Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-51-2017.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou V.. N. Q., vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. I., I.. XX.XX.XXXX, Z. I.R., I.. XX.XX.XXXX F. W. I., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky F. I., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. XX, Z. a otca W.. Z. I., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. XX, Z., o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletému F. I., I.. XX.X.XXXX, zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne, maloletému Z. I., I.. XX.X.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 115,- eur mesačne a k maloletému W. I., I.. XX.X.XXXX zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 115,-eur od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku súd návrh otca z a m i e t a.
Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného M. Z. R. zo dňa XX.XX.XXXX Č..N.. XXP/XX/XXXX- XX v spojení s rozsudok N. M. zo dňa X.X.XXXX Č..N.. XXCoP/XX/XXXX-XX v časti výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého F. na sumu 95,- eur mesačne a na maloletého Z. a maloletého W. na sumu 90,- mesačne na každého z nich, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho pomery. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému M. Z., I.. XX.X.XXXX, súdom určenú vo výške 70,- eur mesačne. Vzhľadom na svoj vek aj zdravotný stav sa mu doteraz nepodarilo zabezpečiť si trvalý pracovný pomer a tým aj pravidelný príjem. Má príjem len z príležitostných krátkodobých brigád, ktorý však nestačí na úhradu súdom stanoveného výživného na maloleté deti. Otec sa tak dostáva do omeškania s platením výživného a je nútený si potrebné peniaze aj požičiavať, pričom tieto svoje dlhy nie je schopný splácať. Za neplatenie výživného na maloleté deti bol v roku 2016 dokonca podmienečne odsúdený na trest odňatia slobody. Napriek snahe riadne si plniť svoje vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a snahe zamestnať sa, toto sa mu už dlhšiu dobu nedarí.
3. Matka nesúhlasila s návrhom na zníženie výživného a žiadala ho zamietnuť. Tvrdenia otca v návrhu považovala za zavádzajúce a klamlivé. Ďalšia vyživovacia povinnosť totiž vznikla otcovi detí ešte v roku 2013, pričom toto bolo aj jedným z hlavných dôvodov rozvodu ich manželstva. Otec sa k svojmu synovi narodenému z mimomanželského vzťahu dlho nepriznával, tvrdil, že dieťa nie je jeho a odmietal
na neho platiť výživné, za čo mu bol uložený aj podmienečný trest. Neschopnosť zamestnať sa na trvalý pracovný pomer otec odôvodňuje svojim vekom a zdravotným stavom. Nakoľko je však na otca vedených niekoľko exekučných konaní, nie je v jeho záujme mať prácu so stálym príjmom. Permanentne zneužíva sociálny systém, v minulosti čerpal dávky v hmotnej núdzi aj rôzne dotácie. Ako však už sám uviedol v predchádzajúcich súdnych konaniach, pracuje načierno v Rakúsku. V Srbsku vlastní majetok a má tu aj dôchodkový fond. Pri poslednom určení výživného bolo zohľadnené aj to, že rodina naďalej žila v spoločnej domácnosti a otec uhrádzal platby za byt a prispieval aj na stravu detí. Tieto výdavky sa mu znížili po odsťahovaní sa matky a maloletých detí zo spoločnej domácnosti. Na druhej strane medzičasom došlo k podstatnému zníženiu príjmu na strane matky, ktorej sa v januári 2015 narodil syn, s ktorým je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s dokladmi o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, potvrdením o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, rodným listom, obsahom pripojených spisov sp. zn. XXP/XX/XXXX a XXP/ XXX/XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného M.X. Z. R. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom N. M. O. Z. č.k. XXCoP XX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode boli maloleté deti I. - F., I.. XX.XX.XXXX, Z., I.. XX.XX.XXXX F. W. I.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky s právom oboch rodičov zastupovať ich a spravovať ich majetok. Otec bol povinný prispievať na výživu mal. F. sumou 140 eur mesačne, na výživu mal. Z. sumou 130 eur a na výživu mal. W. sumou 130 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.1.2014 s výnimkou výroku o výživnom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.8.2014 a vykonateľnosť dňa 16.8.2014.
6. V čase rozvodového konania rodičia spolu s maloletými deťmi naďalej žili v spoločnej domácnosti. Maloletý F. bol žiakom 3. triedy základnej školy, maloletý W. a maloletý Z. navštevovali predškolské zariadenie. Všetky tri deti sa liečili v imunoalergologickej ambulancii pre poruchy imunity a recidivujúce ochorenia dýchacích ciest. Matka detí bola zamestnaná, jej priemerný mesačný príjem činil 669,52 eur netto. Na maloleté deti poberala rodičovský príspevok spolu vo výške 249,50 eur mesačne a prídavky na deti spolu vo výške 69,30 eur mesačne. Otec detí bol od roku 2010 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, neoficiálne pracoval v Rakúsku, kde podľa vlastného vyjadrenia zarábal 400
- 500 eur mesačne. Platil všetky platby spojené s užívaním spoločného bytu či prevádzkou a údržbou auta a polovicu nákladov na stravu. V Srbsku si platil penzijné poistenie, ročne 25 000 až 28 000 dinárov. Matka i otec vyhlasovali, že majú vyživovaciu povinnosť len k spoločným maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva.
X. Okresný súd M. rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol vo výrokoch o výživnom a o nedoplatku na výživnom potvrdený rozsudkom N. M. O. B. č.k. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX, určil, že Z. I., I.. XX.X.XXXX je otcom maloletého M. Z., I.. XX.X.XXXX z matky R. Z., I.. X.X.XXXX. Maloletého M. zveril do osobnej starostlivosti jeho matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého M. sumou 70,- eur mesačne, počnúc dňom 21.1.2011, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.1.2011 do 31.8.2013 vo výške 1873,30 eur bol otec maloletého povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 30,- eur splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň uložil otcovi povinnosť zaplatiť k rukám matky maloletého sumu 538,15 eur titulom úhrady časti nákladov na zakúpenie detskej výbavičky.
8. Maloletý F. v súčasnosti navštevuje 7. ročník základnej školy a dvojičky Z. W. sú žiakmi X. G.. Matka uhrádza deťom obedy v škole spolu vo výške cca 80,- eur mesačne, za školský klub 30 eur mesačne. F. F. W. chodia na klavír, výdavky sú vo výške 45,- eur za jedného polročne.
9. Otec uvádza, že je vyštudovaný lekár so špecializáciou internista, psychológ. V preukaze totožnosti má uvedený titul MUDr., avšak doklady o ukončení štúdia údajne nemá k dispozícii V období od 11.6.2012 až do 30.4.2016 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Od 3.9.2017 sa zamestnal na 6 a pol hodinový pracovný úväzok v Tescu, jeho mesačný príjem je vo výške 376,- eur netto. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve rodičov matky. V Kosove vlastní starší rodinný dom, v ktorom býva jeho brat.
10. Matke sa dňa 25.1.2015 narodil syn V. G.. Momentálne je so synom na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Spoločne s maloletými deťmi býva v byte u svojho partnera. Partner matky je zamestnaný, jeho mesačný príjem je cca 600,- eur.
11. Otec pred súdom vypovedal, že za užívanie bytu, v ktorom býva, platí polovicu nákladov. Tieto hradí v hotovosti k rukám matky jeho bývalej manželky, ktorá v byte taktiež býva. Od septembra 2017 sa zamestnal na kratší pracovný úväzok. Nárok na starobný dôchodok mu zatiaľ nevznikol. Odmietol tvrdenia matky, že by mal nejakú prácu v Rakúsku. S maloletými deťmi sa stretáva málo, nakoľko mu matka v styku s nimi bráni. Na maloleté deti je schopný prispievať výživným v celkovej výške spolu 350,- eur mesačne. Je zadlžený u svojej sestry a predáva aj svoje osobné veci. Z príjmu sa mu vykonávajú zrážky na výživné na syna M..
12. Matka vypovedala, že od maloletých detí má informácie, že otec naďalej chodí pracovať do Rakúska, kam chodil aj počas trvania manželstva. Nesúhlasila so znížením výživného, nakoľko otec detí peniaze má a načierno pracuje ako masér. V súčasnej dobe je matka s najmladším synom na rodičovskej dovolenke. Spoločne s maloletými deťmi býva v byte svojho priateľa. Finančne jej pomáhajú aj jej rodičia.
13. Podľa kolízneho opatrovníka zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje primerané zníženie vyživovacej povinnosti. V pôvodnom konaní bola vyživovacia povinnosť odvodená nie od skutočného príjmu ale od možnosti otca, pričom súd poukázal na nedostatočnú snahu sa zamestnať. Aktuálne je otec zamestnaný v Tesco a.s. na čiastočný úväzok ( 6,5 hodín), pričom jeho mesačný príjem dosahuje výšku 376,- eur. Sotva možno otca podozrievať z toho, že účelovo odmieta lukratívne lekárske posty, len aby sa vyhol plateniu výživného, pričom treba brať do úvahy aj vek otca, ktorý by ho aj v prípade vybavenia si potvrdení o absolvovaní štúdia , znevýhodňoval. Otec je v dôchodkovom veku (64 rokov), čo výrazne znižuje jeho šance uplatniť sa na trhu práce a tejto skutočnosti si museli byť pri zakladaní rodiny vedomí obidvaja rodičia. I keby žili rodičia v spoločnej domácnosti, táto skutočnosť (otcov vek) by negatívne ovplyvnila ich ekonomické podmienky a deti by tento stav rodičov zdieľali. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, na druhej strane, žiaľ
musia aj „znášať“ nepriaznivé materiálne podmienky rodičov. Pričom vo všeobecnosti platí, že jedinec v dôchodkovom veku má nižšie zárobkové možnosti ako v produktívnom veku. Súd znížil vyživovaciu povinnosť otca minimálne, a to o 10,- eur mesačne na maloletého F. a o 15,- eur mesačne na maloletého Z. a W.. Ide o zníženie, ktoré by nemalo výrazne zasiahnuť do životnej úrovne maloletých detí, na druhej strane ako prezentoval otec, pre neho zníženie o 50,- eur mesačne na všetky tri deti znamená zabezpečenie si stravy na mesiac. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol, nakoľko výživné ako ho navrhoval otec bolo neprimerane nízke a samotný otec v priebehu konania pripúšťal vyššie výživné ako pôvodne navrhoval.
20. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.