Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/320/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu P. N., A.. XX.X.XXXX, P., H. X, zast. Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanej KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, advokátska kancelária Košice, Krmanova 1, o 483,72 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti uzneseniu 13C/293/2015-103 z 4.4.2017 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie v jeho II. výroku. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že I. konanie zastavuje a II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % . 2.V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 13.8.2015 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Poukázal na to, že 24.3.2017 písomne žalobca oznámil súdu, že svoju žalobu berie späť v celom rozsahu, pretože žalovaný mu 20.3.2017 uhradil sumu 528,72 eur. Citoval znenie § 144, § 145 ods.1 a uviedol, že žalovaný súhlasil so späťvzatím 4.4.2017 a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti i citované zákonné ustanovenia konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods.1 CSP. V danom prípade žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom po podaní žaloby, v dôsledku čoho žalobca zobral späť svoju žalobu, žalovaný preto zapríčinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Ďalej citoval znenie § 262 ods.1,2 a uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3.Uznesenie napadol I. včas podaným odvolaním žalovaný proti II. výroku, keďže má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. II. Žalobca si návrhom na začatie konania z 13.8.2015 uplatnil voči žalovanej zaplatenie sumy 483,72 eur s prísl. Právnym titulom uplatnenej pohľadávky je nevyplatené poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. ŠKODA FABIA, EČV: A. vo výške 483,72 eur, ktoré uhradila po podaní žaloby 17.3.2017 žalobcovi sumu 483,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 483,72 eur od 19.5.2015 do zaplatenia, t. j. sumu 45,- eur. Žalobca vzal písomným podaním z 23.3.2017 žalobu späť v celom rozsahu a žiadal priznať náhradu trov súdneho konania. Súd uznesením priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo z dôvodu späťvzatia žaloby, nakoľko žalovaná zaplatila žalovanú sumu s príslušenstvom po podaní žaloby, čím zapríčinila zastavenie konania. S uvedeným rozhodnutím súdu sa nie je možné stotožniť. Žalobca bol v tomto súdnom konaní zastúpený právny zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny zástupca žalobcu sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť, a to pred podaním žaloby,

o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie. Žalobca nepreukázal existenciu riadnej predžalobnej výzvy pred podaním žaloby na úhradu vymáhanej pohľadávky. Ona sa tak o vymáhaní sumy 483,72 eur dozvedela až po doručení podanej žaloby. Po prevzatí právneho zastúpenia žalovanej advokátskou kanceláriou bol jej príslušný úsek požiadaný o preverenie vykonanej likvidácie. Na pojednávaní nariadenom na 17.2.2017 prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla žalobcovi uzatvorenie súdneho zmieru, v zmysle ktorého by uhradila žalobcovi istinu vo výške 483,72 eur bez príslušenstva a trovy konania za 2 úkony právnej pomoci. Žalobca predložený návrh na uzatvorenie súdneho zmieru prostredníctvom svojho právneho zástupcu e-mailom zo 22.2.2017 odmietol, keď požadoval uhradiť celú istinu s príslušenstvom a náhradu trov súdneho konania za 8 úkonov právnej služby a ona následne pristúpila k úhrade žalovanej sumy 483,72 eur spolu s úrokmi z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené je dôvodné tvrdenie žalovanej, že v prípade riadnej predžalobnej výzvy bolo možné predísť súdnemu konaniu, a teda vzniknuté trovy súdneho konania sú neúčelné a nehospodárne, čím sú v zmysle § 257 dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov súdneho konania neprizná. Nad rámec vyššie uvedených skutočností žalovaná poukazuje na to, že žalobca si už v rámci komunikácie o mimosúdnom riešení sporu, resp. pri dojednávaní podmienok súdneho zmieru, uplatňoval voči žalovanej náhradu trov konania za 8 úkonov právnej služby, pričom neúmerný rozsah uplatnených právnych služieb viedol k tomu, že sporové strany nedospeli k mimosúdnej dohode. Napríklad uplatnené trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní nariadenom na 17.2.2017, ktoré bolo odročené len za účelom zaujatia stanoviska k návrhu žalovanej na uzatvorenie súdneho zmieru, považuje za neúčelné, keď právny zástupca nevedel na pojednávaní zaujať stanovisko k návrhu