Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/189/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne T.., právne zastúpená JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom, Konštantínova 3308/6, Prešov, proti žalovanej Prvej stavebnej sporiteľni a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 02.10.2017 č. k. 17C/49/2017-25, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese S., obci S. katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria odo dňa doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyni uložil povinnosť do 60 dní podať žalobu vo veci samej o určenie neplatnosti záložnej zmluvy so zmluvnými stranami totožnými so stranami sporu v tomto konaní.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa so žalovanou uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese S., obci S. katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/ XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Žalovaná úver predčasne ukončila listom z 13.02.2017 a zosplatnila úver. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola preukázaná vykonaným dokazovaním. Táto je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka nehnuteľností, pričom hrozba zmeny osoby vlastníka vyplýva z bezprostrednej hrozby dražby nehnuteľností. V konaní bola osvedčená vecná legitimácia žalobkyne na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobkyňa osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Potreba dočasnej úpravy pomerov je daná aj právom na ochranu obydlia dotknutých osôb. Neodkladné opatrenie súd prvej inštancie posúdil ako primerané a nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Ako dôvod uviedla, že k výkonu záložného práva pristupovala riadne v súlade so zákonom, nakoľko disponuje splatnou pohľadávkou zabezpečenou záložným právom k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď opomenul, že jediným prostriedkom obrany záložcu v

spojitosti s výkonom záložného práva záložného veriteľa má byť žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z a návrh žalobcu označený ako žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva zo dňa 21.09.2017 mal súd prvej inštancie zamietnuť ako svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. Tvrdenia žalovanej uvedené v bode 6 žaloby sú neopodstatnené. Žalovaný pristúpil v zmysle č. X prvá veta v spojení s bodom 10.1 tohto článku k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 13.02.2017, a to listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13.03.2017 adresovaný dlžníkovi aj žalobkyni. Tomuto zosplatneniu predchádzalo upozornenie dlžníka a žalobkyne na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti listami zo dňa 13.01.2017, ktoré boli doručené dlžníkovi dňa 18.01.2017 a žalobkyni dňa 23.01.2017. Dlžníkovi a záložcovi bola poskytnutá doba viac ako 30 dní v zmysle § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka na splatenie splatnej pohľadávky žalovanej zo zmluvy o úvere a rovnako začatie uskutočňovania výkonu záložného práva, ktoré bolo oznámené katastrálnemu odboru Okresného úradu S.. Žalovaná namietala, že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplývajú obsahové náležitosti upozornenia spotrebiteľa zo strany dodávateľa na možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu. Podstatou takéhoto upozornenia je len informovanie o možnosti využitia práva dodávateľom a poskytnutie dodatočnej lehoty spotrebiteľovi na doplatenie dlžnej sumy splátok, aby sa spotrebiteľ mohol riadnym doplatením omeškaných splátok vyhnúť zosplatneniu dlhu. Podľa žalovanej neexistuje žiadny dôvod na to, aby predmetné záložné právo nemohlo byť vykonané. Návrh žalobkyne je zavádzajúci, výslovne účelový a neoprávnene sa snažiaci zabrániť výkonu záložného práva na úkor žalovanej. Neodkladné opatrenie nemôže byť zneužívané ako prostriedok procesnej obrany dlžníka pred realizáciou uhradzovacej funkcie záložného práva. Na základe všeobecných a ničím nepodložených tvrdení nesmie byť favorizovaný dlžník, ktorý je v omeškaní so zaplatením pohľadávky. Rozhodnutie súdu prvej inštancie neprimerane zasiahlo do práv žalovanej, a to všetko bez náležitého odôvodnenia. Tým bolo porušené právo žalovaného na súdnu a inú právnu ochranu garantované Ústavou Slovenskej republiky, ako aj samotný princíp právnej istoty. Žalovaná navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, eventuálne napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. d) , preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 a contrario rozhodnutie súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

7. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese S., obci S. katastrálne územie S., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici W.-X. s podielom priestoru XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku na parcele C-KN parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

8. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva ako zabezpečenie zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 11 tohto uznesenia.

9. Odvolací súd má za preukázané, že zo strany žalovanej došlo k predčasnému ukončeniu úveru, a to listom zo dňa 13.02.2017 a následne k zosplatneniu úveru.

10. Žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala na neoprávnené zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho má byť toto zosplatnenie neúčinné.

11. Žalovaná v odvolaní skutočnosti tvrdené žalobkyňou spochybňovala.

12. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný charakter. Z tohto dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pri vydaní konečného rozhodnutia vo veci samej. Postačuje osvedčenie okolností, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/3/2010 z 29.07.2010).

13. Rozhodným hľadiskom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, aby boli dočasne upravené pomery strán a aby sa tak zabránilo vzniku alebo zväčšeniu ujmy dotknutej strany. Cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej.

14. Súdy pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia vziať na zreteľ fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahu do základných práv účastníkov konania (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn IV.ÚS 89/02 z 18.06.2002).

15. Z listín tvoriacich obsah spisu odvolací súd zistil, že žalovaná oznámila listom zo dňa 07.03.2017 žalobkyni začatie výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. Predmetom dražby by mala byť, ako z oznámenia vyplýva, aj nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa podľa vlastného tvrdenia býva spolu s osobami jej blízkymi, pričom má ísť o jediné obydlie slúžiace na ich bývanie. Z tvrdení žalobkyne, ktorými bol návrh odôvodnený, vyplývajú jej pochybnosti o účinnom a oprávnenom zosplatnení úveru.

16. V prejednávanej veci žalobkyňa osvedčila potrebu takého zásahu súdu v zmysle nariadenia neodkladného opatrenia, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnutie ochrany, pričom ochranu je možné poskytnúť aj spochybnenému právu, má odvolací súd za to, že bolo dôvodné predbežne upraviť pomery strán sporu. Napokon, každá strana sporu si musí byť vedomá toho, že jej pomery môžu byť dočasne upravené inštitútom neodkladného opatrenia, pričom jeho obsah nemusí byť v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatne skončeného konania vo veci samej.

17. Nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k nevyváženému zásahu do práv žalovaného. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná ochrana, žalovaný je naďalej záložným veriteľom, a preto aj zásada primeranosti neodkladného opatrenia je zachovaná.

18. Dôvodnosť pre vydanie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.XXXX, katastrálne územie S., vyplýva z toho, že vykonaniu dobrovoľnej dražby týchto nehnuteľností nemôže žalobkyňa zabrániť a ďalšou realizáciou

záložného práva by mohlo dôjsť k zásahu do ústavného práva žalobkyne na obydlie a vlastníctvo, a to bez súdnej kontroly ešte predtým, než sa na základe podanej žaloby rozhodne o veci samej.

19. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že uložením povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovanej žiadna škoda, naproti tomu ak by súd návrh žalobkyne zamietol, táto by stratila svoje obydlie. Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Na druhej strane, ak by bola v tomto konaní úspešná žalovaná, môže záložné právo vykonať a domáhať sa od žalobkyne zaplatenia všetkých dlhov vrátane úrokov. Tiež je potrebné dodať, že žalobkyňa a dlžník sú ochotní splácať úver mesačnými splátkami, pričom žalovaná vždy bude mať možnosť domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred predajom jej obydlia.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s., na ktorý upozornil aj odvolateľ.

21. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“

22. Na margo odvolacích námietok ohľadne nároku uplatňovaného vo veci samej odvolací súd uvádza, že neodkladným opatrením sa poskytuje len dočasná ochrana ohrozeného práva a pri nariaďovaní neodkladného opatrenia nie je priestor na to, aby súd skúmal a dokazoval dôvodnosť nároku vo veci samej. V tomto štádiu konania nemožno predpokladať rozhodnutie vo veci samej, prípadne iné končené rozhodnutie (napr. zastavenie konania na základe späťvzatia), preto pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia toto hľadisko nemôže zastávať rozhodujúcu úlohu.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ustanovenie § 324 ods. 1 CSP, podľa ktorého pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. K nariadeniu neodkladného opatrenia môže dôjsť iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 . Súd v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

24. Neodkladné opatrenie obmedzené dobou trvania konania vo veci samej je neodkladným predovšetkým v tom zmysle, že k jeho nariadeniu môže dôjsť len vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie obmedzené, tak ako v tomto prípade, dobou skončenia konania vo veci samej zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenie, ktorého trvanie je časovo obmedzené, nie je opatrením konečným, ale jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie exekúcie.

25. V danom prípade žalovaná síce uvádza skutočnosti, ktoré iste nie sú bez právneho významu, avšak tieto bude musieť posúdiť súd prvej inštancie v rámci konania vo veci samej. Až v tomto konaní sa s konečnou platnosťou rozhodne či výkon záložného práva je prípustný alebo nie.

26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

27. Keďže podmienky umožňujúce nariadiť neodkladné opatrenie boli žalobkyňou dostatočne osvedčené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 uznesenie ako vecne správne potvrdil.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .