Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/91/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Pavol Zrník, s miestom podnikania Martina Hattalu č. 2159/40-64, Dolný Kubín, IČO: 31 044 646, právne zast. JUDr. Michalom Krnáčom, advokátom so sídlom P. O. č. XXX/XX, Z. a JUDr. Erikom Končokom, advokátom so sídlom P. O. č. XXX/XX, Z., pracovisko B. U. č. XX, X., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 104031660/2016 zo dňa 04.10.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo prvostupňovým rozhodnutím číslo: 103053755/2016 zo dňa 03.05.2016 určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Ing. L. Z. rozdiel v sume nadmerného odpočtu 36 409,21 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Zároveň mu znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2014 zo sumy 49 064,25 € na sumu 12 655,04 €. V odôvodnení uviedol, že v evidencii DPH - odpočítanie dane sa nachádza 5 prijatých faktúr od spoločnosti LABET, s. r. o., so sídlom Námestovo, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Ku každej priložil dodací list s rovnakým číslom, ako je číslo faktúry, kópiu certifikátu váhy a kvality od BOLMET S.A. Boleslaw a pri faktúre č. 1400071 aj medzinárodný nákladný list. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou LABET, s. r. o. správca dane požiadal národnú jednotku finančnej polície o predvedenie P. W., bývalého konateľa LABET, s. r. o.. Jeho pobyt však nebol zistený, bolo zistené, že voči menovanému bolo vyhlásené pátranie dňa 12.11.2014, adesu uviedol adresu T. D. Y., kde však nebol nájdený. Z uvedeného dôvodu nebolo možné menovaného predviesť na Daňový úrad Námestovo. Nahliadnutím do účtovných dokladov spoločnosti LABET, s. r. o. správca dane zistil, že v účtovných dokladoch sa nenachádzajú žiadne faktúry súvisiace s prepravou a jediným dodávateľom spoločnosti LABET, s. r. o. v zdaňovacom období január - apríl 2014 bola spoločnosť ZR COMPANY s. r. o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom. Správca dane teda začal preverovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi týmito spoločnosťami. Vypočul svedka Ing. Y. V., ktorý bol splnomocneným zástupcom zaniknutej spoločnosti ZR COMPANY s. r. o. (splnomocnený od 09.06.2014 do zániku spoločnosti). Spoločnosť mala konateľa T. P.. V čase, keď bol konateľom T. P., neobchodovala s komoditami, ktoré sú uvedené na faktúrach. Nemá ani skladové priestory, kde by mohla takéto množstvo tovaru uskladniť. S T. P. bolo ústne pojednávanie, na ktorom uviedol, že nedisponoval žiadnymi účtovnými ani daňovými dokladmi týkajúcimi sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov so spoločnosťou LABET, s. r. o.. Podpis na faktúrach nie je T. P. a ani pečiatka nie je ich. Konateľ T. P. sa nikdy neskontaktoval so spoločnosťou LABET, s. r. o, nikdy s ňou neobchodoval

a nepozná nikoho zo štatutárov tejto spoločnosti. Daň z týchto faktúr nebola priznaná ani odvedená, pretože o nich podľa vyjadrenia zástupcu spoločnosti nemali vedomosť. Predmetné dodávky tovaru neboli v čase, keď bol konateľom T. P., uskutočnené. Rovnako ako svedok V., aj svedok P. uviedol, že ZR COMPANY s. r. o. neobchodovala s komoditami, ktoré sú uvedené na faktúrach, podpis ani pečiatka na faktúrach vystavených pre spoločnosť LABET nie je jeho, nikdy sa neskontaktoval so spoločnosťou LABET, s. r. o., nepozná nikoho zo štatutárov tejto spoločnosti a predmetné dodávky tovaru neboli v čase, keď bol konateľom T. P., uskutočnené. Spoločnosť ZR COMPANY s. r. o. sa zlúčila so spoločnosťou SLOVRESPO, s. r. o., kde bol konateľom v čase od 13.05.2013 T. P.. Bolo zistené, že T. P. je bezdomovec, na sídle spoločnosti SLOVRESPO, s. r. o. sa nachádza činžový dom a nikde nie je uvedený názov spoločnosti, T. P. bol dňa 11.08.2014 vypočutý na Daňovom úrade Trenčín, kde uviedol, že spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o. nepozná a žiadne účtovné doklady nemá. Ďalej bolo zistené, že LABET, s. r. o. sa nenachádzala do 30.11.2014 v evidencii Sociálnej poisťovne ako platiteľ poistného na sociálne poistenie. Všetky získané informácie súvisiace s preverovaním uskutočnenia zdaniteľného plnenia a skutočnosť, že existencia faktúry nie je relevantným dôkazom skutočností, že k dodaniu skutočne došlo (ako dôkaz reálneho dodania tovaru boli predložené len faktúry daňovým subjektom LABET, s. r. o.), popierajú reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou ZR COMPANY s. r. o. pre spoločnosť LABET, s. r. o., z ktorých si daňový subjekt LABET, s. r. o. uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe vzniku daňovej povinnosti a následne je tým popretá reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia spoločnosťou LABET, s. r. o. pre odberateľa Ing. L. Z.. Nakoľko sú vystavené faktúry, ale nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru, nevznikla povinnosť platiť daň podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 o DPH, ale v zmysle § 69 ods. 5 citovaného zákona, t. j. uvedením dane na faktúre. Pritom však právo na odpočítanie z vystavených faktúr kontrolovaného daňového subjektu LABET, s. r. o. odberateľom nevzniká. Základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. Správca dane nemal pochybnosť o tom, že kontrolovaný daňový subjekt obchoduje so zinkom a predáva ho svojim odberateľom. Pochybnosti nastali u jeho dodávateľa. Nebolo preukázané, že plnenia fakturované pre kontrolovaný daňový subjekt, boli dodané dodávateľom LABET, s. r. o., ktorý je uvedený na dodávateľských faktúrach. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Správca dane šetrením spochybnil reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom LABET, s. r. o., ktoré by oprávňovalo kontrolovaný daňový subjekt na uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňový subjekt síce preukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia svojim odberateľom dôsledne vedenou evidenciou svojich výstupov a podkladov (vážne lístky, certifikáty váhy a kvality, atď.), čím ale nepreukázal reálnosť uskutočnenia dodávky zinku od spoločnosti LABET, s. r. o., ktoré šetrením a získanými dôkazmi správcu dane boli oprávnene spochybnené.

2. Napadnutým rozhodnutím číslo: 104031660/2016 zo dňa 04.10.2016 žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami a právnym posúdením prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že podľa § 24 ods. 1 a 4 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Na právny úkon alebo inú skutočnosť, rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie, a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak daňový subjekt nebol oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). V tomto preskúmavanom prípade platiteľ získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie dane z dodania tovaru, ktorého reálne dodanie nebolo preukázané, tzn. že označenej dodávateľskej spoločnosti LABET, s. r. o. ani nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH, pretože vznik práva na odpočítanie dane z tovaru sa v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH viaže na vznik daňovej povinnosti. Tak platiteľovi nemohol vzniknúť oprávnený nárok na uplatnené odpočítanie dane. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/18/2011 a 6Sžf/14/2012. Odvolanie sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 je neopodstatnené, nakoľko každý prípad je potrebné posudzovať individuálne vo všetkých súvislostiach. Predmetom sporu bola dôkazná núdza žalobcu, ktorú mu mal správca dane pričítať z dôvodu nepreukázania skutočností ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, t. j. osôb, s ktorými žalobca sám žiadne zmluvy neuzatváral, a teda tieto skutočnosti netvorili dôkazné bremeno daňového subjektu. V tomto preskúmavanom prípade odvolací orgán zistil, že správca dane od platiteľa konkrétne nevyžadoval preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal. Preukázaniu skutočností súvisiacich so zdaniteľnými plneniami a vznikom daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH na strane dodávateľa, resp. subdodávateľa bolo potrebné, aby

zúčastnené daňové subjekty vystupujúce ako dodávatelia/subdodávatelia prostredníctvom formálnych, personálnych, materiálnych a najmä štandardizovaných procesných prostriedkov v zmysle Daňového poriadku správcovi dane poskytli vierohodné informácie, z ktorých by bolo možné tvrdiť, že bola naplnená skutková podstata zdaniteľného plnenia v nadväznosti na skutočný obsah právneho úkonu. Vo vzájomnom prepojení s viacerými dodávateľmi/subdodávateľmi a obchodnými prípadmi, z ktorých plynú pre platiteľa nároky, len samotné uplatnenie práva na odpočítanie dane platiteľom z formálnej stránky je nepostačujúce, takýmto konaním by mohlo dochádzať k ľahkému zneužívaniu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, preto je potrebné prihliadať v rámci dokazovania na subsidiárne preukazovanie daných skutočností, ktoré vychádzajú z tvrdení platiteľa. Daňovou kontrolou správca dane podrobne preveroval obchodné vzťahy platiteľa s daňovým subjektom a zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa neboli preukázané počas výkonu daňovej kontroly a následne ani vo vyrubovacom konaní. Daňový subjekt LABET, s. r. o. vystupoval v tomto obchode ako „formálny dodávateľ“, ktorý deklaruje dodávky tovarov a služieb, pričom deklarované práce sa správcovi dane nepodarilo preveriť. V rámci uskutočnených svedeckých výpovedí neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktorými by bolo vierohodne preukázané reálne dodanie tovarov alebo služieb osobami vystupujúcimi ako prvotní dodávatelia, ich zaúčtovanie a odvedenie dane za zdaňovacie obdobie apríl 2014. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 401/09 o presune dôkazného bremena zo správcu dane na daňový subjekt.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podal správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Nebolo nijakým spôsobom zo strany správcu dane zdôvodnené, v čom spočívalo dôvodné podozrenie, na podklade ktorého bola začatá daňová kontrola. K argumentácii správcu dane, že daňový subjekt je povinný zaoberať sa činnosťou a informáciami o svojich obchodných partneroch uviedol, že žalobca, keď začínal obchodovať so spoločnosťou LABET, s. r. o., preveroval túto spoločnosť na portáli Sociálnej poisťovne, daňového úradu, ako aj všetkých zdravotných poisťovní. V tom čase daná spoločnosť nebola evidovaná ako dlžník v žiadnom registri dlžníkov, preto nebol dôvod pochybovať o dôveryhodnosti tejto spoločnosti. K existencii materiálneho plnenia/vzniku daňovej povinnosti uviedol, že predložil všetky potrebné listiny (faktúry, dodacie listy, kópie certifikátov váhy a kvality od BOLMET S.A. Boleslaw, analýzu obchodných prípadov, prijaté faktúry za prepravu, výpisy z účtu s prijatými úhradami od odberateľa Elektrovod Žilina, a. s., skladovú kartu za rok 2014), ktoré preukazujú, že k materiálnemu plneniu jednoznačne došlo. Správca dane nespochybnil dodávku, ale spochybnil to, že ju vykonala spoločnosť LABET. V rámci prvostupňového konania daňový subjekt uviedol dostatok dôkazov o tom, že vykládky a nakládky predmetného tovaru fyzicky realizovali zamestnanci daňového subjektu, o čom existuje evidencia, ako aj príslušná skladová evidencia, vrátane svedeckej výpovede L. U.. Z účtovnej dokumentácie vyplýva, že predmetný tovar nadobudnutý v apríli 2014 bol predaný a vyskladnený v októbri a novembri 2014. Správca dane mal časový priestor 65 dní na to, aby vykonal fyzickú kontrolu predmetného tovaru na sklade žalobcu, ale neučinil tak. Daňový subjekt nemá povinnosť držať tovar na sklade do doby, kým správca dane si preverí, či tovar sa nachádza v skladových priestoroch. Na základe toho došlo k porušeniu § 3 Daňového poriadku. Ďalšou námietkou bolo, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly zverejňoval informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva, nakoľko uvádzal informácie o iných daňových subjektoch (SLOVRESPO, s. r. o., ZR COMPANY s. r. o., LABET, s. r. o.). Navyše závery správcu dane sa líšia v tom, že v protokole zo dňa 29.06.2015 mal správca dane pochybnosť o tom, že vznikla daňová povinnosť a v rozhodnutí už nemá pochybnosť, či došlo k zdaniteľnému plneniu, ale spochybňuje reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom LABET, s. r. o.. Správca dane už počas daňovej kontroly vytvoril si názor na výsledok daňovej kontroly, keď uviedol v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2016, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane. Ďalej uviedol, že z § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tým, že žalobca predložil množstvo listinných dôkazov a bolo vykonané dokazovanie prostredníctvom svedeckých výpovedí, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Správca dane cielene hľadal nedostatky, čo môže inklinovať k šikanóznemu konaniu správcu dane. Poukázal na svedeckú výpoveď L. U., ktorý nevedel uviesť, kto je dodávateľom dodávok zinku, čo je logické, nakoľko uviedol, že každá jedna dodávka sa vykonávala tým istým spôsobom, nebol nikde žiaden rozdiel, jednotlivé dodávky sú uskladnené nie podľa dodávateľov, ale podľa poradového čísla, rozdiel je len v tom, že balenia boli dva druhy. Je nereálne, aby správca dane požadoval od skladníka, aby si pamätal názvy - obchodné mená dodávateľov, keďže sa evidencia viedla podľa poradového čísla. Reálnosť plnenia potvrdil aj právny zástupca odberateľa žalobcu Elektrovod Žilina, a. s. JUDr. Roman Ilčík. Rovnako reálnosť dodaného

