Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/214/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a členov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronikou Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti povinnému O. G., bytom W. XXX, U. pod O., o vymoženie 4298,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 14Er/410/2017-55 zo dňa 6. júla 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I vyhlásil exekúciu za neprípustnú a výrokom II. exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 19.04.2017 tamojší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej a mediačnej v Bratislave - Staré Mesto sp. zn. PM-R/0915/0231zo dňa 16.06.2016. Povinný podal dňa 18.05.2017 podanie, v ktorom uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie a vrátenie všetkých peňazí, ktoré mu súdny exekútor zobral z účtu, pretože úver podľa uznesenie sp. zn 4C/260/2015 mala splatiť jeho bývala manželka. Povinný následne v doplnení podania zo dňa 05.06.2017 uviedol, že exekúcia nie je prípustná a súdny exekútor nemal byť vôbec poverený jej vedením. Rozhodcovská zmluva nie je dojednaná ako samostatná zmluva, rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie a na vydanie rozhodnutia. Zmluva o úvere bola už vopred pripravená na predtlačenom papieri. Povinnému nebolo vysvetlené, čo je to rozhodcovský súd a čo je to rozhodcovská doložka. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere uzatvorenú medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko právny predchodca oprávneného poskytol v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti povinnému ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania. Súdu je z úradnej činnosti známe, že predmetnú zmluvu právny predchodca oprávneného používal vo viacerých prípadoch, pričom spotrebitelia nemohli obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť. V prípade spotrebiteľských úverov má súd povinnosť prihliadať ex officio na existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neprijateľnou podmienkou je podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v zmluvnom vzťahu. Neprijateľnú podmienku musí súd vyhlásiť za neplatnú. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka, súd musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak bolo vydané poverenie napriek tomu, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodil z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd musí exekúciu zastaviť. Rozhodcovskú doložku si povinný v danej veci nedojednal individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno považovať takú doložku, ktorá neobsahuje

riadne poučenie spotrebiteľa o tom, že spor bude rozhodnutý subjektom súkromného práva, a že práve takéto rozhodnutie bude mať za následok možnosť výkonu rozhodnutia rovnako, ako by vec rozhodol príslušný súd. Spotrebiteľovi nebol v danej veci vysvetlený obsah pojmu rozhodcovské konanie a následok vydania rozhodcovského rozsudku ako prípadného exekučného titulu, absentuje aj poučenie o rozdieloch rozhodcovského konania a konania pred všeobecným súdom. Je logické, že za situácie, kedy spotrebiteľ nevie čo samotné rozhodcovské konanie znamená, nevie ani vyhodnotiť riziká, ktoré v sebe uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky nesie. Spotrebiteľovi bola fakticky odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom (za predpokladu, že dodávateľ začne konanie na rozhodcovskom súde), čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok zn. PM-R/0915/0231 zo dňa 16.06.2016, vydaný rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom, preto ho nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom. Pretože podľa Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať iba na podklade vykonateľného rozhodnutia a v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 14Er/410/2017 vykonateľné rozhodnutie absentuje, súd prvej inštancie exekúciu posúdil ako neprípustnú a exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Dôvodil, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ďalej uviedol, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banke Slovenska. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, a to najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoE/27/2011 zo dňa 21.12.2011. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/633/2011 zo dňa 26.06.2012 vyplýva, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. V predmetnej veci ide o exekučný titul, rozhodcovský rozsudok predpokladaný v § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, teda vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, pričom jeho formálnu vykonateľnosť stanovuje zákon o rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 45 ods. 1, 2 ZoRK vyplýva, že súd prvého stupňa i bez návrhu pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zisťuje, či rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a) a b) ZoRK teda, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania § 1 ods. 3, resp. či rozhodcovský rozsudok bol vydaní vo veci o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd. Tu poukázal na to, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov (predstavujúcich materiálnu stránku titulu), inak daných pre podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené. Predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Dal súdu do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03. novembra 2006, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.októbra 2007, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29 septembra 2009 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 z 03.júla 2008. Ďalej uviedol, že zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v ustanovení § 93 ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (teda i zo zmlúv o úvere) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym

rozhodcovským súdom. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do Obchodných podmienok si Poštová banka, a.s. splnila svoju zákonnú povinnosť. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže predstavovať (nevynímajúc zreteľ zo zásady retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky) neprijateľnú podmienku. Na základe uvedeného oprávnený navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 z týchto dôvodov:

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 , súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

8. Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

10. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 73 ods.3,4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť), a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho obchádza či sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť.

11. Exekučný súd je nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, ale v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, povinný prihliadať na zákonnosť prebiehajúcej exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke materiálnej a formálnej. Oprávnenie exekučného súdu preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a nie len pred vydaním poverenia, plne korešponduje aj so zámerom zákonodarcu vyjadrenom aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nie len v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napríklad z ustanovenia § 57 Exekučného poriadku účinnom do 31.marca2017 vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z týchto dôvod závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, pričom v súlade s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.marca2017) tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ale aj bez návrhu.

12. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

13. Exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská doložka medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 230/2011).

14. Za správny odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd má rovnako ako súd prvej inštancie za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ a oprávnený ako dodávateľ. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak na vzťah účastníkov konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 10, II. Časti Všeobecných obchodných podmienok k predmetnej úverovej zmluve bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Veriteľ pritom mohol na základe tejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú doložku preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.

15. Vznik rozhodcovskej doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

16. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

17. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdené.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .