Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-265-2017.pdf
PDF · 89.77 KB
No categories available
7Co/265/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobkyne: Q. T., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Y., U S. XXXX/X, Česká republika, právne zastúpená: JUDr. Lucia Krausová, advokátka, so sídlom J., G. XXX/XX, proti žalovaným: v rade 1/ I. I., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., G. XXX, právne zastúpená: JUDr. Dušan Serek, advokát, so sídlom J., J. O. XXX/XX, pracovisko J., E. XXX/X, v rade 2/ Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom K. XX, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 8C/103/2014-208 zo dňa 14. marca 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v rade 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti, a to rodinný dom súp. č. XXX/X postavený na pozemku parc. č. 9688/14 a pozemok parc. č. 9688/14 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 779 m2 s príslušenstvom, zapísané na LV č. XXX pre k.ú. Y., patria do dedičstva po nebohej G. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX a F. H., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX. Žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z vykonaného dokazovania mal zistené, že ako dedičia po neb. F. H. prichádzajú do úvahy jeho deti, a to F. H., I. H., Q. T. a K. H.. Obdobne do úvahy ako dedičia tieto isté osoby prichádzajú po neb. G. H.. Pokiaľ žalobkyňa na ochranu svojich práv zvolila žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch F. H. a G. H., pre úspešnosť žaloby je nevyhnutné, aby stranou: subjektmi na strane žalobcov (v prípade nesúhlasu na strane žalovaných) boli všetci do úvahy prichádzajúci poručiteľovi dedičia. Inak nemôže byť žalobe o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vyhovené. Pre takéto sporové konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov. Preto žalobu musel zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie žalobkyne vyplývajúcej z hmotného práva. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 131/1999, R 49/1982 a 3Cdo 178/2006.
3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Má za to, že vec bola nesprávne právne posúdená, nakoľko súdna prax v rámci vlastníckych žalôb pripúšťa žalobu, ktorou sa dedič domáha vyslovenia, že určité veci patria do dedičstva po poručiteľovi, pričom ide o posúdenie, či tieto veci poručiteľ ku dňu svojej smrti vlastnil. K vytýkanému nedostatku vecnej legitimácie žalobkyne poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo 942/2005, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že otázku vecnej legitimácie je potrebné posudzovať s prihliadnutím na tú skutočnosť, či bolo o dedičstve právoplatne rozhodnuté, nakoľko len v právoplatne neskončenom dedičskom konaní majú osoby, ktoré tvoria okruh dedičov, postavenie nerozlučného procesného spoločenstva. V danom prípade sú dedičské konania právoplatne skončené (s konštatovaním nemajetnosti poručiteľa, čo sa však nezakladá na pravde) a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, kto bude v prípade opätovného prejednania dedičstva tvoriť okruh dedičov, či nedôjde k odmietnutiu dedičstva niektorým dedičom alebo k uzavretiu dedičskej dohody, na základe ktorej bude dedičom len jedna osoba, ktorou môže byť napr. aj výhradne žalobkyňa. Súd v tomto konaní nemôže pri posudzovaní vecnej legitimácie účastníkov konania prejudikovať, kto bude účastníkom dedičského konania a s poukazom na to zamietnuť žalobu. Momentom právoplatnosti uznesení o zastavení jednotlivých dedičských konaní dedičia stratili postavenie nerozlučných spoločníkov, a preto nie je možné, aby žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, podávali všetci potenciálni dedičia spoločne (na strane žalobcu) alebo ak niektorí z nich nemôže alebo nechce byť dedičom, bol na strane žalovaných. Uvedený názor podporuje aj odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 188/2010, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že „rozsudok súdu, ktorým sa takejto žalobe (pozn. žaloba o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva) vyhovie, má deklaratórnu povahu, čo znamená, že sa ním len potvrdzuje právny stav, ktorý tu bol v čase smrti poručiteľa. Týmto rozhodnutím sa nezakladajú žalobcovi voči žalovanému žiadne práva, nie ním deklarované, že by žalobca ako právny nástupca poručiteľa bol vlastníkom veci ani to, že by žalovaný vlastníkom veci nebol“. Má za to, že žaloba smerovaná voči osobám, ktoré nehnuteľnosti získali na základe darovacej zmluvy, ktorej účinky nenastali a nemohli nastať, je relevantná aj z hľadiska ich právnej istoty, nakoľko je zrejmé, že s prihliadnutím na všetky okolnosti nevykonávajú vlastnícke právo dobromyseľne. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v rade 1/, ktorá poukázala na to, že problematikou okruhu účastníkov v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, sa súdy SR zaoberali už vo viacerých rozhodnutiach a je stabilne judikované, že v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, musia v súdnom konaní vystupovať všetci dedičia po poručiteľovi. Sporovým konaním nemožno nahrádzať nesporové dedičské konanie. Preto súd prvej inštancie správne zamietol žalobný návrh a to bez toho, že by sa zaoberal vecnými dôvodmi tak, ako ich prezentovala žalobkyňa v žalobnom návrhu. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaná v rade 2/ k odvolaniu žalobkyne poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne aj napriek tvrdeniu žalobkyne v odvolaní. Nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou v dobrej viere a odo dňa kúpy ich užíva v dobrej viere ako svoje výlučné vlastníctvo. Poznamenal, že ku predaju nehnuteľnosti došlo na základe dohody medzi darujúcim F. H., obdarovanou I. I. a súdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Kabáčom v záujme vyrovnania pohľadávok vymáhaných v exekučných konaniach vo výške okolo 408.744,- Sk. Zo zaplatenej kúpnej ceny boli vyrovnané všetky dlžoby vyplývajúce z exekučných konaní, zapísaných na LV č. XXX k.ú. Y. ku dňu 21.11.2005. Podľa jeho názoru nie je v spore osobou pasívne legitimovanou z dôvodu, že nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere od vlastníčky zapísanej na LV a nie od právnych predchodcov žalobkyne. Z obsahu uznesenia NS SR sp.zn. 6CDo 188/2010 nevyplýva, že by sa najvyšší súd zaoberal otázkou nerozlučného spoločenstva, ktorá otázka bola vyriešená v iných rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaná v rade 2/ sa vyjadrila k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ a pripája sa k zhodnému názoru žalovanej v rade 1/ v tom smere, že okruh účastníkov súdneho konania je ustálený doterajšou súdnou praxou Najvyššieho súdu SR tak, že v súdnom konaní musia vystupovať všetci dedičia.
8. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách ust. § 379 a § 380 CSP a po preskúmaní rozhodnutia v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. V zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Nemožno ale opomenúť skutočnosť, že právna úprava dedičského práva sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol známy alebo zistený. Z tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Na základe rozhodnutia o dedičstve sa dedičstvo potom nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa a až do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní tu nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie skončí, t.j. kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že sa u nich jedná o nútené spoločenstvo (§ 78 ods. 1 CSP), keď existencia tohto spoločenstva je vynútená hmotnoprávnou úpravou, nakoľko majú také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Pri rozhodovaní o práve alebo povinnosti jedného z dedičov sa účinnosť a dôsledky rozsudku vzťahujú aj na ostatných dedičov. (R 65/2003)
10. Vzhľadom na skutočnosť, že po poručiteľoch F. H. a G. H. bolo viacero dedičov, vstúpili všetci títo do predmetného práva poručiteľov, a preto všetci do úvahy prichádzajúci dedičia tvoria nútené spoločenstvo a musia byť označení ako sporové strany, či už na strane žalobcu alebo žalovaného. Súdne konanie svojou povahou vyžaduje, aby sa na ňom zúčastnili všetky tie subjekty (sporové strany), o právach a povinnostiach ktorých sa má konať a ktoré bližšie určuje zákon. Pokiaľ ten, kto je dedičom po poručiteľoch F. H. a G. H., nie je sporovou stranou občianskeho súdneho konania, nemožno pre nedostatok vecnej legitimácie vyhovieť žalobe o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nich. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dedičské konanie po nich už bolo zastavené uznesením pre nemajetnosť, nakoľko v prípade vyhovenia vo veci samej by sa jednalo o novoobjavený majetok.
11. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 188/2010, odvolací súd dáva na vedomie, že v tomto rozhodnutí nebola riešená otázka núteného spoločenstva všetkých dedičov v sporovom konaní, ale jednalo sa o otázku, či poručiteľ v čase smrti bol vlastníkom tam označených nehnuteľností, nakoľko k povoleniu vkladu vlastníckeho práva došlo až po jeho smrti.
12. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním. Z dôvodu toho, že žaloba bola zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie, súd prvej inštancie správne neposudzoval dôvodnosť uplatneného nároku a nevykonával ďalšie dôkazy týkajúce sa preukazovania týchto skutočností.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnými stranami odvolacieho konania boli žalovaní v rade 1/ a 2/, a to v celom rozsahu, preto im súd priznal proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)