Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-234-2016.pdf
PDF · 108.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/234/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: V. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX I. v konaní o zaplatenie 643,70 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 643,70 eur, úrok z úveru do 31.8.2009 vo výške 39,75 eur, úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 643,70 eur od 1.3.2010 do 15.12.2016 vo výške 393,94 eur a úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 643,70 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach vo výške 50 eur mesačne so splatnosťou splátky k poslednému dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškaním so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 22,72 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 643,70 eur, nezaplatené úroky vyčíslené ku dňu 16.12.2016 vo výške 1 112,28 eur a úrok vo výške 23,00 % ročne zo sumy 643,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 643,70 eur od 17.12.2016 do zaplatenia a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.4.2007 uzavrel veriteľ - Poštová banka, a.s. so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť v splátkach podľa zmluvy. V dobe od uzavretia zmluvy do predčasnej splatnosti úveru splnil žalovaný svoj záväzok iba čiastočne, ako to vyplýva z listiny „Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver (ďalej aj „OP“) omeškaním žalovaného s platením splátok vzniklo veriteľovi právo požadovať predčasné splatenie úveru. V zmysle OP vznikla žalovanému povinnosť platiť aj úroky z úveru, a to aj po zosplatnení úveru. Vzhľadom na omeškanie žalovaného so splácaním peňažného záväzku požadoval aj úroky z omeškania. Zároveň popísal postup pri postupovaní pohľadávky voči žalovanému, keď pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi postupcom PRO CIVITAS, s.r.o. a postupníkom spol. Bencont Investments, s.r.o. a ďalej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretej medzi postupcom Bencont Investments, s.r.o. a postupníkom spol. BENCONT COLLECTION a.s. Táto pohľadávka bola uplatňovaná na rozhodcovskom
súde, ktorý žalobe v celom rozsahu vyhovel rozhodcovským rozsudkom sp. zn. ISB0510012 zo dňa 17.6.2011, právoplatným dňa 22.7.2011 a vykonateľným dňa 26.7.2011. Dňa 30.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia bolo exekučné konanie zastavené. Legislatívne zmeny dostali žalobcu do situácie, že napriek tomu, že postupoval pri uplatnení pohľadávky v súlade s platnými normami, jeho legitímne očakávania sú popreté. Žalovaný doposiaľ svoj dlh nevyrovnal. Na záver sa žalobca vyjadril k prípadnému premlčaniu, pričom dospel k záveru, že pohľadávka nie je premlčaná, pretože predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená ku dňu 31.8.2009 a do podania žaloby na rozhodcovský súd neuplynuli viac ako 3 roky. Podaním žaloby na rozhodcovský súd prestala premlčacia doba plynúť, a to počas rozhodcovského konania a následne aj počas exekučného konania až do jeho zastavenia. Po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania začala premlčacia doba opäť plynúť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal žalobe vyhovieť.
3. Na preukázane svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.4.2009, Obchodné podmienky spol. Poštová banka, a.s. účinné od 15.3.2017, Všeobecné obchodné podmienky spol. Poštová banka, a.s. účinné od 1.3.2017 (ďalej aj „VOP“), listinu označenú ako Aktuálny stav úveru ku dňu 1.3.2010, výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 31.8.2009, 2 zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté medzi postupcom PRO CIVITAS, s.r.o. a postupníkom spol. Bencont Investments, s.r.o. zo dňa 15.12.2014 a medzi postupcom Bencont Investments, s.r.o. a postupníkom spol. BENCONT COLLECTION a.s. zo dňa 14.12.2015.
4. Na výzvu súdu žalobca podaním zo dňa 30.6.2017 doplnil, ako bola pohľadávka postupovaná až na súčasného žalobcu, vyjadril sa k podmienkam upraveným v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a v § 92 ods. 8 zákona o bankách a predložil súdu výpočet uplatňovaných úrokov a úrokov z omeškania. Postúpenie pohľadávky prebiehalo na základe zmlúv o postúpení pohľadávky, a to uzavretými medzi spol. Poštová banka, a.s. a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ďalej medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a spol. PRO CIVITAS s.r.o., potom medzi spol. PRO CIVITAS s.r.o. a spol. Bencont Investments, s.r.o. a medzi spol. Bencont Investments, s.r.o. a BENCONT COLLECTION a.s. K podmienkam upraveným v § 53 ods. 8 OZ uviedol, že žalovaný sa prvýkrát dostal do omeškania dňa 16.6.2007, následne sa dostal do omeškania dňa 16.5.2009, pričom o možnosti zosplatnenia bol upozornený upomienkou II. zo dňa 25.6.2009. K podmienkam upraveným v § 92 ods. 8 zákona o bankách uviedol, že posledná úhrada zo strany žalovaného bola vykonaná dňa 12.10.2009. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá až dňa 15.12.2010. Úroky od 1.3.2010 do 16.12.2016 vypočítal žalobca vo výške 1 006,75 eur, úroky z omeškania za rovnaké obdobie vo výške 393,94 eur. Po ich sčítaní a odpočítaní sumy 400 eur započítanej na tieto položky, dlh z úrokov a úrokov z omeškania činí spolu sumu 1 079,11 eur. Keďže v žalobe požadoval kapitalizované úroky vo výške 1 112,28 eur, v časti rozdielu, t.j. v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 33,17 eur, vzal žalobu späť a navrhol v tejto časti konanie zastaviť. Keďže išlo o čiastočné späťvzatie pred doručením žaloby žalovanému, súd v súlade s § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku (C.s.p.) konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
5. K svojmu vyjadrenie pripojil zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretými medzi spol. Poštová banka, a.s. a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED dňa 15.12.2010 a medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a spol. PRO CIVITAS s.r.o. dňa 24.2.2011 spolu s časťami ich príloh preukazujúcimi postúpenie pohľadávky v tomto konaní, časti príloh preukazujúcich postúpenie pohľadávky v tomto konaní v zmluvách o postúpení pohľadávok uzavretých medzi spol. PRO CIVITAS s.r.o. a spol. Bencont Investments, s.r.o. a medzi spol. Bencont Investments, s.r.o. a BENCONT COLLECTION a.s., II. upomienku spol. Poštová banka, a.s. - výzvu na splatenie dlžnej sumy zo dňa 25.6.2009 a listinu Akruálny stav úveru ku dňu 1.3.2010 s farebne vyznačenými riadkami.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že si je vedomý svojho dlhu vo výške uvedenej v doručovanom uznesení (uznesenie s výzvou na vyjadrenie k žalobe - pozn. súdu). Vzhľadom na jeho pomery (opakované evidovanie ako nezamestnaného, 2 mal. deti a pracovný pomer, na dobu určitú iba do 30.11.2017) žiadal o splátkový kalendár vo výške max. 50 eur mesačne. K svojmu vyjadreniu pripojil potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 19.9.2017, pracovnú zmluvu a rodné listy detí.
7. Žalobca v replike súhlasil so splácaním dlžnej sumy v splátkach po 50 eur.
8. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 12.12.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu a zverejnil na webovej stránke súdu oznámenie, že dňa 10.1.2018 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
9. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu s žalobe a k vyjadreniam, ako sú vyššie uvedené a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/424/2015, zistil tento skutkový stav:
10. Spoločnosť Poštová banka, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 16.4.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej uvedená spoločnosť poskytla žalovanému úver vo výške 1 327,76 eur (40 000,-Sk). Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 40 mesačnými splátkami v sume 47,87 eur (1 442,-Sk) splatnými k 16. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 16.5.2007. Úroková sadzba bola dohodnutá pevne vo výške 23,00 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vypočítaná vo výške 26,64 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola určená vo výške 603,29 eur (18 174,60 Sk). Žalovaný čerpal poskytnuté peňažné prostriedky dňa 19.4.2007. Žalovaný v čase od 14.5.2007 do 1.12.2008 uhradil spol. Poštová banka, a.s. splátky v celkovej výške 30 506,-Sk, t.j. 1 012,61 eur a od 29.1.2009 do 12.10.2009 splátky v celkovej výške 345,09 eur, teda spolu sumu 1 347,70 eur. Žalovaný bol priebežne v omeškaní s úhradou splátky maximálne pár dní, resp. 1 mesiac, ktorú splátku doplatil na ďalší mesiac. Splátku splatnú v apríli 2009 uhradil čiastočne dňa 30.3.2009 a potom dňa 5.5.2009. Splátku splatnú v máji 2009 doplatil až 13.8.2009, následne uhradil ešte dve splátky po 47,87 eur. Na istinu bola započítaná suma 684,06 eur, zvyšok bol započítaný na úroky a poplatky. Výzvou zo dňa 25.6.2009 vyzvala