Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/837/2009

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Jaroslav V., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom U. XXX/XX, XXX XX X., proti povinnému Y. J., nar. XX. 09. XXXX, s trvalým pobytom XX. augusta XXXX/XX, XXX XX X. X., o vymoženie výživného, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom exekútorského úradu Kolárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 1140/09, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kolárova 39, 974 01 Banská Bystrica trovy exekúcie vo výške 113,63 Eur.

III. Súd u p r a v u j e učtáreň Okresného súdu Banská Bystrica, aby z rozpočtových prostriedkov súdu vyplatila priznané trovy exekúcie vo výške 113,63 Eur súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom exekútorského úradu Kolárova 39, 974 01 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

1. Oprávnený dňa 16. 06. 2009 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie zameškaného výživného od 01. 08. 2008 do 31. 07. 2009 vo výške XXX,XX Eur, a bežného výživného vo výške 33,19 Eur mesačne od 01. 08. 2009 splatného do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. XXP XX/XX-XX zo dňa 24. 08. 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 09. 2005 a vykonateľnosť dňa 12. 10. 2005. 2. Poverením č. 5601 048801 * zo dňa 23. 06. 2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1140/09. 3. Dňa 09. 03. 2016 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor zároveň žiadal, aby Okresný súd Banská Bystrica nahradil trovy exekúcie vo výške 158,84 Eur. 4. Súd z predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 1140/09, a to z lustrácii v bankových inštitúciách pôsobiacich na území Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2016, zo správy o stave exekúcie zo dňa 14. 09. 2015, zo žiadosti o oznámenie konaní zo dňa 14. 08. 2015, vydanej Okresným súdom Banská Bystrica, z poskytnutia informácií zo dňa 18. 08. 2015, vydaného Okresným súdom Brezno, zo záznamoch o evidencii vozidiel povinného (bez záznamu), z podrobného výpisu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 25. 02. 2015, a pod., zistil, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetku povinného s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, bol zistený bankový účet povinného, na základe čoho bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu, avšak s negatívnym výsledkom, elektronickou lustráciou bánk nebol zistený iný

bankový účet povinného, nebol zistený príjem povinného, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne pohľadávky povinného. 5. Súd mal z vlastnej činnosti preukázané, že proti povinnému sú vedené viaceré exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2Er/752/2009-28 zo dňa 04. 11. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 12. 2015, zastavil exekúciu pre nemajetnosť totožného povinného. Súd z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zistil, že povinný nie je v čase spracovania žiadosti evidovaný v registri, nie sú mu vyplácané žiadne dávky. Lustráciou v katastri nehnuteľností nebol zistený nehnuteľný majetok vo vlastníctve povinného. 6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie. 10. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora v spojení s predloženým exekútorským spisom a lustráciami vykonanými zo strany súdu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal súd. 11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 158,84 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady za úkony exekučnej činnosti vo výške 99,60 Eur, potvrdenia zo spisu vo výške 1,32 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 31,45 Eur a 20 % DPH vo výške 26,47 Eur. 14. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 15. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 16. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 17. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. 18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 19. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) vyhlášky, odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura. 20. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 22. Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 23. Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného s poukazom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcií je vymáhaná pohľadávka na výživnom, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013, a preto trovy exekúcie bude znášať súd. 24. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd z predloženého exekútorského spisu zistil, že súdny exekútor dňa 14. 09. 2015 vyhotovil správu o stave konania, v ktorej na základe výsledkov lustrácie majetku povinného uviedol, že „Zo zisteného majetkového stavu povinného vyplýva, že v súčasnosti nemám ako vykonať exekúciu, resp. jej pokračovaním by došlo len k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie. Na základe uvedených skutočností som dospel k záveru, že toho času nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného, nakoľko majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.“. Napriek uvedenému však súdny exekútor v rozpore s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie, nepodal súdu podnet na zastavenie exekúcie, ale ďalej pokračoval v zisťovaní majetkových pomerov povinného a vykonal ďalšie dva úkony exekučnej činnosti. Uvedeným došlo podľa vlastného vyjadrenia súdneho exekútora „k zbytočnému a neúčelnému rastu nákladov na trovách exekúcie“, preto súd nemal inú možnosť, ako súdnemu exekútorovi odmenu za vykonanie týchto úkonov exekučnej činnosti nepriznať. Preto súd nepovažoval za účelne vykonané úkony exekučnej činnosti „žiadosť o súčinnosť - SP, zisťovanie platiteľa príjmu povinného“ zo dňa 22. 12. 2015 a „žiadosť o súčinnosť banky CRIF - zisťovanie účtov povinného“ zo dňa 19. 01. 2016, keďže tieto boli vykonané v čase po detailnom oboznámení sa s majetkovými pomermi povinného zo strany súdneho exekútora, ako aj o skutočnosti, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, tak ako to vyplýva zo správy o stave exekúcie zo dňa 14. 09. 2015. Súdny exekútor však osobne podal podnet na zastavenie exekúcie až dňa 09. 03. 2016. 25. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené položky vyúčtovania v časti paušálnou sumou odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti za úkony žiadosť o súčinnosť OS BB, zisťovanie majetkových pomerov/konaní povinného a žiadosť o súčinnosť OS BR, zisťovanie majetkových pomerov/konaní povinného oba zo dňa 23. 07. 2015, nakoľko výsledkom vykonania tohto úkonu nie je zistenie majetku, ktorý by bolo možné postihnúť niektorým zo spôsobov určených pre vykonanie exekúcie. Napokon, s odmeňovaným predmetného úkonu nepočíta ani vykonávací predpis v ustanovení § 15 ods. 1. Uvedené súd zároveň nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatné úkony odmeňované každý paušálnou sumou. V zmysle § 25 je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. 26. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 86,32 Eur za 26 paušálnou sumou odmeňovaných úkonov, a to 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie účet VÚB zo dňa 22. 10. 2009, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie mzda zo dňa 30. 10. 2012, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie účet PSS zo dňa 10. 10. 2014, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu účet VÚB zo dňa 30. 03. 2011, 1x doručenie exekučného príkazu mzda zo dňa 30. 10. 2012, 1x doručenie exekučného príkazu účet PSS zo dňa 10. 10. 2014, 10x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa zo dňa 22. 10. 2009, 20. 05. 2010, 22. 02. 2011, 31. 08. 2011, 21. 02. 2012, 15. 08. 2012, 30. 01. 2013, 21. 08. 2013, 27. 10. 2014, 09. 04. 2015), 4x každé zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť daňový úrad zo dňa 22. 10. 2009 a žiadosť o súčinnosť banky - CRIF zo dňa 03. 09. 2014, 08. 01. 2015 a 15. 07. 2015) a 4x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť DI -

motorové vozidlá zo dňa 22. 10. 2009 a 03. 03. 2015, obchodné podiely, prevádzky OR, ŽR zo dňa 22. 10. 2009 a nehnuteľnosti (kapor) zo dňa 25. 02. 2015). 27. Súdny exekútor nepostupoval správne, keď si vyčíslil odmenu za manipuláciu so spismi podľa § 21 vyhlášky vo výške 1,32 Eur za správu o stave exekúcie. Správu o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí. Pokiaľ by súdny exekútor aj vyhotovil potvrdenie zo spisu, subjektom, ktorému bolo potrebné z jeho strany vyúčtovať túto odmenu, nie je oprávnený, prípadne povinný ako účastník konania, ale subjekt, ktorý ho o vyhotovenie potvrdenia zo spisu požiadal (v danom prípade sa v spise žiadosť o vydanie potvrdenia zo spisu nenachádza). 28. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 1140/09 nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 16,20 Eur za tlač a kopírovanie (1162 x 0,10 Eur podľa špecifikácie). Súdny exekútor výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho boli vypočítané v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd zároveň poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, podľa ktorého nahradiť je možné len náklady, ktoré súdnemu exekútorovi reálne vznikli. V tomto smere súd konštatuje, že suma 0,10 Eur za jednu vytlačenú alebo kopírovanú stanu nepredstavuje vynaložené náklady súdneho exekútora, v takomto prípade by oprávnený (resp. oprávnení alebo povinní v ďalších exekúciách) uhradil súdnemu exekútorovi sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je cena jedného toneru a došlo by k bezdôvodnému obohateniu súdneho exekútora. Navyše, súd niektoré z vykonaných úkonov nepovažoval za účelné, čo je taktiež dôvod, pre ktorý nie je súdnemu exekútorovi možné priznať náhradu hotových výdavkov za uvedené. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012. 29. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani hotové výdavky - poštovné za doručenie návrhu na ustanovenie opatrovníka povinnému vo výške 0,40 Eur, pretože zo spisu mal súd preukázané, že predmetná písomnosť bola súdu zo strany súdneho exekútora podaná osobne, ďalej za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému zo dňa 12. 03. 2011, pretože v predloženom exekútorskom spise sa nenachádza doručenka z poštovej prepravy. 30. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 1140/09 vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov predstavujúcich budúce poštovné - zrušenie blokácie účtu, oznámenie o ukončení exekúcie SP, DI, DÚ, konečné vyúčtovanie exekúcie, výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra a štátny archív - súhlas so skartovaním, ktoré súdnemu exekútorovi v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie ešte nevznikli. Ako už bolo uvedené vyššie, všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie.

Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov, nie je totiž možné priznať „náhradu“ hotových výdavkov, ktorý by v budúcnosti mohli vzniknúť. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ustanovenia § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež opakovane poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané. Navyše, t. č. nie je zrejmé, či budú všetky predmetné úkony vykonané, niektoré z nich súd považuje za nadbytočné (napr. oznámenie o ukončení exekúcie SP a pod., kde súdny exekútor adresoval len žiadosti o poskytnutie súčinnosti, nie je blokovaný žiadny majetok povinného). Rovnaký názor vyslovil Krajský súd v Banskej Bystrici v uzneseniach č. k. 12CoE/76/2013-30 zo dňa 30. 03. 2012 a č. k. 42CoE/245/2011 zo dňa 18. 04. 2012. 31. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1140/09, a to náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 8,37 Eur pozostávajúcu z nasledovných položiek: poštovné vo výške 7,47 Eur / pozostávajúce z poštovného za doručenie 3x žiadostí o poskytnutie súčinnosti zo dňa 22. 10. 2009 vo výške 3x 0,40 Eur, za doručenie upovedomia o začatí exekúcie oprávnenému doporučene do vlastných rúk vo výške 1,30 Eur, za doručenie upovedomia o začatí exekúcie povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 0,26 Eur (súd vychádzal z výšky poštovného 1,30 Eur a skutočnosti, že predmetná zásielka obsahovala päť písomností adresovaných povinnému), za doručenie príkazu na začatie exekúcie účet banke vo výške 0,65 Eur (pomerná časť), za 2x doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 20. 05. 2010 a zo dňa 22. 02. 2011 vo výške 2x 0,40 Eur, za doručenie exekučného príkazu banke vo výške 0,06 Eur (súd vychádzal zo skutočnosti, že predmetná zásielka obsahovala 29 písomností adresovaných banke), za doručenie 3x žiadostí o poskytnutie súčinnosti zo dňa 31. 08. 2011, 21. 02. 2012 a 15. 08. 2012 vo výške 3x 0,40 Eur, za doručenie exekučného príkazu mzda vo výške 0,20 Eur (pomerná časť), za 2x doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Sociálnej poisťovni zo dňa 31. 03. 2013 a zo dňa 21. 08. 2013 vo výške 2x 0,45 Eur, za doručenie exekučného príkazu účet vo výške 0,45 Eur (pomerná časť) a za doručenie správy o stave exekúcie oprávnenému vo výške 0,45 Eur/ a poplatky v celkovej výške 0,90 Eur /pozostávajúce z poplatku za elektronickú lustráciu motorových vozidiel IRISH vo výške 0,20 Eur a z poplatku za elektronickú lustráciu bánk CRIF vo výške 0,70 Eur/. Súd teda nepriznal súdnemu exekútorovi celú uplatnenú sumu za hotové výdavky, nakoľko v prevyšujúcej výške súd nemal preukázané ich vynaloženie z obsahu predloženého exekútorského spisu. 32. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. októbra 2013 a vyhláškou v celkovej výške 113,63 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 86,32 Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 8,37 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 94,69 Eur) predstavuje 18,94 Eur. Keďže v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. októbra 2013 znáša trovy exekúcie súdneho exekútora súd, zároveň upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby vyplatila súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie vo výške 113,63 Eur.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov.