Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/267/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s., so sídlom Radlického 333/150, 150 57 Praha 5, IČO: 00001350, Česká republika, právne zastúpený: JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, so sídlom K. X, XXX XX D., proti žalovanému: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX A., o zaplatenie 30.904,09 Kč s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 4C/13/2013-194 zo dňa 12. mája 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. (zamietnutie žaloby vo zvyšku) a IV. (náhrada trov konania) p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti zaplatenia istiny 2.000 Kč. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 930,83 Kč spolu s úrokom 2,75 % ročne zo sumy 14.930,83 Kč od 10.08.2012 do 01.06.2014, zo sumy 12.930,83 Kč od 02.06.2014 do 18.06.2015 a zo sumy 930,83 Kč od 19.06.2015 do zaplatenia. Zároveň ho zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 14.930,83 Kč od 10.08.2012 do 31.12.2012, vo výške 7,05 % ročne od 01.01.2013 do 30.06.2013, vo výške 8,05 % ročne od 01.07.2013 do 01.06.2014, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 12.930,83 Kč od 02.06.2014 do 18.06.2015, vo výške 8,05 % ročne zo sumy 930,83 Kč od 19.06.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,1 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 05.05.2008 zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 50.000 Kč, ktorý mal byť čerpaný do 05.05.2008. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 10,90 % ročne, RPSN činila 13,38 % ročne. Ďalej bolo uvedené, že pokiaľ v dôsledku objektívnych udalostí alebo zmeny právnych predpisov dôjde k zmene RPSN, bude žalobca žalovaného o tom informovať. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru 500 Kč a poplatok za správu úveru 30 Kč mesačne. Zaviazal sa úver splácať v 48 mesačných anuitných splátkach vo výške 1.298 Kč, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 25.06.2008 a poslednou splátkou dňa 25.05.2012.

3. S poukazom na to, že žalobca je spoločnosť so sídlom a registráciou na území Českej republiky a žalovaný je fyzickou osobou s obvyklým pobytom na území Slovenskej republiky, pričom predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa údaja o mieste uzatvorenia zmluvy bola uzatvorená na území Českej republiky - v Brne, súd s právomocou v Slovenskej republike musí uplatniť hmotné právo v Českej republike (poukazujúc na čl. 4 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky podpísané v Ríme dňa 19.06.1980 a čl. 2 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001), a to predovšetkým Zákon č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru (ďalej len „zákon“).

4. V zmluve sa uvádza, že k zmene RPSN môže dôjsť z dôvodu objektívnych udalostí alebo v dôsledku zmeny právnych predpisov po dohode zmluvných strán. Zakotvenie možnosti zmeny RPSN z dôvodu „objektívnych udalostí“ nespĺňa podmienku určitosti vyžadovanej zákonným ustanovením § 4 ods. 2 písm. b/ zákona (Smlouva, ve které se sjednáva spotřebitelský úvěr, musí obsahovat také stanovení podmínek, za kterých může být roční procentní sazba nákladů na spotřebitelský úvěr upravena a ktoré nesmí být závislé pouze na vůli věřitele.), pretože nie je možné určiť, aké všetky udalosti môžu byť predpokladom pre zmenu RPSN. Takéto široko vymedzené predpoklady zmeny RPSN umožňujú nejasný a neurčitý výklad, resp. výklad v prospech žalobcu, nakoľko prakticky umožňuje veriteľovi pristúpiť k zmene RPSN v akomkoľvek vopred nepredvídanom prípade, v prípade neurčitého počtu bližšie neidentifikovateľných udalostí, čo je neprípustné a pre žalovaného ako spotrebiteľa zásadne nevýhodné. Vzhľadom na uvedené je potrebné použiť § 6 zákona, podľa ktorého nesplňuje- li smlouva o poskytnutí spotřebitelského úvěru náležitosti uvedené v § 4, pokládá se spotřebitelský úvěr za úvěr úročený ve výši diskontní sazby platné v době uzavření smlouvy, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, uveřejněné pro příslušné období Českou národní bankou. Z dôvodu absencie povinných zákonných náležitostí je teda možné úver úročiť iba úrokom vo výške diskontnej sadzby určenej ČNB platnej v dobe uzatvorenia zmluvy (05.05.2008) teda vo výške 2,75 % ročne, ktorá je nižšia než dohodnutý zmluvný úrok 10,90 % ročne, ktorý si žalobca uplatnil.

5. Keďže žalobca napriek účinne doručenej výzve súdu z 30.11.2016 nevyčíslil úrok vo výške diskontnej sadzby 2,75 % ročne a nepreukázal tak výšku úroku za obdobie od 05.05.2008 do 09.08.2012, v časti uplatneného úroku neuniesol dôkazné bremeno, a preto mu úrok z úveru nepriznal. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena ohľadne zmluvných úrokov započítal úhrady žalovaného po podaní žaloby vo výške 12.000 Kč, ako aj 2.000 Kč na istinu úveru.

6. Zároveň nemohol priznať ani nárok na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6.918,31 Kč za obdobie do 09.08.2012, keďže tento bol vypočítaný jednou sumou z istiny a z úroku vo výške 10,90 % ročne, na ktorý, ako bolo vyššie uvedené, žalobca nárok nemá, keďže má nárok len na úrok vo výške 2,75 % ročne zodpovedajúci výške diskontnej sadzby. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno ani v časti uplatneného nároku na kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 6.918,31 Kč a aj v tejto časti žalobu zamietol.

7. Keďže mal preukázané, že žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 50.000 Kč, žalovaný na úver uhradil žalobcovi celkom sumu 49.069,17 Kč, za obdobie do 09.08.2012 priznal žalobcovi iba rozdiel medzi sumou úveru a úhradami žalovaného, čo predstavuje 930,83 Kč (ohľadne kapitalizovaného úroku vo výške 6.997,45 Kč a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6.981,31 Kč za obdobie do 09.08.2012 žalobca neuniesol dôkazné bremeno).

8. Z priznanej istiny priznal žalobcovi úrok z omeškania, a to zohľadnením čiastočných späťvzatí žaloby v dôsledku úhrad žalovaného po podaní žaloby, vyčíslený v zmysle nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb., resp. nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. tak, ako je to uvedené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Zároveň priznal i úrok z úveru vo výške 2,75 % ročne zodpovedajúce diskontnej sadzbe platnej v dobe uzatvorenia zmluvy špecifikovaného v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

9. Zároveň poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje uvedenie náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona, a to poučenie o práve dlžníka splatiť spotrebiteľský úver pred stanovenou lehotou v zmysle § 11 zákona, a tiež úplne chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona, a to podmienky, za akých je možné predčasne ukončiť zmluvný vzťah. Tieto náležitosti zmluva neobsahuje vôbec, pričom má súd za to, že tieto náležitosti musia byť zakotvené priamo v zmluve o úvere a nemajú byť obsiahnuté v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch k zmluve sa viažúcich, keďže aj zákon predpokladá výlučne len ich obsiahnutie v úverovej zmluve.

10. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 256 ods. 1 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom mal za to, že čistý úspech žalovaného predstavoval 43,1 %, v ktorej výške mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

11. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podal odvolanie žalobca. Má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti. Mal za to, že dôvody, v dôsledku ktorých môže dôjsť k zmene RPSN, nie sú v zmluve formulované v rozpore so zákonom, prípadne, ako sa vyjadril súd, široko vymedzené predpoklady zmeny RPSN. Bod I.5 zmluvy stanovuje, že pokiaľ dôjde po dohode s klientom v dôsledku objektívnych udalostí alebo zmeny právnych predpisov k zmene RPSN na spotrebiteľský úver, bude ČSOB o tejto zmene klienta informovať. Veta pred vyššie citovaným znením zmluvy uvádza, že výška RPSN je 13,38 % p.a. za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Z uvedeného a v spojení s bodom 5.5 Obchodných podmienok pre ČSOB Spotrebiteľské úvery zo dňa 01.01.2008 (ďalej len „OP“), ktoré sú súčasťou zmluvy, je možné vyvodiť záver, že ustanovenie zmluvy: „pokiaľ dôjde po dohode s klientom v dôsledku objektívnych udalostí“ má na mysli práve situáciu, kedy nedôjde k celému čerpaniu úveru, a teda dlžná suma je nižšia ako zmluvou poskytnutý úver. Čo znamená „zmena právnych predpisov k zmene RPSN na spotrebiteľský úver“ nie je nutné objasňovať. Vzhľadom na to teda zmluva napĺňa požiadavku § 4 ods. 2 písm. b) zákona a neumožňuje žalobcovi meniť RPSN svojvoľne, ako zastáva názor súd prvej inštancie. K ďalším vytýkaným nedostatkom zmluvy poukazuje na to, že súčasťou zmluvy sú OP a v bode 5.10 OP je upravené predčasné splatenie úveru a v bode 9 OP sú upravené podmienky, za ktorých je možné predčasne ukončiť vzťah. Preto má za to, že zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré jej ukladal v tom čase zákon, a preto nie sú naplnené podmienky pre uplatnenie § 6 zákona, aby sa stal úver úročený diskontnou sadzbou platnou v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom na uvedené navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a zároveň si uplatňuje trovy odvolacieho konania.

12. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

13. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v zmysle ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. Vo zvyšnej časti, nedotknutej v odvolaním, zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 .

15. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval, ako rozhodné právo, hmotné právo platné v Českej republike a napokon ani uvedené nebolo sporovými stranami rozporované. Vzhľadom k tomu, že medzi sporovými stranami bola nepochybne uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, a to dňa 05.05.2008, je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia zákona č. 321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávaní spotřebitelského úvěru (ďalej len „zákon“) platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi sporovými stranami.

17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva, ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulovaných zmlúv.

18. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona upravuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať stanovenie podmienok, za ktorý môže byť ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver upravená a ktorá nesmie byť závislá iba na vôli veriteľa. Požiadavka spísania uvedených podmienok jasným a zrozumiteľným jazykom vyplýva z toho, že každý právny úkon musí byť učinený určite a zrozumiteľne. Právny úkon je neurčitý vtedy, ak zrozumiteľne vyjadrený obsah má také vecné nedostatky, že ho nemožno preklenúť ani výkladom. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak nemožno zistiť, aký obsah ním mal byť vlastne vyjadrený. Právny úkon je neurčitý vtedy, ak vyjadrenie prejavu vôle je síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačný a tým i neurčitý je jeho vecný obsah (má vecné nedostatky). Inými slovami vôľa účastníka vtelená do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak môže typický účastník v postavení jeho adresáta túto vôľu bez rozumných pochybností o jeho obsahu adekvátne vnímať. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu; právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 28Cdo/3461/2015 zo dňa 18.10.2017).

19. Odvolací súd konštatuje, že pojem „objektívne udalosti“ v spojení so zmenou RPSN nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere a ani v obchodným podmienkach akýmkoľvek ďalším vysvetlením, prípadne vymenovaním bližšie vymedzený. Sporné slovné spojenie je vágne (nepresné) napriek tomu, že po jazykovej stránke nevyvoláva pochybnosti o svojom význame, avšak jeho konkrétny obsah je nejednoznačný a nemožno ho bez ďalšieho vyvodiť. V bode I.5 zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená špecifikácia týchto objektívnych dôvodov, kedy by mohlo dôjsť k zmene RPSN a v dôsledku ktorých by spotrebiteľ mohol predpokladať, že dôjde k tejto zmene. Zo znenia sporného bodu zmluvy je zrejmé, že žalobcovi, ako veriteľovi sa umožňuje pristúpiť k zmene RPSN za podmienok, ktoré on sám bude považovať za objektívne udalosti a pre žalovaného ako dlžníka to predstavuje neurčitý počet neidentifikovateľných udalostí, a veriteľ tieto iba oznámi dlžníkovi.

20. Kedy z objektívnych dôvodov by malo dôjsť k zmene RPSN, nie je možné vyhodnotiť ani výkladom čl. I.5 zmluvy v spojení s bodom 5.5 OP, nakoľko tento bod obchodných podmienok hovorí o tom, že v prípade, že klient nebude čerpať dojednanú čiastku úveru v plnej výške, bude podľa požiadavky klienta buď obdobie splácania dojednané v zmluve príslušne skrátené, alebo výška splátky bude príslušné znížená, a to na základe skutočne vyčerpanej čiastky úveru. Zároveň sa konštatuje v tomto bode, že ČSOB klientovi v dôsledku nečerpania celého úverového limitu oznámi novú výšku RPSN na spotrebiteľský úver, ak táto bola v zmluve dojednaná. Uvedené ustanovenie OP však nehovorí o tom, že by malo ísť o jedinú objektívnu udalosť, kedy by mohlo dôjsť k zmene RPSN a nečiní dojednanie podmienok na zmenu RPSN určitým. Z čl. I.5 zmluvy vyplýva, že je výlučne v kompetencii veriteľa stanoviť tieto objektívne udalosti, za ktorých môže dôjsť k zmene RPMN. V predmetnom ustanovení zmluvy nie sú špecifikované tieto objektívne udalosti a podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o všeobecný pojem, ktorý nie je možné po vecnom obsahu pochopiť ani výkladom. Stanovenie týchto podmienok je pritom povinnou náležitosťou zmluvy, ktorou sa dojednáva spotrebiteľský úver v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona, ktorá v danom prípade nebola naplnená. Vzhľadom na konštatované, súd prvej inštancie správne vo veci postupoval, keď uplatnil ust. § 6 zákona a pokladal spotrebiteľský úver za úver úročený vo výške diskontnej sadzby platnej v dobe uzatvorenia zmluvy.

21. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. g), h) zákona nemá vplyv na výsledok tohto sporu, preto odvolací súd sa nimi nezaoberal.

22. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil, a to vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania aj keď nebol osobitne napadnutý odvolaním, keď súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu čiastočného úspechu žalovaného v spore.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu, preto mu súd priznal proti odvolateľovi - žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 .

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430