Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/90/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom PhD. v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanému: D. E., F.. XX.X.XXXX, T. M. XXXX/XX, XXX XX H. - F. Š., o zaplatenie 1.852,20 Eur a prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 85,09 Eur ako aj už právoplatne priznanú istinu v sume 1.852,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 1.852,20 Eur od 1.1.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 8.3.2016 domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.852,20 eur, poplatkov vo výške 1,46 eur, zmluvného kapitalizovaného úroku vo výške 83,63 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 0,82 Eur, žiadal priznať aj úrok z nezaplatenej istiny vo výške 12,90 % ročne od 22.12.2015 do zaplatenia a taktiež úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 22.12.2015 do zaplatenia. Nárok uplatnil z úverovej zmluvy zo dňa 10.6.2014, ktorou poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto listom zo dňa 21.12.2015 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

2. Žalovanému bola doručená žaloba s prílohami ešte dňa 12.4.2016, k žalobe sa nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie samotnou žalobou, výsluchom žalovaného, úverovou zmluvou zo dňa 10.6.2014, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 21.12.2015, druhou upomienkou, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom.

4. Dňa 23.3.2017 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. 10C 90/2016-37, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.852,20 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2016 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v rozsahu 84 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

5. Svoje rozhodnutie sú prvej inštancie odôvodnil tým, že mal za to, že úver, ktorý žalobca poskytol žalovanému je potrebné považovať za úver bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným je síce uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmysle zákona

majú sa však uviesť aj všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa súdu prvej inštancie nepostačuje, že je v zmluve uvedená hodnota RPMN, chýba však povinný údaj v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi len sumu, ktorú mu dlhuje na istine, čo predstavuje 1.852,20 eura. Žalovanému uložil taktiež povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške a od času ako uviedol vo výroku rozsudku z dôvodu, že žalovaný s úhradou dlhu voči žalobcovi mešká. Dôvod zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti sa netýkal len zmluvne dohodnutých úrokov z úveru, ale aj kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 0,82 eura, nakoľko žalobca tento nárok nepreukázal a dostatočne nešpecifikoval. Vzhľadom na finančnú situáciu umožnil žalovanému zaplatiť sumu, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ust. Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy - § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 517 ods. 1 a 2 a podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti zamietavému výroku, proti rozhodnutiu v časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a voči výroku o trovách konania, majúc za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. h), b) . Pokiaľ súd v rozsudku uviedol, že zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zákon nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a zákon nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať v zmysle predpokladov pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že predpoklady pre výpočet RPMN sa majú v zmluve uviesť, čo splnil. Zmyslom zákona nie je bezúčelný formalizmus alebo vynucovanie náležitostí zmluvy bez akéhokoľvek konkrétneho účelu. Účelom je dosiahnuť zrozumiteľnosť zmluvy pre spotrebiteľa, aby bol schopný posúdiť rozsah svojho záväzku. Všetky tieto náležitosti boli v zmluve uvedené, okrem toho žalovanému bol odovzdaný aj formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, ktorý taktiež obsahoval všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN. Žalobca mal taktiež za nesprávne tvrdenie súdu, že nešpecifikoval a nepreukázal úroky z omeškania vo výške 0,82 eura. Pokiaľ súd v tejto časti považoval návrh za neúplný, mal ho vyzvať k doplneniu podania. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,82 eura bol však špecifikovaný priamo v žalobe. Pokiaľ súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach, v tejto časti rozsudok nie je náležite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé, nemôže byť výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Takéto rozhodnutie súdu je motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú možnosť opätovne splácať dlh. Nie je možné prihliadnuť na existujúce dlhy žalovaného. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný ich plniť. Namietal taktiež správnosť rozhodnutia súdu vo vzťahu k trovám konania. Pri posudzovaní miery úspechu sa na príslušenstvo pohľadávky nemá prihliadať, keďže žalovaná istina bola vo výške 1.852,20 eura a zaplatenie sumy v tejto výške súd určil žalovanému, znamená to, že žalobca bol úspešný v rozsahu 100 % a nie 84 % ako rozhodol súd prvej inštancie.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 7.9.2017 č. k. 9 Co 83/2017-60 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku týkajúceho sa sumy kapitalizovaných úrokov z omeškania 0,82 eura, vo zvyšku zamietavého výroku vo výroku o splatnosti a v súvisiacom výroku o trovách konania rozsudok zrušuje a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

9. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že čo sa týka zvyšku zamietavého výroku, v dôvodoch, pre ktoré mal súd prvej inštancie úver za bezúročný a bezpoplatkový súd prvej inštancie uviedol len to, že aj keď je uvedená hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, chýba údaj o predpokladoch použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Dôvodil, že z dôvodov rozsudku nie je zistiteľné, ktoré konkrétne predpoklady pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov nie sú v úverovej zmluve uvedené. Ročná percentuálna miera nákladov je osobitným ukazovateľom, ktorým sa vypočítava časová hodnota budúcich peňažných tokov. Hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vychádza zo zákonom presne definovaných vstupných komponentov. To, o ktoré komponenty sa jedná vyplýva z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ niektorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej

miery nákladov uvedený nie je, dôsledkom je bezúročnosť a bezpoplatkovosť veriteľom poskytnutého úveru. Musí byť však zrejmé, ktorý z predpokladov pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca v zmluve neuviedol. V rozsudku súdu prvej inštancie absentuje, ktorý údaj potrebný pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca v zmluve neuviedol, dôsledkom čoho je nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreskúmateľným je taktiež záver súdu prvej inštancie o existencii takých pomerov na strane žalovaného, ktoré by mali byť dôvodom pre to, že by mu malo byť umožnené zaplatiť žalobcovi sumu, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach. Ustanovenie § 232 ods. 3 síce umožňuje, aby súd v odôvodnených prípadoch určil dlhšiu ako trojdňovú lehotu na splnenie žalovanej povinnosti, toto oprávnenie súdu však nevytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Medze sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy, predovšetkým však majú vychádzať z konkrétnych zistení. Zo spisu, ani z dôvodov rozhodnutia nevyplýva žiadne zistenie k majetkovým pomerom žalovaného. Nie je taktiež zrejmé, či žalovaným deklarovaný príjem je jediným príjmov v jeho domácnosti. Tvrdenia žalovaného o existencii jeho ďalších záväzkových vzťahov verifikovanými nie sú taktiež, nie je tiež zrejmé prečo by mali byť dôvodom pre platenie dlhu žalobcovi v splátkach. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore zo zásadou spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky). Súd prvej inštancie vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia v časti zamietavého výroku a v časti výroku o splatnosti sumy, zaplatenie ktorej uložil žalovanému, zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok v rozsahu ako vyplýva z výroku rozhodnutia odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 35 a nasl. je samotná zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.3.2017, na č. l. 37 je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10C/90/2016-37 zo dňa 23.3.2017, na č. l. 40 a nasl. je odvolanie žalobcu, na č. l. 60 sa nachádza rozsudok odvolacieho súdu č. k. 9Co/83/2017-60 zo dňa 7.9.2017 a na č. l. 65 sa nachádza výzva žalovanému na písomné zdokladovanie a preukázanie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k posúdeniu povolenia splácať úver v splátkach, na ktorú žalovaný nereagoval, na č. l. 67 sa nachádza ospravedlnenie z účasti na dnešnom pojednávaní zo strany žalobcu.

11. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

12. Dňa 10.6.2014 bola uzavretá písomná úverová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Žalovanému bol poskytnutý úver 2.000 eur s úrokovou sadzbou 12,90 % ročne. Žalovaný sa zaviazal úver uhradiť 120 mesačnými splátkami po 29,71 Eur, pričom splatnosť prvej splátky bola stanovená na 16.6.214 a poslednej na 15.5.2024. Celkove mal žalovaný zaplatiť žalobcovi 3665,20 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN 15,42 % a jeho priemerná hodnota 17,94 %.

13. Listom zo dňa 21.12.2015 žalobca úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu vyčísleného na sumu 1.998,11 Eur s príslušenstvom najneskôr do 31.12.2015.

14. Doručovanie v spomínaných VOP je upravené v časti 19.8 a podľa tohto článku písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku.

15. Na pojednávaní konanom 23.3.2017 bez prítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, žalovaný uviedol, že mu bolo poskytnutých 2 000 eur zo strany žalobcu. Krátkou cestou predložil súdu na nazretie rôzne podklady k jeho záväzkom k nebankovým spoločnostiam, ako aj jeho výplatné pásky, pričom čistá mzda u žalovaného sa pohybuje v rozpätí od 482,86 Eur po 670,23 Eur. Žalovaný ďalej uviedol, že spláca ešte 3 pôžičky v nebankovej spoločnosti ProfiCredit, pričom toto splácanie by mal ukončiť k 1.4.2017, poslednú splátku mu zoberú 1.4.2017. Zostáva mu približne 150 Eur na živobytie, z ktorých musí mesačne žiť. Vypovedal, že si je vedomý úveru, ktorý mám voči žalobcovi, avšak bude ho splácať hneď po tom ako vyspláca svoje splátky voči nebankovej spoločnosti ProfiCredit. Nechce sa vyhýbať úhrade svojej povinnosti, ale potom čo vysplácam svoju splátku vo vzťahu k spoločnosti ProfiCredit, bude splácať aj svoje ďalšie finančné záväzky. Záverom uviedol, že chce poctivo platiť svoje finančné záväzky, je si vedomý svojich záväzkov a nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Na pojednávaní konanom 9.1.2018 bez prítomnosti žalobcu žalovaný uviedol, že mal úver aj u spoločnosti Profi Credit, avšak v decembri skončil splátky, ostávalo mu na živobytie len 250 Eur, pracuje