tovaru potvrdil aj zástupca odberateľa CHEMTRADE AGLOBIS AG, Švajčiarsko. Podľa neho správne orgány neakceptovali predložené listiny a výpovede svedkov, čo je v rozpore s § 3 Daňového poriadku. Ďalej sa zaoberal teoretickými výkladmi jednotlivých pojmov Daňového poriadku a Zákona o DPH (základné zásady daňového konania, mechanizmus odpočítania DPH, atď.). Žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie daňového úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.03.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca sa k vyjadreniu vyjadril replikou zo dňa 17.08.2017. Navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný v duplike k podanej replike žalobcu zo dňa 30.08.2017 navrhol žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.

7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1, § 183 SSP) a zistil, že napadnuté rozhodnutie je v plnom rozsahu zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom ku dňu 30.04.2014 (ďalej Zákon o DPH) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (účinnosť do 31.12.2017) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

9. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, že vzhľadom na výsledky dokazovania, či už v rámci výkonu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní predmetného tovaru, konkrétne zinku elektrolytického 99,995 % dodávateľom žalobcu firmou LABET, s. r. o., ktorý ho mal nadobudnúť od spoločnosti ZR COMPANY s. r. o.. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, pričom nebol viazaný len návrhmi daňového subjektu, ale preveroval dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi žalobcom a jeho dodávateľom a následne dodávateľom žalobcu a jeho dodávateľom aj bez návrhu, a to za účelom zistenia riadneho skutkového stavu. Zhrnúc celé vykonané dokazovanie, správne spochybnil dodanie tovaru uvedenými spoločnosťami. Žalobca v daňovej kontrole predložil iba formálne doklady o zdaniteľnom obchode s dodávateľom LABET, s. r. o., pričom z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tento dodávateľ a jeho subdodávateľ ZR COMPANY s. r. o. neuskutočnili fakturované zdaniteľné plnenia, tak ako boli deklarované na dodávateľských faktúrach z apríla 2014 od dodávateľa LABET, s. r. o.. Za týchto okolností pochybnosti o spornom obchode boli oprávnené. Pokiaľ teda správca dane oprávnene spochybnil dôkazy predložené žalobcom, bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti správcu dane odstránil, pokiaľ chcel byť vo svojom uplatnení nároku na odpočet úspešný.

10. Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, súd ich jednotlivo vyhodnotil takto:

11. Čo sa týka námietky, že nebolo nijakým spôsobom zo strany správcu dane daňovému subjektu zdôvodnené, v čom spočívalo dôvodné podozrenie, na podklade ktorého bola začatá daňová kontrola podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, súd uvádza: V zápisnici o začatí daňovej kontroly z 29.07.2014 podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku je uvedený dôvod začatia daňovej kontroly, a to odkaz na zistenia uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní z toho istého dňa, spísanej so žalobcom. Tento dôvod je tiež zopakovaný v časti zápisnice o začatí daňovej kontroly: Priebeh ústneho pojednávania. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 29.07.2014 vyplýva, že žalobca ako dodávateľa zinku uviedol firmu LABET, s. r. o., ktorá ho mala telefonicky kontaktovať, pričom kontakt mal vykonať P. W., ako konateľ LABET, s. r. o.. Pokiaľ správca dane mal pochybnosti o dodávkach pre žalobcu od tohto subjektu, bolo začatie daňovej kontroly vo vzťahu k daňovému subjektu - žalobcovi dostatočne odôvodnené. Konkrétne skutkové okolnosti, ktoré boli dôvodom pre začatie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 3 Daňového poriadku, teda boli uvedené v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 29.07.2017, ktoré bolo vykonané priamo so žalobcom, ktorý preto musel mať vedomosti o tom, čo na uvedenom ústnom pojednávaní bolo konštatované. Tiež je potrebné konštatovať, že námietky smerujúce k obsahu zápisnice o začatí daňovej kontroly Ing. L. Z., s ktorým bola táto zápisnica spísaná, pri jej spísaní nevzniesol, bolo mu teda zrejmé, z akého dôvodu začala daňová kontrola. Táto námietka je nedôvodná.

12. Ďalšou námietkou bolo, že spoločnosť LABET, s. r. o. bola v čase začatia obchodovania so žalobcom dôveryhodná, a teda ďalej nebolo potrebné skúmať dôveryhodnosť tohto obchodného partnera. K tomu správny súd uvádza, že bolo úlohou žalobcu ako odberateľa vo vzťahu k dodávateľovi pristupovať s primeranou opatrnosťou pri konkrétnych dodávkach zinku počas celého obdobia obchodovania s týmto obchodným partnerom, a teda aj v apríli roku 2014. Nie je ojedinelá situácia, keď obchodný partner na začiatku obchodnej spolupráce sa javí ako dôveryhodný, avšak v priebehu obchodnej spolupráce, najmä ak trvá dlhšiu dobu, nastanú na jeho strane určité skutočnosti, ktoré jeho dôveryhodnosť ako obchodného partnera spochybňujú. Pokiaľ by tejto otázke žalobca venoval dostatočnú pozornosť aj v apríli 2014, bol by zistil, že tento dodávateľ v skutočnosti zinok nedodal, že nebola vykonaná preprava tovaru pre túto firmu ako dodávateľa žalobcu a ďalšie skutkové okolnosti. Tá skutočnosť, že žalobca by mal počas celého obdobia obchodovania s určitou obchodnou spoločnosťou byť primerane obozretný pri uskutočňovaní obchodných prípadov, vyplýva z možnosti zneužitia systému odpočítania dane z pridanej hodnoty založeného na princípe daňovej neutrality. Pokiaľ daňový subjekt nepristúpi k takýmto krokom, vystavuje sa riziku, že mu nárok na odpočítanie dane z takýchto obchodov nebude uznaný z daňového hľadiska. Keďže táto povinnosť daňového subjektu ako obchodnej spoločnosti nevyplýva z konkrétnych ustanovení či už Obchodného zákonníka alebo iného hmotnoprávneho predpisu, nie je možné ju sankcionovať, môže mať však vplyv na prípadné neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

13. Ďalšou námietkou bolo, že žalobca predložil celý rad listinných dôkazov a boli tiež vykonané aj svedecké výpovede, ktoré svedčia o tom, že k materiálnemu plneniu došlo. Aj táto námietka je nedôvodná. K tomu správny súd uvádza, že v správnom konaní muselo byť preukázané nielen to, že došlo k materiálnemu plneniu ale i tá skutočnosť, že materiálne plnenie dodal dodávateľ uvedený na faktúre, pričom musí ísť o reálne plnenie podľa faktúr. Z takto definovaného skutkového stavu, ktorý je potrebné preukázať, potom vyplýva, že tento skutkový stav nemôže byť preukázaný osamotene len listinnými dôkazmi, a to faktúrami, dodacími listami k faktúram, ktoré sú len formálnou podmienkou pre uznanie odpočtu dane. Reálne plnenie dodávateľom uvedeným na faktúrach musí byť preukázané aj ďalšími dôkazmi, ktoré vo svojom súhrne bez akejkoľvek pochybnosti preukazujú dodanie reálneho plnenia dodávateľom. Tieto dôkazy sú v každom konkrétnom prípade rôzne. V danom prípade takýmito dôkazmi bez ďalšieho nie sú certifikáty váhy a kvality od BOLMET S.A., Boleslaw, lebo tie nepreukazujú dodanie konkrétnej dodávky zinku od LABET, s. r. o.. Špecifikujú len hmotnosť a kvalitu určitého tovaru uvedeného na týchto certifikátoch. Takýmto dôkazom nie je ani analýza obchodných prípadov, ktorú vyhotovil samotný žalobca, ani skladová karta za rok 2014, ktorá preukazuje len konkrétne zásoby na skladu žalobcu v roku 2014. Takýmto dôkazom nie je ani dôkaz o dodaní tovaru odberateľom žalobcu firmám Elektrovod Žilina, a. s. a CHEMTRADE AGLOBIS AG, pretože na splnenie podmienky na odpočet danie nie je právne relevantné, či vôbec alebo komu konkrétne bol následne tovar daňovým subjektom dodaný. Právne relevantné je preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa daňového subjektu, a tiež to, že tento si voči daňovému subjektu daň uplatnil, teda podmienky sa viažu na dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na námietku žalobcu, že bolo potrebné vykonať ohliadku v sklade žalobcu, z ktorej malo byť zrejmé, že sa tam

tovar skutočne nachádzal. Správny súd konštatuje, že správne postupoval prvostupňový orgán, keď túto ohliadku nevykonal, keďže táto ohliadka nebola potrebná. Správca dane ani žalovaný nerozporovali existenciu tovaru na sklade žalobcu, ale jeho dodanie od LABET, s. r. o.. Pokiaľ sa teda na sklade žalobcu určitý tovar nachádzal, vzhľadom na charakter tovaru a jeho neoznačovanie v sklade podľa dodávateľov, nepreukazovalo to tú skutočnosť, že tento tovar bol od dodávateľa LABET, s. r. o. dodaný. Z uvedeného treba vyvodiť právny záver, že predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom nie je existencia tovaru a jeho následné dodanie jeho odberateľom, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre (rovnako rozsudok NS SR č. k. 1Sžf/91/2015 zo dňa 24. januára 2017).

14. Je teda potrebné konštatovať, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca a ktoré podľa neho majú preukázať dodanie zdaniteľného plnenia od LABET, s. r. o., túto skutočnosť nepreukazujú. Správca dane mal na základe vykonaného dokazovania (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) oprávnené pochybnosti, že LABET, s. r. o. nemohla tovar dodať. Že tieto pochybnosti správcu dane boli oprávnené, o tom svedčia tieto správcom dane zistené skutkové okolnosti: -Jediným dodávateľom LABET, s. r. o. v období apríl 2014 mala byť firma ZR COMPANY s. r. o., pričom jej konateľ v tomto období T. P. uviedol, že nemá žiadne doklady k dodávkam pre LABET, s. r. o. a jeho spoločnosť so spoločnosťou LABET, s. r. o. nikdy neobchodovala, pečiatky na faktúrach sú nepravé, ako aj podpisy na nich. Poprel teda akúkoľvek spoluprácu firmy ZR COMPANY s. r. o. s LABET, s. r. o.. -Žalobcom uvedený dopravca zinku (parita DAP, Oravská Poruba) nemala faktúru súvisiacu s prepravou tovaru pre žalobcu v účtovníctve (v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z.), čo podporuje tvrdenie, že preprava nebola uskutočnená, keďže povinnosťou v zmysle Zákona o účtovníctve je zahrnúť takúto faktúru do účtovníctva. -Splnomocnený zástupca ZR COMPANY s. r. o. Ing. Y. V. uviedol rovnako ako svedok T. P., že jeho firma neobchodovala s LABET, s. r. o., daň z faktúr pre LABET, s. r. o. nebola priznaná ani odvedená. -Domnelý dodávateľ dodávateľa LABET, s. r. o. ZR COMPANY s. r. o. bol 18.07.2014 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra zlúčením so spoločnosťou SLOVRESPO, s. r. o., pričom konateľ tejto spoločnosti T. P. poprel, že by vôbec poznal spoločnosť ZR COMPANY s. r. o., a tiež spoločnosť SLOVRESPO, s. r. o.. -Konateľ LABET, s. r. o. v 04/2014 P. W. je nekontaktnou osobou a bolo naň vyhlásené celoštátne pátranie. Tiež bolo preukázané, že firma LABET, s. r. o. bola v čase jej právnej existencie nekontaktná, keďže nový konateľ bol ustanovený až od 26.06.2015. Okrem toho dodávanie kovov LABET, s. r. o. nemá ani v predmete činnosti; v predmete činnosti figuruje len veľkoobchod vo všeobecnosti. Uvedené je neobvyklé vzhľadom na špeciálny predmet dodania tovaru, ktorým bol zinok elektrolytický 99,995 %. -Ani svedok U. (skladník žalobcu) a svedok G. N. a CHEMTRADE AGLOBIS AG. ako odberatelia žalobcu nepreukázali dodanie tovaru žalobcovi dodávateľom uvedeným na faktúre.

15. Z uvedených skutkový zistení správcu dane vyplýva, že jediný dodávateľ dodávateľa žalobcu spoločnosť ZR COMPANY s. r. o. nedodala dodávateľovi žalobcu firme LABET, s. r. o. tovar uvedený na faktúrach. Preto ho tento dodávateľ (keďže jeho jediným zdrojom tohto tovaru mohla byť len spoločnosť ZR COMPANY s. r. o.) žalobcovi nemohol dodať a ani mu ho nedopravil. Ak aj žalobca mal na sklade určitý zinok, nebolo preukázané, že ho dodal dodávateľ LABET, s. r. o, čo nepotvrdil ani svedok U. ako skladník žalobcu. Túto skutočnosť svedok ani nemohol potvrdiť vzhľadom na svoju funkciu skladníka, ktorý nemá vo svojej pracovnej náplni, aby sa zaoberal tým, kto je konkrétnym dodávateľom jednotlivých dodávok, ktoré prichádzajú na sklad a aj vzhľadom na evidenciu tovaru v sklade, ktorý nebol označovaný podľa dodávateľov. Týmto súd aj vyhodnocuje ako nedôvodnú námietku žalobcu o tom, že je prirodzené, že svedok U. nevedel uviesť, kto bol dodávateľom jednotlivých dodávok zinku, hoci sa ho na to správca dane opýtal, v čom videl žalobca možnosť šikanózneho konania správcu dane voči nemu. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že nepovažuje takto kladenú otázku svedkovi za takú, ktorá by takýto (šikanózny) postup správcu dane naznačovala. Na danú otázku svedok odpovedal podľa jeho vedomostí, t. j. tak, že určiť dodávateľa konkrétnej dodávky nevie, čo správca dane aj vyhodnotil v komplexnom súhrne vyhodnotenia jednotlivých dôkazov. V podstate sa jednalo o vykonanie dôkazu, ktorý vo svojom dôsledku nemal preukaznú hodnotu, čo správca dane aj vyhodnotil.

16. Celkovo teda vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke, že žalobcom predložené listinné dôkazy preukázali existenciu zdaniteľného plnenia firmy LABET, s. r. o. pre žalobcu v zdaňovacom období 04/2014, možno konštatovať, že tieto dôkazy túto skutočnosť nepreukázali. Naopak, správca dane

nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní dodávok od tohto dodávateľa žalobcovi na základe predložených faktúr. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR III.ÚS 401/2009-17 zo dňa 16. decembra 2007, podľa ktorého daňový subjekt má v konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 vtedy účinného Zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatnenia zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. V danom prípade teda správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na daňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených správcom dane. V danom prípade žalobca žiadne takéto dôkazy nepredložil a preto neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Preto je táto námietka v plnom rozsahu nedôvodná.

17. Čo sa týka ďalšej námietky, že správca dane zverejňoval informácie, ktoré sú predmetom daňového tajomstva a týkajú sa iných daňových subjektov, súd poukazuje na to, že správca dane má právo preveriť celý obchodný reťazec, v ktorom figuruje žalobca a jeho dodávateľ, pričom preverované firmy ZR COMPANY s. r. o., SLOVRESPO, s. r. o. a LABET, s. r. o. jednoznačne figurujú v tomto reťazci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok ESD C-78/12 Evita-K EOOD, podľa ktorého (bod 38) v rámci celkového posúdenia môže vnútroštátny súd zohľadniť dôkazy týkajúce sa plnení, ktoré predchádzali plneniu dotknutému vo veci samej alebo po ňom nasledovali, ako aj doklady, ktoré sa ich týkali. Okrem toho prípadné porušenie procesných práv iných daňových subjektov nemá aktívnu legitimáciu namietať žalobca v žalobe, pretože sa prípadné porušenie práv netýka subjektívnych práv a povinností žalobcu, ale tretích osôb.

18. Čo sa týka námietky, že závery správcu dane sa líšia v protokole zo dňa 29.06.2015 a v rozhodnutí zo dňa 03.05.2016, k tomu súdu konštatuje, že pokiaľ správca dane v protokole konštatoval, že má pochybnosť o tom, že vznikla daňová povinnosť a v rozhodnutí konštatoval, že má pochybnosť o reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom LABET, s. r. o., takéto konštatovania správcu dane sú v súlade. Dodávateľovi totiž nevznikne daňová povinnosť vtedy, ak nie je preukázaná reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Teda v podstate ak správca dane uvádzal pochybnosť o vzniku daňovej povinnosti, musel mať pochybnosť o predpoklade vzniku daňovej povinnosti, ktorým je reálnosť uskutočnenia zdaniteľného plnenia dodávateľom žalobcu. Táto námietka je taktiež nedôvodná.

19. Ďalšia námietka sa týkala toho, že si správca dane už počas daňovej kontroly vytvoril názor na výsledok daňovej kontroly, keď konkrétny záver uviedol už v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2016. Súd k tomu konštatuje, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by správca dane vyhodnotil skutkovú situáciu a urobil si právny názor počas daňovej kontroly, ako to uviedol žalobca v žalobe. Tento právny názor uvedený na ústnom pojednávaní dňa 19.04.2016 bol vyslovený až po ukončení daňovej kontroly tesne pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Ústne pojednávanie dňa 19.04.2016 bolo totiž určené už na prerokovanie pripomienok a dôkazov k vydanému protokolu zo dňa 29.06.2015. Uvedené konštatovanie mohol správca dane učiniť, keďže už bola daňová kontrola a dokazovanie ukončené a vykonané dokazovanie ho oprávňovalo vysloviť tento právny záver.

