Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Najkrajšie bývanie, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Letná 40, IČO: 50 294 865, zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Popradská 80, IČO: 42 242 665, proti žalovanej Z.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v Z. P., S. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Andreou Tkáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Magurská č. 3, o zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice

- okolie č. k. -177 zo dňa 27.10.2021, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -177 zo dňa 27.10.2021 zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.500 € s 5% úrokom ročne od 1.7.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Súd tak rozhodol o žalobe žalobcu, ktorú podal ešte na Okresnom súde v Banskej Bystrici a ktorou sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny s úrokom z omeškania a náhrady trov konania titulom provízie sprostredkovateľa. Žalobca tvrdil, že so žalovanou uzavrel dňa 19.8.2017 sprostredovateľskú zmluvu - Súhlas so zaradením nehnuteľnosti do ponuky realitnej kancelárie, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie a predaj nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. O., obec O., stavba so súpisným č. XXX, rodinný dom na adrese S. XX, O., stojaci na pozemku parcely registra „C“, číslo XXXX ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 835 m2. V súvislosti so sprostredkovaním predaja bola uvedená požadovaná kúpna cena nehnuteľnosti bez provízie sprostredkovateľa 104.500 € a provízia sprostredkovateľa bola dohodnutá pevnou sumou vo výške 3.500 €. Výhradné sprostredkovanie v zmluve bolo dojednané na dobu určitú do 19.12.2017. Žalobca tvrdil, že ako sprostredkovateľ zabezpečil žalovanej záujemcov o kúpu predmetných nehnuteľností, a to aj manželov B., ktorí sú v súčasnosti vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaná totižto s týmito záujemcami uzatvorila kúpnu zmluvu v auguste 2018, a to po ukončení sprostredkovateľskej zmluvy, čo považuje za konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na dojednanie v sprostredkovateľskej zmluve, podľa ktorého realitná kancelária má nárok na odmenu po dobu jedného roka aj za predpokladu, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na uvedené nehnuteľnosti dôjde aj po skončení platnosti zmluvy, ak k uzavretiu zmluvy došlo v priamej súvislosti s činnosťou realitnej kancelárie. Žalobca je presvedčený, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti medzi žalovanou a záujemcami došlo pričinením sprostredkovateľa, lebo tento ich zabezpečil, a tak mu vznikol nárok na dohodnutú províziu. O tom, že nehnuteľnosť bola predaná

jeho činnosťou zabezpečeným záujemcom, sa dozvedel náhodne, na základe vlastnej činnosti. Preto vyzval žalovanú dňa 6.6.2019 na úhradu provízie, ktorá však výzvu v odbernej lehote neprevzala.

3.Okresný súd v Banskej Bystrici vydal v zmysle žaloby platobný rozkaz, proti ktorému včas podala žalovaná odpor, v ktorom vyjadrila nesúhlas so žalobou a žiadala ju zamietnuť. Potvrdila, že dňa 19.8.2017 podpísala so žalobcom sprostredkovateľskú zmluvu, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja predmetných nehnuteľností v kat. úz. O., ale podľa bodu G citovanej zmluvy podmienky sprostredkovateľskej zmluvy sú vymedzené v prílohe č. 1, ktorá mala byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak žalobca poslal žalovanej prílohy mailom a neodovzdal ich žalovanej pri podpise zmluvy. Poukázala na to, že ak sú podmienky v zmluve neprijateľné, sú pre spotrebiteľov nezáväzné a nemôže ich uplatniť, hoci spotrebiteľ podpísal zmluvu. Žalovaná podpísala sprostredkovateľskú zmluvu 19.8.2017, podľa prílohy č. 1 bodu 1.4 má žalobca nárok na odmenu po dobu jedného roka, kúpna zmluva bola uzavretá 31.8.2018, t.j. po dobe jedného roka. Z uvedeného dôvodu vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Z opatrnosti tiež uviedla, že žalobca uviedol nepravdivé skutočnosti a predložil SMS správy, ktoré sa netýkali záujemcov B., ale iných záujemcov o kúpu, a to manželov C..

4.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom sporových strán, ale aj listinnými dôkazmi a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania posudzoval aj skutočnosť, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Použil ust. , , vec právne posúdil podľa , , , a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a jeho nárok premlčaný nie je. Poukázal na to, že sprostredkovateľská zmluva medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená 19.8.2017, k uplatneniu samotného žalobcovho nároku na súde došlo 29.7.2019, teda v trojročnej premlčacej lehote, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát.

5.Súd poukázal tiež na bod 1.4 prílohy č. 1 k sprostredkovateľskej zmluve, podľa ktorého dojednania realitná kancelária má nárok na odmenu po dobu jedného roka aj za predpokladu, že k uzatvoreniu kúpnej/nájomnej zmluvy, ktorej uzatvorenie bolo predmetom sprostredkovateľskej zmluvy došlo po skončení platnosti tejto sprostredkovateľskej zmluvy, ak k uzavretiu zmluvy došlo v priamej súvislosti s činnosťou realitnej kancelárie. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ predaja nehnuteľností a žalovaná ako záujemca o predaj predmetnej nehnuteľnosti uzavreli 19.8.2017 sprostredkovateľskú zmluvu - Súhlas so zaradením nehnuteľností do ponuky predaja realitnej kancelárie, ktorá sa považuje podľa o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov za spotrebiteľskú zmluvu. Zároveň mal súd preukázané, že v uvedenej sprostredkovateľskej zmluve a jej prílohách, neboli dojednané žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Podmienky boli jasne dohodnuté, vyjadrené určito a zrozumiteľne. Sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená ako výhradné sprostredkovanie na dobu určitú, a to do dňa 19.12.2017, pričom kúpna cena nehnuteľnosti požadovaná predstavovala 104.500 € a provízia sprostredkovateľa pevnú sumu 3.500 €. Súd mal ďalej preukázané na základe tvrdení žalobcu aj ním predložených dôkazov, že tento svojou sprostredkovateľskou činnosťou a úkonmi vykonanými a smerujúcimi k predaju predmetnej nehnuteľnosti zabezpečil žalovanej záujemcov v čase trvania sprostredkovateľského predaja, a to manželov B., čo smerovalo k splneniu povinnosti zo strany žalobcu podľa uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy. Žalovaná po uplynutí doby výhradného sprostredkovateľského predaja nehnuteľnosti žalobcom s týmito kupujúcimi uzatvorila kúpnu zmluvu, a to v lehote do jedného roka od skončenia platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, čo jednoznačne vyplýva z prílohy č. 1 bod 1.4 k uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluve, ktorú žalovaná riadne podpísala. Kúpna zmluva medzi žalovanou a záujemcami B., ktorých zabezpečil žalobca, bola uzavretá v auguste 2018, teda pred vypršaním lehoty jedného roka od ukončenia výhradného zastúpenia.

6.Súd priznal žalobcovi v zmysle ust. , a vl. nar. č. aj zákonný úrok z omeškania, a to od 1.7.2019 tak, ako to požadoval žalobca vzhľadom k tomu, že uplynula lehota neprevzatej predžalobnej výzvy v odbernej lehote.

