Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9P-16-2021.pdf
PDF · 80.46 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-9P/16/2021
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. B., L.. XX.X.XXXX S. R. B., L.. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: W. G., L.. X.X.XXXX, P. J. C. D., právne zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Skalica, Potočná 169/85 a G. B., L.. X.X.XXXX, adresa na doručovanie W. D.. XXE, XXXX C., Nemecko, štátny občan Talianskej republiky, v konaní o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.3.2021 domáha, aby súd zveril maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti a uložil otcovi platiť výživné. Navrhovateľka sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.4.2022 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ktorým súd obmedzí otcovi maloletých detí možnosť priblížiť sa k navrhovateľke a k maloletým deťom, ktorých telesná a duševná integrita je správaním otca ohrozená. Svoj návrh odôvodnila tým, že zo spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí sa odsťahovala v novembri 2020 po opakovaných fyzických útokoch zo strany otca. Otec o svoje deti nejaví záujem, nepodieľa sa na výchove a neprispieva na ich výživu. Otec maloletých detí často kontaktuje navrhovateľku s tým, že jej ich zoberie a taktiež sa vyhráža ďalšími fyzickými útokmi, dokonca aj smrťou. Svoje verbálne útoky smeruje často aj voči maloletým deťom, pričom sa im vyhráža, že ich unesie do zahraničia a svoju matku už nikdy neuvidia. Maloleté deti tieto vyhrážky vnímajú veľmi citlivo, z otca majú strach, a preto pri každom telefonickom kontakte s otcom sú vystavené nadmernému stresu a úzkosti. Otec maloletých detí sa agresívne správa aj voči synovi navrhovateľky, ktorý nie je ich spoločným dieťaťom, násilne sa správal aj k svojej bývalej priateľke. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie otca napĺňa znaky trestného činu, bolo dňa 15.12.2021 vznesené voči jeho osobe obvinenie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania v zmysle § 360 ods. 1, ods. 2, písm. b) s poukazom na § 139 ods. 1, písm. a) a c) Trestného zákona. S poukazom na trestné konanie má navrhovateľka za to, že dostatočne osvedčila nevyhnutnú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie a dočasne obmedziť styk otca s deťmi, pričom tento zásah nie je závažnejší ako ujma, ktorá by hrozila navrhovateľke a maloletým deťom, ak by otec vyhrážky naplnil. Dodala, že otec maloletých detí kontaktoval navrhovateľku, že v blízkej budúcnosti príde na Slovensko, pričom sa vyhráža navrhovateľke smrťou a únosom maloletých detí. Z uvedených dôvodov s poukazom na prebiehajúce trestné konanie považuje navrhovateľka za nevyhnutné, aby súd poskytol matke a maloletým deťom dočasnú ochranu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým zakáže otcovi maloletých detí priblížiť sa k navrhovateľke a maloletým deťom, a to na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že ak budú predvolaní spoločne na procesné úkony súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, sa na dobu jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
2. Podľa § 2 ods. l zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
3. Podľa článku 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
4. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
5. Podľa § 324 ods. 1, ods. 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. h/ CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
10. Podľa § 332 ods. 1, ods. 2 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
11. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
12. Civilný mimosporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu týkajúcu sa neodkladných opatrení vo veciach úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, preto je potrebné pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo všeobecného právneho predpisu, ktorým je Civilný sporový poriadok (lex generalis). Tento v ustanovení § 325 ods. 2 demonštratívne uvádza niektoré príklady neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť. Vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom osvedčená dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajú najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa.
13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
14. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôvody a dospel k záveru, že v danom konaní nie je splnený predpoklad umožňujúci nariadenie neodkladného opatrenia. Návrhom sa navrhovateľka domáha, aby súd dočasne zakázal otcovi maloletých detí priblížiť sa k navrhovateľke a k maloletým deťom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to z dôvodu ohrozenia ich telesnej a duševnej integrity zo strany otca prostredníctvom vyhrážok o fyzickom násilí voči navrhovateľke a o únose detí do zahraničia. K návrhu priložila ako dôkaz upovedomenie o vznesení obvinenia a zápisnicu o výsluchu navrhovateľky a jej syna z prebiehajúceho trestného konania. Neodkladné opatrenie nariadené v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP poskytuje ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. V takýchto prípadoch musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby v pozícii svedka incidentu, písomnou alebo elektronickou komunikáciou a podobne. V zmysle vyššie uvedeného má súd za to, že navrhovateľka riadne nepreukázala existenciu bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva zo strany otca maloletých detí, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, teda že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Vznesenie obvinenia ako také v zmysle zásady prezumpcie neviny ešte neznamená, že páchateľ daný skutok spáchal. Takisto zo skutočností vyplývajúcich zo spisu vyplýva, že otec maloletých detí sa väčšinu času zdržuje v zahraničí, pričom naposledy sa s navrhovateľkou a maloletými deťmi stretol ešte v mesiaci november 2020. Styk teda nie je už dlhší čas (vyše 17 mesiacov) vôbec realizovaný, z ktorého dôvodu súd uzavrel, že matka neosvedčila v návrhu naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy či už samotnej navrhovateľke alebo maloletým deťom. V tejto súvislosti súd konštatuje, že otec zatiaľ nebol v rámci prebiehajúceho trestného konania vypočutý. Zároveň má súd za to, že práve hrozba možného postihu trestnoprávneho charakteru môže na otca pôsobiť preventívne, najmä ho môže odradiť od správania, z ktorého je obvinený. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať vážna ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia vzhľadom na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. Súd teda konštatuje, že nemal preukázanú potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre hrozbu nebezpečenstva ujmy na právach navrhovateľky ako ani maloletých detí, z ktorého dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Súd nerozhodoval o náhrade trov konania, nakoľko neodkladné opatrenie nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (t.j. nejedná sa o neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu), a teda nemožno v danom prípade postupovať v zmysle § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).