Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cbi/6/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Hydinár, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 17, 811 06 Bratislava I., IČO: 36 748 021 (pôvodný žalobca, právny predchodca JUDr. Nikoleta Gallová, LL.M., so sídlom Hlavná ul. 45, 931 01 Šamorín, správca úpadcu HYDINÁR a.s., v konkurze, so sídlom ČSLA 1403, 908 45 Gbely, IČO: 31 421 792) proti žalovanému: PAMINA, a.s., so sídlom Žilinská č. 16, 811 05 Bratislava, IČO: 45 250 855, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že právny úkon úpadcu HYDINÁR a.s., IČO: 31 421 792, zmluva o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 8.7.2014 medzi úpadcom a žalovaným PAMINA, a.s., so sídlom Žilinská č. 16, 811 05 Bratislava, IČO: 45 250 855, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok úpadcu a žalovaného, je voči všetkým účastníkom konkurzného konania Úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/9/2016 právne neúčinný.

II. Žalovaný je povinný poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 8.523,46 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na bankový účet: U. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Pôvodná žalobkyňa JUDr. Nikoleta Gallová, LL.M., sa ako správkyňa úpadcu HYDINÁR a.s., žalobou zo dňa 15.2.2017 domáhala určenia, že právny úkon úpadcu HYDINÁR a.s., IČO: 31 421 792, zmluva o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 8.7.2014 medzi úpadcom a žalovaným PAMINA, a.s., so sídlom Žilinská č. 16, 811 05 Bratislava, IČO: 45 250 855, predmetom ktorej bolo vzájomné započítanie pohľadávok úpadcu a žalovaného, je voči všetkým účastníkom konkurzného konania Úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava, pod sp. zn. 23K/9/2016 právne neúčinný. Zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 8.523,46 eur. V žalobe uviedla, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2016, spis. zn.: 23R/3/2015 (v súčasnosti 23K/9/2016), zverejneným v Obchodnom vestníku č. 32/2016 dňa 17.2.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu. Dňa 8.7.2014 uzavreli úpadca a žalovaný Zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok, ktorej predmetom bolo započítanie pohľadávok úpadcu v sume 8.523,46 eur s pohľadávkami žalovaného bližšie špecifikovanými v tejto zmluve. Zmluvu o započítaní pohľadávok podpísala za úpadcu ako aj za žalovaného tá istá osoba U. vtedajší konateľ žalovaného a žalobcu. V súlade s ustanoveniami § 73 ods. 1 a § § 86 ods. 2 správca pri zisťovaní majetku na základe úpadcom predložených dokladov, vlastných šetrení a pri preskúmavaní právnych úkonov úpadcu zistil, že Zmluva o vzájomnom zápočte pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným, napĺňa predpoklady neúčinného právneho úkonu, je teda odporovateľným právnym úkonom, nakoľko je preukázateľné, že ním došlo k uprednosneniu uspokojenia pohľadávok

spriazneného veriteľa úpadcu a zároveň k ukráteniu a poškodeniu záujmov ostatných veriteľov, ktorí v rozhodnom čase evidovali voči úpadcovi taktiež splatné a neuhradené pohľadávky, ktoré si následne prihlásili do konkurzného konania. Žalobkyňa označila napr. ukrátených veriteľov ASANÁCIA, s.r.o., a LSL Rhein-Main Geflügelvermehrungsbetriebe GmbH & Co.KG.. Žalobkyňa preto odporuje v súlade s ust. § 62 ods. 1 ZKR. v spojení s ust. § 59 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zmluve, ktorá má povahu ukracujúceho právneho úkonu. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 „Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.“ Žalobkyňa považuje uzatvorenú Zmluvu za ukracujúci právny úkon v zmysle ust. § 60 ZKR, nakoľko vykonaním tohto právneho úkonu boli splnené zákonné podmienky odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu: včasné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu, ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu, úmysel a vedomosť druhej strany, čas vykonania právneho úkonu, včasné uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu. Všeobecná podmienka úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu úpadcu, vzťahujúca sa na všetky štyri kategórie odporovateľných právnych úkonov (právne úkony bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúce právne úkony, ukracujúce právne úkony a právne úkony urobené po zrušení konkurzu), je uvedená v ustanovení § 57 ods. 4 ZKR, v ktorom je stanovené, že „odporovať podľa tohto zákona (podľa možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka“. Žalovaným odporovateľným právnym úkonom, došlo k ukráteniu minimálne dvoch konkurzných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzu a ktorých splatné pohľadávky existovali v rozhodnom čase vzniku zmluvy. Úmysel ukrátiť veriteľa ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 predpokladá. Úpadca a žalovaný sú spriaznenými osobami s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. a) ZKR, ktorý ustanovuje, že „spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie: štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby.“ Funkciu štatutárneho orgánu žalovaného a úpadcu v rovnakom čase zastávala tá istá osoba Ing. Vladislav Kozaňák. Z toho dôvodu je možno vyvodiť záver, že úpadca a žalovaný sú spriaznené osoby, ktoré Zmluvu uzavreli s účelom zhoršiť vymáhateľnosť pohľadávok ostatných veriteľov. V zmysle ustanovenia § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, „ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“ Zmluva ako ukracujúci právny úkon bol vykonaný v prospech spriaznenej osoby dňa 8.7.2014, pričom konkurz bol vyhlásený na základe Uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 8.2.2016, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 17.2.2016, s účinkami dňa 18.2.2016. Z uvedeného vyplýva, že je splnená aj časová podmienka uskutočnenia ukracujúceho právneho úkonu počas piatich rokov predchádzajúcim dňu začatiu konkurzného konania/vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Žalobkyňa preukázala splnenia všetkých nevyhnutných podmienok pre úspešné odporovanie ukracujúceho právneho úkonu. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 ZKR, „ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“ V dôsledku Zmluvy došlo k zmenšeniu majetku podliehajúceho konkurzu úpadcu, pričom v priamej nadväznosti na toto zmenšenie majetku klesá aj výška miery uspokojenia konkurzných veriteľov. Preto sa žalobkyňa domáha vydania do konkurznej podstaty peňažného plnenia vo výške 8.523,46 eur, ktoré zodpovedá výške vykonaného odporovaného právneho úkonu a výške, v ktorej boli ostatní veritelia uzavretím zmluvy ukrátení.

2. Uznesením č.k. 28Cbi/6/2017 - 52 zo dňa 12.12.2017 súd v zmysle § 80 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že z konania vystúpila žalobkyňa JUDr. Nikoleta Gallová a na jej miesto vstúpil žalobca Hydinár, s.r.o..

3. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 v neprítomnosti sporových strán. V zmysle § 105 ods. 1 súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie, uznesenie § 167 ods. 2 podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z.z.) do aktivovanej elektronickej schránky oboch strán. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie počas úložnej lehoty (15 dní), po jej márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta. Písomnosť (predvolanie) bola doručená

žalovanému do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 29.12.2017 a žalobcovi dňa 14.12.2017. Svoju neúčasť strany neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 8.7.2014, prihláškami, zoznamom záväzkov úpadcu, s prihláškami pohľadávok, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

5. Zo Zmluvy o vzájomnom zápočte pohľadávok zo dňa 8.7.2014 (č.l. 10 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli úpadca a žalovaný zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok, ktorej predmetom bol zápočet pohľadávok zmluvných strán špecifikovaných v zmluve spolu vo výške 8.523,46 eur.

6. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len spriaznenou osobou právnickej osoby je okrem iného aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť.

7. Podľa ust. § 57 ods.1 prvá veta právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

8. Podľa ust. § 57 ods. 2 Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

9. Podľa ust. § 57 ods.4. odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

10. Podľa ust. § 59 ods. 1 zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

11. Podľa ust. § 59 ods. 3 zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

12. Podľa ust. § 59 ods. 4 odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

13. Podľa ust. § 60 ods. 1 odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

14. Podľa ust. § 60 ods. 2 ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

15. Podľa ust. § 60 ods. 3 odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

16. Podľa ust. § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

17. Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

18. Podľa ust. § 63 ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.

19. Podľa ust. § 63 ods. 3 ak ide o neúčinný právny úkon iný ako v odseku 1 alebo odseku 2, možno sa domáhať, aby povinná osoba niečo dala, konala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo trpela tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil.

20. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

24. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľosti obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v Občianskom zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.

25. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že dňa 8.7.2014 úpadca so žalovaným uzavreli Zmluvu o vzájomnom zápočte pohľadávok v dôsledku ktorej došlo k vyrovnaniu vzájomných pohľadávok medzi úpadcom a žalovaným a tým k zvýhodneniu žalovaného a zároveň ukráteniu ostatných veriteľov, ktorý mali pohľadávky v čase vykonania napadnutého právneho úkonu voči úpadcovi a ktorí si tieto pohľadávky aj prihlásili v konkurznom konaní. Súd mal preukázané, že Zmluva o započítaní pohľadávok spĺňa všetky zákonné predpoklady na uplatnenie neúčinného právneho úkonu, nakoľko je preukázateľné, že ňou došlo k uprednosneniu uspokojenia pohľadávok spriazneného veriteľa úpadcu a zároveň k ukráteniu a poškodeniu záujmov ostatných veriteľov, ktorí v rozhodnom čase evidovali voči úpadcovi taktiež splatné a neuhradené pohľadávky. Žalobca preukázal splnenie všetkých nevyhnutných a zákonných podmienok pre úspešné odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 50 a ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR, preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

26. Základným právom, ktoré je možné uplatniť z neúčinného právneho úkonu, na základe ktorého bola z majetku dlžníka prevedená vec, právo alebo iná majetková hodnota je právo na peňažnú náhradu. Výška peňažnej náhrady za poskytnuté plnenie sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Výška peňažnej náhrady zodpovedá výške vykonaného odporovaného právneho úkonu a výške, v ktorej boli ostatní veritelia uzavretím zmluvy ukrátení, t.j. sume 8.523,46 eur.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (za trovy právneho zastúpenia pôvodnej žalobkyne), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).