7.O trovách konania súd rozhodol podľa , , a priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8.Žalovaná v zákonnej lehote proti rozsudku podala odvolanie z dôvodov uvedených v , , a . Uviedla, že rozsudok prvej inštancie považuje za nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Nedostatočné odôvodnenie uvedeného rozhodnutia je porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručujú okrem zákonov aj , Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napadnutý rozsudok neobsahuje vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, resp. obsahuje neúplné a zmätočné vysvetlenie dôvodov rozhodnutia, a preto je nepreskúmateľný. Podľa odvolateľky žalobca nepreukázal, že práve jeho pričinením došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na rodinný dom v O. s manželmi B. a tvrdila, že kúpnu zmluvu s nimi neuzatvárala pričinením žalobcu a žalobca o tom ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Poukázala na to, že jej návrh na vypočutie B. ako svedkov súd zamietol, nakoľko podľa neho skutočnosť týkajúca sa výsluchu navrhnutých svedkov bola v priebehu konania jednoznačne preukázaná a súd ich nepovažoval za potrebné vypočuť. Súd prvej inštancie nevypočul žiadneho svedka, takže ani nevedno ako dospel k záveru, že nie je potrebné vypočúvať ďalších svedkov, neuviedol, aké skutočnosti boli jednoznačne preukázané počas konania a ani akými dôkazmi boli v priebehu konania jednoznačne preukázané skutočnosti, teda riadne neodôvodnil ako dospel k svojmu jednoznačnému záveru. Žalovaná predložila dôkaz, že žalobca mailom poslal žalovanej prílohy k sprostredkovateľskej zmluve dňa 19.8.2017 a neodovzdal ich pri podpise zmluvy, teda neboli (príloha č. 1) neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poukázala na to, že zmluvné podmienky musia byť vyhotovené jasne a zrozumiteľne a musia byť nielen gramaticky jasné, ale spotrebiteľ musí byť schopný pochopiť aj ich hospodárske dôsledky. Na sprostredkovateľskej zmluve je napísané, že bola podpísaná v E. dňa 19.8.2017, čo nie je pravda, lebo bola podpísaná v O.. Dokonca pri kontrole sprostredkovateľskej zmluvy žalovaná zistila, že má inú zmluvu ako predložil žalobca do konania. Provízia sprostredkovateľa je uvedená v prílohe k zmluve, ktorá príloha bola až mailom dodatočne zaslaná žalovanej a nebola súčasťou zmluve pri podpise. Súd sa nevysporiadal s tým, ktorá sprostredkovateľská zmluva je platná a či príloha k tejto zmluve, ktorú naozaj žalovaná nemala k dispozícii pri podpise zmluvy, je platná, napriek tomu vyhovel žalobe žalobcu a žalovanú zaviazal na plnenie. Opätovne tvrdila, že ak sú osobitné podmienky k zmluve neprijateľné, sú pre spotrebiteľov nezáväzné a nemôže ich uplatniť, hoci spotrebiteľ podpísal zmluvu. Podľa o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, čo žalobca aj potvrdil vo svojom vyjadrení, povinnosti predávajúceho získať výslovný súhlas spotrebiteľa s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu je nevyhnutá. V prípade, že by povinnosť predávajúceho zabezpečiť výslovný súhlas spotrebiteľa so zaplatením ceny nebola splnená, alebo by bola spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu, spotrebiteľ by v takom prípade nebol povinný cenu zaplatiť. Žalobca pritom nepredložil súhlas žalovanej so zaplatením ceny, a to odmeny v súlade s ust. , keďže zmluva o sprostredkovaní bola podpísaná mimo jeho prevádzkových priestorov, dokonca žalobca skutočnosť, že žalovaná svoj nárok na zaplatenie odmeny do jedného roka od skončenia platnosti sprostredkovateľskej zmluvy, uviedol len do prílohy zmluvy, žalovanú uviedol do omylu a porušil . Ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní, ktoré zaväzujú k povinnosti zaplatiť odmenu po dobu jedného roka aj za predpokladu, že k uzavretiu zmluvy došlo po skončení platnosti tejto zmluvy v priamej súvislosti realitnej kancelárie, sú neplatné. Žalobca tiež nepredložil potvrdenie, ktorým musí byť v prípade uzatvorenia zmluvy na diaľku na trvanlivom nosiči poskytnuté žalovanej ako spotrebiteľke tak, ako si to vyžaduje zákon. Žalovaná nikdy nepodpísala prílohu k sprostredkovateľskej zmluve, nakoľko jej nebola predložená, alebo iba dodatočne zaslaná mailom. V ďalšom odvolaní opätovne vytýkala súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia a nevyporiadanie sa so všetkými otázkami, ktoré v priebehu sporu nastali. Z tohto dôvodu rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľný. Navrhla, aby odvolaní súd rozsudok zmenil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9.K odvolaniu žalovanej žalobca podal písomné vyjadrenie s tým, že odvolanie nepovažuje za dôvodné a niektoré z jej tvrdení ničím nepreukázané, účelové a skresľujúce skutkový stav. S poukazom na ust. sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Svoje povinnosti sprostredkovateľ v zmysle uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy si riadne plnil, čo sama žalovaná vo svojej výpovedi aj potvrdila s tým, že na prelome augusta, septembra ju žalobca informoval, že sa objavil záujemca, a to manželský pár, následne bola počas víkendu realizovaná ohliadka za prítomnosti oboch konateľov žalobcu, manžela žalovanej a manželského páru, ktorý mal o nehnuteľnosť záujem. Napokon

sama potvrdila, že išlo práve o manželský pár B., ktorí aj odkúpili túto nehnuteľnosť v lete nasledujúceho roka. Je tak zrejmé, že samotný výsledok - uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť žalovanej vznikol pričinením žalobcu ako sprostredkovateľa, lebo práve týchto manželov B., žalovanej predstavil žalobca a vykonal s nimi ohliadku nehnuteľnosti v O.. Konanie žalovanej bolo len účelové a v rozpore s dobrými mravmi, kedy konaním žalobcu získala záujemcov o kúpu svojej nehnuteľnosť, avšak za túto činnosť nechcela zaplatiť dohodnutú odmenu. Uvedené nepriamo vyplýva aj z vyjadrenia žalovanej, kedy predala sprostredkovanú nehnuteľnosť za 107.000,- €, pričom v rámci sprostredkovateľskej zmluvy so žalobcom bola dohodnutá kúpna cena 108.000,- €, ktorá v sebe zahŕňala aj províziu 3.500,- €. Sama žalovaná v konaní uviedla, že pozná manželov B., títo od nej kúpili nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom sprostredkovania žalobcom a súčasne týchto v úvode zabezpečil práve svojou činnosťou žalobca. V tomto ponímaní teda odvolacia výhrada žalovanej, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy nie je daná a nedošlo tak ani k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces. Taktiež námietky žalovanej, ktoré sa týkajú spôsobu uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy a jej obsahu práv a povinností nie sú opodstatnené, tvrdenia, že nebola so zmluvou a jej prílohami oboznámená, sú účelové, pretože sama žalovaná v rámci svojej výpovede vo veci spôsobu uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy uviedla, že si prečítala dojednania, ale nevedela ani netušila, že to podpisuje aj s nejakými dodatkami. Dokonca uviedla, že vypisovala to ona, a to obidve zmluvy. Je preto nepochopiteľné jej tvrdenie, že nepoznala obsah zmluvy, že nebola o jej obsahu poučená a to najmä za okolností, ak rozhodné skutočnosti v samotnej zmluve vypisovala ona sama. Napriek tomu v odvolaní ako aj v konaní popiera existenciu dvoch exemplárov zmlúv. Spochybňovanie miesta podpisu zmluvy je irelevantné, keďže uvedená skutočnosť nie je podstatnou náležitosťou zmluvy a nespôsobuje jej neplatnosť. Žalovaná sa tiež účelovo domáha ochrany spotrebiteľa s tým, že spotrebiteľ musí byť schopný pochopiť hospodárske dôsledky zmluvy, ktorú podpísal, pritom ide o vysokoškolsky vzdelanú osobu, ktorá sama vypisovala v sprostredkovateľskej zmluve rozhodné údaje a aj podstatné náležitosti. Pri podpise zmluvy bol prítomný aj jej manžel a za týchto okolností sa javí ako zjavne nepravdepodobné, že by si obsah zmluvy neprečítala a nepochopila jej obsah. Zmluvu ňou vypísaných vyhotoveniach aj sama slobodne podpísala, po jej prečítaní (na túto otázku konajúcej sudkyne odpovedala kladne). Dokonca sama žalovaná vypisovala ručne výšku provízie žalobcu za výkon jeho sprostredkovateľskej činnosti a bola si teda vedomá, že za túto činnosť má sprostredkovateľ právo na odmenu v ňou vypísanej výške. Ani dve rôzne znenia sprostredkovateľskej zmluvy, ktoré boli vlastnoručne žalovanou vypísané a podpísané, nie sú diametrálne odlišné a líšia sa len v jednom bode, ktorý netvorí podstatnú časť zmluvy a nemá za následok neplatnosť zmluvného vzťahu. Výklad , ktorý prezentuje žalovaná v odvolaní neobstojí a je nesprávny s ohľadom na skutkový stav veci je až absurdný. Zákon účinný v čase uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy, a to a umožnili poskytovanie informácii na trvalom nosiči a tým je aj mail, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo predávajúcemu uchovať jemu adresované informácie spôsobom umožňujúcich ich použitie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelu týchto informácii. Prílohy žalovaná dostala formou mailu ešte v deň podpis sprostredkovateľskej zmluvy. Poukazovanie v danej veci na ďalších záujemcov o kúpu nehnuteľnosti, a to manželov C. je v ďalšom priebehu konania absolútne irelevantné. Vzhľadom na uvedené okolnosti žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a spravodlivý potvrdiť.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a 380 ods. 1,2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5.5.2022, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. , riadne oznámené.

11. Odvolateľka použila odvolacie dôvody uvedené v , , a . Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú požiadavky kladené ustanovením , . Odvolací dôvod podľa písm. e/ ustanovenia je naplnený, ak súd pochybí tým, že zamietne návrh na vykonanie takého dôkazu, ktorý je spôsobilý

priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu ale aj jeho prípustnosti je doménou súdu. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebol tiež zistený nedostatok podmienok konania ani iná vad, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa , pričom odvolací súd na doplnenie dôvodov uvádza:

13. Podľa sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

14. Podľa sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške, odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa .

15. V zmysle ustálenej judikatúry podstatnými náležitosťami sprostredkovateľskej zmluvy je len záväzok sprostredkovateľa obstarať záujemcovi príležitosť na uzavretie určitej zmluvy (najčastejšie zmluvy o prevode nehnuteľnosti) a záväzok záujemcu poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak bude výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podstata sprostredkovateľskej zmluvy spočíva v záväzku sprostredkovateľa vyvíjať činnosť, ktorá má viesť k uzavretiu zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, t.j. činnosť spočívajúcu v podstate vo vyhľadaní potenciálnej strany určitej zmluvy. O pričinenie sprostredkovateľa pri uzavretí zmluvy ide v prípade, že medzi uzavretím požadovanej zmluvy záujemcom s treťou osobou a činnosťou sprostredkovateľa je príčinná súvislosť, čo predpokladá, že nebyť snahy a úsilia sprostredkovateľa, smerujúceho k zabezpečeniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu s treťou osobou, by k tomuto výsledku nedošlo. Záver v tomto smere závisí od okolností konkrétneho prípadu a ich hodnotenia vo vzájomných súvislostiach. Dôkazné bremeno zaťažuje pritom žalobcu, t.j. musí preukázať, že záujemcovi poskytol informáciu o príležitosti uzavrieť takúto zmluvu s treťou osobou.

16. Podstatnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy je teda aj odmena sprostredkovateľa. Základnou povinnosťou sprostredkovateľa, ako je už vyššie uvedené, je vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti pre záujemcu uzavrieť zmluvu alebo smerujúcu k samotnému obstaraniu uzavretia zmluvy. Obsah tejto činnosti konkrétnejšie nevymedzuje a preto je potrebné skúmať presné vymedzenie v obsahu zmluvu. Sprostredkovateľská zmluva medzi stranami sporu bola dojednaná individuálne a provízia - odmena sprostredkovateľa bola koncipovaná v Prílohe č. 1 bod 1. k predmetnej zmluve. Podľa bodu 1.4. sprostredkovateľ má nárok na províziu aj za predpokladu, že k podpisu kúpnej zmluvy došlo po dobu jedného roka po skončení platnosti tejto zmluvy a k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v priamej súvislosti s činnosťou sprostredkovateľa.

17. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ako sprostredkovateľ dostatočne preukázal, že v súlade so svojim záväzkom v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej so žalovanou ako záujemkyňou vyvíjal

činnosť a poskytol príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu s manželmi B., ktorí napokon nehnuteľnosť aj kúpili a sú jej bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1, čo vyplýva z Listu vlastníctva č. XXXX k. ú. O.. Tieto osoby žalovanej predstavil, absolvovali spolu ohliadku predmetnej nehnuteľnosti a došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 31.8.2018. V prvotnom úkone žalovanej - podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu už po prevzatí jej právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalovaná vôbec neuvádza také relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali existenciu príčinnej súvislosti medzi činnosťou sprostredkovateľa a uzavretím kúpnej zmluvy s manželmi B.. Namietala len skutočnosť, že príloha k sprostredkovateľskej zmluve jej bola zaslaná e-mailom, a nebola jej odovzdaná pri podpise zmluvy, vzniesla námietku premlčania a len vo všeobecnosti uvádzala, že neprijateľné podmienky v zmluve sú pre spotrebiteľa nezáväzné, čo považuje za neprijateľnú podmienku však nekonkretizovala a napokon, nekonkretizovala to ani v odvolaní. Aj výpoveď žalovanej na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 29.9.2021 jednoznačne potvrdzuje, že pani B. ju kontaktovala a informovala sa, či je už nehnuteľnosť predaná. Manželov B. však ako potenciálnych kupcov zabezpečil svojou činnosťou sprostredkovateľ.

18. S námietkou premlčania sa súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal a k tomu nemá potrebu odvolací súd nič dodávať.

19. Ako je už vyššie uvedené, odmena sprostredkovateľa jeho právom, ak sú naplnené zákonné predpoklady a je podstatnou náležitosťou zmluvy, napokon, žalovaná ani nepoprela, že zmluvy vrátane výške odmeny sprostredkovateľa sama vypisovala. Ak jej bola príloha k zmluve, kde je stanovená podmienka uvedená v bode 1.4. prílohy zaslaná e- mailom v ten istý deň, neohradila sa voči nej, pritom si bola vedomá pri podpise zmluvy, že táto príloha je jej neoddeliteľnou súčasťou, nemôže argumentovať, že ide o dojednanie, ktorým nie je viazaná. Je nepochybné, že ak služby sprostredkovateľa - realitnej kancelárie využije záujemca nepodnikateľ, ide o zmluvu charakteru spotrebiteľského. V prípade, ak by zmluvná podmienka bola neprijateľná, t.j. výrazne dojednaná v neprospech spotrebiteľa, súd z úradnej moci by ju ako neprijateľnú musel posúdiť a v tomto zmysle aj o nároku žalobcu rozhodnúť. Tak ako súd prvej inštancie, ani odvolací súd nevzhliadol neprijateľnosť podmienky uvedenej v prílohe bod 1.4., pretože aj z činnosti súdu je známe, že subjekty poskytujúce sprostredkovateľské služby bežne požadujú zaplatenie odmeny v prípade, ak k uzavretiu požadovanej zmluvy došlo pričinením sprostredkovateľa, pričom ani nemajú ohraničenú dobu po skončení platnosti spotrebiteľskej zmluvy, po ktorú dobu na odmenu nárok majú. Je len logické, že sprostredkovateľ sa takto chráni, pretože pri inom výklade by až ad absurdum mohlo dôjsť k tomu, že sprostredkovateľ poskytne príležitosť záujemcovi svojou činnosťou žiadanú zmluvu s treťou osobou uzavrieť, počká na skončenie platnosti sprostredkovateľskej zmluvy a vzápätí uzavrie zmluvu s osobou, ktorú zabezpečil sprostredkovateľ v snahe vyhnúť sa plateniu provízie. Len tvrdenie žalovanej, že si zaslaný dodatok k zmluve neprečítala neobstojí, pretože i ako spotrebiteľka má povinnosť byť bdelou a ani ochrana spotrebiteľa súdom nemôže byť nezbrehá.

20. Miesto uzavretia zmluvy v nej uvedené, aj keď nezodpovedá miestu, kde v skutočnosti bola zmluva uzavretá ešte bez ďalšieho nerobí zmluvu neplatnou, ako aj rozdielne nepodstatné údaje, pretože nebolo sporné vyznačené výhradné sprostredkovanie na dobu určitú do 19.12.2017. Taktiež iné, odvolateľkou namietané skutočnosti v odvolaní nie sú relevantné a nie sú spôsobilé zmeniť vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vrátane správneho výroku o náhrade trov konania podľa .

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaná so svojím odvolaním úspešná nebola, preto úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania bola priznaná v plnom rozsahu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).