Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/212/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal.: L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, D. P. a otec - L. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., t.č. bytom B. 1, Q. , o návrhu otca na úpravu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd zveruje mal. L. F., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matka je povinná platiť výživné na mal. L. s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov, mesačne, ktoré je matka povinná platiť vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.

III. Súd neupravuje styk matky s maloletým L.IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2021 domáhal, aby mu súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti, matke určil najnižšie nevyhnutné výživné 25 eur. Návrh odôvodnil tým, že mal. L. pochádza z jeho druhovského pomeru s matkou dieťaťa. Po vzájomných nezhodách odišiel zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým synom s dohodou s matkou, že dieťa budú mať v striedavej osobnej starostlivosti. Matka mu následne oznámila, že pre nedostatok finančných prostriedkov na starostlivosť o dieťa. Čiže otec sa o ideťa stará a amtka dieťaťa žije v záhradkarskej osade.

2. Ani jeden z rodičov sa opakovane na pojendváanie nedostavil, doručenie mali vykázané riadne a včas, z pojendváania sa neospravedlnili, nežiadali odročiť pojendváanie, preto súd konal a rozhodl bez ich prítomnosti v zmysle .

3. Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zistenie zamestnávateľov rodičov, pripojeným spisom tunajšiehosúdu sp. zn. , potvrdením o príjme matky, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny(ďalej len „ÚP,SV a R“) Prešov, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Mal. L. je dieťa narodené z druhvoského pomeru T. R. a L. F.. D. dieťaťa sprvu po narodení dieťaťa bývali istý čas v spoločnej domácnosti. Otec tvrdí, že matka začala v posledných rokoch holdovať alkoholu, neskôr návykovým látkam, ktoré má užívať doposiaľ. Niekoľkokrát mesačne bola pre psychické

problémy aj na pohotovosti v D. nemocnici. Často musel odchádzať otec z práce, lebo syn mu volal, že je matke zle.

5. Otec v písomnom vyjadrení k svojim pomerom uviedol, že pracuje na stavbe za 6 eur na hodinu v rozsahu 5 dní v týždni. Iný príjem nemá. Býva so synom v prenajatom byte aj spolu so svojou terajšou priateľkou a jej tromi deťmi. Matka si dieťa sporadicky bráva, na výživu syna mu neprispieva. POdľa slov otca má matka dieťaťa žiť aktuálne v záhradkarskej osade v R. C..

6. Nakoľko sa matka k návrhu nevyjadrila, súd vykonal ex offo šetrenie ohľadom matky, ohľadom jej pomerov. Lustráciou v registri obyvateľov SR bolo zistené, že matka okrem mal. L. nemá iné maloleté det. Čiže iné deti nie sú na ňu výživou odkázané. 6.1. Správou spol. T. n.o. súd zistil ( čl. XX), že matka bola u nich zamestnaná od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX, pracovný pomer bol ukončený zo strany maka a mala tu príjem XXX,XX eur netto mesčne, keďže pracovala na polovičný úväzok. 6.2. Správou ÚP,SVa R D. P. súd zistil, že matka dieťaťa nie je evidovaná ak onezamestnaná, nepoberá rodičovský príspevok ani pomoc v hmotnej núdzi, poberá prídavok na mal. L. od X.X.XXXX po XX,XX eur mesačne ( do XX.XX.XXXX to bola suma XX,XX eur), v septembri XXXX v sume XXX eur. X.X. Zo správy spol. L. s.r.o. bolo zistené, že u nich matka pracovala od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX na dohodu na dobu určitú.V X/XXXX mala netto mesačný príjem XXX,XX eur, v X/XXXX v sume XXX,XX eur a v X/XXXX v sume XX,XX eur.

7. Mal. L. má X rokov, je lakom zákldnej školy. Otec neuviedol v návrhu žiadne mimoriadne výdavky na syna, ani že by mal zdravotné problémy.

8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh otca je podaný dôvodne, keďže nebýva s matkou v spoločnej domácnosti, on sa o dieťa stará a matka mu na výživu dieťaťa neprispieva. V starostlivosti otca o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky ani námietky zo strany kolízneho opatrovníka, preto súd zveril mal. L. do otcovej osobnej starostlivosti s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, lebo otec v návrhu žiadny iný skorší dátum súdu neuviedol a ani len na pojednávania sa nedostavoval. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo matka nebola obmedzený ani pozbavená svojich rodičovských práv. Súd určil tiež výživné od právoplatnosti tohto rozsudku a to vychádzajúc z návrhu otca, s objektívne zistených zárobkových pomerov matka vo výške minimálneho zákonného výživného. Nakoľko sa výška minimálneho výživného každoročne mení, súd ho vo výroku uviedol v percentuálnom vyjadrení a s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, v zmysle ktorého sa výške každoročne mení.

20. Otec nežiadal upravič styk dieťaťa s matkou, z návrhu vyplýva že matka príležitostne dieťa navštívi a aj si ho berie na víkend, teda rozsah styku sporným nebol, preto súd ani styk matky s dieťaťom neupravil.

21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.