na uzatvorenie súdneho zmieru. Obdobne to platí o poradách s klientom a ďalších úkonoch špecifikovaných v podaní žalovanej z 3.4.2017. S poukázaním na uvedené navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 388 zmenil Uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/293/2015 zo 4.4.2017 tak, že neprizná žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a prizná žalovanej náhradu trov odvolacieho konania alebo, aby odvolací súd v zmysle § 389 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 13C/293/2015 zo 4.4.2017 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že predmetom konania vedenom na prvostupňovom súde pod sp.zn. 13C/293/2015 bol nárok na doplatenia krátenej časti poistného plnenia, a to z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, ktorá bola neoprávnene krátená, a to spolu vo výške 483,72 eur s príslušenstvom. Žalovaná po podaní žaloby, vydaní platobného rozkazu a podaní odporu, prehodnotil krátenie poistného plnenia a uhradila istinu spolu s príslušenstvom. Ďalej citoval, čo uviedla žalovaná v podanom odvolaní. K uvedenému uviedol, že argumentácia žalovanej odprezentovaná v podanom odvolaní je nepravdivá, irelevantná, účelová a šikanózna. 13.8.2015 podal žalobca na titulovaný súd návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 483,72 eur s príslušenstvom, a to z titulu, že žalovaná neuhradila riadne a včas pohľadávku žalobcu, t.j. poistné plnenie z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. V čase po podaní návrhu na začatie konania došlo 20.3.2017 zo strany žalovanej k úhrade dlžnej sumy - istiny a príslušenstva. Žalovaná sa síce pokúsila o súdny zmier, ale až v čase keď bol už vydaný platobný rozkaz a žalovanej nebránilo nič, aby riadne plnila. Žalovaná však práve naopak, 17.9.2015 podala odpor a zotrvala na svojom stanovisku. V ponúknutom zmieri žalovanej na pojednávaní 17.2.2017 bolo uvedené, že vyššie uvedený návrh na uzatvorenie súdneho zmieru neznamená akceptáciu nároku žalobcu uplatňovaného v predmetnom súdom konaní zo strany žalovanej. Žalovaná napriek početnej judikatúre súdov (nielen titulovaného súdu ale aj súdov po celom Slovensku) opakovane kráti poistné plnenie z tých istých dôvodov a napriek ustálenej judikatúre neakceptuje nároky poškodených alebo poistených, ktorým neostáva nič iné, ako obrátiť sa na advokáta a súdy. Ak by žalovaný plnil riadne už v čase ukončenia šetrenia predmetnej poistnej udalosti k podaniu žaloby by nedošlo. Náhrada trov priznaná žalobcovi tak má pôsobiť aj preventívne do budúcna, aby žalovaná vykonávala šetrenie riadne a nekrátila poistné plnenie nedôvodne a bez zákonných alebo zmluvných dôvodov. Uviedol, že k poistnej udalosti došlo 25.4.2015, pričom 18.5.2015 si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovanej, 22.6.2015 žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalobca podal žalobu 13.8.2015. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala dostatočný časový priestor na plnenie. Je nesprávne tvrdenie žalovaného pokiaľ uvádza, že by plnil na základe predžalobnej výzvy, keďže z jej správania je evidentné, že tak neučinila ani po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, keďže voči platobnému rozkazu podala odpor a zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého nárok žalobcu neakceptovala, aj 17.2.2017 kedy na pojednávaní predniesla návrh na uzavretie zmieru. Zdôraznil, že predpokladom plnenia poisťovne nie je ani súdne a ani predsúdne konanie. Zákon presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie a citoval znenie § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

ako „zákon o PZP“) a uviedol, že pokiaľ by sa prijal iný výklad splatnosti poistného plnenia, nebol by v súlade s dobrými mravmi, nakoľko v zásade by umožňoval žalovanej plniť oneskorene, bez primeraných sankcií. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina z 24.6.2013, sp. zn. 11 Co/60/2013, z ktorého citoval. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákona v podobe krátenia poistného plnenia bez opory v zákone, a takéto konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu, ale naopak sankciu prehry v spore a náhradu nákladov, v opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva, popretie princípu spravodlivosti. Argumentácia žalovanej, že právny zástupca žalobcu sa mal najprv pokúsiť o mimosúdne riešenie sporu a zaslanie predžalobnej výzvy, nakoľko žalovaná nakoniec plnila, nemá oporu v zákone ani v skutkovom stave. Žalovaná ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mala pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaná je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorá má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak šetrenie nevykonala riadne a včas, resp. ak odmietla nezákonným spôsobom riadne plniť celé poistné plnenie, musí znášať sankcie aj v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré v dôsledku jeho ignorácie a nečinnosti vznikli. Zároveň apeloval na skutočnosť, že trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia majú v občianskom procese zároveň aj reparačnú, sankčnú a prevenčnú funkciu. Povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia" od zaplatenia trov konania. Ak by všeobecný súd jemu nepriznal náhradu trov, ktorého žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaná porušila svoju zákonnú povinnosť, a to riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a zistiť rozsah povinnosti plniť, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu a dôležitý aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia. Na záver dal ešte do pozornosti súdu, že poisťovňa KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ako silnejšia strana, opakovane a početne vystupuje na strane žalovaného, pretože neoprávnene zamietne, či kráti poistné plnenie. Konanie a postup žalovanej v danom prípade tak nie je ojedinelý, ale práve naopak, často sa opakujúci. K nezaslaniu predžalobnej výzvy žalovanej uviedol, že s výzvou na úhradu dlžnej sumy zákon nespája žiadne právne účinky, predžalobná upomienka nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych práv alebo povinností a nieje ani zákonným predpokladom uplatnenia práva na súde. Taktiež dané nemožno považovať ani za dôvod osobitého zreteľa v zmysle § 257 CSP. Podľa ústavného zákona č. 420/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné ľudské práva. Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde, a to bez ohľadu na to, či bude zasielaná predžalobná výzva alebo nie. Taktiež poukázal aj na základné princípy Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie žalovanej za bezpredmetné a zároveň si uplatňuje aj trovy konania za tento úkon. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol odvolaciemu súdu, aby prijal nasledujúce rozhodnutie: „Odvolací súd potvrdzuje výrok II. o náhrade trov konania v uznesení Okresného súdu Košice I zo 4.4.2017, sp. zn. 13C/293/2015. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách, ako aj na obsahu a dôvodoch podaného odvolania z 19.4.2017. Z podacej pečiatky doručeného vyjadrenia žalobcu k odvolaniu žalovanej vyplýva, že vyjadrenie žalobcu bolo doručené súdu 6.6.2017. Keďže výzva na vyjadrenie k podanému odvolaniu bola žalobcovi doručená 15.5.2017, žiada o preverenie dodržania lehoty na podanie vyjadrenia zo strany žalobcu. V prípade, ak stanovená lehota nebola zachovaná, navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 373 ods.4 Civilného sporového poriadku na vyjadrenie žalobcu zo 25.5.2017 neprihliadal. V prípade, že odvolací súd bude prihliadať na vyjadrenie žalobcu, považuje argumentáciu žalobcu za nedôvodnú. Je nesporné, že žalobca bol v súdnom konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny zástupca žalobcu sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť, a to pred podaním žaloby, o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie. Z podaného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že takáto predžalobná výzva zaslaná nebola. Žalovaná sa ostro ohradzuje voči ničím nepodloženému tvrdeniu žalobcu, že jej argumentácia v podanom odvolaní je irelevantná, účelová a šikanózna. Naopak ona za šikanózny postup považuje fakt, ak je žaloba na súd podaná bez toho, aby sa žalobca pokúsil o mimosúdne urovnanie veci pred podaním žaloby. V prípade riadnej predžalobnej výzvy bolo možné predísť súdnemu konaniu, a teda vzniknuté trovy súdneho konania sú neúčelné a nehospodárne, čím sú v zmysle § 257 dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov súdneho konania neprizná. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že náhrada trov konania má pôsobiť preventívne. Je procesným právom každej sporovej strany brániť sa v súdnom konaní vhodnými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, čo je napr. aj podanie odporu proti platobnému rozkazu. Uviedla, že je jej známa judikatúra súdov Slovenskej republiky týkajúca sa právneho titulu náhrady škody na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia. Táto skutočnosť

však nič nemení na tom, že žalobca je povinný bez akýchkoľvek pochybností preukázať škodcu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla škodcu a vznikom poškodenia ako aj výšku škody. Dôkazné bremeno na preukázanie vyššie uvedených skutočností je na žalobcovi. Ona má v zmysle § 11 ods.6 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Ona si splnila svoju zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 11 ods.6 zák. č. 381/2001 Z. z., kedy bezodkladne začala prešetrenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie na základe žalobcom predložených dokladov a oznámila žalobcovi dôvody, pre ktoré neposkytla poistné plnenie, keďže rozsah jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie nebol zo strany žalobcu preukázaný. Nemožno preto bez ďalšieho súhlasiť so záverom žalobcu, že žaloba bola podaná dôvodne. Súdny zmier bol ňou navrhovaný za účelom pragmatického riešenia súdneho sporu a to aj s poukazom na potrebu vykonania ďalšieho dokazovania vo veci. Jednou zo základných zásad civilného sporového konania je predchádzať súdnemu konaniu a viesť strany k zmierlivému riešeniu sporu, o čo sa právny zástupca žalobcu pred podaním žaloby nepokúsil. 6.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol: citoval znenie § 470 ods.1,2 a poukázal na to, že predmetné konanie bolo začaté 13.8.2015, kedy bola podaná žaloba, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016. Vzhľadom k uvedenému, nemožno v predmetnom prípade uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (žalobcu) ako to požaduje žalovaný. Žalovaná opätovne ako v samotnom odvolaní poukazuje na to, že "žalobca bol v súdnom konaní zastúpený právnym zástupcom - advokátskou kanceláriou. Právny zástupca žalobcu sa mal v súlade so zásadou hospodárnosti konania a v záujme eliminácie vzniku súdnych sporov pokúsiť, a to pred podaním žaloby, o mimosúdne riešenie sporu zaslaním predžalobnej výzvy s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a výzvou na jej zaplatenie." K vyššie uvedenému uviedol v plnom rozsahu odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 25.5.2017, a zároveň k vyjadreniu žalovaného z 28.6.2017 dopĺňa nasledovné: Žalovaná ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, spojené s poistením majetku, disponuje rozsiahlym technickým aj právnym aparátom, a už od začiatku predmetného konania bola právne zastúpená zamestnancom právneho oddelenia a neskôr aj advokátskou kanceláriou. Vzhľadom „k tomu“, že už od začiatku sporu bola žalovaná právne zastúpená, zároveň ako silnejšia strana ešte v rámci šetrenia poistnej udalosti disponovala aj právnym aparátom, muselo jej byť od začiatku konania zrejmé, že: 1) predpokladom plnenia poisťovne nie je ani súdne a ani predsúdne konanie. Zákon presne definuje, kedy je poisťovňa povinná poskytnúť plnenie (§ 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov); žalovaná je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak šetrenie nevykonala riadne a včas, resp. ak odmietla nezákonným spôsobom riadne plniť celé poistné plnenie, musí znášať sankcie aj v podobe trov právneho zastúpenia, ktoré v dôsledku jeho ignorácie a nečinnosti vznikli. S výzvou na úhradu dlžnej sumy zákon nespája žiadne právne účinky, predžalobná upomienka nevyvoláva vznik, zmenu a ani zánik žiadnych práv alebo povinností a nie je ani zákonným predpokladom uplatnenia práva na súde; trovy konania, resp. trovy právneho zastúpenia majú v občianskom procese zároveň aj reparačnú, sankčnú a prevenčnú funkciu. Povinnosť náhrady trov konania neúspešnou stranou je sankciou za neúspech a reparáciou druhej procesnej strany v podobe „oslobodenia" od zaplatenia trov konania. Ak by všeobecný súd nepriznal náhradu trov žalobcovi, ktorého žaloba bola dôvodná, nakoľko žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť, a to riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a zistiť rozsah povinnosti plniť, nenaplnil by sa zámer zákonodarcu a dôležitý aspekt CSP, ako aj účel trov právneho zastúpenia. Žalovaná napriek vedomosti o vyššie uvedených skutočnostiach, voči uzneseniu, ktorým mu súd priznal žalobcovi 100 % náhradu trov prvostupňového konania, podala odvolanie, v ktorom podsúva súdu úplne irelevantnú argumentáciu, ktorá nemá oporu v zákone. Žalovaná podaným odvolaním, ako aj následným vyjadrením, sama postupuje v rozpore s princípom hospodárnosti konania, keďže vyvoláva existenciu ďalších trov konania v podobe trov právneho zastúpenia žalobcu, ktorý sa k jeho podaniam

následne vyjadruje. Zároveň uviedol, že je to práve žalovaná, ktorá po tom, čo súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, zotrval na svoj argumentácii o dôvodnosti nepriznania poistného plnenia a podal voči tomuto platobnému rozkazu odpor a až 17.2.2017, t.j. po vyše 1,5 roku trvania sporu, kedy mala dostatočný priestor na plnenie, navrhla na súdnom pojednávaní uzavretie súdneho zmieru. Paradoxne však žalovaná v predmetnom vyjadrení z 28.6.2017 vyčíta žalobcovi, že sa právny zástupca žalobcu nepokúsil predísť vzniku sporu pred podaním žaloby. Je preto nesprávne tvrdenie žalovanej pokiaľ uvádza, že by plnila na základe predžalobnej výzvy, keďže z jej správania je evidentné, že tak neučinila ani po tom, ako súd vydal platobný rozkaz, keďže voči platobnému rozkazu podala odpor a zotrvala na svojom stanovisku, podľa ktorého nárok žalobcu neakceptovala, aj 17.2.2017 kedy na pojednávaní predniesla návrh na uzavretie zmieru. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zákona v podobe krátenia, resp. nepriznania poistného plnenia bez opory v zákone, a takéto konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu, ale naopak sankciu prehry v spore a náhradu nákladov, v opačnom prípade by išlo o zjavné zneužitie práva, popretie princípu spravodlivosti. Podľa ústavného zák. č. 420/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, právo na súdnu a inú právnu ochranu patrí medzi základné ľudské práva. Každý má právo domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde, a to bez ohľadu na to, či bude zasielaná predžalobná výzva alebo nie. Taktiež poukázala aj na základne princípy Civilného sporového poriadku. Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie žalovanej ako aj jeho vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu za bezpredmetné a zároveň si uplatnila aj trovy konania za tento úkon. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujeme odvolaciemu súdu, aby prijal nasledujúce rozhodnutie: „Odvolací súd potvrdzuje výrok II. o náhrade trov konania v uznesení Okresného súdu Košice I zo dňa 04.04.2017, sp. zn. 13C/293/2015. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%." 7.Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatný výrok nadobudol právoplatnosť (§367ods.1,3 , preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 9.Žalovaná uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11.Podľa § 256 ods.1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12.Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 13.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 14.Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15.Žalovaná žiadala priznať trovy konania podľa § 257 (výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa), pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považovala tú skutočnosť, že žalobca sa nepokúsil pred podaním žaloby výzvou predísť sporu.

16.K uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že žiadna právna norma neurčuje, aby podanie žaloby na súd predchádzala predžalobná výzva. Uvedené nie je ani podmienkou pri priznávaní trov konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná mala plniť na základe zák. č. § 11 ods.7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na čo poukázal aj žalobca vo svojom vyjadrení. Uplatnená námietka žalovanej je nedôvodná, lebo neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. 17.Použitie § 256 ods.1 znamená, že súd ukladá povinnosť nie podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania, ale podľa zásady zodpovednosti za zavinenie. Pod zavinením sa rozumie porušenie procesných povinností, v dôsledku ktorých došlo k zmareniu konania. Pri posudzovaní náhrady podľa cit. ust. však treba prihliadať k okolnostiam, za akých k podaniu žaloby došlo. (Nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 881/2007). V prejednávanom spore žalovaná jednoznačne nesplnila svoju zákonnú povinnosť a neplnila včas ale až v priebehu vedeného konania, čím nielenže vyvolala spor, ale aj sa svojim konaním pričinila o jeho zastavenie. 18.Ak žalovaná namieta počet úkonov, ktoré si žalobca uplatnil ako účelne vynaložené náklady za jeho zastupovanie v konaní advokátom, v danom štádiu konania je táto námietka predčasná. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2). V tomto rozhodnutí bude povinný posúdiť všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli žalobcovi v konaní v súvislosti s uplatňovaním práva (§ 251), teda aj počet účelných úkonov právnej pomoci a určí ich výšku. 19.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 20.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21.Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom žalobca bol plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada v rozsahu 100%. 22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.