Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-14-2017.pdf
PDF · 68.78 KB
Case nature
Subarea
14CoE/14/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej, v exekučnej veci oprávneného: Mesto Michalovce, so sídlom Námestie osloboditeľov 30, Michalovce, IČO: 00325490, zastúpeného JUDr. Miroslavom Hospodárom, Námestie Slobody 13, P.O.BOX 255, Michalovce, proti povinnému: O. I., E.. XX.X.XXXX, D. XX, S. D. (L. S.), vedenej súdnym JQ. o vymoženie sumy 101,90 eur (3.070,- Sk) s prísl., o návrhu na zastavenie exekúcie, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 0Er/542/1996-74 zo dňa 10.2.2017, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie povinného.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že povinný podaním zo dňa 16.2.2016 navrhol exekúciu zastaviť. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie a dospel k záveru, že zo strany povinného nebol uvedený žiaden zákonný dôvod, ktorý by umožňoval zastavenie exekúcie. Konštatoval, že povinný vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom firma S. ako samostatne podnikajúca fyzická osoba. Fyzická osoba zodpovedá za svoje záväzky vzniknuté z podnikateľskej činnosti celým svojim majetkom a to aj po ukončení podnikateľskej činnosti. Zánikom živnostenského oprávnenia u fyzickej osoby nedochádza k strate spôsobilosti byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p., pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť ma práva a povinnosti a tým ani spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Vzhľadom na uvedené mal za to, že exekúcia sa vedie dôvodne a preto návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že Okresný súd Vranov nad Topľou sa nesprávne vysporiadal s jeho podaním - žiadosťou o zrušenie a zastavenie exekúcie. Žiadal, aby súd zrušil a zastavil exekúciu voči jeho osobe.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že zo strany povinného nebol uvedený žiaden zákonný dôvod, ktorý by umožňoval zastavenie exekúcie, preto navrhol, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Krajský súd Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie
povinného je potrebné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
6. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31.3.2017, teda v čase vydania napadnutého uznesenia (ďalej už len „Exekučný poriadok“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je.
9. Odvolací súd uvádza, že v prejednávanej veci odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Uvedené exekučné konanie začalo ešte 16.8.1996 a predmetné odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané ešte pred novelou Exekučného poriadku, účinnou od 1.4.2017, realizovanou zák. č. 2/2017 Z.z.. Z ust. § 243k ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Exekučný poriadok, účinný do 31.3.2017, v § 57 ods. 1 ukladá exekučnému súdu povinnosť zastaviť exekúciu, ak sú dané dôvody uvedené pod písmenami a) až m) tohto ustanovenia. V § 58 ods. 4 zároveň výslovne ustanovuje, že proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie. Odvolanie teda pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie a to z dôvodov uvedených pod označenými písmenami. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu (t.j. 10.2.2017) výslovne nezakladalo (a ani v súčasnej dobe nezakladá) prípustnosť odvolania aj proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2011 sp. zn. 6Cdo/53/2011).
11. Takýto výklad považuje vo svojich rozhodnutiach aj Najvyšší súd SR za ústavne konformný, nakoľko rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatných rozhodnutí potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2012, sp. zn. 6Cdo/171/2012).
12. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že aktuálne účinný Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach už ani proti uzneseniu o zamietnutá návrhu na zastavenie exekúcie odvolanie nepripúšťa (s výnimkou § 61k ods. 1 písm. c), t.j. ak je dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné)
13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie povinného smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).