Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-264-2017.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/264/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: PhDr. P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C., E. č. XX, U. Q., právne zastúpená: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovaným: 1/ DUDA lesy s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 826 693, právne zastúpený: JUDr. Peter Rybár, advokát, so sídlom A. E. XX, XXX XX T., 2/ A. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. H. X., C. XXXX, Česká republika, 3/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. H. X., C. XXXX, Česká republika, o učenie neplatnosti zámennej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/123/2015-107 zo dňa 09. februára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobkyne v celom rozsahu a žalovaným v rade 1/, 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Vychádzal z toho, že žalobkyňa žiadala určiť časť zámennej zmluvy V 3786/15, ktorou žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ zamenili časť nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú na LV č. XXXX k.ú. Z. za relatívne neplatnú z titulu, že jej ako podielovej spoluvlastníčke nebolo ponúknuté predkupné právo. Sporným medzi stranami bolo, či sa žalobkyňa môže domáhať len časti neplatnosti zámennej zmluvy, resp. neplatnosti celej zámennej zmluvy. Dospel jednoznačne k záveru, že podľa § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) z povahy tohto právneho úkonu, jeho obsahu, resp. okolností, za ktorých k nemu došlo, vyplýva, že jednu časť tohto právneho úkonu nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Zámenná zmluva je dvojstranne zaväzujúca zmluva, podľa ktorej si zmluvné strany zamieňajú vec za vec. Svojou povahou ide o synalagmatický záväzkový právny vzťah. Z toho vyplýva, že plnenia oboch strán sú navzájom na seba viazané. Ide tu teda nielen o vzájomnosť práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnení. Táto zmluva sa riadi ustanoveniami o kúpnej zmluve. Ide v podstate o uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv, kedy namiesto kúpnej ceny je však poskytnutá zamenená vec. Jedná sa o typickú vlastnosť zámennej zmluvy, ktorou sa táto zmluva odlišuje od iných zmlúv. Odčlenením jednej zámennej zmluvy od druhej zámennej zmluvy tým spôsobom, že by súd jednu z nich vyhlásil za neplatnú pre neuplatnenie predkupného práva, by bolo neprípustným spôsobom zasiahnuté do povahy tohto právneho úkonu a zámenná zmluva by stratila svoju podstatu. V danom prípade si žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade navzájom vymenili nehnuteľnosti podľa článku II bod 1 a článku III bod 1 tak, ako je to uvedené v zámennej zmluve. Touto zmluvou teda vymieňajúci v rade 3/ previedol na vymieňajúce v rade 1/ a 2/ svoje
nehnuteľnosti označené v článku III tejto zámennej zmluvy a naopak, vymieňajúce v 1/ a 2/ rade mu výmenou previedli svoje podiely k nehnuteľnostiam označeným v článku II tejto zmluvy. Teda z povahy, ako aj obsahu tohto právneho úkonu jednoznačne vyplýva, že jednu zámennú zmluvu od druhej zámennej zmluvy nemožno oddeliť, pretože pokiaľ by súd určil len časť tejto zmluvy za neplatnú, t.j. tú časť, ktorá sa týka nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, druhý účastník zmluvy - žalované v 2/ a 3/ rade, ktoré nadobudli podiely nehnuteľností evidovaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, by sa takýmto úkonom bezdôvodne obohatili a ako uviedol právny zástupca žalovaného v 1/ rade, takéto rozhodnutie by založilo ďalšie spory medzi stranami konania. Určovacia žaloba nie je opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu.
3. Zároveň má za to, že z okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o zámennej zmluve, čo jednoznačne vyplýva z okolností, za ktorých bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, ako aj zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými v rade 2/ a 3/, ako aj žalobkyňou. Z výzvy, ktorú zaslal žalovaný v rade 1/ žalobkyni na uplatnenie predkupného práva 12.09.2014 mal preukázané, že bolo žalobkyni oznámené, že na základe zámennej zmluvy mienia vykonať zmenu celého spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam za adekvátny spoluvlastnícky podiel na všetkých parcelách zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Z.. Zo zmluvy o budúcej zmluve mal preukázané, že žalované v 2/ a 3/ rade a žalobkyňa (ďalej len podielové spoluvlastníčky) sa dohodli, že uzatvoria zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva do 30 dní po tom, ako žalovaná v 2/ rade nadobudne podiel 1/3-ina nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX parcela KNC 6690 od žalovaného v 1/ rade a žalované v 2/ a 3/ rade nadobudnú každá podiel 1/6-ina na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k pozemku KNC 6693/2 od žalovaného v 1/ rade a potom touto zmluvou zrušia a vyporiadajú podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v znení, ako uvádza zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Na základe tejto zmluvy bude hodnota podielov, ktoré si medzi sebou vyporiadali, rovnaká, a preto medzi sebou navzájom ani nepožadujú vzájomné finančné vyporiadanie. Zároveň sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 300.000,00 Kč, pokiaľ by zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva do 30 dní od nadobudnutia týchto podielov neuzatvorili. Z toho teda vyplýva, že ide o opätovne synalagmatický záväzok, teda ide o plnenia vzájomne na seba viazané. Podiely, ktoré mali žalované v 2/ a v 3/ rade získať od žalovaného v 1/ rade, mali nadobudnúť práve dotknutou zámennou zmluvou, ktorej určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha. Pokiaľ by neuzatvorili zámennú zmluvu, ktorou nadobudli podiely, nemohli by uzatvoriť ani zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v prípade odmietnutia uzatvorenia tejto zmluvy by boli povinné zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalované v 2/ a 3/ rade teda nemali inú možnosť ako uzatvorením zámennej zmluvy získať podiely od žalovaného v 1/ rade, ktorý písomne oznámil žalobkyni, že zámennou zmluvou sa vyporiadajú aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Tá napriek tomu nepodnikla žiadne kroky, ktorými by vyjadrila svoj nesúhlas, naopak, aj podľa súdu so stavom po zámene súhlasila, keď uzavrela zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá bola aj riadne zavkladovaná. Tým sa žalobkyňa konkludentne vzdala svojho predkupného práva, nakoľko mala vedomosť o zámennej zmluve a uzatvorením zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dala nepochybne najavo, že nemá záujem o podiely v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX a s ich predajom súhlasí (judikát NS ČR spisová značka 22Cdo/4441/2007).
4. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie už neskúmal, či medzi žalovanými v rade 1/, 2/ a 3/ ide o blízke osoby podľa § 116 OZ.
5. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. S právnym a skutkovým záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje, nakoľko žalované 2/ a 3/ previedli zámennou zmluvou č. V 3786/14 zo dňa 25.11.2014 svoj spoluvlastnícky podiel žalovanému v rade 1/ bez toho, aby si splnili svoju zákonnú povinnosť podľa § 140 OZ. Neponúkli jej na predaj svoje spoluvlastnícke podiely, čím porušili ustanovenie § 140 OZ, keďže nerešpektovali jej zákonné predkupné právo. Porušenie tohto práva má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Za splnenie ponukovej povinnosti možno považovať iba stav, ak spoluvlastník ponúkne prevod spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom riadne. Za riadne uskutočnenú ponuku je možno považovať iba ponuku, ktorá má obsahové náležitosti predpokladané zákonom a bola doručená spoluvlastníkovi. Táto ponuka musí obsahovať cenu, splatnosť
ceny, ostatné podmienky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie o využití (nevyužití) predkupného práva. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z toho, že mala sa vzdať svojho predkupného práva s poukazom na zmluvu o budúcej zmluve, ako aj zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, má za to, že tieto sa nedotýkajú sporných nehnuteľností a nemá so spornými nehnuteľnosťami žiaden súvis. Opakovane poukazuje na to, že jej predkupné právo žalovanými v rade 2/ a 3/ nebolo ponúknuté a nič na tom nemení ani konštatácia súdu, že došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve a zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX. Aj z výpovedí žalovaných 2/ a 3/ bolo jednoznačne preukázané, že tieto jej predkupné právo neponúkli. Nestotožňuje sa s argumentáciou súdu, nakoľko každý dvojstranný právny úkon pri scudzení podielového spoluvlastníctva je synalagmatický a nie je možné s takouto argumentáciou súhlasiť, súd ako arbiter nemôže konštatovať, že by neprípustným spôsobom zasiahol do povahy právneho úkonu a zmluva by stratila svoju podstatu, nakoľko má skúmať, či sú splnené zákonné podmienky relatívnej neplatnosti zmluvy. Z obsahu zámennej zmluvy je preukázané, že žalované v rade 2/ a 3/ previedli spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Z. na žalovaného v rade 1/ a nebolo predtým ponúknuté predkupné právo žalobkyni, pričom žalovaný v rade 1/ previedol podiely k nehnuteľnostiam v prospech žalovaných 2/ a 3/. Z obsahu zmluvy, ako aj zo žaloby jednoznačne vyplýva, že sa domáha relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, predmetom ktorej boli pozemky v podielovom spoluvlastnícke žalovaných v rade 2/ a 3/ a žalobkyne a v tomto smere má aktívnu procesnú legitimáciu na podanie určovacej žaloby, ktorá vychádza z hmotno-právneho ustanovenia § 40 OZ. Z obsahu zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená jedna zámenná zmluva, pričom súd konštatuje, že išlo o dve zámenné zmluvy, avšak z odôvodnenia nevyplýva, aká druhá zámenná zmluva bola uzatvorená. Súd mal skúmať, či žalované v rade 2/ a 3/ ponúkli predkupné právo a či táto ponuka spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z uvedeného dôvodu žiada rozsudok zmeniť a určiť, že zámenná zmluva V 3786/14 uzavretá 25.11.2014 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovanými v rade 2/ a 3/ je neplatná a priznať žalovanej náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie jednoznačne ustálil skutočnosť, že zámenná zmluva predstavuje synalagmatický záväzkový vzťah, pri ktorom nejde iba o vzájomnosť práv a povinností, ale aj o vzájomnú podmienenosť plnení. V bode 28. odôvodnenia svojho rozhodnutia sa správne vysporiadal s možnou oddeliteľnosťou, resp. neoddeliteľnosťou právnych úkonov zahrnutých v jednej zmluve, pričom ide v podstate o uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv, kedy namiesto kúpnej ceny je poskytnutá zamenená vec. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení poukazoval na dve vzájomné zámeny ako právne úkony, ktoré sú súčasťou jednej zámennej zmluvy a sú navzájom neoddeliteľné a nespôsobilé samostatnej existencie, nakoľko ich je nevyhnutné chápať ako jediný nedeliteľný celok. Zo zmluvy o budúcej zmluve mal súd bezpečne a nesporne preukázané, že žalované v rade 2/ a 3/ a žalobkyňa sa dohodli, že uzatvoria zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva do 30 dní po tom, ako žalovaná v rade 2/ nadobudne podiely 1/3-iny nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX od žalovaného v rade 1/ a žalované v rade 2/ a 3/ nadobudnú každá podiel 1/6-ina na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX od žalovaného v rade 1/ a potom touto zmluvou zrušia a vyporiadajú podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v znení, ako uvádza zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ by nedošlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ktorou nadobudli žalované v rade 2/ a 3/ podiely od žalovaného v rade 1/, nemohli by so žalobkyňou uzatvoriť ani zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a v prípade odmietnutia uzatvorenia tejto zmluvy by boli povinné zaplatiť zmluvnú pokutu. Z okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o zámennej zmluve, čo nesporne vyplýva aj z okolností, za ktorých bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, ako aj zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými v rade 2/ a 3/ a žalobkyňou. Z výzvy žalovaného v rade 1/ 12.09.2014 mala žalobkyňa vedomosť o zámennej zmluve a nenamietala ani nevykonala žiadny právny úkon smerujúci k oznámeniu svojho nesúhlasu s dotknutou zámennou zmluvou. Naopak, svojím vlastnoručným podpisom na uvedenej zmluve o budúcej zmluve a zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dala nepochybne najavo, že so stavom po zámennej zmluve súhlasí, teda tento stav rešpektovala. Preto má za to, že predkupné právo žalobkyne bolo plne rešpektované, keď konkludentne dala najavo, že o zamenené nehnuteľnosti nemá záujem, deklarovala tak vzdanie sa predkupného práva. Podľa jeho názoru odvolanie žalobkyne nespĺňa formálno-obligatórne náležitosti odvolania, nakoľko v ňom absentuje riadne vymedzenie odvolacieho dôvodu, čo je dôvod na odmietnutie odvolania. Opakovane zdôrazňuje, že domáhať sa určenia neplatnosti len časti zámennej zmluvy je neprípustné. Ďalej poukázal na to, že žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť a s poukazom na petit, ktorý je v podanom odvolaní, je potrebné konštatovať,
že tento čo do obsahu a rozsahu nezodpovedá petitu podanej žaloby. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
8. Žalované v rade 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za spravodlivé a správne. Poukázali na to, že so žalovaným v rade 1/ si zamenili spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, a to Dudova hora - Javorníky (nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX k.ú. Z.) a Čemerky - Zápač (nehnuteľnosti na LV č. XXXX k.ú. Z.). K tejto zámene bola niekoľkokrát ústne, telefonicky a e-mailom vyzvaná žalobkyňa, aby sa vyjadrila, či je ochotná svoje hektáre kúpiť, alebo vymeniť, na čo bolo od jej manžela odpovedané, že sú ochotní vyjsť v ústrety a nebude uplatňovať predkupné právo a vyslovene uviedla, že nemá záujem pozemky ani kupovať ani prelievať. Po zámene so žalovaným v rade 1/ ich žalobkyňa žiadala, aby jej uvoľnili diel v Dudovej hore, ktorý si vybrala, ponúkla sa aj sama zaniesť doklady na kataster, tak tam zašli a zámenu vykonali s tým, že žalobkyňa o nej vedela a boli spolu dohovorené. Žalobkyňa vedela, že hory Dudova hora - Javorníky a Čemerky - Zápač spolu súvisia, nakoľko nemohla byť predaná Dudova hora, pokiaľ by sa nezasiahlo aj do Čemeriek. Kupec, ktorého našli, nechcel kúpiť iba jeden diel v Dudovej hore, a preto aj žalobkyni povedali, že zámennou zmluvou so žalovaným v rade 1/ by získali dva diely v Dudovej hore a potom by sa mohla aj predať. Tieto dva diely aj predali a posledný diel zostal žalobkyni. Bez zámennej zmluvy by sa to nemohlo uskutočniť a z komunikácie so žalobkyňou vyplynulo, že o pozemky na Čemerke nemá záujem. Nesúhlasia s tvrdením žalobkyne, že zmluva o budúcej zmluve, ako aj zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa nedotýka sporných nehnuteľnosťí, teda tých, čo zamenili so žalovaným v rade 1/, nakoľko zámena so žalovaným v rade 1/ sa premietla aj do zmluvy o budúcej zmluve, keďže zámennou zmluvou boli na ne prevedené podiely, ktoré boli obsahom ďalšej zmluvy o budúcej zmluve. Žalobkyňa nikdy nevyslovila svoj nesúhlas s predmetnou zámennou zmluvou a so stavom, ktorý po zámene nastal. Počítala s týmto stavom už v ňou vypracovanej zmluve o budúcej zmluve. Nie je im zrejmé, prečo žalobkyňa napáda len časť predmetnej zámennej zmluvy, a to prevod ich spoluvlastníckych podielov na žalovaného v rade 1/ a nie aj naopak, nakoľko dobre vie, že keby žalovala neplatnosť celej zámennej zmluvy, boli by ohrozené jej podiely, ktoré nadobudla na základe zmluvy o budúcej zmluve. Navrhujú napadnutý rozsudok potvrdiť ako správny.
9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom.
11. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
12. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
13. Hlavným dôvodom zamietnutia žalobného návrhu žalobkyne bolo, že táto sa domáhala určenia čiastočnej neplatnosti zámennej zmluvy uzatvorenej dňa 25.11.2014 medzi žalovanými v rade 1/, 2/ a 3/, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3786/15, a to dotýkajúc sa nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX pre k.ú. Z., obec Makov, okres Čadca. Z obsahu tejto zámennej zmluvy vyplýva, že predmetom zámeny medzi žalovanými boli podiely na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v rade 2/ a 3/ vedené na LV č. XXXX a žalovaný v rade 1/ ako protihodnotu týchto podielov previedol na žalované v rade 2/ a 3/ podiely na nehnuteľnostiach evidované na LV č. XXXX, XXXX a XXXX, v ktorej časti žalobkyňa neuplatňovala žalobou určiť neplatnosť zmluvy.
14. Pokiaľ ide o otázku oddeliteľnosti právneho úkonu, judikatúra vyvodila záver, že posúdenie toho, či je možné časť úkonu oddeliť od samotného obsahu, úzko súvisí s jeho výkladom; uplatnia sa preto interpretačné zásady, ktoré vyplývajú z ust. § 35 ods. 1 OZ. Nemožno pritom strácať zo zreteľa zásadu, podľa ktorej oddeliteľnosť je potrebné posudzovať podľa obsahu právneho úkonu; je preto rozhodujúce, či ide o časť právneho úkonu obsahovo oddeliteľnú; je bezvýznamné, že sa právny úkon týka veci, ktorú možno oddeliť. Nie je vylúčené, aby boli do jednej listiny pojaté viaceré právne úkony. Ak je jeden z nich postihnutý neplatnosťou, musí sa súd zaoberať tým, či ho možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu (§ 41 OZ), pričom treba dbať na to, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov s prihliadnutím na účel, dosiahnutie ktorého sledovala osoba konajúca právny úkon. Len tak možno zistiť, či ide o právne úkony navzájom od seba oddeliteľné a spôsobilé na samostatnú existenciu, alebo či je potrebné zmluvu považovať ako jeden nedeliteľný celok. Inými slovami povedané pri posúdení neplatnosti časti právneho úkonu v zmysle § 41 OZ, nie je podstatné, či je možno oddeliť nepriamy predmet právneho úkonu (v danom prípade jednotlivé pozemky a ich podiely na nich), ale či možno od seba oddeliť časť právneho úkonu po obsahovej stránke. Obsahom právneho úkonu sa pritom rozumie určenie právnych následkov, ktoré z takého právneho úkonu majú vzniknúť, to znamená určenie vzniku, zmeny, alebo zániku právneho vzťahu, prípadne práv a povinností, vrátane podmienok pre vznik, či ďalší rozvoj právnych vzťahov.
15. V danom prípade potom nie je dosť dobre možné od seba oddeliť jednotlivé časti posudzovaného právneho úkonu (zámennej zmluvy), nakoľko jeho obsahom bol prevod spoluvlastníckeho práva žalovaných v rade 2/ a 3/ k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX na žalovaného v rade 1/ a ako protihodnotu žalovaný v rade 1/ previedol spoluvlastnícky podiel na žalované v rade 2/ a 3/ na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX. Neplatnosť sa teda týka právneho úkonu ako celku, nakoľko táto zámenná zmluva predstavuje synalagmatický záväzkový vzťah, pri ktorom ide o vzájomnú podmienenosť plnení a čiastočná neplatnosť tohto právneho úkonu nemôže byť vyslovená predovšetkým s prihliadnutím na vôľu účastníkov zmluvy (vzájomne si vymeniť spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, aby každá strana získala väčší podiel v tej-ktorej hore), okolnosti, za ktorých došlo k právnemu úkonu, ako i účel sledovaný konajúcimi osobami.
16. Je nutné podotknúť, že pri posudzovaní obsahovej oddeliteľnosti právneho úkonu, z pohľadu vôle účastníkov, s prihliadnutím k účelu sledovaného konajúcou osobou, ako aj predtým uzavretou zmluvou o budúcej zmluve a zmluvou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými v rade 2/ a 3/ a žalobkyňou, je zrejmé, že nemožno obsahovo oddeliť od zostávajúcej časti právneho úkonu (t.j. časti, ktorou žalovaný v rade 1/ previedol na žalované v rade 2/ a 3/ svoj spoluvlastnícky podiel), nakoľko vôľa zmluvných strán a napokon aj samotnej žalobkyne v zmysle právnych úkonov medzi ňou a žalovanými v rade 2/ a 3/, smerovala k funkčnému využitiu pozemkov nachádzajúcich sa na jednej strane označené ako Dudova hora - Javorníky a pozemky v hore označenej ako Čemerky - Zápač. Dané je možné jednoznačne vyvodiť z vyjadrení jednotlivých sporových strán v konaní, ako aj z predložených listinných dôkazov - zámenná zmluva medzi žalovanými, zmluva o budúcej zmluve a zmluva o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalovanými v rade 2/, 3/ a žalobkyňou, kedy žalobkyňa nadobudla i spoluvlastnícke podiely, ktoré boli predmetom prevodu napadnutej zámennej zmluvy.
17. Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku, že žalobkyňa sa konkludentne vzdala svojho zákonného predkupného práva. Predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí nechcú odkúpiť podiel (resp. jeho ideálnu časť, ktorá by na nich pripadala, keby zákonné predkupné právo uplatnili), zanikne. Nie je potrebné, aby bola o neuplatnení predkupného práva urobená výslovná dohoda, postačí, keď spoluvlastník dá zreteľne najavo, hoci aj konkludentne, že predkupné právo nechce uplatniť. V preskúmavanej veci žalobkyňa konkludentne dala najavo, že nemá záujem o prevádzané spoluvlastnícke podiely, ktoré žalované v rade 2/ a 3/ prevádzali na žalovaného v rade 1/, a to najmä uzavretím zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 2/ a 3/ dňa 29.10.2014 (teda ešte pred uzatvorení napadnutej zámennej zmluvy z 25.11.2014). Už v tejto zmluve o budúcej zmluve sa zaviazali žalované v rade 2/ a 3/ do 30 dní po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu od žalovaného v rade 1/ na tam uvedených nehnuteľnostiach uzavrieť so žalobkyňou dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom predmetom tejto dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva boli už aj spoluvlastnícke podiely nadobudnuté na základe napadnutej zámennej zmluvy. Teda žalobkyňa uzavretím zmluvy o budúcej zmluve, ako aj zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva so žalovanými v rade 2/ a 3/ dala nepochybne najavo, že so
stavom po zámennej zmluve súhlasí, tento stav rešpektovala, a teda konkludentným spôsobom prejavila, že nemá záujem uplatniť svoje zákonné predkupné právo.
18. Pokiaľ žalovaný v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že odvolanie žalobkyne nemá všetky náležitosti odvolania podľa § 363 CSP, odvolací súd sa s týmto názorom nestotožnil, nakoľko je potrebné vychádzať z obsahu tohto odvolania.
19. Odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že žalobkyňa sa vo svojom žalobnom návrhu domáhala určenia čiastočnej neplatnosti zámennej zmluvy, a to v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov vo vlastníctve žalovaných v rade 2/ a 3/ na žalovaného v rade 1/. V odvolaní v konečnom návrhu už navrhovala, aby súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby vyslovil neplatnosť celej zámennej zmluvy. Žalobkyňa však vo svojom odvolaní nepodala návrh na pripustenie zmeny návrhu a aj napriek tomu odvolací súd však poukazuje na to, že v zmysle ust. § 371 CSP žalobu nemožno ani v odvolacom konaní meniť. Preto na takýto návrh odvolací súd neprihliadal.
20. K odvolacej námietky, že súd prvej inštancie konštatuje, že ide o dve zámenné zmluvy, avšak z odôvodnenia nevyplýva aká druhá zámenná zmluva bola uzatvorená je nutné konštatovať, že uvedené bolo vyňaté z kontextu celého odôvodnenia napadnutého rozsudku. V podstate sa jednalo o uzatvorenie dvoch kúpnych zmlúv na jednej listine, pričom namiesto kúpnej ceny bola poskytnutá zamenená vec, teda išlo o dve vzájomné zámeny, ako právne úkony, ktoré sú súčasťou jednaj zámennej zmluvy, kedy povinnosť plniť je podmienená súčasným protiplnením.
21. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, avšak súd prvej inštancie náležite uplatňoval zásadu úspechu v konaní.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnými stranami odvolacieho konania boli žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ a to v celom rozsahu, preto im súd priznal proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)