spol. Poštová banka, a.s. žalovaného k zaplateniu záväzku po lehote splatnosti a súčasne ho upozornila na možnosť, že sa úver stane predčasne splatným ak dlžná suma nebude uhradená. Výzvou zo dňa 31.8.2009 uvedená spoločnosť vyhlásila k 31.8.2009 predčasnú splatnosť úveru a požiadala žalovaného o úhradu dlžnej sumy do 10. dní od doručenia tejto výzvy. Dlh podľa výzvy k 31.8.2009 činil istinu 671,64 eur, úrok 39,75 eur a poplatky za upomienky 3,32 eur. Zmluvami postupne uzatváranými medzi spol. Poštová banka, a.s. a spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED dňa 15.12.2010, medzi spol. BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED a spol. PRO CIVITAS s.r.o. dňa 24.2.2011, medzi spol. PRO CIVITAS s.r.o. a spol. Bencont Investments, s.r.o. dňa 15.12.2014 a medzi spol. Bencont Investments, s.r.o. a BENCONT COLLECTION a.s. dňa 14.12.2015 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená až na žalobcu. Návrhom doručeným Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. dňa 3.5.2010 sa Poštová banka, a.s. ako pôvodný žalobca domáhal zaplatenia 643,70 eur s príslušenstvom. Rozhodcovský súd návrhu vyhovel rozsudkom sp. zn. ISB 0510012 zo dňa 17.6.2011. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2011 a vykonateľnosť dňa 26.7.2011. Dňa 31.3.2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Brožinovi doručený návrh spol. PRO CIVITAS, s.r.o. na vykonanie exekúcie na základe uvedeného rozhodcovského rozsudku. Tunajší súd ako exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia, po právoplatnosti ktorého exekučné konanie zastavil. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2015 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu a uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2016.
11. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 52 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
18. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
21. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaný vystupoval ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
22. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobcu nie je oslabený nejakou skutočnosťou (napr. premlčaním), keďže na tieto skutočnosti súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 prihliada z úradnej povinnosti, následne preskúmal, či zmluva o úvere mala všetky náležitosti vyžadované zákonom a potom sa zaoberal otázkou, v akej výške je nárok žalobcu dôvodný.
23. Žalobca sa v žalobe vyjadril aj k premlčaniu svojho nároku, pričom tento nepovažoval za premlčaný vzhľadom na spočívanie premlčacej doby počas trvania rozhodcovského konania a vedenia exekučného konania. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2Er/424/2015 je zrejmé, že žaloba právneho predchodcu žalobcu bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 3.5.2010, t.j. po 8 mesiacoch a 3 dňoch od účinnosti predčasnej splatnosti úveru. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 17.6.2011 a nadobudol právoplatnosť dňa 22.7.2011 a vykonateľnosť dňa 26.7.2011. Do dňa začatia rozhodcovského konania teda neuplynula 3- ročná premlčacia doba, ktorá počas rozhodcovského konania spočívala. Po vydaní rozhodcovského rozsudku začala plynúť desaťročná premlčacia doba v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Návrh na exekučné konanie bol exekútorovi doručený dňa 31.3.2015, teda v lehote podľa § 110 ods. 1 OZ. Odo dňa právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, kedy sa právny predchodca žalobcu, resp. žalobca definitívne dozvedel o tom, že súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku za neplatnú a rozhodcovský rozsudok za nulitný a od kedy mu podľa názoru súdu začala plynúť nová 3-ročná premlčacia doba, do podania žaloby na súd (t.j. do dňa 28.12.2016) neuplynula všeobecná 3-ročná premlčacia doba. Aj keď rozhodnutie, na ktoré žalobca poukazoval, nie je plne použiteľné na daný prípad, keďže išlo o iný skutkový stav (v danom rozhodnutí sa riešila otázka premlčania v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, po ktorého zrušení je, resp. bol (vzhľadom na zmenu právnej úpravy týkajúcej sa rozhodcovských konaní) povinný
všeobecný súd pokračovať ďalej v konaní o žalobe, ktorá bola podaná na rozhodcovský súd), vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
24. Súd ďalej skúmal náležitosti zmluvy, pričom po jej preskúmaní dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom platným a účinným v čase uzavretia zmluvy. Zároveň súd zistil, že žalovaný si nesplnil jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky úveru, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania a právny predchodca žalobcu využil svoje právo požadovať predčasné splatenie zostatku úveru po predchádzajúcej výzve na zaplatenie aktuálne dlžných splátok a po upozornení žalovaného na možnosť požadovať predčasné splatenie úveru. Tieto skutočnosti ani neboli sporné. Súd sa preto následne zaoberal otázkou výšky dlhu žalovaného, resp. oprávnenosťou nároku žalobcu.
25. Žalovaný po doručení žaloby a jej príloh nenamietal výšku nesplatenej istiny. Táto pritom vyplýva z predloženej listiny Aktuálny stav úveru, keď po odpočítaní sumy započítanej na istinu vo výške 684,06 eur od poskytnutého úveru (1 327,76 eur) vychádza zvyšok istiny vo výške 643,70 eur. Súd preto v časti istiny považoval nárok žalobcu za dôvodný.
26. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úroky z úveru, pričom z predložených dokladov je zrejmé, že ide o úroky tak do zosplatnenia, ako aj po zosplatnení úveru. Podľa názoru súdu má žalobca nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, keďže týmto momentom stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím dochádza k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a nie úroky z úveru, ako tomu bolo za stavu lege artis. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015).
27. Žalobca na výzvu súdu predložil výpočet úroku z úveru do 1.3.2010 do 16.12.2016, teda úrok vypočítaný až po zosplatnení úveru. Z tohto výpočtu nie je možné zistiť výšku úrokov ku dňu predčasnej splatnosti úveru. Vzhľadom na to súd vychádzal z údaja vo výzve, ktorou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru, teda zo sumy 39,75 eur. V tejto časti úroku súd považoval žalobu za dôvodnú. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z úveru súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
28. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úrok z omeškania, a to kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 393,94 eur vypočítaný ako 9% zo žalovanej istiny od 1.3.2016 do 16.12.2016 a potom v rovnakej výške zo žalovanej istiny od 16.12.2016 do zaplatenia (vzhľadom na dátumy uvádzané žalobcom je zrejmé, že žiada úroky vypočítané do 15.12.2016, keďže od 16.12.2016 už žiadal úroky z omeškania až do zaplatenia). Keďže ide o omeškania so zaplatením peňažného dlhu, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. účinným do 31.1.2013 (keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 1.3.2010, od ktorého žalobca požadoval úrok z omeškania, vo výške 1,00 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 9,00 %, Žalobca si uplatnil úrok v tejto výške z istiny, ktorú súd považoval za dôvodnú, preto mu požadovaný úrok z omeškania priznal, a to za obdobie od 1.3.2010 do 15.12.2016, ako aj od 16.12.2016 do zaplatenia.
29. Zároveň súd vzhľadom na osobné pomery žalovaného povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach. Žalovaný mal pracovný pomer iba na dobu určitú do 30.11.2017. Jeho príjem činil 435 eur mesačne (zrejme v hrubom), pričom má s manželkou dve maloleté deti, o ktoré sa stará. Žalobca pritom so splácaním dlhu v splátkach súhlasil. Ide pritom o minimálnu splátku, teda žalovaný môže splácať dlh aj vo vyšších splátkach, ak mu to jeho možnosti dovolia. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že dobrovoľné splnenie dlhu (aj keď rozdelené na splátky) je pre žalobcu výhodnejšie, ako neuhradenie dlhu a jeho následné vymáhanie prostredníctvom exekúcie, pričom žalobca za dobu dlhšieho splnenia dlhu bude kompenzovaný úrokmi z omeškania. Zároveň súd splácanie dlhu podmienil jeho riadnym a včasným splácaním, teda ak žalovaný neuhradí čo len jednu splátku riadne a včas, môže žalobca požadovať zaplatenie celého zvyšku dlžnej sumy.
30. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 1 755,98 eur, (súčet istiny a kapitalizovaných úrokov, úrokov z omeškania; resp. po čiastočnom späťvzatí žaloby požadoval žalobcu sumu v súčte o 33,17 eur nižšiu; v časti, v ktorej by konanie malo byť zastavené, by žalobca procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a mal by nahradiť protistrane trovy konania, čo pre účely rozhodovania o trovách konania súd pripočítal žalobcovi ako neúspech v konaní), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1 077,39 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech 61,36 %. Žalovaný bol úspešný v časti, v ktorej súd žalobu zamietol, teda úspech žalovaného predstavuje 38,64 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol žalobca úspešný v 22,72 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.