Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/133/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci navrhovateľky: S. W., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, Bratislava, zastúpená Advokátskou kancelária mzlegal, s.r.o., so sídlom Bernoláková 2, Malacky proti odporcovi: K. O., nar.: XX.XX.XXXX, bytom Ž. - tolerovaný pobyt, zastúpený advokátom JUDr. Namir Alyasry, PhD., so sídlom Štúrova 43, Nitra, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. W., nar.: XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/a, Bratislava takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania S. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a K. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - W. Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .

II. Maloletý O. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matke.

III. Otec je povinný platiť na maloletého O. výživné vo výške 50 Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci na účet matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Styk otca s maloletým O. sa neupravuje.

V. Obaja rodičia budú maloletého O. W., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok.

VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.06.2017 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému O.. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo po viacročnej známosti dňa XX.XX.XXXX v Ústave na výkon väzby O.. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Pred uzatvorením manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn O., s ktorým žije v spoločnej domácnosti, pričom mesačné náklady predstavujú 300,- €. Vzťah s odporcom bol spočiatku harmonický, avšak po uzatvorení manželstva sa zmenil. Dôvodom rozpadu manželstva bolo ich fyzické odlúčenie, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka sa starala o ich spoločné dieťa a nemala záujem budovať ich spoločný vzťah. Ich názory na manželstvo a s tým súvisiace práva a povinnosti boli rozdielne, z čoho vznikli mnohé nedorozumenia a konflikty. V súčasnosti je s odporcom len v telefonickom kontakte, ich vzájomné vzťahy úplne ochladli, manželstvo je rozvrátené a prestalo plniť spoločenský účel. Navrhovateľka je zamestnaná, jej mesačný príjem predstavuje cca 400,- €.

2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2017 odporca prostredníctvom právneho zástupcu požiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. S rozvodom manželstva a s úpravou práv a povinností k maloletému O. súhlasil. 3. Súd konal v neprítomnosti odporcu, nakoľko odporca sa vyslovene vzdal práva zúčastniť sa pojednávania. 4. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prednesom právneho zástupcu odporcu, kolízneho opatrovníka maloletého, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu účastníkov konania, rodným listom maloletého, ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovné: 5. Navrhovateľka je slovenská štátna občianka, odporca je štátny občan W. Y.. 6. Podľa § 24 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „ZMPS“ ), vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu. Podľa § 24 ods. 3 ZMPS, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Podľa § 24a ZMPS, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

7. Súd skúmajúc svoju právomoc konať vo veci mal za to, že v danom prípade je daná právomoc slovenských súdov. 8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - W. Q.. U účastníkov ide o prvé manželstvo. 3 27P/133/2017

Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na ulici Y.Č. XX, O., čím je podľa § 92 daná výlučná miestna príslušnosť Okresného súdu Bratislava II.

9. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom dňa XX.XX.XXXX narodil syn O.. 10. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Zo spoločného vzťahu s odporcom, a to ešte pred uzavretím manželstva, sa im dňa XX.XX.XXXX narodil syn O.. Počas jej tehotenstva vzali odporcu do výkonu väzby. Z výkonu väzby bol prepustený v čase, keď mal maloletý 4 roky. Následne žili dva roky v spoločnej domácnosti, avšak ich vzťah nefungoval. Odporca 2 roky nepracoval a v roku 2008 odišiel do W. z dôvodu úmrtia v rodine a viac sa nevrátil. Niekedy jej telefonoval, ale navštíviť ich neprišiel. V roku 2016 bol privezený na územie Slovenskej republiky na ďalší výkon trestu. V júni 2017 ho navrhovateľka navštívila vo výkone trestu odňatia slobody a následne podala návrh na súd. K otázke vzťahu maloletého k odporcovi uviedla, že maloletý ho videl naposledy pred 3 rokmi, keď bol na Slovensku. Od tejto doby ho však nekontaktuje, nepíše mu, syn ho odmieta ísť navštíviť do výkonu trestu. V súčasnosti je žiakom deviateho ročníka základnej školy. Po ukončení základnej školy chce študovať na obchodnej akadémii. Maloletý je zdravý, hrá floorball. Navrhovateľka spolu s maloletým žije v spoločnej domácnosti na Y. ulici v Bratislave, byt je v jej výlučnom vlastníctve, nadobudla ho dedením. 11. Právny zástupca otca vo svojom prednese pred súdom uviedol, že odporca je vo výkone trestu odňatia slobody. Výkon trestu by mal ukončiť v roku 2022. S návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nestotožňuje sa však s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka. Čo sa týka výkonu práv a povinnosti k maloletému, nemá výhrady, súhlasí aj s výškou výživného v sume 50,- €. 12. Kolízna opatrovníčka maloletého uviedla, že súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do starostlivosti matky. Čo sa týka otázky výživného, navrhla určiť výživné na maloletého v sume 50,- € mesačne a styk otca s maloletým neupraviť. 13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

14. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

4

27P/133/2017

15. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní základné funkcie dané Zákonom o rodine. Manželia si neposkytujú pomoc a oporu, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom by vychovávali svojho maloletého syna . Vzhľadom na to, že ani jeden z účastníkov konania nemal záujem zotrvať v nefunkčnom zväzku, neexistuje nádej, že by sa ich nezhody mohli urovnať a že by mohlo dôjsť k obnoveniu ich manželského spolužitia. Súd preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. 16. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode (§ 100 . 17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 24 ods. 2, 3,4,5 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho 5 27P/133/2017

osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Otázka zverenia maloletého O. do osobnej starostlivosti matky nebola v tomto prípade sporná. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane detí a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov, sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre zdravý vývoj osobnosti dieťaťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Súd konštatuje, že maloletý O. býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou. K osobnej starostlivosti matky neboli žiadne výhrady. S prihliadnutím na skutočnosť, že so zverením detí do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec, pričom matka má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie zdravého fyzického a psychického vývinu maloletého, súd rozhodol tak, že zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matke. 19. Otázka zastupovania maloletého bola v tomto konaní sporná. Matka žiadala, aby súd rozhodol tak, že zastupovať a spravovať majetok maloletého bude ona. Naproti tomu, otec žiadal, aby v tejto otázke boli oprávnení obaja rodičia. Súd rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloletého O. zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd nemohol v tejto otázke vyhovieť matke, a to z dôvodu, že zastupovanie maloletého dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, a teda obidvaja rodičia majú právo a povinnosť zastupovať maloleté dieťa. Toto právo a povinnosť však v zákonom predpokladaných prípadoch vykonáva len jeden z rodičov. Ide o prípady, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Nakoľko v tomto konaní nejde o prípad, že by otec maloletého O. bol napr. neznámy alebo bol obmedzený spôsobilosti na právne úkony, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 20. Pri stanovení výšky výživného otcovi vo vzťahu k maloletému O. súd vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, odôvodnených potrieb maloletého a zohľadnil aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Je nepochybné, že deťom vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických a zdravotníckych potrieb a v prípade, že dieťa navštevuje základnú školu alebo materskú školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole. Súd pri určení výšky výživného prihliadal na aktuálnu situáciu matky, ako aj otca. Otec maloletého požiadal, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti z dôvodu, že v súčasnosti sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a účasť na pojednávaní vyslovene odmietol. Čo sa týka jeho majetkových pomerov, tie žiadnym spôsobom súdu nepreukázal a jeho právny zástupca o nich vedomosť nemal. Ohľadne matky mal súd za preukázané, že je v trvalom pracovnom pomere a jej čistý mesačný príjem 6 27P/133/2017

predstavuje sumu vo výške cca 400,- €. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletého dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletého O. vo výške 50,- € mesačne. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Otec maloletého je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Predpokladaný termín ukončenia má v roku 2022. Počas výkonu trestu odňatia slobody má možnosť byť zaradený do práce, za ktorú bude aj finančne ohodnotený. Navyše jeho právny zástupca na pojednávaní uviedol, že otec s výškou výživného tak, ako ju navrhla matka súhlasí, a preto táto otázka v konaní nebola sporná. S výškou výživného napokon súhlasila aj kolízna opatrovníčka maloletého.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7

27P/133/2017

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1,2 .

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy (§ 376 .