v US Steel-e a platí denné cestovné 8 Eur, pričom potrebuje aj na stravu, je ochotný platiť každý mesiac, avšak podľa nejakého splátkového kalendára, bol si vedomý svojho dlhu. Neuviedol, prečo nereagoval na výzvu súdu vo vzťahu k preukázaniu jeho majetkových pomerov pre posúdenie potenciálnej možnosti splácať svoj dlh v splátkach. ochotný platiť ale žiadam, aby mi žalobca dal nejaký splátkový kalendár. Chcel by dlh to počas svojho života určite splatiť. Bol by ochotný platiť splátky vo výške 50 Eur alebo 80 Eur, pričom bude ochotný v týchto splátkach splácať môj dlh. Uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:

18. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade k 10.6.2014).

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

24. Súd prvej inštancie po opätovnom preskúmaní spotrebiteľskej zmluvy súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu konštatuje, že zmluva má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko na výzvu súdu žalovaný nepredložil písomnosti potrebné k preukázaniu jeho majetkových pomerov pre posúdenie potenciálnej možnosti splácať svoj dlh v splátkach, súd mu neumožnil splácať dlžnú čiastku v splátkach.

25. Žalobcovi teda oproti pôvodnému konaniu a priznanej sume súd priznal aj sumu 85,09 eur (kapitalizovaný úrok do dátumu predčasnej splatnosti úveru a 1,46 eur z titulu nezaplatených poplatkov za poistenie).

26. Z už právoplatne prisúdenej istiny vo výške 1.852,20 eur súd priznal aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca má nárok podľa § 517 ods. 1, 2 OZ.

27. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalovaný sa dostal do omeškania po výzve na predčasné splatenie úveru listom žalobcu zo dňa 21.12.2015, odo dňa 1.1.2016, nakoľko týmto listom bol vyzvaný na úhradu dlhu do 31.12.2015. K zosplatneniu úveru došlo v súlade s § 565 a dohodnutými zmluvnými podmienkami. Ku dňu 31.12.2015 výška úrokov z omeškania činila 5,05 % ročne, žalobca však žiadal o priznanie úrokov

z omeškania len vo výške 5 % ročne, a preto vychádzajúc z dispozičnej zásady v konaní, súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania len v uplatnenej výške.

31. Súd prvej inštancie konštatuje, že zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zmluvného úroku 12,90 % z nezaplatenej istiny vo výške 1.852,20 eur od zosplatnenia do zaplatenia, nakoľko bez pochýb je to, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov, t.j. úverové obdobie. Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu, teda do splatnosti podľa jeho predstáv poskytnúť úver a žiadať si za to dohodnuté úroky. Od počiatku sú v záujme dodávateľa úroky na dohodnutú dobu, a to až do splatnosti úveru. Rovnako so zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ právo splatnosť posunúť. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti. Ak úrok nie je splatný do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie a to či už zákonné napr. úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. dohodnutú zmluvnú pokutu).

32. Je nepochybné, že prípadná dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškania a ďalších sankciách indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania či iných sankciách, je v neprospech žalovaného. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z omeškania v zmysle § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

33. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej podstate jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Kým dohodnutý úrok predstavuje cenu za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby finančných prostriedkov. Inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Navyše došlo by k hrubej nadváhe veriteľa, ak by bol tento nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky, a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potenciálnej nečinnosti. Takáto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a nemôže požívať právnu ochranu.

34. Súd prvej inštancie zamietol aj žalobu vo vzťahu k úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z kapitalizovaných zmluvných úrokov v sume 83,63 eur, nakoľko mal za to, že úroky z omeškania majú sankčný charakter, preto veriteľovi patria z istiny až po zosplatnení dlhu, za trvania protiprávneho stavu spočívajúceho v omeškaní dlžníka s plnením celého zosplatneného dlhu. Žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zmluvných úrokov, a to s ohľadom na zákaz anatocizmu t.j. požadovania príslušenstva z príslušenstva pohľadávky nemá (napr. judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 243. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ (R 5/2006), uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008).

35. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 100 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v prípade úspechu v žalobe požadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.