Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/14/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Karola Kováča a Mgr. Michala Kačániho PhD., v trestnej veci obžalovaného P. W., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa účinného do 31.07.2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -187 z 08. októbra 2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. mája 2022, pomerom hlasov 3:0, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa sa obžalovaný

P. W., nar. XX.XX.XXXX v W., bytom W. W. XXX/X, prechodne W., Q. XX

podľa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, č. k. -27 z 21.08.2020, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa Tr. zákona účinného do 31.07.2019, na skutkovom základe, že

obvinený v čase približne od 16.00 hod. dňa 15.03.2019 do 18.25 hod. dňa 16.03.2019 v Bratislave na ul. H. č. XXXXX/X poškodil troje dverí vo vchode bytového domu, jednalo sa o dvere vedúce do podzemných garáží na II. podzemnom podlaží, kde poškodil na dverách bezpečnostné kovanie, ďalej na I. podzemnom podlaží poškodil protipožiarne dvere v oblasti zámku, aj samotný zámok bol poškodený, tieto dvere vedú do pivničných priestorov, v pivničných priestoroch poškodil - odstránil plechové dvere z pivničnej kobky označenej ako F plechové dvere boli odstránené z troch pántov, ostali opreté o otvor vedúci do pivnice a vykonal krádež z pivničnej kobky kde odcudzil 1 ks kolobežku zn. Town 9EF, bielo

- čiernej farby, zakúpenú v roku 2018 v súčasnej hodnote 60 Eur patriacu poškodenému G.. W. N., čím poškodenej spol. Y. - X. poisťovňa, a.s., T. rad 4, W. spôsobil škodu poškodením troch dverí vo výške 741,46,- Eur a poškodenému G.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, W. škodu odcudzením kolobežky vo výške 60,- Eur,

oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný

Podľa sa poškodené spoločnosti Y. - X. poisťovňa, a.s., so sídlom W., T. rad 4, IČO: XX XXX XXX a I., s.r.o., so sídlom W., Q. 4, IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. z 08.10.2021 bol obžalovaný P. W. uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa účinného do 31.07.2019, na skutkovom základe, že

obvinený v čase približne od 16.00 hod. dňa 15.03.2019 do 18.25 hod. dňa 16.03.2019 v W. na ul. H. č. XXXXX/X poškodil troje dverí vo vchode bytového domu, jednalo sa o dvere vedúce do podzemných garáží na II. podzemnom podlaží, kde poškodil na dverách bezpečnostné kovanie, ďalej na I. podzemnom podlaží poškodil protipožiarne dvere v oblasti zámku, aj samotný zámok bol poškodený, tieto dvere vedú do pivničných priestorov, v pivničných priestoroch poškodil - odstránil plechové dvere z pivničnej kobky označenej ako F plechové dvere boli odstránené z troch pántov, ostali opreté o otvor vedúci do pivnice a vykonal krádež z pivničnej kobky kde odcudzil 1 ks kolobežku zn. Town 9EF, bielo

- čiernej farby, zakúpenú v roku 2018 v súčasnej hodnote 60 Eur patriacu poškodenému G.. W. N., čím poškodenej spol. Y. - X. poisťovňa, a.s., T. rad 4, W. spôsobil škodu poškodením troch dverí vo výške 741,46,- Eur a poškodenému G.. W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, W. škodu odcudzením kolobežky vo výške 60,- Eur,

Podľa účinného do 31.07.2019 s použitím , , , bol obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov, na výkon ktorého bol postupom podľa , zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Zároveň súd podľa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Y.-X. poisťovňa, a.s. škodu vo výške 739,29 € a podľa poškodenú spoločnosť I., s.r.o. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný po porade s obhajcom odvolanie, ktoré písomne v mene obžalovaného odôvodnil obhajca a dôvody boli súdu doručené dňa 11.11.2021. Primárne obhajca vytkol nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k jedinému dôkazu, ktorý bol v konaní produkovaný a to znaleckému posudku zo dňa 30.04.2019 (KEÚ PZ), ktorým bola analyzovaná biologická stopa - krvná stopa. Vytýka, že súd považuje znalecké skúmanie za jednoznačný priamy dôkaz, k čomu odvolateľ zdôrazňuje, že je nutné preukázať a to bez pochybností, nielen to, že páchateľ bol na mieste činu, ale najmä, že skutok spáchal, čo však znalecký posudok určite nepreukazuje. Totiž posudok len konštatuje, že DNA pochádzajúca z krvnej vzorky, ktorá sa na mieste činu našla, bola stotožnená s DNA vzorkou nachádzajúcou sa v databáze. Teda znalecké posúdenie preukazuje, že krv na okne patrí určitej osobe, ale nie to kedy sa tam objavila a tiež nie to, či obžalovaný bol na mieste činu, prípadne či krv bola na okno zanesená. Dal do pozornosti komentár a príslušnú judikatúru týkajúcu sa otázky čo sa považuje za priamy dôkaz.

V ďalšom zdôrazňuje, že súd neskúmal, prečo nebola splnená povinnosť, ktorú ukladá , aby bola vzorka rozdelená na dve časti, pričom vytýka súdu, že nebolo skúmané prečo nedošlo k rozdeleniu vzorky a prečo nebolo možné vzorku rozdeliť na dve časti. Odvolateľ poukázal na to, že v obálke, ktorá bola predložená na znalecké skúmanie, sa nachádzala len jedna odberová tyčinka a obhajoba predpokladá, že jediným obtretím tyčinky o krv na okne nedôjde k jej zotretiu (bola zaschnutá) a nie je zrejmé prečo nedošlo k použitiu aj druhej tyčinky na odber vzorky.

K uvedenému zastáva názor, že zo strany súdu malo dôjsť k vyhodnoteniu posudku ako nezákonného z dôvodu nedodržania zákonných ustanovení.

V ďalšom obhajca konštatoval nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k vyhodnoteniu viny obžalovaného zo žalovaného skutku. Zastáva názor, že obžalovaného nie je možné uznať vinným len na základe jedného nepriameho dôkazu, ktorý preukazuje len to, že krv na okne patrila obžalovanému, ale nepreukazuje, že tento skutok aj spáchal a tiež nie je preukázané, či sa krv nachádzala na mieste činu po alebo pred spáchaním skutku.

Nerozumie prečo sa súdu nezdá ako logické tvrdiť, že obžalovaný na mieste činu nikdy nebol a spochybňovať vek krvnej vzorky, pretože nie je zrejmé kedy sa krvná stopa na mieste objavila, ale len to, že na mieste bola.

V ďalšej časti rozviedol podstatné chyby konania, za ktoré považuje najmä, že obžaloba nezodpovedá ustanoveniu .

Podľa obhajoby nie je zrejmé, kde v obžalobe je opísanie skutkového deja a tiež absentujú úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval. Vytkol prokuratúre, že v dostatočnej miere nevyužila ustanovenie , keďže môže zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, v dostatočnej miere neposkytla úvahy o tom ako môže jediný nepriamy dôkaz založiť vinu obžalovanému a tiež ako malo dôjsť k naplneniu skutkových podstát dvoch trestných činov, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu.

Dal do pozornosti, že obžalovaný bol obvinený aj z prečinu krádeže, avšak trestné stíhanie vo vzťahu k predmetnému skutku, nebolo začaté.

V ďalšej časti odvolania zdôraznil, že obžalovaný nemal v čase od 03.05.2019 do 03.10.2019 obhajcu, i keď sa nachádzal vo vyšetrovacej väzbe, pričom dňa 30.06.2019 bolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré obžalovaný prevzal 4 dni pred prepustením z väzby, ale uvedená skutočnosť spôsobila, že sa nemohol s obhajcom poradiť.

Odvolateľ sa zároveň domnieva, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, k čomu zdôraznil, že znalecké dokazovanie sa nezaoberalo vekom krvnej vzorky.

Záverom odvolania uviedol, že uložený trest je neprimerane prísny a tento postihne najmä jeho rodinu, ktorá je od neho finančne závislá a výpadok jeho príjmu spôsobí značné existenčné problémy. K uvedenému zdôraznil, že obžalovaný momentálne pracuje ako pomocný kuchár, teda je riadne zamestnaný so stálym príjmom.

Zastáva názor, že do úvahy prichádza aj uloženie iného trestu, napr. trest domáceho väzenia, ktorý trest by nezasiahol do rodinného života obžalovaného.

Vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 02.02.2022.

Na verejnom zasadnutí obhajca odkázal na písomné dôvody podaného odvolania a navrhol, aby bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Zdôraznil, že vo veci je len jeden nepriamy dôkaz, ktorý má obžalovaného usvedčovať, pričom zdôraznil, že žiadne z odcudzených vecí neboli u neho nájdené a neexistuje ani kamerový záznam, ktorý by preukazoval spáchanie skutku obžalovaným.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné považujúc rozsudok za správny vo všetkých jeho výrokoch.

Obžalovaný predniesol: „Ja sa pripájam k prednesu obhajcu a právom posledného slova uvádzam: ja sa cítim byť nevinný.“

Podľa : Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa , (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a a) spôsobí tak malú škodu, b) čin spácha vlámaním, c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom, f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu Podľa Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa : Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, Podľa , (1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , Podľa (3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Podľa (3) Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Bratislave v intenciách preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadnuc pritom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že odvolanie obžalovaného P. W. je dôvodné.

Jednou zo základných zásad rekodifikovaného trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Na práve uvedenú základnú zásadu trestného konania nadväzuje základná zásada deklarovaná v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak na to, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom, jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovaného P. W. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava III pod č. k. -27, dňa 21.08.2020 podaná obžaloba: pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa a prečin krádeže podľa , na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.

Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. W., poškodeného - svedka G.. W. N., zástupcov poškodených spoločností P.. P. C. a Q. A., oboznámením znaleckého posudku KEÚ PZ, prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú zadokumentované v spise, ako aj celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a na podklade vykonaných dôkazov rozhodol napadnutým rozsudkom.

Súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a k týmto argumentoval: “Pri uznaní viny súd vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku KEU Bratislava, z ktorého vyplýva, že práve obžalovaný P. W. je pôvodcom krvnej stopy č. 1 zaistenej na mieste činu. V predmetnej trestnej veci bol teda produkovaný významný technický dôkaz - stopa vo forme DNA profilu obv. P. W. nájdený v čase a mieste spáchania skutku, ktorý ho s jeho spáchaním jednoznačne spája. Biologická stopa vo forme krvi obvineného na mieste činu na pevnom substráte - na ráme okna predmetného bytového domu v jeho pivničnej časti - jednoznačne potvrdzuje prítomnosť obžalovaného na H. X v W.. Nakoľko obžalovaný uvádza, že v danom objekte nikdy nebol, je zrejmé, že jeho výpoveď je v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd v rámci záverečnej úvahy poukazuje na skutočnosť, že disponuje v rámci dokazovania na jednej strane záverom znaleckého skúmania s neotrasiteľným záverom, že krv obžalovaného sa nachádzala tesne po spáchaní skutku na mieste činu, na druhej strane tvrdením obžalovaného, že na danom mieste nebol. V takto vystavanej dôkaznej situácii je prirodzené, že sa súd postavil na stranu záverov vedeckého skúmania, ktoré v konaní nebolo spochybnené - aspoň teda nebolo spochybnené na právne alebo vedecky relevantným spôsobom. Poukazovanie na závery japonskej štúdie o prenose krvi komárom isto zaujme, ale v serióznom dokazovaní nemá čo hľadať.“

Podľa obžaloby je obžalovanému kladené za vinu, že dňa 15.03.2019 od 16.00 hod. do 18.25 hod. na ul. H. č. X v W. poškodil troje dverí vo vchode bytové domu (dvere vedúce do podzemných garáží na II. podlaží - poškodené bezpečnostné kovanie a na I. podzemnom podlaží - poškodené protipožiarne dvere a plechové dvere pivničnej kobky označenej ako PIV XX a z pivničnej kobky odcudzil 1ks kolobežku zn. Town 9EF (v hodnote 60 €), ku škode poškodených G.. W. N., Y. - X. poisťovňa, a.s. a I., s.r.o. Obžalovaný P. W., na základe prijatého rozsudku súdom prvého stupňa, mal svojím konaním naplniť skutkovú podstatu prečinu poškodzovania cudzej veci podľa v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa , ktorých trestných činov sa dopustí kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec, v dôsledku ktorého konania spôsobí malú škodu ( ) a kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu ( ), pričom pri oboch trestných činoch sa vyžaduje, zo subjektívnej stránky, úmyselné zavinenie.

Obžalovaný P. W. v prípravnom konaní odmietol vypovedať a na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a žalovaný skutok nespáchal. Na svoju obhajobu uviedol, že ani nevie kde sa daná ulica nachádza, ale do tejto časti W. dochádza k zubárke a za jedným kamarátom. Nevedel uviesť kde bol dňa 15. a 16.03.2019 a tiež ako sa jeho DNA mohla dostať na okno v pivničných priestoroch daného domového domu.

Podľa obžaloby a následne aj podľa prvostupňového súdu, z výsledkov dokazovania, najmä zo znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ (ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2019/4311) bol vyvodený záver, že páchateľom skutku je obžalovaný, keďže vo veci bol produkovaný významný technický dôkaz, nakoľko zo steru zo škvrny hnedočervenej farby z vnútornej strany okna, pod kľučkou, bolo zistené, že sa jedná o krvnú stopu, z ktorej bola izolovaná DNA a bola vykázaná zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej „P. W.“, t. j. obžalovaný.

Na rozdiel od obžaloby a záverov prvostupňového súdu, odvolací súd v zhode s argumentáciou obhajcu konštatuje, že nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaný poškodil troje vstupných dverí do podzemných priestorov a pivničnej kobky a odcudzil veci uvedené v skutkovej vete obžaloby.

Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a to konkrétne z výpovedí poškodeného G.. W. N. a zástupcov poisťovne Y.-X. poisťovňa, a.s. a spoločnosti I., s.r.o., ako aj zápisnice o ohliadke miesta činu vyplynul nepochybný záver, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, má znaky žalovaných trestných činov, ktoré skutočnosti neboli spochybnené, avšak sporným zostalo to, či páchateľom, prípadne jedným z páchateľov stíhaných trestných činov, bol obžalovaný P. W..

Poškodený G.. W. N. (čl. 168) sa vyjadril len k poškodeniu dverí jeho pivničnej kobky a k odcudzeniu kolobežky s tým, že pivnicu mal riadne uzamknutú. Zástupca poisťovne Y.-X. poisťovňa, a.s. a zástupca spoločnosti I., s.r.o. sa vyjadrili k výške škody spôsobenej na vstupných dverách a k odcudzenej kolobežke. Neboli priamymi svedkami spáchania skutku. Žiadne iné svedecké výpovede vykonané neboli a zjavne neprichádzajú ani do úvahy. Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že v priestore pri pivničných kobkách bola na konci spoločnej chodby na okne, jeho vnútornej strany, zaistená biologická stopa č. 1- ster zo škvrny hnedo-červenej farby a tiež stopa č. 2 - trasologická stopa, ktorá však nebola vhodná na skúmanie. Zaistená biologická stopa obsahovala DNA obžalovaného, ktorá stopa, čo odvolací súd zdôrazňuje, bola zaistená z vnútornej strany plastovej časti okna pod kľučkou okna, ktoré sa nachádzalo na konci spoločnej chodby medzi jednotlivými pivničnými kobkami (pozri foto čl. 75 - č. 26 až 31). Teda nie na okne, ktoré by sa nachádzalo v priestore samotnej kobky poškodeného.

Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že vina obžalovaného zo žalovaného skutku je vyvodzovaná len zo zaisteného biologického materiálu z okna nachádzajúceho sa na spoločnej chodbe v pivničnom priestore.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že síce výslovne neobsahuje žiadne kritériá delenia dôkazov, či ich dôkaznej hodnoty, avšak teória trestného práva procesného ako aj súdna prax už dlhodobo vychádzajú z toho, že podľa pomeru k záveru, ktorý súd z vykonaných dôkazov vyvodzuje, sa dôkazy delia na priame a nepriame. Za priamy dôkaz sa považuje taký dôkaz, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napríklad výpoveď svedka, ktorý priamo pozoroval udalosť, o ktorej vypovedá). Za nepriamy dôkaz (tzv. indíciu) sa považuje taký dôkaz, ktorý poukazuje na inú skutočnosť, leda nie priamo na tú, ktorá je predmetom dôkazu, ale z tejto skutočnosti si môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd urobiť záver o existencii alebo neexistencii dokazovanej skutočnosti. Nepriame dôkazy pritom pôsobia ako podporné dôkazy vo vzťahu k priamym dôkazom.

Ak aplikujeme uvedené delenie dôkazov na posudzovanú trestnú vec tak zistíme, že na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny priamy usvedčujúci dôkaz, t. j. taký dôkaz, ktorý by priamo spájal obžalovaného so spáchaním trestnej činnosti uvedenej v obžalobe.

Pokiaľ ide o biologickú stopu - ster z krvnej škvrny, ktorý obsahoval DNA obžalovaného, tak odvolací súd nestotožniac sa so záverom prokuratúry ako aj súdu prvého stupňa, že tento dôkaz preukazuje, že obžalovaný poškodil troje dverí bytového domu (dvere vedúce do podzemných garáží na II. podzemnom podlaží, kde poškodil na dverách bezpečnostné kovanie, ďalej na I. podzemnom podlaží, kde poškodil protipožiarne dvere v oblasti zámku (aj samotný zámok) a poškodil - odstránil plechovú dvere z pivničnej kobky (č. PIV XX) a už vôbec nepreukazuje, že odcudzil 1ks kolobežku zn. Town 9EF, ale len to, na čo správne obhajoba poukazuje, že sa mohol dotknúť vnútornej strany (pod kľučkou) plastového okna, ktoré sa nachádza na konci spoločnej chodby a na tomto zanechať (nie je ustálené kedy) biologickú stopu, u ktorej nie je možné ustáliť ani jej vek. Znalecký posudok nie je priamym dôkazom preukazujúcim spáchanie žalovaného skutku obžalovaným, ale len konštatuje, že DNA pochádzajúca z krvnej vzorky, ktorá bola na mieste činu nájdená, bola stotožnená s DNA nachádzajúcou sa v databáze označenej ako „P. W.“.

Odvolací súd uzatvára, že jeden nepriamy dôkaz nestačí k preukázaniu dokazovanej skutočnosti. K tomu by muselo byť k dispozícii viacero nepriamych dôkazov, nakoľko nepriamy dôkaz má svoju hodnotu len v spojení s inými dôkazmi. V tomto smere dáva odvolací súd prokurátorovi do pozornosti ustálenú judikatúru, z ktorej možno vyvodiť, že nepriame dôkazy na preukázanie viny obžalovaného musia tvoriť vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich nepriamych dôkazov, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú určitú skutočnosť a ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich je možné vyvodiť len jeden jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iného záveru (napríklad R 38/1968-IV, R 38/1970-1.). Nepriame dôkazy vedúce k dôvodnému podozreniu voči obžalovanému, ktoré však nevylučujú reálnu možnosť, že páchateľom trestného činu mohla byť aj iná osoba, nie sú dostatočným podkladom pre uznanie viny obžalovaného (R 38/1970-I.).

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery pravdepodobných skutkových záveroch alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov.

Pokiaľ prokurátor v záverečnej reči poukázal na fakt, že obžalovaný P. W. „bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, z toho dvakrát za krádež, dvakrát za drogy a najmä, že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia Okresným súdom Bratislava V“ a uvedeným podporuje uznanie za vinného, tak odvolací súd dodáva, že táto skutočnosť nijakým spôsobom nedokazuje a ani nemôže dokazovať spáchanie stíhaného trestného činu obžalovaným. Trestnú minulosť obžalovaného preto nemožno považovať ani za nepriamy dôkaz, nakoľko sa vôbec netýka skutkových okolností, ale a len osoby obžalovaného. Ak by sme prijali názor prokurátora, že trestná minulosť obžalovaného je usvedčujúcim dôkazom o vine obžalovaného, tak na strane druhej by sme museli pripustiť aj to, že ak by obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný tak to svedčí o jeho nevine. Takýto záver možno označiť za absurdný. Z trestnej minulosti obžalovaného nie je možné vyvodzovať žiadne závery k stíhanej trestnej činnosti a už vôbec nie je možné v dokazovaní vychádzať z akéhosi predpokladu, že ak bol niekto v minulosti súdne trestaný celkom určite sa dopustil aj ďalšej trestnej činnosti. Dokazovanie v trestnom konaní, či nedostatok usvedčujúcich dôkazov nie je možné nahrádzať, len formálnym konštatovaním o odsúdení obžalovaného z minulosti. V tomto smere možno poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu z 09.04.1968 sp. zn. , ktorý konštatoval, že je v rozpore so základnými princípmi , ak sa usudzuje na vinu obžalovaného z toho, že už bol trestaný. Pripustiť možnosť, aby bolo usudzované na vinu obžalovaného pri neexistencii, či slabosti usvedčujúcich dôkazov z osobných vlastností, či iných charakteristík obžalovaného by vo svojich dôsledkoch viedlo k porušovaniu prezumpcie neviny, čo by znamenalo vytvorenie potenciálneho zdroja nezákonných rozhodnutí.

Odvolací súd po vyhodnotení vyššie rozvedených dôkazov je nútený konštatovať, že v danom prejednávanom prípade je na základe týchto dôkazov možné dospieť k niekoľkým pravdepodobným skutkovým verziám, potom je súd povinný prikloniť sa k verzii, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia, nakoľko iba tak nedochádza k porušeniu princípu rozhodovania v zmysle princípu „in dubio pro reo“, a tým aj zásady prezumpcie neviny. Teda ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nemôže byť zákonným predpokladom pre odsudzujúci výrok.

Senát krajského súdu sumarizujúc proces dokazovania tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovanej osoby musí vychádzať z vykonaných dôkazov (získaných zákonným spôsobom), ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny (ako je v preskúmavanom prípade) a pre obžalovanú osobu priaznivejší záver pokiaľ ide o otázku viny. Vina musí byť obžalovanému jednoznačne a bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Uznanie viny zo žalovanej trestnej činnosti nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa. Pre takýto výrok musí byť daná istota, o ktorej, vychádzajúc z hodnotenia vykonaných dôkazov, nie je dôvod pochybovať. Ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny (vrátane tej, z ktorej možno vychádzať pri posudzovaní otázky zavinenia, teda úmyslu vo vzťahu ku konštrukcii zavinenia stíhaného prečinu krádeže podľa ), nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného.

Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení , ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v a z čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, ktorá je dôležitá pre posúdenie zavinenia obvineného, nemožno rozhodnúť v jeho neprospech. Obvinenému musí byť vina preukázaná a obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani svedčiacu vo svoj prospech. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Zo zásady in dubio pro reo vyplýva, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obvineného. Teda obvinenému musí byť vina jednoznačne a bez pochybností preukázaná.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd, zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného P. W. podľa oslobodil spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III právne kvalifikovaného ako prečin ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa Tr. zákona účinného do 31.07.2019, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

K oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby podľa písm. c/ dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný skutom spáchal.

Totiž dôkazy v danom preskúmavanom prípade preukazujú možnosť, že páchateľom je zrejme iná osoba.

Čo sa týka výroku o náhrade škody odvolací súd postupoval podľa , podľa ktorého, ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, rozhodne o nároku poškodeného vždy tak, že ho s nárokom na náhradu škody odkáže na civilný proces, alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.

Keďže súd obžalovaného P. W. spod obžaloby oslobodil, v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia odkázal poškodených Y.- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom W., Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700 a Contesta, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vyšehradská 4, IČO: 46 106 511 s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.