Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/5/2009

Zmenené rozhodnutím 21Cob/88/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanému: O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W. č. XXX, W. W., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Vačok, Vazovova č. 9/A, Bratislava, (pôvodne i za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova č. 9, Bratislava, zastúpený: HKP Legal s.r.o., Sasinkova č. 6, Bratislava,) o zaplatenie 12.601,56 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 5Cb/5/2009-426 zo dňa 09. januára 2018 takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti (odsek I.) m e n í a žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 11 771,36 eur s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 14.11.2006 do zaplatenia. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 86,82% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu : Q. W. U. U..G..C.., Ú.J. Č.. X, X., N. : XXXXXXXX, zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanému : O. W., B.. X.X.I., X. Š. W. Č.. XXX, W. W., zast. JUDr. Petrom Vačokom, advokátom so sídlom v Bratislave, Vazovova č. 9/A, za účasti vedľajšieho účastníka U. Z.Q. C., U. U. K. Č.. X, X., zastúpené splnomocnencom Advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Sasinkova č.6, o návrhu na zaplatenie istiny 12.601,56 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 10.287,29 € s úrokom omeškania 9,5% ročne z dlžnej sumy od 14.11.2006 až do zaplatenia, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Určuje sa, že dojednanie v článku 11 ods. 4 Všeobecných obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel spoločnosti OTP Leasing a.s., že leasingový prenajímateľ má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania neprijateľnou zmluvnou podmienkou, z ktorej je táto neplatná.

IV. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu pomernej časti trov konania vo výške 63,26%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

1. Platobným rozkazom vydaným Okresným súdom v Dunajskej Strede dňa 4.9.2008 č.k. XXRob/XX/ XXXX-XX bol zaviazaný žalovaný na zaplatenie pohľadávky pôvodne uplatnenej v korunách 379.634,70 Sk ( 12 601,56 € ), s úrokom z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy od 14.11.2006 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania na tom právnom základe, že medzi pôvodným leasingovým prenajímateľom C. I. H..U.. Q. XX, X. a žalovaným bola uzavretá leasingová zmluva, na základe ktorej bol poskytnutý finančný prenájom motorového vozidla Š. C., G. P. XXXX, ktoré prevzal na základe preberacieho protokolu dňa 29.1.2005 žalovaný a zaviazal sa po dobu 48 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť leasingové splátky a poistenie vo výške 11.962,-Sk (397,07€) podľa splátkového kalendára tým, že po ukončení leasingu mal právo odkúpiť predmet leasingu za dohodnú cenu 1.000,-Sk (33,19€). V dôsledku odcudzenia motorového vozidla a nesplnenia povinnosti odporcom zaplatiť leasingové splátky za sebou nasledujúce, pôvodný leasingový prenajímateľ ukončil predčasne leasingový vzťah . Uplatnil si finančné nároky proti žalovanému, ktoré zahrňovali súčet neuhradených leasingových splátok

47.941,50 Sk (1591,37€) do ukončenia zmluvného vzťahu, sumu penalizačných faktúr 993,-Sk (32,96€) a škodu na majetku 330.700,20 Sk (10.977,24€), čo predstavovalo zostatok istiny nezaplatených dohodnutých splátok, ktoré ostali neuhradené od predčasného ukončenia zmluvy. Dňom 30.1.2008 leasingový prenajímateľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na spoločnosť Q. W. U. U..G..C.., a vyzval ho na platenie pohľadávky v prospech tejto spoločnosti.

2. Proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor žalovaný tvrdiac, že došlo k odcudzeniu motorového vozidla dňa 23.4.2005, ktoré motorové vozidlo bolo riadne poistené na základe havarijného poistenia so spoločnosťou C. R. L. Č.. L. Z. XXXXXXXXXXX a v zmysle tejto zmluvy bolo motorové vozidlo aj poistené pre prípad krádeže, pričom poisťovňa odmietla plnenie dňom 25.10.2006, keď oznámila , že sa mu neposkytne poistné plnenie, odvolávaním sa na ustanovenie § 802 ods. 2 Obč.zák., pre nesplnenie zmluvne dojednaných podmienok. V ďalšom mal za to, že zmluva uzavretá medzi spoločnosťou C. I. a ním, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla, z obsahu ktorej je podľa neho zrejmé, že táto spĺňa podmienky zmluvy o kúpe prenajatej veci, z dôvodu ktorého mal za to, že uzavretá zmluva sa spravuje ustanoveniami § 489 a nasl. Obch. zákona, je v zmysle § 493 Obch. zákona prechádza nebezpečenstvo škody na veci na kupujúceho, t.j. na leasingového nájomcu vznikom kúpnej zmluvy. V dôsledku čoho nemohla vzniknúť uplatnená pohľadávka voči jeho osobe. Rovnako spochybnil aj výšku uplatnenej škody, odvolávajúc sa na uznesenie vydané v trestnom konaní, kde výška škody zistená policajným orgánom bola vo výške 150.000,-Sk/4979,09/. Rovnako spochybnil výšku úrokov z omeškania majúc za to, že táto nemohla byť dojednaná. V dôsledku včas podaného odporu zo zákona sa platobný rozkaz zrušuje a súd vo veci nariaďuje pojednávanie.

3. Rozsudkom zo dňa XX.X.XXXX, Č..W.. XCb/X/XXXX-XXX súd vyhovel návrhu, keď zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky 12.601,56 € s úrokom z omeškania 0,1% denne z dlžnej sumy ako aj trov konania, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods.2 Obchodného zákona. V dôsledku včas podaného odvolania žalovaným bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného vysporiadania sa s uplatneným nároku žalobcu, označeným jednak ako náhrada škody, ako aj penalizačných faktúr, zdôvodnenia nároku žalobcu titulom náhrady škody, ktorú vo väčšej miere súd považoval za pohľadávku doposiaľ nezaplatených mesačných splátok žalovaným, v dôsledku predčasného ukončenia leasingovej zmluvy.

4. Následne rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.4.2012 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky vo výške 1591,36 euro s úrokom z omeškania 9,5 % ročne z priznanej sumy od 14.11.2006 až do zaplatenia, keď vo zvyšku návrh zamietol a určil v časti všeobecných zmluvných podmienok za neprijateľné zmluvné podmienky v dôsledku čoho ich určil za neplatné. Uznesením W. U. P. O. Z. J. XX.X.XXXX, Č..W..XXCob/XX/XXXX - XXX bol zrušený rozsudok súd prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie , pre nesprávne právne posúdenie vzťahu medzi účastníkmi konania ako zmluvy o kúpe prenajatej veci podľa ustanovení Obchodného zákona § 489 a nasledujúce, hoci sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, v závislosti od toho nároku poškodeného na náhradu škody, na prechod nebezpečenstva škody na veci v prípade zmluvy o finančnom leasingu. Úlohou súdu bolo vysporiadať sa so všetkými argumentáciami účastníkov konania, ako aj výškou uplatnenej pohľadávky a vznesenou námietkou premlčania žalovaným.

5. Súd prvej inštancie následne zamietol žalobu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 12 601,56 euro titulom vyporiadania finančného leasingu z dôvodu jeho predčasného ukončenia, ktorý bol založený leasingovou zmluvou , na základe, ktorého právneho vzťahu bolo poskytnuté plnenie pre žalovaného a vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok dojednaných v článku X/X, X/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X H. XX/X obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel , z dôvodu ktorých bola zmluva celá neplatná, keď dospel k záveru, že sa jedná záväzkový vzťah medzi lízingovým prenajímateľom a žalovaným, ako spotrebiteľský, aplikujúc právnu úpravu uvedenú v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, s poukazom na právnu úpravu v § 23a, podľa ktorej právna úprava leasingovej zmluvy podriadil pod takzvanú typovú zmluvu, ktorou sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavretiu vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Rovnako o prenesení zodpovednosti za zničenie stratu, odcudzenie motorového vozidla, keď je leasingový nájomca naďalej povinný platiť leasingové splátky a ostatné platby súvisiace s lízingom, až do momentu vyjadrenia poisťovne, teda do ukončenia zmluvného vzťahu. Naopak na strane lízingového prenajímateľa táto zodpovednosť ako vlastníka daná

