. pomer úspechu žalovaného v 3/ rade a tomu zodpovedajúci neúspech žalobcu. Krajský súd potom za konštatovania neúspechu tak žalobcu ohľadom ním uplatneného nároku, ako aj neúspechu žalovaného v 3/ rade ohľadom ním uplatneného nároku, nepriznal žalobcovi ani žalovanému v 3/ rade právo na náhradu trov konania. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 3/ rade krajský súd z rovnakých dôvodov a s prihliadnutím na skutočnosť, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 3/ rade vznik trov konania zo spisového materiálu nevyplýval a z jeho strany ani náhrada trov konania nebola uplatnená, vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 3/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.