Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4Er-555-2011.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Subarea
4Er/555/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 09 Bratislava, proti povinnému: H. G., nar.. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX J. Q., vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD. pod č. EX Or4001/2011, o vymoženie 643,77 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.
III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením č. 5710024101* zo dňa 9.1.2012 č.k. 4Er/555/2011-34 poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD. vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1599/11 zo dňa 22.8.2011, vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave. Exekučné konanie sa začalo dňa 31.10.2011 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom.
2. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2013 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že tak ako vyplýva z exekučného titulu, celá vymáhaná suma pozostáva z hovorného vo výške 374,67 eur a zmluvnej pokuty vo výške 269,10 eur. Túto pokutu si oprávnený uplatnil v základnom konaní ako náhradu škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilných telefónov a cenou, za ktorú povinnému telefóny predal. Pri Zmluve o pripojení č. A4322386 bola v dodatku k tejto zmluve „dohodnutá“ zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur, ktorá bola rozhodnutiami slovenských súdov judikovaná ako neprijateľná podmienka (oprávnený so v rozhodcovskom rozsudku uplatnil len jej časť vo výške 170,10 eur). Nárok uplatnená oprávneným v základnom konaní bol nepochybne nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy. Dodatok k zmluve o pripojení č. A0878498 zo dňa 9.7.2003 bol uzavretý dňa 7.12.2009 a zmluva o pripojení č. č. A4322386 spolu s dodatkom bola uzatvorená dňa 6.4.2009. hovorné uplatnené oprávneným v rozhodcovskom konaní predstavovalo hovorné za obdobie od 16.4.2010 do 16.7.2010. je teda zrejmé, že povinný plnil z jednej zmluvy riadne povinnosti 5 mesiacov a z druhej 12 mesiacov. Z obchodnej politiky oprávneného je zrejmé, že výšku zľavy z ceny mobilného telefónu odvíja od výšky programu, ktorý sa zaviaže účastník užívať, a teda od výšky ceny , ktorú za ten ktorý vybraný program bude účastník každý mesiac minimálne platiť. V cene toho ktorého programu poskytovaného oprávneným je teda už kalkulované aj s určitým ziskom navrhovateľa (bez dosiahnutia ktorého by túto podnikateľskú činnosť nevykonával)a takisto s náhradou výhod, ktoré poskytol oprávnený účastníkovi zmluvy o pripojení. Uvedenému nasvedčuje aj záväzok tzv. viazanosti, teda zotrvania v zmluvnom vzťahu s oprávneným poi určitý čas, zväčša 24 mesiacov, počas ktorého by sa poskytnuté výhody účastníkom mali oprávnenému vrátiť. Pri platení poplatkov spojených s využívaním zvoleného programu teda účastník spláca aj zľavu z ceny mobilného zariadenia, ktoré mu bolo zvýhodnene predané. Aj z predloženého exekučného titulu vyplýva, že náhradu škody si oprávnený uplatňuje stále v rovnakej výške bez ohľadu na dĺžku doby trvania zmluvného vzťahu a bez zohľadnenia výšky uhradených služieb, doby trvania vzťahu a platenia využívaných služieb. Ide teda o rovnaký princíp, ako pri uplatňovaní zmluvnej pokuty, ktorá ako už bolo spomenuté, bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku. Povinný považoval nárok na náhradu škody za nedôvodná a poukázal aj na neprijateľnú zmluvnú podmienku a to konkrétne rozhodcovskú doložku.
3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 643,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.10.2010 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 24,00 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
6. Oprávnený uzavrel dňa 9.7.2003 s povinným Zmluvu o pripojení č. A0878498 (ďalej len „Zmluva1“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a Dodatok k Zmluve o pripojení - č. A0878498 (ďalej len „Dodatok1“). Na základe Zmluvy sa zaviazal oprávnený poskytovať povinnému telekomunikačné služby, za ktoré bol povinný riadne a včas zaplatiť. Na základe uzatvoreného dodatku bol povinnému odpredaný mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) zn. Nokia 2730 za zvýhodnenú kúpnu cenu. Dňa 6.4.2009 oprávnený uzavrel s povinným Zmluvu o pripojení č. A4322386 (ďalej len „Zmluva2“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a Dodatok k Zmluve o pripojení - č. zmluvy: A4322386 (ďalej len „Dodatok2“). Na základe Zmluvy sa zaviazal oprávnený poskytovať povinnému telekomunikačné služby, za ktoré bol povinný riadne a včas zaplatiť. Na základe uzatvoreného dodatku bol povinnému odpredaný mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) zn. LG KU990 Viewty za zvýhodnenú kúpnu cenu. Dňa 21.11.2009 oprávnený uzavrel s povinným Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy (ďalej len „Žiadosť“), ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. Januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), tuzemský rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
10. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
11. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
12. Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
13. Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek právoplatnosti exekučného titulu, využil svoju právomoc a exekučný titul opätovne preskúmal aj z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs § 7 ods. 1 Trestného poriadku (otázka viny obvineného), § 21 ods. 2 zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), možnosť uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a podobne. V takýchto prípadoch sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.
14. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 228 ods. 1 C.s.p.. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010).
15. Zmluvy o pripojení a Dodatky boli uzavreté medzi oprávneným a povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Vychádzajúc z obsahu zmlúv, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán, ako aj predmet činnosť oprávneného zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že sa jedná o zmluvy spotrebiteľské. Spĺňajú totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia Zmlúv aj Dodatkov a Žiadosti.
16. V zmysle Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 21.11.2009, si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti(to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy/zmlúv o pripojení a k nej/ním vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy/zmlúv), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
25. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
26. Podľa čl. 6 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
27. Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
28. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
29. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
30. Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou v čl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
31. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.
32. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.
33. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej Žiadosti, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný) sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej Žiadosti ovplyvniť, nakoľko jeho súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha Dodatku je teda adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ho mohol buď prijať ako celok alebo ho odmietnuť. V tomto prípade ide o formulárový návrh označený ako Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy, ktorý bol povinnému predložený oprávneným a obsahoval predtlačenú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári.
34. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".
35. Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy pripojení, dodatku k zmluve o pripojení a žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy, ktorej súčasťou je rozhodcovská doložka, teda v čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností zo zmluvy a dodatku) vzdať svojho ústavného práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným súdom (článok 46 Ústavy SR). Podpisom povinného, a teda takto prejaveným súhlasom s vopred naformulovanou rozhodcovskou doložkou tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.
36. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Ostrave j. č. 33 Cm 13/2009 zo dňa 8.3.2010, v ktorom tento súd uzavrel, že „rozhodčí nález z 3.12.2009 nezakladá vykonatelnost předmětné pohledávky a daná listina není listinou, na základě které by bylo lze vést výkon rozhodnutí; jedná se o toliko právně nicotní a právně bezúčinný popsaný list papiru“.
37. Súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie:
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení, tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), ktorá obsahuje viaceré neprijateľné podmienky,
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
- na základe rozhodcovskej doložky.
38. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č.15/1997 ).
39. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo [§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať [§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku], pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich sa exekučného titulu. Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení).“
40. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Súd preto exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD. pod č. EX Or4001/11 postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods.1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.
41. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
42. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
43. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
44. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný. Teda súdny exekútor ma nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 % o ktorých výške súd rozhodne samostaným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
45. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený v exekučnom konaní nebol úspešný a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd ich povinnému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.