Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-68-2016.pdf
PDF · 104.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/68/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Králová, členovia senátu JUDr. Bianka Gelčíková a JUDr. Ivana Jahnová v právnej veci žalobkyne: Z. V., B. X.XX.XXXX, O. L. G.Á. XX, X., právne zastúpená advokátom JUDr. Igorom Schweighoferom , AK, Holíčska 28, Bratislava, proti žalovanému: W. V., B. XX.XX.XXXX, O. L. G. XX, X., právne zastúpený advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, AK, Sibírska 4, Bratislava, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/153/2013 - 154 zo dňa 23.7.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č. k. 14C/153/2013 - 154 zo dňa 23.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II, rozsudkom č. k. 14C/153/2013 - 154 zo dňa 23.7.2015 zrušil stranám sporu právo spoločného nájmu k družstevnému bytu Č.. XX, nachádzajúceho sa na X. L. v bytovom dome v Bratislave na G. D.. Č.. XX a za výlučnú nájomníčku a členku družstva určil žalobkyňu. Zároveň určil, že žalovaný je povinný sa z bytu vysťahovať a odovzdať ho žalobkyni do 15 dní po zabezpečení prístrešia. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 276,08 eur a náhradu iných trov vo výške 99, 50 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie ustanoveniami § 703 odseky 1, 2, 3, § 704 odseky 1,2 , § 705 odseky 1,2,3, § 712 odseky 1, 2, 3 a 4, § 712a odseky 7, 8, § 712c odseky 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj OZ ) a vecne tým, že strany sporu dňa 16.8.1986 uzavreli manželstvo, ktoré bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava II, rozsudkom č. k. 17C 221/2002-92, právoplatným dňa 11.1.2005. Počas trvania manželstva bol stranám sporu na základe rozhodnutia o pridelení družstevného zo dňa 11. 5. 1988 pridelený trojizbový družstevný byt Č.. XX v bytovom dome v Bratislave na G. D.. Č.. XX, X. L.. Žalobkyňa žiadala zrušiť spoločný nájom bytu k uvedenému družstevnému bytu a za ďalšieho nájomcu a člena družstva určiť ju s tým, že žalovaný bude povinný byt odovzdať a vypratať do 15 dní po tom, ako mu bude zabezpečené prístrešie. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že z bytu síce odišiel, ale nie dobrovoľne a v byte má stále svoje veci. Z vyjadrenia prenajímateľa zo dňa 14. 7. 2015, súd prvej inštancie zistil, že tento ponecháva na úvahu súdu, kto bude nájomcom a členom družstva. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti , že žalobkyňa z drvivej väčšiny uhrádzala platby spojené s bývaním v byte a teda sa pričinila o to, aby stranám sporu nájom bytu ( napríklad výpoveďou) nezanikol . Zohľadnil aj to, že žalovaný počas manželstva žalobkyňu týral a spôsoboval jej fyzické a psychické utrpenie, za čo bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/125/2010 zo dňa 24. 1. 2013 právoplatne odsúdený. Napäté
vzťahy v rodine potvrdila svedeckou výpoveďou dcéra strán sporu Ž. V.. Keďže súd prvej inštancie žalobkyňu určil za nájomníčku bytu, rozhodol zároveň aj o povinnosti žalovaného z bytu sa vysťahovať po zabezpečení bytovej náhrady vo forme prístrešia. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 712a odsek 8 Občianskeho zákonníka , ktoré jednoznačne stanovuje, že ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa však rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne tak, že bytová náhrada mu nepatrí. Aj keď spáchanie násilia žalovaným voči žalobkyni bolo preukázané, súd prvej inštancie žalovanému bytovú náhradu priznal, pretože rešpektoval žalobný petit žalobkyne. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby bola žaloba zamietnutá, alebo ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že predmetný byt nikdy dobrovoľne neopustil a neodsťahoval sa z neho. V byte sa nezdržiaval z dôvodu , aby sa vyhol prípadným nezhodám a konfliktom so žalobkyňou. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu vo veci samej zohľadňoval skutok jeho trestného odsúdenia za násilné správanie voči žalobkyni, ktorý sa stal v roku 2003, pričom od toho času (uplynulo 12 respektíve 14 rokov) a situácia strán sporu zmenila. Žalobkyňa ukončila vysokoškolské štúdium, získala lepšie ohodnotenú pracovnú pozíciu a mohla si dovoliť kúpiť ďalší byt. Žalovaný bytovú situáciu vyriešenú nemá a riešil ju len provizóriami dočasného charakteru. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ho predmetným súdnym rozhodnutím pripravil o majetkovú hodnotu bez náležitého vysporiadania. Byt je majetkovou hodnotou a strany sporu do neho investovali spoločné peniaze. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za zvýhodnenie žalobkyne na jeho úkor a tvrdí, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatí ak prevezme všetky majetkové hodnoty, teda celý členský podiel v družstve bez finančného vysporiadania sa s ním. Namieta, že prvoinštančný súd nájomný vzťah posudzoval bez toho, aby vzal náležite zohľadnil to, že išlo o družstevný byt a nie o bežný nájom. Pri bežnom nájme by mohol postupovať tak, že by určil, že sa nájomný vzťah bývalého manžela (žalovaného) zrušuje a prípadne by určil aj bytovú náhradu. Pre usporiadanie práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu rozvedených manželov je určujúca obvyklá cena týchto práv ku dňu uzavretia dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi alebo ku dňu, kedy rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva nadobudne právoplatnosť. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého predmetom je vyporiadanie hodnoty spoločných práv a povinností spojených s užívaním družstevného bytu sa vychádza z obvyklej ceny týchto práv ku dňu zániku spoločného členstva rozvedených manželov v družstve.
4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť . Uviedla, že podstatou tejto veci bolo týranie blízkej a zverenej osoby, ktorých skutkov sa žalovaný voči nej dopustil od roku 2000 do roku 2006. V období od roku 2007 postupne preberala všetky platobné povinnosti spojené s užívaním predmetného bytu. Kým ona sama v čase od roku 2007 do mája 2015 za bývanie v byte spolu uhradila 19 593,- Eur, žalovaný v období od roku 2007 do roku 2010 zaplatil spolu 147,85Eur. Rozporovala tvrdenie žalovaného, že v byte má osobné veci. Poukázala na to, že žalovaného opakovane vyzývala na riešenie bytovej situácie dohodou. Keď sa žalovaný ich dcére vyhrážal, že ju vyhodí z bytu, kúpila pre ňu 1 - izbový. Kúpnu cenu zaplatila z hypotekárneho úveru, ktorý v celom rozsahu preberie dcéra , keď bude zamestnaná na dobu určitú. 5. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalovanej zopakoval jeho argumentáciu z odvolania. Poukázal na to, že žalobkyňa mohla veľkoryso užívať spolu s dcérou celý byt a za takejto situácie nemal povinnosť prispievať na spotrebu energií a služieb spojených s užívaním bytu. On sa bývaniu v byte vyhýbal z obavy a zo strachu pred žalobkyňou ,ktorá podľa jeho názoru číhala na každú jeho chybu. Rozviesť sa nechcel a to aj napriek problémom v ich manželstve. Žalobkyňu obvinil z nevery v manželstve. 6. Žalobkyňa vecné vyjadrenie k replike žalovaného nepodala. 7. Dňom 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. To znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem ( § 470 odsek 1 CSP ), rešpektuje ale procesný účinok odvolania do 30.6.2016, pretože právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.
8. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP ). Vec prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 11. Predmetom konania je návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu s tým, že výlučným nájomcom a pokračujúcim členom družstva by bola žalobkyňa a žalovaný by bol povinný sa z bytu vysťahovať po tom ako mu bude zabezpečené prístrešie . Návrh odôvodnila tým, že byt nadobudli počas manželstva ako byt družstevný. Náklady spojené s užívaním bytu od rozvodu manželstva v roku 2005 platí ona, žalovaný v byte nebýva a bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania jej osoby ako aj ich dcéry. 12. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
13. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.
14. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
15. Podľa § 712a ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20160701> môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. 16. Citované ustanovenie § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> upravuje osud spoločného nájmu družstevného bytu manželmi v závislosti od toho, či bol členom družstva iba jeden z manželov alebo či boli členmi družstva obaja manželia. Ustanovenie § 705 ods. 2 veta druhá OZ rieši tie prípady, v ktorých boli manželia nielen spoločnými nájomcami, ale aj spoločnými členmi družstva (ako je to v prejednávanej veci) a potom platí , že rozvedení manželia sa môžu dohodnúť, ako budú pokračovať v užívaní bytu, najmä či jeden z nich prenechá druhému výlučné nájomné právo, a tým aj výlučné členstvo v družstve, alebo či ten, ktorý sa stane výlučným nájomcom bytu, ponechá druhého rozvedeného manžela v byte ako podnájomníka alebo bude trvať na tom, aby sa tento manžel z bývalého spoločného bytu vysťahoval. Nemôžu sa však dohodnúť na tom, že naďalej budú spoločnými nájomcami družstevného bytu, hoci už nie sú manželmi. Takáto dohoda by bola v rozpore s § 700 ods. 3 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/> podľa ktorého pri družstevnom byte môže spoločný nájom vzniknúť len medzi manželmi. Ak sa manželia nedohodnú, zruší súd na návrh jedného z nich spoločný nájom a rozhodne aj o tom, ktorý z nich bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. 17. Vychádzajúc zo zistených a medzi stranami konania nesporných skutočností, že za trvania manželstva im vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu, že ich manželstvo bolo rozvedené a že po rozvode sa nedohodli o ďalšom nájme bytu, súd prvej inštancie správne v zmysle ustanovenie § 705 ods. 2 druhej vety OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> na návrh žalobkyne rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu bytu. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne zistil, že k predmetnému družstevnému bytu Č.. XX, ktorý sa nachádza v Bratislave na G. D.. Č.. XX, na X L., vznikol spoločný nájom bytu manželmi podľa § 703 ods. 2 OZ <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> v roku 1988, keď za trvania manželstva vzniklo žalovanému právo na pridelenie družstevného bytu (členstvo v družstve a zaplatenie členského podielu) a dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 21. 9. 1988 vzniklo právo nájmu družstevného bytu manželmi. So zreteľom na to, že strany sporu v tom čase už spolu žili ako manželia, vznikol im spoločný nájom družstevného bytu manželmi a zároveň ich spoločné členstvo v bytovom družstve. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 11.1.2005 (konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II sp. zn.17C/221/2002 ) a je tiež nepochybné, že po rozvode manželstva sa strany sporu o ďalšom nájme bytu nedohodli a preto je potrebné túto otázku vyriešiť na návrh žalobkyne rozhodnutím súdu (§ 705 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Pokiaľ medzi stranami sporu nedošlo po rozvode manželstva k dohode o zrušení práva spoločného nájmu bytu, súd prvej inštancie na návrh správne toto právo zrušil. Súd prvej inštancie v danej veci dospel k správnemu právnemu záveru o existencii práva spoločného nájmu bytu so spoločným členstvom manželov v družstve a aj o splnení zákonných podmienok zrušenia tohto práva súdom. Ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> uvádza ako príklad dve kritériá, ku ktorým súd pri riešení prihliada pri riešení otázky ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Sú to záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. V uvedených ustanoveniach zákon nedáva súdu záväzný návod, ako a ktoré konkrétne hľadiská má vziať na zreteľ pri rozhodovaní o budúcom nájme. Tým, že mu ukladá, aby vzal na zreteľ predovšetkým záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa, nezbavuje ho povinnosti zistiť a následne vyhodnotiť celý komplex okolností významných pre rozhodnutie o ďalšom nájme tak, aby so znalosťou veci mohol niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými a zohľadniac ich zásadnú povahu rozhodnúť v prospech tej strany sporu, v prospech ktorej tieto okolnosti svedčia. Podkladom pre rozhodnutie musia byť preto napríklad aj zistenia, ako sa jednotliví manželia pričinili o nadobudnutie bytu, aké sú ich bytové záujmy a potreby, z akých dôvodov opustil niektorý z nich byt, aké boli okolnosti vedúce k rozvodu manželstva, aké sú predpoklady usporiadaného užívania bytu niektorou zo strán sporu ako možným budúcim nájomcom. Tieto okolnosti treba hodnotiť vo vzájomnej súvislosti. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že prihliadol na stanovisko prenajímateľa zo dňa 14.7.2015 (v spise na č. l. 138), v ktorom je uvedené, že ponecháva na uváženie súdu, kto bude po rozvode nájomcom predmetného bytu a členom družstva. Súd prvej inštancie vzhľadom na to, že dcéra strán sporu je už plnoletá správne prihliadol na okolnosť ako si strany sporu plnili peňažné povinnosti nájomcu, ktoré v podstatne väčšej miere platila žalobkyňa a správne prihliadol aj na okolnosť nedovoleného správania sa žalovaného voči žalobkyni, ktorej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie. Súd prvej inštancie zvážil rozhodujúce okolnosti a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho rozhodnutie v časti určenia žalobkyne za výlučnú nájomníčku bytu a členku družstva do budúcna. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil. Tento záver nie je spôsobilá zvrátiť ani okolnosť, že žalobkyňa kúpou za cenu splácanú z hypotekárneho úveru nadobudla do jej vlastníctva 1 izbový byt. K tomuto tvrdeniu strany sporu nenavrhli žiadne dokazovanie. 18. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vypratať byt, súd prvej inštancie správne vychádzal z právnej úpravy danej ustanovením § 712a ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Žalovaný bol právoplatne rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/125/2010 zo dňa 24.1.2013 odsúdený k trestu odňatia slobody za spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, keď žalobkyni a dcére spôsoboval fyzické a psychické násilie. Táto skutková okolnosť znamená, že žalovanému, ktorý sa dopustil takéhoto správania voči žalobkyni, bytová náhrada nepatrí. Pokiaľ je takýto stav preukázaný, pričom nie je v danej veci rozhodujúce, kedy sa tak stalo, súd
nemá inú možnosť len rozhodnúť tak, že rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil násilného správania, žiadna bytová náhrada nepatrí. V prejednávanej veci žalobkyňa sama predniesla návrh, aby bola voči žalovanému viazaná povinnosťou zabezpečiť mu prístrešie a súd prvej inštancie rešpektoval jej návrh. 19. K námietke žalovaného, ktorý tvrdí, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, pretože finančne zvýhodňuje žalobkyňu, ktorá výlučne získa celú majetkovú hodnotu členského podielu odvolací súd udáva, že po zániku spoločného členstva v bytovom družstve sa hodnota členských práv a povinností zohľadňuje pri vyporiadaní spoločného majetku manželov. O vyporiadaní hodnoty členského podielu je možné rozhodovať až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva manželov v družstve. 20. Žalovaný v odvolaní neargumentujú žiadnymi skutočnosťami, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odseky 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 odsek 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podia druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podia predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).