Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., D. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. júna 2016, č.k. 5C/296/2013-382, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 21. júna 2016, č.k. 5C/296/2013-382 rozhodol, že: 1. zrušuje rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, spisová značka: 3C/3015/2012 zo dňa 19.01.2012 a 2. zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, spisová značka: 3C/3018/2012 zo dňa 19.01.2012, 3.Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke trovy konania vo výške 295 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľky vedený vo VÚB banke, číslo účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, 4. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že tým, že navrhovateľka (ďalej len „žalobca“ alebo „žalobkyňa“ v zmysle § 60 sa žalobným návrhom doručeným na súd dňa 31.10.2013 domáhala voči odporcovi (ďalej len „žalovaný“ v zmysle § 60 zrušenia rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice (ďalej aj „rozhodcovský súd“) spisovej značky 3C/3015/2012 a 3C/3018/2012 zo dňa 19. januára 2012 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých mala s žalovaným uzatvoriť poistnú zmluvu, ktorej súčasťou majú byť Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, podľa ktorých účastníci mali vyjadriť vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto súdnemu konaniu podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské rozsudky mali byť žalobcovi riadne doručené, pričom má za to, že rozhodcovská doložka odporuje zákonom Slovenskej republiky a právnym aktom Európskej únie, a preto má byť neplatná podľa § 53 ods. 4 písmeno r) k § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe toho rozhodcovský súd nemal mať žiadny právny základ na rozhodcovské konanie a tým ani na vydanie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku boli vzhliadnuté v ustanovení § 40 ods. 1 písmeno c), j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

3. V priebehu konania žalobkyňa uviedla, že na okolnosti uzavretia obidvoch zmlúv sa pamätá. Keď prišla pracovať do poisťovne, bolo jej povedané, že musí uzavrieť s nimi zmluvu. Nakoľko plánovala uzavrieť poistku, tak to akceptovala. Nepamätá si, čo bolo predmetom poistenia, bola na dvoch školeniach. Bolo jej povedané, že musí mať každý mesiac aspoň 4 zmluvy, podarilo sa jej spraviť pár zmlúv, urobila zmluvu aj sama sebe, aj synovi. Na všeobecné zmluvné podmienky ju nikto osobitne neupozornil, vôbec nevedela o tom, že v prípade sporu môže byť vec posudzovaná rozhodcovským súdom. Súčasťou pošty z rozhodcovského súdu bol rozsudok, kópie zmlúv, zmluvné podmienky, bolo to v hrubej veľkej obálke. Ona sa v poisťovni informovala, či má nejaký nedoplatok, povedali jej , že je všetko v poriadku. Keď brala od nich províziu a zmluva nebola živá 24 mesiacov, musela províziu vrátiť. Odvolanie proti rozhodcovskému rozsudku nepodala preto, že tam bol poplatok vo výške 70 eur, nevedela, aký je to Arbitrážny súd, a tak sa obrátila na normálny súd.

4. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5 C 296/2013 zo dňa 16.06.2014 súd odložil vykonateľnosť obidvoch napadnutých rozhodcovských rozsudkov. Toto uznesenie Okresného súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre, číslo konania: 25 Co 1029/2014 zo dňa 22.05.2015.

5.1. Vykonaným dokazovaním, a to zo spisového prehľadu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., spisová značka 3C 3015/2012 a z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 27.11.2008 uzavretá poistná zmluva. V osobitných zmluvných dojednaniach v článku XVII. poistnej zmluvy bod 3 je uvedené, že žalobca aj žalovaný súhlasia v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami s rozhodcovským konaním podľa článku XV. všeobecných poistných podmienok. Zo spisového prehľadu mal súd ďalej preukázané, že konanie pred rozhodcovským súdom v uvedenej veci sa začalo dňa 04.01.2012. V uvedenej veci Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok , ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 280,60 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Podľa doručenky jej bol rozhodcovský rozsudok spolu so žalobou doručený žalobkyni 29.10.2013.

5.2. Zo spisového prehľadu Arbitrážneho súdu Košice s.r.o., spisová značka 3C 3018/2012 a z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 30.1.2009 uzavretá poistná zmluva. V osobitných zmluvných dojednaniach v článku XVII. poistnej zmluvy bod 3 je uvedené, že žalobca aj žalovaný súhlasia v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami s rozhodcovským konaním podľa článku XV. všeobecných poistných podmienok. Konanie pred rozhodcovským súdom v uvedenej veci sa začalo dňa 04.01.2012 a Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému peňažnú sumu vo výške 280,60 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Podľa doručenky bol rozhodcovský rozsudok spolu so žalobou doručený žalobkyni 29.10.2013.

6. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku (zák. č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2015) a podľa § 272w Občianskeho súdneho poriadku.

7.1. Po vykonanom dokazovaní dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Najskôr sa zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby žalobkyňou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobkyni boli doručené napadnuté rozhodcovské rozsudky dňa 29.10.2013 (doručenka), žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 31.10.2013, teda včas. V pripojenom spise rozhodcovského súdu sa nenachádza listina, ktorá by mala predstavovať odpor žalobkyne proti rozhodcovskému rozsudku.

7.2. Napriek tomu, že žalobkyňa vystupovala v poistnom vzťahu ako profesionál, nie je možné v uvedenom prípade konštatovať rovnovážne postavenie žalobkyne a žalovaného pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Zmluvy uzavreté v uvedenom prípade medzi žalobkyňou a žalovaným mali jednoznačne povahu spotrebiteľských zmlúv. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Košiciach v konaní sp.zn.3Co 1013/2014.

8.1. Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných poistných podmienkach a Osobitných zmluvných dojednaniach bola individuálne dojednaná. Poukázal na to, že odpoveď na túto otázku možno nájsť v § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Individuálne dojednanie v zmysle neho je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda odporcovi tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ.

8.2. V danom prípade však žalovaný však toto dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd nesúhlasil s jeho názorom prezentovaným v priebehu konania, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.

8.3. Poistná zmluva by mala rešpektovať ustanovenia v § 52 ods. 1 a nasledujúce Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, pričom predmetná zmluva je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré sa dotýka neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve v podobe riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom výlučne v rozhodcovskom konaní. K tejto situácii došlo, pretože podľa XV. časti Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

9.1. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súd uviedol, že súčasťou Všeobecných obchodných podmienok je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 3. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok a toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku, avšak predmetné ustanovenie vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľky - žalobkyne, ktorá toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania.

9.2. Podľa názoru súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (v postavení žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť. Súd odkázal na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.

10. Prvoinštančný súd poukázal na to, že vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012 sa týka odporcu a aj v ňom Najvyšší súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, a teda

aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti , a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež formou predtlačeného formuláru) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013.

11. Výsledkom úvah súdu bolo konštatovanie, že v časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v predmetnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi, ktorá je označená ako Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky, nakoľko táto časť napriek jej názvu ako osobitné zmluvné dojednania, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu a táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní navrhovateľa ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Práve so zreteľom na to, že tzv. Osobitné zmluvné dojednania pod č. 01/2007 sú súčasťou Všeobecných poistných podmienok a sú súčasťou uzavretej poistnej zmluvy, vylučuje prijať záver o náležite osobitne dojednanej zmluvnej podmienke. Týmto postupom bolo spotrebiteľke - žalobkyni odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka jej bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ju podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom - žalovaným. Vo veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, pretože pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň z dôvodu, že zmluvná podmienka obsahujúca rozhodcovskú doložku v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ale aj v Osobitných zmluvných dojednaniach v bode 3 je neprijateľná a teda neplatná, bol daný aj zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

12. Znenie § 372w Občianskeho súdneho poriadku, obsahujúce prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 stanovuje povinnosť súdu dokončiť spor o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu ktoré začali na súde pred 01. 01. 2015 a do tohto dátumu neboli právoplatne ukončené. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je v zmluvnom vzťahu s žalovaným, s ktorým uzavrela poistnú zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní domáha v postavení spotrebiteľa. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinností § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1. apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31.03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či odporca má voči navrhovateľke pohľadávku vyplývajúcu zo sporných rozhodcovských rozsudkov. Súd prejednávajúci spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného rozhodcovského rozsudku vydaného pred januárom 2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom inom súde, ako na súde povinnej navrhovateľky , preto je podľa názoru súdu potrebné začaté konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť. Takýto právny názor vyslovil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn.: 16Co 1047/2015 zo dňa 28.01.2016.Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh žalobkyne považoval za dôvodný a vyhovel mu v plnom rozsahu.

13. Žalobkyňa je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože ako spotrebiteľka sa domáhala ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a vzhľadom na to, že v konaní mala plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal ich žalobkyni, ktorá bola úspešná v konaní tak, ako ich uplatnil jej právny zástupca podaním doručeným na súd dňa 22.06.2016.

15. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie , domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby a zároveň navrhol priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok je pre absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľný, je v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, čím bolo porušené základné právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť ako aj arbitrárnosť.

16.1. Žalovaný dal do pozornosti súdu skutočnosť, že Dodatkom č.2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 pre poistenie zjednávané žalovaným sa zmenila a doplnila XV. časť všeobecných poistných podmienok o bod 9. Všeobecných poistných podmienok podpísaných žalobcom, ktorý znie: „Zmluvné strany sa dohodli na nižšie v tomto odseku uvedenom osobitnom spôsobe individuálneho ovplyvnenia obsahu poistného vzťahu zo strany poistníka. Dojednania tohto článku (XV. Časť) môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne odmietnuť bez toho, aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Odmietnutie rozhodcovského konania vykoná poistník písomne. Písomný prejav vôle poistníka o odmietnutí rozhodcovského konania musí byť poisťovni doručený najneskôr 30. deň od podpisu zmluvy poistníkom.“

16.2. Dodatkom č. 2 k všeobecným poistným podmienkam z 21.5.2007 pre poistenie zjednané žalovaným sa časť XVII Všeobecných poistných podmienok doplnila o ods. 11b. ktorý znie: „ Pokiaľ poistník uzavrel poistnú zmluvu po 21.máji 2007 (čo je aj daný prípad povinného) a pokiaľ k právnemu režimu podľa XV. časti týchto VPP podpisom VPP a zároveň podpisom bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní ( čo povinný rovnako v danom prípade učinil) pristúpil, má právo XV. Časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP.“ Dodatok č. 2 nadobudol platnosť a účinnosť dňom 15.12.2008.

16.3. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 14/201, ktorý v obdobnom prípade judikoval, že klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.

17.1. Súd vo svojom rozsudku dospel k záveru o tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne bez toho, aby sa v súvislosti s posudzovaním problematiky individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s a/ povahou žalobcom a žalovaným uzavretými osobitnými zmluvnými dojednaniami č. 01/2007 k poistnej zmluve a b/ možnosťou odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP do 30 dní od vydania dodatku č. 2 k VPP, ktoré preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky, a teda zároveň aj to, že nešlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

17.2. Taktiež mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne kvalifikoval a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolateľa rozsudok nie je v súlade so zákonom a je absolútne nepreskúmateľný. Súd sa neriadil ustanovením § 220 ods. 2 CSP, čím zároveň porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, garantované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo na spravodlivý proces garantované v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak v odôvodnení rozsudku, či uznesenia súdu chýbajú skutočnosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je takéto rozhodnutie v prípade podania odvolania nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a musí dôjsť k jeho zrušeniu.

18.1. Uviedol, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj princíp stanovujúci, že podľa zásad dobrého vedenia justície majú jej rozhodnutia obsahovať náležité odôvodnenie, o ktoré sa opierajú (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H c/a Belgicko z roku 1987). Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, ak sú právne závery v zjavnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, je nutné považovať takéto rozhodnutie

za stojace v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, analogicky s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR už skonštatoval, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

18.2. V danej veci pre rozhodnutie súdu podstatné závery nie sú v odôvodnení rozsudku relevantným spôsobom odôvodnené, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť, ako aj arbitrárnosť. K individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky uviedol, že poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú. Záver súdu o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky je tak absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd sa v odôvodnení rozsudku žiadnym spôsobom nevyjadril k 19. odseku Smernice 93/13/EHS, k judikatúre, ktorou argumentoval v konaní a ktorá bola dôležitá pre toto konanie, k otázke individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky v danom prípade s prihliadnutím na dôkazy ním predložené.

19.1. Z rozsudku súdu prvej inštancie taktiež nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy a z akých dôkazov vychádzal pri rozhodovaní vo veci. Naďalej zastáva názor, že rozhodcovská doložka medzi ním a žalobkyňou bola dojednaná individuálne. Žalobkyňa svojim podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdila, že si všeobecné poistné podmienky prečítala, vyslovila s nimi súhlas. Zvýraznil, že zo strany žalobkyne bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom žalobkyňa podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobkyňou rozhodcovského konania by rozhodcovská doložka nebola vôbec vnikla.

19.2. Žalobkyňa tým, že podpísala osobitné zmluvné dojednania dosvedčila aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského konania vedela. Rozhodujúce je, že žalobkyňa mala možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Osobitné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda dve alternatívy. Neprijatie osobitných dojednaní nemá za následok to, že by poistný vzťah nevznikol. V prípade, že by poistník osobitné zmluvné dojednania neprijal, potom by sa časť XV. VPP ako individuálne nedojednaná nestala platne obsahom konkrétneho poistného vzťahu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala aj záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý rovnako potvrdzuje, že tretia osoba, odlišná od poisťovne pri osobnom stretnutí pred uzatvorením poistenia vyčerpávajúco informovala žalobkyňu o všetkých okolnostiach súvisiacich s poistením, pričom na zázname o požiadavkách a potrebách klienta žalobkyňa rozhodcovského konania uviedla, že nič ďalšie už nepožaduje vysvetliť a ani nič ďalšie dojednať.

19.3. Dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade bolo jednoznačne výsledkom slobodného rozhodnutia žalobkyne, nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže žalobkyňa rozhodcovského konania mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Súd v rozpore so zásadou "iura novit curia" nekonal eurokonformne pri konštruovaní svojich právnych záverov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Tento záver je v priamom rozpore s judikatúrou ESD C-478/99. Súd je podľa nespočetnej judikatúry ESD povinný takto indikovanú podmienku dôsledne preskúmať najmä testom primeranosti podľa čl. 4 Smernice 93/13/EHS a až na základe takto zistených skutkových a právnych záverov môže podmienku vyhlásiť za neprijateľnú. Za vadu konania teda považoval aj opomenutie aplikovať správnu právnu normu na zistený skutkový stav v podobe eurokonformného aplikovania judikátu ESD C-478/99 na ustanovenia vnútroštátneho právneho poriadku. Taktiež poukázal na rozhodnutie ESD C-342/13 z 03. 04. 2014, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve nie je ipso facto neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

20.1. Posudzovaná rozhodcovská doložka nie je vo svetle výkladu čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13 a bod 1 písm. q/ prílohy Smernice Súdnym dvorom neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Na túto interpretáciu majú prihliadať aj súdy v rámci posudzovania otázky platnosti dotknutej rozhodcovskej doložky. Žalovaný ďalej uviedol, že súd tiež opomenul vykonať procesnú povinnosť predpísanú v ustanovení § 181 ods. 2 (§ 118 ods. 2 OSP), a to uviesť stranám, ktoré právne významné tvrdenia považuje za zhodné, ktoré

právne významné okolnosti považuje za sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy nevykoná. Týmto ustanovením má byť stranám sporu vytvorená možnosť vo zvýšenej miere reagovať na tie neujasnené, resp. sporné otázky, ktoré súd pokladá za najvýznamnejšie.

20.2. Odvolateľ namietal, že súd nevykonal ohľadne okolností uzatvárania poistnej zmluvy dostatočné dokazovanie, preto súd neúplne zistil skutkový stav veci. Uviedol, že z 19. bodu odôvodnenia smernice 93/13/EHS vyplýva, že zámerom je, aby zmluvné podmienky v poistných zmluvách nepodliehali tejto smernici, ak spĺňajú tam vymedzené kritéria. Porušenie takto vymedzeného logického postupu je ústavne neprípustné a je v rozpore s výslovným zámerom smernice. Zámerom smernice nie je posudzovať podľa uvedenej smernice podmienky obsiahnuté v poistných zmluvách, pokiaľ tieto vchádzajú do kalkulácie poistného. Opačný postup súdov v danej veci bol teda nesprávny, a preto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďže ide o poistnú zmluvu, z pohľadu ochrany spotrebiteľa majú platiť odlišné pravidlá, ktorým súdy nepriznávajú žiaden význam. Ak teda všeobecné súdy aplikujú vnútroštátne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa, ktorých východiskom je smernica 93/13/EHS, sú povinné interpretovať a aplikovať právne normy v súvislostiach s prihliadnutím na zámer tejto smernice obsiahnutý v jej 19. odôvodnení, ktoré sa poistných zmlúv vyslovene dotýka. K zohľadneniu novely Exekučného zákona uviedol, že rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní žalobkyňa domáha spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v § 243d a v dôsledku tejto právnej normy sa právne postavenie strán sporu obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, teda žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a on nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. V dôsledku aplikácie § 234d Exekučného poriadku, prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať. Tento záver potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov.

21. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( 100%), keďže v súvislosti s týmto vyjadrením jej vznikli trovy konania pozostávajúce z trov právneho vo výške 74,78 eura, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 66 eur za vyjadrenie a 8,58 eura režijný paušál.

22.1. Poznamenala, že osobitne sa treba vyjadriť k námietke žalovaného, že „Ak má byť splnený jeden z účelov súdnej jurisdikcie, totiž požiadavka výchovy k zachovávaniu zákona... k úcte k právam spoluobčanov....“, práve napadnutý rozsudok spĺňa tento výchovný účel, pretože je notorietou, že žalovaný je tým, kto dlhodobo hrubo porušuje práva spoluobčanov, podal tisíce žalôb na Arbitrážny súd Košice, väčšinu na začiatku roka 2012, napriek tomu, že v tom čase bolo vykonateľné a už aj právoplatné uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C/91/2009, neskôr potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co 352/2009 a aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 65/2011 (zamietnutie dovolania), ktorým súd nariadil predbežné opatrenie ukladajúce spoločnosti Rapid live životná poisťovňa, a.s. povinnosť, aby sa zdržala postupu podľa zmluvnej podmienky, rozhodcovskej doložky v časti XV všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 v znení ich dodatkov. Žalovaný sa napriek tomuto predbežnému opatreniu nezdržal a na základe žalôb vydal Arbitrážny súd Košice dňa 29.1.2012 tisíce rozsudkov, vrátane dvoch zrušených napadnutým rozsudkom v tomto spore.

22.2. Napriek početným rozsudkom všeobecných súdov a viacerým nálezom ústavného súdu sa výchovný účinok rozhodnutí súdov voči žalovanej nedostavil a výchovný účinok zjavne nemajú ani rozhodnutia Národnej banky Slovenska o uložených sankciách. Moralizovanie žalovaného je zjavne nemiestne.

23. Podľa odvolateľa napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a tým je podľa neho naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ (správne to má byť ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/ , avšak žalobkyňa , poukazujúc na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 410/06 a judikatúru ESĽP (Georiadis c.Grécko z 29.mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.februára 1998) má za to, že z hľadiska ústavnoprávnych a ľudskoprávnych kritérií kladených na kvalitu odôvodnenia rozsudku napadnutý rozsudok nemá chybu a súd sa vyjadril ku všetkým dôležitým argumentov žalobkyne i žalovaného. Z hľadiska nedostatočného odôvodnenia rozsudku teda nie je daný odvolací dôvod.

24.1. Žalovaný opakovane podsúva argument, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, ale doteraz v žiadnom žalobkyni známom spore sa mu túto skutočnosť nepodarilo preukázať, hoci na ňom je dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle článku 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS.

24.2. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 (ktoré citoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I.ÚS 410/2015-18), v ktorom, okrem iného, uviedol: „V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany (ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“

24.3. Poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo/9/2012 z 16. januára 2016, v ktorom tento súdu, okrem iného, uviedol: „Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v zmysle § 385 ods.1 a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správny potvrdil.

26. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27.1. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27.2. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

27.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 Z.z. z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj „žaloba“, „žalobca“, „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo „súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie sa tým podľa povahy veci „civilný proces“ alebo „správny súdny proces“ (ods. 3 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

29. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval v čase platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (platný a účinný do 30. 06. 2016), avšak odvolaciemu súdu bola predmetná vec predložená na rozhodnutie až za účinnosti nových civilných kódex, preto odvolací súd podané odvolanie prejednal podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý je platný a účinný od 01. 07. 2016.

30.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych noriem a vec následne správne právne posúdil, v dôsledku čoho dospel k správnemu záveru o dôvodnosti podanej žaloby a svoje rozhodnutie aj v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP riadne odôvodnil. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru, preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, a preto sa v zmysle § 387 ods. 2 obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

30.2. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobkyne na zrušenie rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Košice, Alžbetina 41, sp. zn. 3C/3015/2012 zo dňa 19. 01. 2012 a sp. zn. 3C 3018/2012 zo dňa 19.01.2012, ktoré boli doručené žalobkyni dňa 29.10.2012 a žalobkyňa doručila žalobu súdu prvej inštancie dňa 31. 10. 2013. Právomoc rozhodcovského súdu mala založiť rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov rozhodcovský súd. Rozhodcovská doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľa. Platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len individuálne. V danom prípade tomu tak nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej zmluvy.

31. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

32.1. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

32.2. Ak výrok rozsudku vyjadruje v stručnej a presnej formulácii záverečný úsudok o predmete občianskeho súdneho konania, potom odôvodnenie rozsudku sleduje účel vyložiť opodstatnenosť, pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Účelom odôvodnenia je teda predovšetkým dosiahnuť presvedčivosť rozsudku a prehĺbiť výchovný účinok rozsudku, čoho základom je však zákonu zodpovedajúci výrok rozhodnutia.

32.3. Súčasťou pojmu právneho štátu je aj povinnosť súdu svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Dodržiavanie tejto povinnosti má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť tak ľubovôľu pri rozhodovaní. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.

33. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. mája 2010 sp. zn. Obo/23/2008).

34. Podľa § 220 ods. 2 v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

35. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie § 220 ods. 2 sa totiž chápe aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

36.1. Prihliadajúc na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP účinného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, a preto ho možno považovať za preskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia (čoho sa žalobkyňa domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovaného k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich súd zistil, aký skutkový stav bol súdom zistený, aké právne normy na vec aplikoval, ako tieto normy vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu, aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej (materiálnej) náplni, čím sa napĺňajú najmä kritéria určitosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo strán sporu na spravodlivý súdny proces.

36.2. K námietkam žalovaného, uvedených v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd dodáva, že rozhodcovská doložka, tak, ako bola koncipovaná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a to v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na konci všeobecných poistných podmienok, v rámci zvlášť vyčlenených osobitných zmluvných dojednaní a podpísaná zmluvnými stranami, a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru odvolacieho súdu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť poistnú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú doložku mohla byť podstatne ovplyvnená. Skutočnosť, že osobitné zmluvné dojednania boli zo všeobecných poistných podmienok zvlášť vyčlenené, neznamená, že obsah tejto rozhodcovskej doložky môže spotrebiteľ aj reálne ovplyvniť. Zároveň odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ by žalobkyňa ako spotrebiteľ podpísala

len všeobecné poistné podmienky alebo všeobecné poistné podmienky spolu s osobitnými zmluvnými dojednaniami, nič by to nemenilo na obsahu rozhodcovskej doložky, teda nemožno vôbec konštatovať skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná.

37.1. Žalobkyňa podpisovala v rámci osobitných zmluvných dojednaní iba súhlas s mimosúdnym riešením sporov, teda že v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa zmluvné strany podrobia rozhodcovskému konaniu v v zmysle XV. Časti týchto VPP, avšak samotná úprava rozhodcovského konania je obsiahnutá v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorej obsah však žalobkyňa rozhodcovského konania ako spotrebiteľ nemala možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Problematickou sa zdá byť tiež skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu a postavenie oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu.

37.2. Predmetná rozhodcovská doložka citovaná v čl. XV. všeobecných poistných podmienok obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že nepripúšťa ani formálne rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Takéto dojednanie, vzhľadom na rozhodovaciu prax odvolacieho súdu, z ktorého je zrejmé, že práve dodávateľ - žalovaný je ten, ktorý si uplatňuje nároky z poistných zmlúv podaním žaloby na rozhodcovskom súde v dôsledku takto dojednanej rozhodcovskej doložky, fakticky odníma právo spotrebiteľovi - žalobkyni domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. V danej veci je rozhodcovská doložka, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah ktorej nemala žalobkyňa ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom jej dojednanie v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nemožno podceňovať ani skutočnosť, že žalobkyňa rozhodcovského konania vyjadrila svoj súhlas s mimosúdnym riešením sporov podpísaním osobitných zmluvných dojednaní, ktoré aj napriek ich vyčleneniu zo všeobecných poistných podmienok, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom.

37.3. Na základe takto koncipovanej doložky je potrebné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprijateľnú podmienku v zmysle Občianskeho zákonníka a jej začlenenie do všeobecných poistných podmienok nemožno považovať za individuálne dojednanie, prieči sa zákonu, a preto je neplatná. K takémuto záveru dospel aj NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 5 Cdo 338/2010, sp. zn. 3 Cdo 122/2011, sp. zn. 3 Cdo 167/2011, sp. zn. 5 Cdo 100/2012, sp. zn. 6 Cdo 228/2011, týkajúcich sa vzťahov uzatváraných tým istým účastníkom na jednej strane, a to Rapid life životná poisťovňa, a. s. Najvyšší súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že súd môže pristúpiť k riešeniu otázky platnosti rozhodcovskej doložky alebo zmluvy nielen v exekučnom konaní (napríklad v súvislosti s posudzovaním, či rozhodcovský rozsudok je alebo nie je vykonateľný exekučný titul), ale aj v iných konaniach (viď uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 27/2011).

38. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.). Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemôže spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemôže vydať rozhodcovský rozsudok (obdobne v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011). Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto bol dôvod na zrušenie predmetných rozhodcovských rozsudkov.

39. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodol prepäto formalisticky bez eurokonformného výkladu práva s ohľadom na znenie a účel smernice 93/13/EHS. Vnútroštátny zákonodarca môže upraviť právne predpisy odlišne od znenia smerníc - môže upraviť danú problematiku prísnejšie, ako tomu je v smernici. Nárok žalobkyne bol posudzovaný normami slovenského vnútroštátneho práva, s použitím smernice ako interpretačného pravidla. V tejto súvislosti,

vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa vyňatia poistných zmlúv spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, odvolací súd udáva, že podľa smernice 93/13/EHS z posudzovania neprijateľnosti zmluvných podmienok je vyňatý len hlavný predmet zmluvy (v okolnostiach posudzovanej veci hlavným predmetom poistnej zmluvy je poistné krytie poskytnuté dodávateľom) a vzťah ceny a kvality tovaru alebo dodávanej služby. Zároveň však platí, že aj hlavný predmet zmluvy a vzťah ceny a kvality dodávanej služby môžu byť brané na zreteľ pri hodnotení primeranosti ostatných podmienok. Z citovaného odôvodnenia smernice nevyplýva preto vyňatie poistných zmlúv z vecného rozsahu smernice en bloc a rovnako ani nemožnosť posúdenia nekalého charakteru podmienky zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor vyplývajúci z poistnej zmluvy.

40. Argumentácia žalovaného v súvislosti s novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ustanovením § 243d ods. 1, účinným od 01. 01. 2015, že novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a právne postavenie strán sporu sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, nie je správna. Rozhodcovský rozsudok ustanovením § 243d Exekučného poriadku, ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, legislatívna úprava smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie je zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby v sporovom konaní na základe riadne podanej žaloby súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Denegatio iustitiae (odopretiu spravodlivosti) by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne včas podanej žaloby súd vecou nezaoberal.

41. Niet pochýb o tom, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie však nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní, v rámci ktorého konania sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu na danom určení, ale sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského rozsudku. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší. Dokončenie konania začatého na základe procesne korektne podanej žaloby vrátane meritórneho rozhodnutia je aj v súlade s princípom právnej istoty. Je tiež potrebné podotknúť, že rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem toho, právna úprava uvedená v § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi stranami sporu neistotu, či žalovaný má voči žalobkyni pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku.

42. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie, na základe ktorého vyvodil správne skutkové závery a vec aj správne právne posúdil, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania .Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .