Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 11, IČO: 35 704 713, zastúpeného advokátom: JUDr. Milan Malata, so sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, proti žalovanému: JUDr. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., J. XXX/XX, o zaplatenie 11.069,79 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica, č.k. 1C/42/2011-291 zo dňa 1.12.2015, - vo vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, ktorými bolo žalobe vyhovené a rozhodnuté o náhrade trov prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcovi (aktuálne žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (aktuálne žalobcovi) sumu 10.741,77 Eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 13.3.2007 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia v sume 5.221,42 Eur a iné trovy v sume 1.328,- Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku súd návrh (aktuálne žalobu) zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 387, § 391, § 397, § 497, § 499, § 502, § 504 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ako i § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Ako prvoradé súd prvej inštancie riešil, či predmetnú zmluvu o spotrebnom úvere uzatvoril žalobca so žalovaným ako so spotrebiteľom alebo s fyzickou osobou - podnikateľom. Zo žiadosti o spotrebný úver mal súd preukázané, že žalovaný žiadal v žiadosti o úver vyplnil iba tú časť, ktorá sa týkala fyzickej osoby

- podnikateľa. Časť žiadosti, ktorá sa týkala fyzickej osoby - nepodnikateľa zostala nevyplnená. Žiadosť o úver žalovaný aj sám vlastnoručne podpísal. V samotnej zmluve o spotrebnom úvere je žalovaný označený okrem titulu, mena a priezviska aj adresou podnikania, ktorú uviedol aj v žiadosti o úver, pričom adresa bydliska je u neho odlišná. V zmluve o úvere je taktiež záznam o registrácii žalovaného v SAK a tiež IČO. Z uvedeného súd vyvodil, že žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy vystupoval ako fyzická osoba - podnikateľ (advokát), a teda na zakúpenie predmetného vozidla si bral úver pre výkon svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to s poukazom na § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i na § 52 Občianskeho zákonníka, žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ, a preto predmetný úver nie je možné považovať za spotrebiteľský a na daný vzťah nie je možné aplikovať zákonné ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi. V

ďalšom súd skonštatoval, že predmetný právny vzťah vznikol na základe úverovej zmluvy, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a na tento vzťah je preto potrebné aplikovať , v zmysle ktorého § 397 je premlčacia doba štyri roky. Keďže žalobca podal žalobu na súde 22.7.2010 a premlčacia lehota začala plynúť najneskôr 13.3.2007 a uplynula dňa 13.3.2011, žaloba bola podaná v čase plynutia premlčacej lehoty a námietka premlčania vznesená žalovaným je neopodstatnená.

4. Predmetom nároku uplatneného žalobou bolo zaplatenie výsledku konečného finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy o spotrebnom úvere. Súd mal pritom za preukázané, že žalovaný mal zaplatiť celkom 36 splátok vo výške po 543,80 Eur, pričom žalovaný uhradil len prvých sedem splátok a porušil svoje zmluvné povinnosti splácať spotrebný úver riadne a včas. Súd preto priznal žalobcovi uplatnenú sumu, ktorá pozostávala z neuhradených splátok č. 10 až 36 v celkovej sume 250.351,10 Sk, pričom ide len o splátky na istine. Žalobca v konečnom vyúčtovaní vyčíslil dlžnú sumu 66.368,20 Sk, ktorá pozostávala z náhrady škody 48.977,- Sk, úroku zostatku úveru v sume 7.509,20 Sk a zo zákonného poistenia 9.882,- Sk. Súd z tejto sumy priznal žalobcovi len časť vo výške 56.486,20 Sk, ktorá pozostáva z vyčíslenej náhrady škody 48.977,- Sk a z nesplateného úroku zo zostatku úveru. Súd nepriznal nárok na zaplatenie zákonného poistenia vyčísleného sumou 9.882,- Sk, keď žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, najmä poistnú zmluvu, ktorou by tento nárok preukázal a neuniesol tak dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je, že súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd považoval za opodstatnený aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 57.442,- Sk predstavujúcej havarijné poistenie, konkrétne rozdiel medzi odvedeným poistným a inkasovaným poistným. Žalobca odviedol na havarijnom poistení celkom 109.662,- Sk a zúčtované poistené predstavuje 52.220,- Sk, rozdiel 57.442,- Sk. Za dôvodný považoval súd tiež uplatnený nárok v sume 2.139,40 Sk, ktorá predstavuje zmluvnú pokutu dohodnutú v článku XII. ods. 6 VZP tvoriacich súčasť zmluvy. Súd žalobcovi tiež priznal uplatnené neuhradené splátky č. 8, 9, 10 v sume 49.147,80 Sk, každú vo výške 16.382,60 Sk, skonštatoval, že žalovaný uhradil len sedem splátok, preto nárok na zaplatenie splátok 8, 9, 10 je opodstatnený. Keďže aj žalobcom uplatnené zmluvné pokuty a úroky z omeškania v súhrnnej výške 2.940,- Sk boli uplatnené v súlade s VZP tvoriacimi súčasť zmluvy, súd považoval i v tejto časti nárok za dôvodný. Súd uzavrel, že žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie sumy 418.506,50 Sk, z ktorej je potrebné odrátať nárok dlžníka v sume 94.900,- Sk, ktorá predstavuje výťažok z predaja vozidla, ktoré bolo žalobcom odpredané za 94.900,- Sk. Celkom tak bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 323.606,50 Sk, t.j. 10.741,77 Eur.

5. Keďže žalovaný sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania, keď ju neuhradil v termíne určenom v konečnom finančnom vyúčtovaní do 12.3.2007, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po termíne, ktorý bol žalovanému určený žalobcom, pričom výška úroku zodpovedá Nariadeniu vlády SR č. 87/1995 Z.z.

6. Pokiaľ žalovaný počas konania namietal technický stav vozidla, svoje tvrdenie ničím nepodložil. Z protokolu o prevzatí ojazdeného vozidla zo dňa 28.4.2005, ktoré žalovaný vlastnoručne podpísal, mal súd za preukázané, že na vozidle neboli zaznamenané žiadne závady zistené pri odovzdávaní vozidla, výhrady žalovaného k technickému stavu vozidla preto považoval za nedôvodné.

7. S použitím § 160 ods. 1 OSP súd určil dlhšiu lehotu na splnenie povinností uloženej rozsudkom s poukazom na výšku peňažného plnenia.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Trovy predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh a odvolanie spolu v sume 1.328,- Eur a trovy právneho zastúpenia vyčíslené v sume 5.221,42 Eur podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v zmysle podrobnej špecifikácie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku. Súd pritom nepriznal žalobcovi náhradu trov za vyčíslený úkon právnej služby označený ako písomné podanie na súd v roku 2014, keďže nejde o účelne vynaložené náklady, lebo súd nevyzýval žalobcu na písomné vyjadrenie, žalobca bol prítomný na pojednávaní 12.12.2013, kedy mal možnosť nárok súdu preukázať, avšak tak neurobil, sám uviedol, že nárok bude špecifikovať písomne.

9. Proti tomuto rozsudku, podľa obsahu s výnimkou zamietajúcej časti, podal odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s právnym názorom na zamietnutie žaloby. Namietal, že doručenie rozsudku do výkonu trestu, keď nemá pri sebe spisový materiál a možnosť spis naštudovať, považuje za nemorálne, aj

keď v súlade so zákonom. Žalovaný nemal žiadny právny vzťah so žalobcom, vzťah mal advokát resp. advokátska kancelária so sídlom Skalica, Potočná 33, ale tento subjekt už niekoľko rokov neexistuje, návrh bol podaný oneskorene a je premlčaný, súd teda zaviazal platiť iný subjekt z premlčanej pohľadávky. Ďalej odvolateľ uvádza, že „všetky údaje uvedené v rozsudku sú nepravdivé“. Vozidlo stálo 650.000,- Sk a pri prevzatí AK zaplatila 350.000,- Sk. Vo veci je potrebné vypočuť bývalého majiteľa a sprostredkovateľa. Sudca konal 1.12.2015 počas jeho dlhodobej práceneschopnosti a bez doručenia oznámenia o konaní hlavného pojednávania, čo je v rozpore s občianskym poriadkom, Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd, ako aj so Smernicou EÚ pre ľudské práva. Sporná je cena vozidla a jeho prevzatie leasingovou spoločnosťou, vozidlo bolo odtiahnuté do Mercedes Servis P., odkiaľ si ho leasingovka prevzala a vtedy zmluva zanikla, a preto je nárok premlčaný. Vozidlo malo pri odovzdaní prerazený obal prevodovky, inak bolo pojazdné. Na foto znaleckého posudku v motore chýba veľa vecí, ktoré urobili motor nefunkčným, čím prišlo k znehodnoteniu vozidla, k zníženiu ceny a teda k poškodeniu AK v Skalici. Treba vypočuť bývalého riaditeľa servisu Kovotvar, ktoré vozidlo s advokátom priviezol do servisu. Za toto krátke obdobie nemohla cena vozidla zo 650.000,- Sk padnúť na cenu v znaleckom posudku. Poškodenie vozidla súd neskúmal a teda sa nevie, kto škodu spôsobil, a preto treba vrátiť vec prvoinštančnému súdu na doriešenie. Žalovaný vzhľadom na obmedzenie svojich práv, na nezákonný pobyt vo výkone trestu, zvažuje zvolenie zástupcu v konaní, aby bol zaručený spravodlivý proces. Zle určená výška škody pre konanie slúži k vysokému predmetu konania a k vysokým nezákonným trovám AK Bratislava. Výpočet trov v plnej výške, aj keď konanie bolo nemeritórne, je nezákonné. V závere odvolateľ uviedol, že súd nezohľadnil dlhodobú PN žalovaného, jeho zdravotný stav (preukaz ZŤP) a tak konal v rozpore so zákonom, pretože zamedzil žalovanému mať spravodlivý proces, preto žiada odvolaniu vyhovieť.

10. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného predložil prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom vyslovil názor, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, skutkový stav bol spoľahlivo a správne zistený, boli aplikované príslušné hmotnoprávne normy, a preto žiada, aby odvolanie bolo v zmysle § 218 OSP odmietnuté a v opačnom prípade, aby rozsudok bol v celom rozsahu potvrdený. Podané odvolanie považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach a zmätočné. Žalovaný uzavrel so žalobcom ako fyzická osoba -podnikateľ predmetnú úverovú zmluvu, skutočnosť, že žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť, nemá žiaden vplyv na zodpovednosť fyzickej osoby za jej záväzky. V danom prípade konajúci súd nemohol vec nesprávne právne posúdiť, keď vychádzal z právne záväzného názoru vyjadreného v uznesení Krajského súdu v Trnave, že žalovaný v danom vzťahu nemá postavenie spotrebiteľa. Dal do pozornosti, že tvrdenia žalovaného v tom, že on uzatváral predmetnú úverovú zmluvu ako fyzická osoba

- nepodnikateľ, v dôsledku čoho sa domáha posúdenia premlčania podľa Občianskeho zákonníka, sú protichodné a navzájom sa vylučujú. Takéto tvrdenie je v rozpore s § 120 ods. 4 OSP, pričom nie je skutočnosťou, na ktorú sa prihliada v zmysle § 205a OSP. Žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré mu bránili sa k prebiehajúcemu konaniu písomne vyjadriť, jeho tvrdenia, že mu boli odopreté akékoľvek práva sú preto neopodstatnené. Rovnosť účastníkov v konaní pritom bola zachovaná. Konajúci súd nemôže svojim konaním nahrádzať úkony účastníkov a žalovaný sa svojou pasivitou pripravil o možnosť predkladať ďalšie dôkazy a uvádzať ďalšie skutočnosti. Dôkazné bremeno ťažilo žalovaného, pričom svoje tvrdenia nielenže nepreukázal, ale tieto boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. Žalobca upozornil na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza, na základe akého odôvodnenia v zmysle § 205 ods. 2 OSP opiera svoje odvolanie, nie je pritom úlohou nezávislého súdu nahrádzať kvalifikáciu za účastníka. Námietku žalovaného o trovách konania rovnako považuje žalobca za právne irelevantnú, keď súd preukázateľne skúmal všetky úkony právnej pomoci a tam, kde bolo pojednávanie odročené bez prejednania vo veci samej, priznal v zmysle právnych predpisov štvrtinu odmeny stanovenej vyhláškou. Žalobca má za to, že bolo spoľahlivo preukázané, že konajúci súd nepochybil, tak ako uvádza žalovaný, ako i to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

11. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 .

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal aj pripúšťa (§ 201 a § 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ a f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.

13. Hoci sa to v podanom odvolaní výslovne neuvádza, z jeho obsahu vyplýva, že odvolanie nesmeruje voči tej časti rozsudku, ktorou bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, a preto preskúmavaný rozsudok v tejto časti v dôsledku nepodania odvolania žiadnou zo strán nadobudol právoplatnosť. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol tak rozsudok v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a rozhodnuté o náhrade trov konania, teda v prvej výrokovej vete. Predmet prieskumu je ale vymedzený a limitovaný uplatnenou odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorou namietal, že nárok je premlčaný, že pojednávanie dňa 1.12.2015 sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti bez doručenia mu oznámenia o jeho konaní, že cena vozidla je sporná, pričom na jej výšku navrhol doplniť dokazovanie výsluchom označeného svedka, že ním tvrdené poškodenie vozidla súd neskúmal a nevie sa kto škodu spôsobil, a napokon, že zle určená výška škody pre konanie má za následok vysoké trovy právneho zastúpenia, pričom namietal aj samotný výpočet trov v plnej výške, aj keď konanie bolo nemeritórne (bez bližšej konkretizácie) a tiež že súd nezohľadnil PN žalovaného a jeho zdravotný stav, čím konal v rozpore so zákonom (opätovne bez bližšej konkretizácie).

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku v napadnutých častiach. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

15. Skutočnosť, že fyzická osoba - podnikateľ prestane vyvíjať svoju podnikateľskú činnosť (ako v danom prípade žalovaný advokáciu), nemá za následok zánik jeho záväzkov a ani premlčanie dlhov, ako to tvrdí žalovaný v úvode podaného odvolania.

16. Odvolateľ ďalej namieta, že súd sa konal 1.12.2015 (zrejme súdne pojednávanie) počas jeho dlhodobej PN a bez doručenia mu oznámenia o konaní pojednávania. Toto tvrdenie odvolateľa je v rozpore s obsahom spisu. Z pripojenej doručenky vyplýva, že žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie súdu dňa 1.12.2015 doručené riadne do vlastných rúk, pričom zásielku prevzal 4.11.2015 a jej príjem potvrdil podpisom. V spise je založené tiež oznámenie OO PZ Skalica zo dňa 4.11.2015, že vykonali doručenie zásielky žalovanému a jej prevzatie potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke dňa 4.11.2015, ktorú súdu zasielajú v prílohe späť. Je teda nutné uzavrieť, že žalovaný bol na dané pojednávanie riadne v súlade s Občianskym súdnym poriadkom predvolaný, pričom bola tiež zachovaná

päťdňová lehota na prípravu. Na pojednávanie sa nedostavil a podľa obsahu spisu ani nepožiadal o jeho odročenie, ani neoznámil svoju práceneschopnosť, prípadne iné vážne dôvody pre odročenie pojednávania. Uvedeným postupom súdu teda nemohla byť žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom.

17. V ďalšom odvolateľ označuje cenu vozidla ako spornú a uvádza, že bolo znehodnotené, čím došlo k zníženiu jeho ceny a poškodeniu; na túto skutočnosť navrhuje vypočuť svedka E. Y.. Takýto dôkaz žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie a keďže neboli splnené podmienky § 205a ods. 1 a 2 OSP, dôkaz, ktorý nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie, nemohol byť použitý ako odvolací dôvod. Prehliadku motorového vozidla a výpočet jeho všeobecnej hodnoty pred jeho odpredajom vykonal znalec Ing. Jaroslav Krempaský, ktorý vo veci ocenenia podal znalecký posudok č. 191/2006, ten potom tvoril základ na stanovenie ceny vozidla. O stave vozidla svedčí aj protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 8.3.2006 o 19.00 hod., z ktorého vyplýva stav a závady pri odovzdávaní i to, že okrem poškodení chýbal chladič, klíma, remene, čo bolo zachytené na fotografiách. Zo zápisnice z pojednávania prvoinstančného súdu dňa 13.12.2011 (č.l. 105) vyplýva, že v rámci výsluchu žalovaný navrhol vypočuť F. Y. ml., majiteľa autoservisu Holíč s tým, že súd mu dal lehotu desať dní na oznámenie adresy svedka. Žalovaný adresu svedka súdu neoznámil, ani jeho účasť na pojednávaní nezabezpečil. Stav prevzatého vozidla teda bol preukázaný uvedenými v spise založenými listinnými dôkazmi a pokiaľ žalovaný tvrdil, že stav vozidla bol iný, bolo jeho povinnosťou poskytnúť alebo navrhnúť na toto jeho tvrdenie dôkazy. Keďže tak neurobil, neuniesol dôkazné bremeno a súd prvej inštancie správne vychádzal z takého skutkového stavu, ako vyplynul z pred ním vykonaného dokazovania.

18. V závere odvolania žalovaný namieta tiež „výpočet trov v plnej výške, aj keď konanie bolo nemeritórne“, pričom tento svoj záver bližšie nekonkretizuje. Zo špecifikácie priznanej náhrady trov za právne zastúpenie v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyplýva, že súd dôsledne položkovito špecifikoval priznanú náhradu, pričom v troch prípadoch za účasť na pojednávaniach, ktoré boli odročené bez prejednania veci, bola priznaná znížená odmena v súlade s ust. § 13 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení v uvedenom období. Podľa obsahu zápisníc z pojednávaní založených v spise, všetky ostatné súdne pojednávania, za ktoré bola priznaná náhrada trov konania na trovách právneho zastúpenia žalobcovi, sa uskutočnili riadne s tým, že na nich došlo k prejednaniu veci samej a zástupca žalobcu bol vždy prítomný.

19. Pokiaľ v závere žalovaný namieta, že súd nezohľadnil jeho dlhodobú PN a zdravotný stav, čím konal v rozpore so zákonom, pretože mu zamedzil spravodlivý proces bližšie nekonkretizovaným spôsobom, odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie konal tak, že by žalovanému odňal možnosť konať pred súdom alebo mu zamedzil právo na spravodlivý súdny proces. Podľa zápisníc z pojednávaní súd uskutočnil pojednávanie vždy len vtedy, ak doručenie predvolania na pojednávanie mal žalovaný riadne a včas vykázané a svoju neúčasť neospravedlnil, resp. vtedy, ak na výzvu súdu nepredložil správu lekára ohľadom zdravotného stavu, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania.

20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistil naplnenie a dôvodnosť ani jedného z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným, teda že by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) , že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) , že by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f) , ani že by zistený skutkový stav neobstál, pretože by boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) , a napokon ani že by rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Vzhľadom na to potom odvolací súd, po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcej časti a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vo výrokoch vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

21. V zmysle § 396 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

22. V zmysle § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. V zmysle § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca a preto podľa cit. ust. žalobcovi vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .