Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/243/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobkyne: Ing. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., D. XXXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Zuzana Pivoňková, advokátka so sídlom v A., E. B. P. X, proti žalovanému: Reality Center, s.r.o., so sídlom Martin, Ul. M. R. Štefánika 58, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Trtílek, advokát so sídlom v A., Ul. J. D. XX, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/ A, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom v A., Ul. P. A. XX, o náhradu škody vo výške 7.790,27 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 8C/75/11-431 zo dňa 27. októbra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, s a rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 7.790,27 eur. Žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaná uzatvorila so žalobkyňou dňa 17.07.2008 zmluvu o poskytnutí služieb realitnej kancelárie. Na jej základe mala žalovaná pre žalobkyňu zrealizovať predaj nehnuteľností. Podľa tvrdenia žalobkyne však žalovaná pri výkone tejto činnosti nepostupovala s odbornou starostlivosťou, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť dojednaná v čl. VI. bod 1 predmetnej zmluvy. Žalovaná pri realizácii predaja nehnuteľností kupujúcim úmyselne zamlčala existenciu elektrického vedenia nad predávanou nehnuteľnosťou a s tým súvisiace ochranné pásmo. Nezabezpečila ohliadku nehnuteľnosti kupujúcim, a to napriek prehláseniu v kúpnej zmluve, že si ju kupujúci ohliadli na mieste samom. Tým, že žalovaná nepostupovala pri sprostredkovaní predaja s odbornou starostlivosťou, došlo zo strany kupujúcich k odstúpeniu od predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa si v tejto súvislosti uplatnila nárok na náhradu škody titulom provízie, ktorú za sprostredkovanie predaja zaplatila žalovanej vo výške 2.125,04 eur a sumu 5.665,23 eur, ktorá predstavovala úroky z omeškania zaplatené kupujúcim K. po tom, čo bolo rozhodnuté, že ich odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné.

3. Okresný súd konštatoval, že nárok na náhradu škody titulom uhradených úrokov z omeškania si žalobkyňa neuplatnila dôvodne. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody upravených v § 420 Občianskeho zákonníka ustálil, že zaplatený úrok z omeškania žalobkyňou je dôsledok porušenia povinnosti z jej strany, t.j. oneskorené vrátenie kúpnej ceny pri odstúpení od zmluvy a túto škodu ani jej výšku nemohol zapríčiniť žalovaný porušením žalobkyňou tvrdenej zmluvnej povinnosti. V tejto časti preto okresný súd žalobe nevyhovel.

4. V súvislosti s nárokom na náhradu škody titulom uhradenej provízie okresný súd konštatoval, že žalovaný sa porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú poukazovala žalobkyňa, dopustil. Zároveň však nárok žalobkyne na úhradu tejto sumy vyhodnotil ako premlčaný a žalovaným vznesenú námietku premlčania ako opodstatnenú. Premlčanie posúdil podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, žalobkyni vznikla škoda zaplatením provízie žalovanej, t.j. v novembri 2008, žalobkyňa si však uplatnila nárok na náhradu škody v zmenenom návrhu zo dňa 17.04.2013, čím jej nárok bol uplatnený po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, z toho dôvodu aj v tejto časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému a intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že nárok na náhradu škody titulom zaplatenia poskytnutej provízie žalovanému si uplatnila riadne a včas, a to už pri podaní žaloby vo veci samej, nie až v rámci jej zmeny podaním zo dňa 17.04.2013, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie. Súčasťou žalovanej sumy 27.061,97 eur bola aj provízia vo výške 2.125,04 eur. Táto provízia predstavovala súčasť kúpnej ceny, ktorú jej manželia K. ako kupujúci vyplatili, a to na účet žalovaného ako realitnej kancelárie. Ten následne, po odpočítaní provízie, jej kúpnu cenu zníženú o províziu, vyplatil. Pokiaľ by bol aj správny názor súdu, že škodová udalosť vznikla v novembri 2008, keď províziu uhradila, žaloba bola podaná na súde v júli 2010, teda premlčacia doba neuplynula. Ďalej vo svojom odvolaní namietala skutkové závery okresného súdu týkajúce sa vedomosti jej osoby, ako aj kupujúcich K. o tom, že cez predávanú nehnuteľnosť prechádza elektrické vedenie, pre ktoré aj kupujúci K. od zmluvy nakoniec odstúpili. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o zabezpečení služieb realitnej kancelárie, ktoré malo potom za následok odstúpenie od kúpnej zmluvy manželmi K. a následne spor o vrátenie kúpnej ceny vo výške 27.061,97 eur. Až prostredníctvom konaní vedených na Okresnom súdu v Dolnom Kubíne v súvislosti s vrátením tejto sumy sa dozvedela skutočnosti, ktoré sa týkali konania žalovaného a porušenia jeho zmluvných povinností.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, správne vyhodnotil premlčanie a neexistenciu priamej príčinnej súvislosti a správne vec posúdil. Uviedol, že všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej so žalobkyňou, si splnil. To, že došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, je dôsledkom toho, že žalobkyňa pri jej uzatváraní a vypracovaní návrhu uviedla nepresné pokyny, príkazy a inštrukcie. Žalobkyňa vedela o existencii elektrického vedenia, napriek tomu túto skutočnosť neuviedla ako ťarchu svojej nehnuteľnosti a nedala pokyn, aby táto skutočnosť bola uvedená v kúpnej zmluve.

8. Intervenient na strane žalovaného k odvolaniu žalobkyne vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - „CSP“) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. Žalobkyňa tvrdila, že nárok na náhradu škody titulom vrátenia provízie ňou vyplatenej žalovanej si uplatnila už v podanom žalobnom návrhu zo dňa 21.07.2010.

11. Krajský súd mal preukázané, že Okresnému súdu Martin bol doručený žalobný návrh dňa 28.07.2010. V tomto návrhu žalobkyňa konštatovala uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služieb realitnej kancelárie so žalovaným dňa 17.07.2008 a poukazovala na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, na ktorú sa zaviazal v zmysle čl. VI. bod. 1 tejto zmluvy. Tvrdila, že v kúpnej zmluve, ktorej uzatvorenie sprostredkoval žalovaný bola dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti vo výške 27.061,97 eur, ktorá bola zaplatená na účet žalovaného. Žalovaný po odpočítaní jeho finančných nárokov poslal zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 24.936 eur na jej bankový účet .

12. Vyššie uvedené skutočnosti sú jediné tvrdenia o „provízii“ v podanom žalobnom návrhu. V bode III. žaloby žalobkyňa udáva, že „z opatrnosti podáva na súd žalobu o náhradu škody. Jedná sa o škodu, ktorá mu zatiaľ nevznikla....“. V čase podania uvedenej žaloby platil procesný kódex Občiansky súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 79 ods. 1 uvádzal náležitosti návrhu na začatie konania. Medzi náležitosti, ktoré mal návrh obsahovať, patrilo aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a muselo byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Za pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností možno považovať tvrdenia žalobkyne, z čoho pozostáva uplatnená žalovaná suma. Z podanej žaloby nevyplynulo, že by žalovaná suma, ktorú si žalobkyňa uplatnila, mala pozostávať z nároku na úroky z omeškania, ani že by časť tejto sumy mala predstavovať úhradu provízie. Naopak, tak, ako boli opísané rozhodujúce skutočnosti uplatneného nároku, bolo možné ustáliť, že žalobkyňa si uplatňovala titulom náhrady škody sumu, ktorú bude musieť vrátiť kupujúcim v prípade, že budú úspešní pri rozhodovaní o vrátení kúpnej ceny v inom prebiehajúcom konaní.

13. Žalobkyňa až následne podaním zo dňa 15.04.2013, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Martin dňa 17.04.2013 (čl. 93 spisu) označeným ako „zmena žaloby o náhradu škody“ konkrétne špecifikovala sumu 27.061,97 eur ako kúpnu cenu, ktorú zaplatila na účet kupujúcich manželov K.. Následne uviedla, že si uplatňuje ako škodu ňou uhradenú odmenu žalovanému za sprostredkovanie predaja a úroky z omeškania, ktoré musela zaplatiť z kúpnej ceny 27.061,97 eur manželom K. ako kupujúcim na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp.zn. 4C/35/2010 zo dňa 29.09.2011, ktorým jej bola uložená povinnosť vrátiť kúpnu cenu spolu s úrokom z omeškania. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil, že až týmto podaním bol kvalifikovane uplatnený nárok na náhradu škody titulom vrátenia provízie uhradenej žalobkyňou žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí služieb realitnej kancelárie.

14. V súvislosti s nárokom na náhradu škody na vrátenie provízie okresný súd konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, na ktorú poukazuje v zmene žaloby žalobkyňa. Zároveň však vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania považoval tento nárok za premlčaný. V tejto súvislosti je nadbytočná odvolacia argumentáciu žalobkyne týkajúca sa pravdivosti a dôvodnosti jej tvrdení o porušení zmluvnej povinnosti žalovanou. Odvolací súd sa tak zaoberal iba námietkou žalobkyne, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o premlčaní jej nároku na náhradu škody titulom vrátenia vyplatenej provízie.

15. Okresný súd vychádzal správne z ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú začiatok plynutia ako objektívnej, tak aj subjektívnej premlčacej doby v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody. Rovnako správne okresný súd konštatoval zásady, z ktorých sa vychádza pri počítaní trvania subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, ako aj to, že subjektívna doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla, zahŕňa nielen právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku škode, ale aj vznik samotnej škody.

16. Udalosťou, ktorá viedla ku vzniku škody bolo, ako tvrdila žalobkyňa, porušenie právnej povinnosti žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Samotná škoda však žalobkyni mohla vzniknúť až odstúpením predávajúcich od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že kupujúci opakovane odstupovali od kúpnej zmluvy. Ak by odvolací súd prihliadal na dátum posledného odstúpenia od kúpnej zmluvy, na ktorý poukazovala žalobkyňa, a to dňa 12.03.2010, od tohto dátumu vznikla žalobkyni škoda. Žalobkyňa uhradila žalovanému províziu, s tým, že žalovaný zabezpečí uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy. Ten uzavretie zabezpečil, ale vadne, preto došlo kupujúcimi k odstúpeniu od zmluvy, ku ktorému momentu žalobkyni vznikla samotná škoda v podobe vyplatenia provízie žalovanému. škody. Pokiaľ žaloba bola podaná 17.04.2013, bola podaná už po uplynutí premlčacej lehoty trojročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 12.03.2013. Okresný súd tak vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu v časti nároku o náhradu škody titulom vyplatenej provízie pre premlčanie zamietol.

17. Žalobkyňa ďalej namietala správnosť rozsudku okresného súdu o zamietnutí nároku na náhradu škody titulom úhrady úrokov z omeškania. V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že v prípade odvolacieho konania je viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi podaného odvolania. Žalobkyňa rezignovala vo svojich odvolacích námietkach na argumentáciu okresného súdu, na základe ktorej žalobu v tejto časti zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie postavil na nedostatku príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovanej, na ktorú poukazovala žalobkyňa a povinnosťou žalobkyne uhradiť kupujúcim úroky z omeškania za oneskorené vrátenie kúpnej ceny na základe ich odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odvolací súd sa so závermi okresného súdu o nedostatku tejto príčinnej súvislosti v celom rozsahu stotožňuje. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosti, pre ktoré je nutné dospieť k záveru, že žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi ňou a manželmi K., ktorú pre žalobkyňu sprostredkovala. Uvedené skutočnosti na (ne)existenciu príčinnej súvislosti nemajú vplyv. Súd správne konštatuje, že príčinou vzniku povinnosti uhradiť úroky z omeškania bolo oneskorené vrátenie kúpnej ceny žalobkyňou kupujúcim. Bezprostrednou príčinou omeškania žalobkyne s vrátením kúpnej ceny nebolo porušenie povinnosti žalovanej. Porušenie povinnosti žalovanej bolo príčinou odstúpenia kupujúcich od kúpnej zmluvy. Následne odstúpenie od zmluvy kupujúcimi bolo príčinou, pre ktorú musela žalobkyňa vrátiť kúpnu cenu. To, že bola s jej vrátením v omeškaní však nebolo spôsobené porušením povinností žalovanou. Žalovaná nijako nezmarila žalobkyni možnosť vrátiť kúpnu cenu.

18. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj vo výroku, ktorým bol zamietnutý nárok na náhradu škody titulom zaplatených úrokov z omeškania.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanému, ako aj intervenientovi ako strane sporu, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok na náhradu v tejto časti konania voči žalobkyni, ktorá v odvolacom konaní úspešná nebola.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430