Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/171/2014

Uznesenie

Okresný súd Komárno v spore žalobcu: P. B., nar.XX.X.XXXX, bytom N., H. XXX/XXX, právne zastúpený: JUDr. Lívia Kňažíková, advokát, AK Komárno, Nám. M.R. Štefánika 6 proti žalovanému: Z. P., nar XX.X.XXXX, bytom P. X, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO:47 236 060, právne zastúpený: JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava, IČO:36 264 750 o ochranu osobnosti a priznanie nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Súd stranám konania nepriznáva náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal ochrany osobnosti a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 25 000 €, ako nemajetkovú ujmu, ktorú mal žalobca utrpieť v dôsledku úrazu, ktorý mu spôsobil žalovaný.

2. Prípisom doručeným súdu 9.1.2018 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca zomrel dňa 14.12.2017.

3. Podľa § 161 ods. 1,2,3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej i ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 61 procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 7 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

4. Subjektom ochrany osobnostných práv podľa § 11 a nasl. je iba fyzická osoba. Spôsobilosť mať právo na ochranu svojej osobnosti má každá fyzická osoba, teda aj maloletý (§ 7 ods. l . Právo chránené ustanovením §11 patrí zo zákona všeobecne každej fyzickej osobe, bez rozdielu veku, bez toho, aby sa vyžadovalo splnenie akýchkoľvek ďalších podmienok. Fyzickú osobu ako oprávnený subjekt je vždy potrebné oddeliť od právnickej osoby, ktorej môže byť spoločníkom (členom) alebo členom štatutárneho orgánu, alebo zamestnancom. Právo na ochranu osobnosti môže preto uplatňovať len dotknutá fyzická osoba a nie iný subjekt. To sa týka i prípadov, keď fyzická osoba vystupuje ako reprezentant politického subjektu. Právo na ochranu osobnosti ako právo nemajetkovej Povahy, rýdzo osobnej povahy, zaniká smrťou fyzickej osoby (§ 7 ods. 2 , neprechádza teda jej smrťou na dedičov a nestáva sa predmetom dedenia.

5. V danom prípade súd konanie zastavil, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, tak právo na ochranu osobnosti je právom, ktoré patrí výlučne iba fyzickej osobe, t.j. tej ktorej konkrétnej osobe (v danom prípade žalobkyni) a ktoré právo okamihom jej smrti zaniklo. V danom prípade sa teda jedná o nedostatok procesnej podmienky na strane žalobcu, ktorý nedostatok spôsobuje nutnosť zastavenia konania súdom (§ 161 , nakoľko sa jedná o nedostatok procesných podmienok, ktorý nie je možné odstrániť. V danej súvislosti poukazuje súd i na ustálenú judikatúru R 53/1996, ktorá uvádza: právo na ochranu osobnosti je právo osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov. Preto ak žalobca v priebehu konania zomrie, súd konanie zastaví podľa § 107 ods. l Osp (dnes § 161 . Osobám uvedeným v ustanovení § 15 vzniká originálne právo na ochranu osobnosti smrťou fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Súd taktiež poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 608/2002, ktorý okrem iného uvádza: právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) podľa § 13 ods. 2 je svojou povahou úzko späté s postihnutou osobou a má osobný charakter predovšetkým preto, že jeho cieľom je primerane vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá vznikla fyzickej osobe na jej osobnosti; ak sa fyzickej osobe neposkytne náhrada ešte počas jej života, nemôže už po jej smrti plniť svoj účel. Z toho možno vyvodiť, že smrťou oprávnenej osoby zaniká a na dedičov neprechádza právo na peňažné zadosťučinenie.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam, najmä však vzhľadom k nedostatku procesných podmienok, a k nemožnosti odstrániť nedostatok procesnej podmienky, ktorý vznikol na strane žalobcu, nakoľko právo na ochranu osobnosti je právom osobnostným a vzťahuje sa na osobu, ktorá bola zásahom inej osoby poškodená, a smrťou osoby toto právo zaniklo, a teda nemôže do konania vstúpiť miesto žalobcu žiadna iná osoba, súd konanie zastavil.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 a stranám konania nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nemohol o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 255 CSP, nakoľko nebolo meritórne rozhodnuté o veci a tak nebolo možné určiť, ktorá zo strán mala v konaní úspech. Súd nemohol rozhodnúť ani podľa § 256 nakoľko žiadna zo strán procesne nezavinila zastavenie konania. Súd stranám v zmysle § 257 nepriznal náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorým je v danom prípade úmrtie žalobcu (VIS MAJOR), pričom úmrtie žalobcu v spore, v ktorom sa jedná o právo osobnostnej povahy a nemôže teda do konania nik vstúpiť na miesto doterajšieho žalobcu, nie je teda možné, aby bol v konaní úspešný žalovaný resp. intervenient, keď sa žiadnym spôsobom nepričinili k ukončeniu konania a k víťazstvu v spore a v konečnom dôsledku by im trovy konania nemal ani kto zaplatiť. Na druhej strane nie je zasa dôvod zaviazať k náhrade trov žalovaného, keď tento v konaní neúspešný nebol a v neposlednom rade, by nemal komu ani hradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.