20. V ďalšej námietke opätovne žalobca konštatuje, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľov jeho dodávateľa, poukazujúc na rozsudok NS SR 3Sžf/1/2011. Správny súd už vyššie v tomto odôvodnení konštatoval prenos dôkazného bremena, ktoré na začiatku ťaží žalobcu ako daňový subjekt, na správcu dane a následne, pokiaľ správca dane odôvodnene spochybní dôkazy predložené daňovým subjektom, ďalší prenos dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt, čo sa stalo aj v danom prípade. K použitiu rozhodnutia

NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 súd uvádza, že podľa tohto rozhodnutia musí byť preukázaná nesporná existencia nakúpeného materiálneho plnenia, a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa. Aby mohol byť vykonaný odpočet DPH, v zmysle tohto rozhodnutia je potrebné splniť kumulatívne podmienku 1) nutnosť existencie plnenia zo zdaniteľného obchodu v zachytenej materiálnej forme (napr. realizácia stavby z dodaných prvkov či zásoby tovaru na sklade) a 2) údaje na faktúre musia byť hodnoverné, t. j. štandardným spôsobom preukazujú realizáciu zdaniteľného obchodu v zmysle záväzkových vzťahov. Iba samotná existencia faktúry nie je ani podľa tohto rozhodnutia dôkazom. V danom prípade však nebola splnená prvá kumulatívna podmienka, a to preukázanie existencie plnenia zo zdaniteľného obchodu v zachytenej materiálnej forme. V danom prípade totiž nebolo preukázané dodanie tovaru od firmy LABET, s. r. o. žalobcovi, keď skladové zásoby v sklade žalobcu nepreukázali, že by tovar uskladnený na sklade bol od konkrétneho dodávateľa LABET, s. r. o.. Nebola teda preukázaná materiálna forma zdaniteľného obchodu vo forme konkrétnej dodávky podľa jednotlivých faktúr. Už tá skutočnosť, že bolo preukázané, že dodávateľ uvedený na faktúre fyzicky nemohol tovar špecifikovaný na faktúre fyzicky dodať, preukazuje tú skutočnosť, že ani nemohlo byť preukázané konkrétne plnenie z týchto faktúr v materiálnej forme. Preto táto námietka je taktiež nedôvodná.

21. Ďalšia námietka sa týkala šikanózneho konania správcu dane vo vzťahu k žalobcovi, čo by mala potvrdzovať i svedecká výpoveď svedka U., ktorý nemohol inak odpovedať na otázku správcu dane, len tak, že nevie uviesť, kto bol konkrétne dodávateľom jednotlivých dodávok uskladnených v sklade žalobcu. Správny súd sa s touto námietkou vysporiadal už vyššie. K tomu len dodáva, že svedok U. naozaj nebol schopný objektívne preukázať, aký subjekt na základe akého úkonu konkrétny tovar dodal. To však neznamená, že ho správca dane nútil, aby túto skutočnosť svedok preukázal. Naopak, žalobca (ktorý si bol vedomý nemožnosti preukázania tejto skutočnosti výpoveďou svedka U.) mohol navrhnúť na preukázanie tejto skutočnosti ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie o dodaní konkrétnych dodávok od LABET, s. r. o. preukázali, a to práve preto, že svedok U. toto nemohol zo svojej funkcie potvrdiť. Rovnako túto skutočnosť nemohol preukázať ani svedok G. N. (právny zástupca odberateľa žalobcu Elektrovod Žilina, a. s.), keďže tento sa vyjadroval len k odobratiu zinku odberateľom žalobcu, a nie k predchádzajúcemu stupňu reťazca, teda k vzťahu dodávateľ žalobcu LABET, s. r. o. - žalobca. Z rovnakých dôvodov túto skutočnosť nemohol preukázať svojou výpoveďou ani ďalší odberateľ žalobcu spoločnosť CHEMTRADE AGLOBIS AG. Ako bolo vyššie uvedené, žalobca však na preukázanie týchto tvrdení žiadne relevantné dôkazy neposkytol, ani ich vykonanie nenavrhol, a preto neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sú podmienkou pre uznanie jeho nároku na odpočítanie DPH z došlých faktúr od LABET, s. r. o..

22. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

23. O náhrade trov žalobcu rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 SSP a contrario), pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.