Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Csp-31-2022.pdf
PDF · 106.97 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/31/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. K., N.. XX.X.XXXX, A. V. XXXX/X, XXX XX W., právne zastúpený JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie 13.374,09 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 507,44 eur.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca si žalobou uplatnil v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 13.374,09 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť Y. A. B., P..B.., B. B.: Š. L.. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, poskytol žalovanému na základe zmluvy o úvere pod číslom zmluvy XX/ XXXX/XXXXXXSRE úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžníci svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatil, právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 12.9.2019. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Y. A. B., P..B.., ako postupcom a spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. ako postupníkom dňa 7.5.2021 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.11.2021, sp. zn. 9Up/1762/2021 vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.374,09 eura spolu s príslušenstvom. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.533,60 eura.
3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, kvôli neuvedeniu predpokladov na výpočet RPMN. Dôvodil, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, vyhláseniu úveru
za predčasne splatný je neplatným právnym úkonom kvôli neuvedeniu ktorej mesačnej splátky bola vyhlásená mimoriadna splatnosť, nebola skúmaná bonita žalovaného a došlo k postúpeniu tzv. živého úveru. Navrhol platobný rozkaz zrušiť.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti a žalovaný bol v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok. Uviedol, že zmluva o postúpení mala písomnú formu a dlžník bol výzvou zo dňa 26.7.2019 vyzvaný na splnenie pohľadávky, teda nemožno mať pochybnosti o nepretržitom omeškaní dlžníka.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 17.3.2022 uviedol, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou ku konkrétnemu žiadateľovi vo vzťahu k skúmaniu bonity týkajúcu sa konkrétnych nákladov a príjmova teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nakoľko banka podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách môže postúpiť len splatnú pohľadávku a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Kvôli uvedenému neboli v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2017 splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, keďže v čase postúpenia išlo o tzv. živý úver.
6. Písomným podaním z 25.4.2022 vzal žalobca čiastočne žalobu späť, čo do 507,44 eur, pričom sú postupom podľa § 145 CSP konanie v tejto časti zastavil, ako to vyplýva z I. výroku tohto rozsudku.
7. Podľa § 11 ods. 1,5 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoUK“), Proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. Ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
8. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu.
9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č. l. 4 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 9 a nasl. je zmluva o postúpení pohľadávok, na č. l. 16 a nasl. je zmluva o spotrebiteľskom poistenom otp REFINANC exprese úvere, na č. l. 26 je vyhlásenie úveru za predčasne splatný, na č. l. 27 a nasl. sú všeobecné obchodné podmienky Y. A. B., P..B.. pre poskytovanie spotrebných úverov pre obyvateľstvo, na č. l. 37 je oznámenie o postúpení pohľadávky, na č. l. 38 je pokus o zmier, na č. l. 41 sa nachádza platobný rozkaz OS BB sp. zn. 9Up/1762/2021, na č. l. 47 a nasl. je odpor žalovaného voči tomuto platobnému rozkazu, na č. l. 56 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, na č. l. 62 je doplnenie vyjadrenia žalobcu, na č. l. 76 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 83 je vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, na č. l. 85 je čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, na č. l. 87 sa nachádza ospravedlnenie neúčasti žalovaného a jeho právneho zástupcu na pojednávaní. a zistil tento skutkový stav:
10. Právny predchodca žalobcu (Y. A. B., P..B..) a žalovaný uzatvorili dňa 20.9.2017 zmluvu o spotrebiteľského úvere č. XX/XXXX/XXXXXXSRE (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal plácať v 95 splátkach, 94 vo výške 255,37 eura a posledná splátka vo výške 255,06 eura. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 5% p.a., ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 7,02% a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 25.912,23 eura. Podľa zmluvy bol úver poskytnutý na účel splatenia úveru. Konečná splatnosť bola 20.9.2025.
11. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.7.2019 upozornil žalovaného na omeškanie so splácaním úveru viac ako 3 splátky vo výške 1.431,91 eura a vyzval žalovaného k ich úhrade do 15 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. List si žalovaný prevzal dňa 29.7.2019.
12. Listom zo dňa 18.8.2019 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že pohľadávka zo zmluvy bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 7.5.2021 postúpená na žalobcu.
14. Písomným podaním z 25.2.2022 žalobca vo vzťahu k skúmaniu bonity uviedol, že odborná starostlivosť pri skúmaní bonity žalovaného bola zachovaná, pričom do úvahy boli vzaté všetky dostupné informácie z úverových registrov.
15. V písomnom podaní z 11.4.2022 žalobca uviedol, že žalovaný uhradil na predmetný úver celkovo sumu 6.551,58 eur, z čoho na istinu bolo započítaných 4.954,59 eur, na úroky suma 1.332,54 eur a na poplatky suma 264,45 eur.
16. Na pojednávaní konanom 5.5.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že nárok tak ako bol uvedený v žalobe považuje v celom rozsahu za dôvodný. Konštatovala, že na všetky námietky protistrany reagovali právnymi argumentami. Podľa jej právneho názoru má zmluva všetky náležitosti, teda celá žaloba je dôvodná. Navrhla jej vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnila náhradu trov konania, nemala návrhy na doplnenie dokazovania.
17. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
18. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods.9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
21. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoSÚ“). Tento zákon v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17).
24. Podľa § 1 ods. 6 ZoSÚ, ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až 27.
25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky, (ďalej aj ako „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
28. Súd sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, keďže Y. A. B., P..B.. bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi Y. A. B., P..B.. a žalovaným bola dňa 20.9.2017 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. č. XX/XXXX/XXXXXXSRE (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal plácať v 95 splátkach, 94 vo výške 255,37 eura a posledná splátka vo výške 255,06 eura. V zmluve je uvedená výška úrokovej sadzby 5% p.a., ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 7,02% a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 25.912,23 eura. Podľa zmluvy bol úver poskytnutý na účel splatenia úveru. Konečná splatnosť bola 20.9.2025. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 7.5.2021 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
29. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá.
30. Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že jeho právny predchodca bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..
31. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom, tak aj z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
32. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
33. Žalovaný vo vyjadreniach namietal, že právny predchodca žalobcu neskúmal jeho bonitu. Žalobca ku skúmaniu bonity uviedol, že v žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný deklaroval dopytom do Úverového registra bankových informácií.
34. Zo žiadosti o poskytnutie úveru vyplýva, že žalovaný bol zamestnaný od 09/2012 s priemerným vymeriavacím základom 732 eur s mesačnou splátkou hypotekárnych a spotrebných úverov vo výške 345 eur a výškou úverového rámca kreditných kariet 650 eur.
35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou a dôsledne neskúmal schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, všetko v kontexte, že išlo o refinancovanie úveru. Právny predchodca žalobcu skúmal iba príjem žalobcu a jeho úverové zaťaženie. Vôbec neskúmal výdavky žalovaného a to náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda súdu nepreukázal, aby jeho právny predchodca skúmal výdavky žalovaného. Z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva. Je povinnosť subjektu, ktorý poskytuje finančné plnenie vo forme úverov, tieto okolnosti objektívne zistiť. Za týchto okolnosti právny predchodca žalobcu zjavne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej fikcie podľa § 11 ods. 2 zákona prvá veta, t.j., že nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
36. Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
37. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.3.2018, sp. zn. 7 Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“
38. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
39. Ako už bolo vyššie uvedené právny predchodca žalobcu nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda Y. A. B., P..B.. nemohla postúpiť žalobcovi tzv. „živý úver“(konečná splatnosť 20.9.2025). Pokiaľ teda Y. A. B., P..B.. postúpila na žalobcu pohľadávku, konala v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách a aj v rozpore s § 17 ods. 1 zak. č. 129/2010 Z.z. , a preto je Zmluva o postúpení pohľadávky neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom - ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách).
40. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd žalobu zamietol.
41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.