nie je, pričom leasingový nájomca v prípade porušenia podmienok platenia splátok leasingu riadne a v čas je povinný vrátiť predmet leasingu majiteľovi. Rovnako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá určuje dojednanie v prípade, ak bude leasingový nájomca v omeškaní s platením splátok lízingu, právo odobrať predmet leasingu a odstúpiť od zmluvy lízingovým prenajímateľom a povinnostiach lízingového nájomcu zaplatiť všetky dovtedy neuhradené splátky ako paušalizovaná náhradu škody, vzniknutú predčasným ukončením lízingového vzťahu. Pri vyhodnotení jednotlivých zmluvných podmienok, súd konštatovanie nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorým nemôže byť takouto dohodou poskytnutá ochrana , kde leasingovou zmluvou priznáva právo v širšom rozsahu leasingovému prenajímateľovi pri predčasnom ukončení zmluvy. Vzhľadom na okolnosti uzavretia zmluvy žalovaný nemal dostatok priestoru sa riadne oboznámiť so všeobecnými obchodnými podmienkami. V prípade neplatnej zmluvy vznikol nárok žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré neboli predmetom konania. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 17. 07. 2017, napadnutý rozsudok prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď konštatoval v súvislosti s rozhodnutím o zamietnutí návrhu a určení neplatnosti vo výroku rozsudku špecifikovaných zmluvných podmienok, že pre tieto nemôže byť celá lízingová zmluva považovaná za absolútne neplatnú. Nespochybnil postavenie žalovaného v konaní, ako spotrebiteľa. Konštatovala že prejednávanej veci nepochybne medzi účastníkmi vznikol vzťah založený zmluvou podľa § 269 ods. 1,2 Obchodného zákona a na vzájomné práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenie Obchodného zákona, čo nevylučuje, že predmetná zmluva je i zmluvou spotrebiteľskou, keď je na žalovaného potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní tejto zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda právny vzťah založený touto zmluvou je možné podriadiť pod príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Poukázal na právnu úpravu uvedenú v paragrafe 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka i z pohľadu § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej konštatoval, že z obsahu spisu vyplynulo, že lízingová zmluva obsahuje v sebe prvky zmluvy nájomnej aj kúpnej, kedy lízingový nájomca - žalovaný na určitý čas vec má v nájme, neskôr za úplatu ju získa do vlastníctva, čo mu zaručujú zmluvné podmienky pre leasingy daného motorového vozidla. Pri tzv. finančnom leasingu lízingová spoločnosť pri kúpe predmetu leasingu v prospech lízingového nájomcu, poukazuje dodávateľovi vozidla peňažné prostriedky, ktoré nájomca spláca a zároveň pri finančnom leasingu leasingový nájomca, v postavení spotrebiteľa po určitú dobu užíva cudziu vec a zmluva mu zaručuje po uplynutí určitej dohody získať vlastnícke právo k predmetu leasingu, ak dôjde ku kúpe poskytnutej veci. Rovnako konštatoval, že spotrebiteľské zmluvy, nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neplatnosť takýchto podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ak by bolo možné oddeliť od ostatných časti zmluvy. Poukázal na článok 9 Obchodných podmienok pre finančný prenájom, ktorý článok nebol súdom prvej inštancie vyhodnotený ako neprijateľná podmienka, na ktorý nadväzuje zmluva pre havarijné poistenie, ktorú žalovaný uzatvoril, ktorá okolnosť súd prevej inštancie nezohľadnil. Mal zato, že žalovaný si povinnosti, ktoré mu vyplývali s odkazom na článok 9 Obchodných podmienok nesplnil. Po odcudzení motorového vozidla zostal voči poisťovni pasívny, keď krádež neoznámil v bezodkladnej lehote, ale až po takmer štyroch mesiacoch keď na stanovisko a záver o neplnení z poistnej udalosti poisťovni nereagoval, hoci poisťovňa s ním, ako s účastníkom poistnej udalosti, riadne konala, rokovala, poistnú udalosť vyhodnotila s tým, že nárok na plnenie nevzniklo Rovnako konštatoval, že v tomto prípade bol žalovaný, ktorý bol povinný, ako poistený zmluvou zo dňa 29.01. 2005 voči poisťovni konať a to najmä pre rozpor, keď v poistnej zmluve bolo uvedené, že sú inštalované funkčné zabezpečovacie zariadenia, čo, ale nekorešpondovalo so záverom poisťovne a ktorým zistením sa mal súd prvej inštancie zaoberať v súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody a z toho pohľadu vec vyhodnotiť. Uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa nárokom označeným žalobcom ako náhrada škody, ktorá žalobcovi vznikla zo záväzkového vzťahu so žalovaným , ktorý si svoje povinnosti podľa záverov poisťovni nesplnil a tým nedošlo zo strany poisťovne likvidácii škody s náhradou. Považoval za porušenie povinnosti zo strany žalovaného zo záväzkového vzťahu, keď okamžite neoznámil poistnú udalosť poisťovni, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú je povinný žalovaný uhradiť. Tým, že žalovaný nebol súčinný pri vybavovaní poistnej udalostí, poisťovňa škodu zlikvidovala bez náhrady, čo zakladá zodpovednosť žalovaného z dôvodu porušenia záväzkovo-právneho vzťahu, ktorým žalobcovi vznikla škoda na majetku, ktorý si okrem iného uplatnil voči žalovanému. Mal za to, že nebezpečenstvo škody na veci prechádza okamihom prevzatia predmetu leasingu na lízingového nájomcu. Vzhľadom na nevykonanie dokazovania v tomto smere súd nesprávne vec posúdil a rozhodol. Uložil súdu prvej inštancie venovať sa nároku žalobcu titulom náhrady škody, ktorú si žalobca uplatňoval ,

keď nebolo prípustné, aby súd pre neprijateľnosť zmluvných podmienok vyhlásil celú zmluvu za neplatnú a žalobcovi nepriznal žiadnu časť žalovaného nároku.

6. V zmysle § 391 C.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie na nové rozhodnutie, je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu, svedka O. W. T.. oboznámením sa s listinnými dôkazmi Kúpnou a leasingovou zmluvou zo dňa 29.01.2005, preberacím protokolom zo dňa 29.01.2005, prílohy k leasingovej zmluve - Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve zo dňa 31.01.2005, výpisu z bežného účtu o vyplatení kúpnej ceny vozidla po odpočítaní akontácie, faktúry Č.. XXXXXXXX vystavená predajcom motorového vozidla Y. X. J., Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 31.10.2006, , návratky o doručení vyúčtovania, Obchodných podmienok pre finančný prenájom motorových vozidiel spoločnosti C. I., výpisu z Obchodného registra OS Bratislava č. XXXXX/B, pred žalobnej upomienky zo dňa 27.03.2008, návrhu poistnej zmluvy pre havarijne poistenie motorových vozidiel zo dňa 29.01.2005, zmluvné dojednania havarijného poistenia, faktúry č. K. XXXXXXX, potvrdenia o zaplatení zabezpečenia vozidla dňa 02.06.2009, spisu č. XXXXXXXX poistnej udalosti poisťovne OTP Garancia, vyšetrovacieho spisu OR PZ Bratislava 2, Č.. Č.:C.-XXX/X-C.-X.-XXXX, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci :

8. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal mu vyhovieť. V súvislosti s právnou argumentáciou zo strany žalovaného o posúdení nároku podľa Obch. zákona o kúpu prenajatej veci, kde prechádza vlastnícke právo a zodpovednosť za prenajatú vec momentom kúpy v zmysle § 492, poukázal na článok VII bod. 1 Všeobecných obchodných podmienok, kde odporca už pri uzavretí leasingovej zmluvy mal právo na odkúpenie predmetu leasingu dňom 29.1.2005, keď na základe leasingovej zmluvy prechádzajú všetky práva a povinnosti z prenajatej veci na leasingovému nájomcu. Leasingový nájomca bol v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, v dôsledku čoho on bol výlučne oprávnený jednať s poisťovňou a v prípade nezrovnalosti alebo nepriznania nároku si túto uplatniť voči poisťovni, hoci aj v súdnom spore. V tomto smere poukazoval na podporu svoje argumentácie na rozhodnutia Krajský súd vo Prešove zo dňa 17. 5. 2012 pod číslo spisovej značky XCob/XXX/XXXX, Krajského súdu v Nitre zo dňa 9.2.2012 pod spisovou značkou XXCob/XXX/XXXX ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 9. 2008 pod číslom XObdo XX/XXXX, na základe ktorých, leasingový prenajímateľ mal právo na zaplatenie zostávajúcich splátok do predpokladaného ukončenia leasingu ako plnenia zo zmluvy, čo však vychádza nie z posúdenia charakteru právneho vzťahu, ale zo samej podstaty a účelu finančného leasingu.

9. Podaním dňa 9.3.2012 žalobca špecifikoval pohľadávku, kde vyčíslil škodu na majetku vo výške 10.977,24 €, ktoré predstavovalo súčet neuhradených splátok a počnúc od ôsmej splátky až do 48 splátky, skutočne vyplatenú kúpnu cenu motorového vozidla spoločnosti Y. X. - J., s tým, že žalovaný porušil podmienky zmluvy v zmysle 7 bodu 2 písm. b/ Všeobecných obchodných podmienok, keď nesplnil povinnosti vyplývajúce mu z havarijného poistenia a poisťovňa odmietla plnenie , ktoré bolo vinkulované v prospech žalobcu, pre nezabezpečenie pieskovania skiel ku dňu uzavretia poistnej zmluvy. Svoj nárok dôvodil s poukazom na § 373 Obch. zákona nárokom na náhradu škody. Ďalšiu časť pohľadávky vo výške 1.591,36 € mal byť nedoplatok na tretej splátke vo výške 3,12 € a 4. až 7. splátka v celkovej výške 11.962,-Sk (397,06 €) ku dňu ukončenia zmluvy podľa článku 7 bodu 2 Obchodných podmienok. Keď žalovaný nezaplatil po sebe idúce dve splátky 4. 5., došlo k ukončeniu zmluvy. Žalobca si uplatnil splátky v plnej výške len do 7.8.2005, teda do 7. Splátky ,nie do doby momentu vyjadrenia poisťovne, ako to vyplýva z dojednaní vo všeobecných obchodných podmienkach. Výšku penalizačných faktúr 993 € žalobca nevedel zdokladovať.

10. Z výpovede žalovaného, ako aj zo stanoviska právneho zástupcu vyplynulo, že žalovaný mal v leasingovom prenájme motorové vozidlo, ktoré pôvodne mal mať v nájme jeho syn, rovnako menom O. W., od ktorého mal leasing prevziať. Uvedené motorové vozidlo malo byť odcudzené. Túto skutočnosť nahlásil polícii a poisťovni dal na vedomie jeho syn. Uznal, že po odcudzení motorového vozidla, prestal splácať leasingové splátky, ktorú skutočnosť mal opäť oznámiť jeho syn leasingovej spoločnosti. Tvrdil, že motorové vozidlo bolo riadne zabezpečené pred krádežou podľa požiadaviek poisťovne, keď boli vybavené pieskovaním všetky sklá motorového. Prevedenie zabezpečenia dokladoval faktúrou zo dňa

1.2.2005. Poprel, že by podpísal všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sa stali súčasťou zmluvy, hoci po nahliadnutí do zmluvy potvrdil, že podpis na zmluve je jeho podpisom aj na prílohe.

11. Právny zástupca žalovaného považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za neodôvodnený, vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi pôvodným leasingovým prenajímateľom. Trval na tom, že zmluva je zmluvou o kúpe prenajatej veci a tým, že došlo k uzavretiu leasingovej zmluvu, mal úmysel postupca obísť ustanovenia Občianskeho zákona v tomto smere, preto považoval niektoré časti zmluvy za neplatné, kde prenášal žalobca na žalovaného zodpovednosť od momentu jeho vzniku. Rovnako poukázal na to, že zmluva bola vopred pripravená a žalovaný nemal možnosť zasahovať do obsahu zmluvy. Považoval za neplatnú aj časť dojednania, kde žalovaný uzatvára poistnú zmluvu s poisťovňou s tým, že on je výlučne oprávnený s poisťovňou jednať, keď na strane druhej oprávnenie prevziať plnenie zo strany poisťovne bolo vinkulované v prospech žalobcu bez uvedenia konkrétnych dôvodov a bez povinností prenajímateľa. Trval na tom, že žalovaný v tomto konaní nemôže byť pasívne legitimovaný, nakoľko žalobca si tým mohol priamo uplatniť plnenie zo strany poisťovne. Súčasne vzniesol námietku premlčania s poukazom na ustanovenie Občianskeho zákona, kde v prípade náhrady škody platí subjektívna dvojročná lehota, ktorá mala uplynúť ešte pred podaním žaloby. V písomnom odvolaní proti rozsudku citoval ustanovenia § 106 Občianskeho zákona a 101 majúc za to, že minimálne splátky splatné 7. 5. 2005 a 7. 6. 2005 nedoplatok vo výške 3,12 eura boli nárokom už v čase podania návrhu premlčaným. Následne v záverečnej reči namietol premlčanie celého nároku, keď o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedná mal zistiť žalobca už dňom 19.5.2005 , ktorým dátumom mala byť vyhotovená plná moc žalobcom pre žalovaného k vybavovaniu poistnej udalosti.

12. Z predloženej písomnej zmluvy označená ako Kúpna a leasingová pod č. 051050/025 uzavretá dňa 29.1.2005 vyplýva, že túto uzavreli nájomca žalovaný O. W. - fyzická osoba, nepodnikateľ, a prenajímateľ spoločnosť C. I., ktorý odkúpil motorové vozidlo , predmet leasingu od dodávateľa Y. X. J., so sídlom Dunajská Streda. Predmetom leasingu bolo motorové vozidlo Š. C. , G. P. XXXX, za obstarávaciu cenu 540.000,-Sk (17924,72€) so zaplatením akontácie 167.275,-Sk (5.552,51€ ), dojednaná mesačná splátka 11.962,-Sk (397,07€) v počte 48 splátok mesačne s dojednanou RPMN 6,66 %. Zmluva neobsahovala dojednanie o úrokoch. Poistenie individuálne bolo dojednané povinné zmluvné poistenie. V ten istý deň bol spísaný preberací protokol o prevzatí motorového vozidla. Dohoda o platbách nájomného k leasingovej zmluve bola podpísaná dňa 31.5.2005 výlučne len leasingovým prenajímateľom, tak v čase podpísania leasingovej zmluvy nemohla byť súčasťou zmluvy a žalovaný sa s nimi ani nemohol pri podpise zmluvy oboznámiť. Splátky boli splatné vždy k 7. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc od 7.2.2005. Zahŕňali istinu a úroky spolu s inkasovaným poistným. V poslednej časti záverečných ustanovení zmluvy bolo dojednanie , že súčasťou zmluvy sa stali Obchodné podmienky pre finančný prenájom motorových vozidiel, všeobecné poistné podmienky vybranej poisťovni a poistná zmluva, preberací protokol, splátkový kalendár, ktorý je aj daňovým dokladom a v prípade nájomcu súkromnej osoby - nepodnikateľa, táto súhlasí, že leasingová zmluva sa riadi ustanoveniami § 262 ods. 1 Zák.č. 513/l991 Zb. v platnom znení.

13. Všeobecné zmluvné podmienky boli podpísané žalovaným v deň uzavretia zmluvy dňa 29.1.2005, v ktorom sa uvádza medzi inými, že poskytovateľom lízingu bol právny predchodca žalobcu. Podľa článku 11 bod 4 obchodných podmienok, leasingový prenajímateľ mal právo požadovať od leasingového nájomcu zabezpečenie úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

14. Súhlasnou výpoveďou strán sporu bolo nesporné, že došlo k odcudzeniu motorového vozidla, ktorú ohlásil dňa 23.4.2005 žalovaný, totožným menom, ako uviedol vo svojej výpovedí. Doručenie uznesenia o začatí trestného stíhania proti neznámemu páchateľovi bolo vykázané 23.4.2005, ako to vyplýva z návratky z vyšetrovacieho spisu. Dňom 10.8.2005 bolo vydané uznesenie Úradom justičnej a kriminálnej polície C. L. X. X o prerušení trestného stíhania a v ten istý deň sa nachádza úradný záznam na číslo listu 15 vo vyšetrovacom spise, o nečinnosti žalovaného zabezpečiť plnú moc od leasingového prenajímateľa, kontaktovaný políciou. Zo spisu poisťovne R. L., evidované pod číslom XXXX XXX poistná udalosť mala byť ohlásená prostredníctvom internetu žalovaným dňa 18. 8. 2005, štyri mesiace po poistnej udalosti. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo záverečnej správy o poistnej udalosti s dátumom vyhotovenia 13.10.2006, formy oznámenia poistnej udalosti, realizovaná internetom dňa 18. 8. 2005 . U. O. W. T.. potvrdil, že asi poistnú udalosť ohlásil prenajímateľovi on, keď žalovaný neovládal dobre jazyk slovenský.

15. Žalobca v tejto súvislosti predložil plnú moc od lízingového prenajímateľa datovanú 19.8.2005 k jej podpisu na originál dokladu pri overení pravosti podpisov štatutára lízingového prenajímateľa, datovaný a podpísaný už v roku 2004. Zástupca žalobcu to dôvodil tým, že vzhľadom na zabezpečenie podpisov štatutárom pre konkrétny prípad, by bolo obtiažne. Uvedený doklad tým jednoznačne preukázal informovanosť lízingového prenajímateľa až dňa 19.8.2005 o škodovej udalosti. Informácia pre lízingového prenajímateľa poisťovňou o výsledku šetrenia bolo datované 25.10.2006, adresované leasingovej spoločnosti o nevyhovení žiadosti lízingového nájomcu na priznanie náhrady škody, pre nesplnenie podmienok dojednaných v zmluve. Vzhľadom na tieto skutočnosti leasingový prenajímateľ, preukázateľne najskôr sa dozvedel o poistnej udalosti po vyrozumení dňa 25. 10. 2006. Návrh bol podaný dňa 1.7.2008, dvojročná subjektívna premlčacia lehota počítaná od 26.10.2006 uplynula ku dňu 26.10.2008, v ktorej lehote bol nárok uplatnený.

16. Podľa § 52 ods.1 až 3 Obč. zákona v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

17. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Slovenský právny poriadok upravoval postavenia ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 643/l992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného 31.12.l992 do 30.6.2007, kde jeho ust. § 23a účinné obdobie od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvil tzv. typovú zmluvu, ktorou podľa citovaného zákona sa rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, typová zmluva nesmie obsahovať za a/ neprijateľné podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Rovnako s účinnosťou od 25.11.2004 do 30.6.2007 cit. Zákona § 23a definoval spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Obč. zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

20. V čase uzavretia zmluvy v januári 2005 platila novela Občianskeho zákonníka, s účinnosťou od 1.4.2004, kde ustanovenie § 52 ods. 1 č. novely č. 150/2004 Z.z. považoval za spotrebiteľské zmluvy

- kúpnu zmluvu. Zmluvu o dielo, alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy . V odseku 2 tohto ustanovenia, považuje za dodávateľa osobu, ktorá pri uzatváraní a pri plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava X Č..XXXX/B pôvodného veriteľa C. I. H..U.. vyplýva, že náplňou jeho činnosti medzi inými bolo aj poskytovanie leasingu dopravných prostriedkov. Na druhej strane odporca vystupuje ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Ôsma časť Občianskeho zákonníka upravuje záväzkovo právne vzťahy. V čase uzavretia predmetnej zmluvy definovanej podľa Obchodného zákonníka, ako nepomenovaná zmluva § 269 ods. 2 , takáto zmluva bola už vtedy definovaná ako spotrebiteľská podľa § 52 Obč. zákonníka, i v zmysle cit. § 23a Zák.č. 634/ l992 Zb. v platnom znení od 25.11.2004, i keď sa odvoláva na , jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch, kde jedným z účastníkov bol spotrebiteľ a na strane druhej subjekt, ktorý koná v rámci svojej obchodnej činnosti.

22. Zákon číslo 258/2001Z.z.o spotrebiteľských úveroch (účinný do 30. 06.2006) v paragrafe 1 ods. 1 vymedzuje predmet zákona a súčasne v odseku 2 a 3 citovaného zákona taxatívne uvádza na ktoré zmluvy sa nevzťahuje .Podľa ods.2 citovaného ustanovenia písm. b) zákona sa uvádza, že predmetný

zákon sa nevzťahuje na zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu. V danom prípade nebolo sporným, že predmetná zmluva takýto nájom veci s dohodnutým právom kúpy prenajatej veci po splatení sumy, ktorá bola poskytnutá postupcom na predmet zmluvy, v splátkach, zabezpečuje.

23. Podľa § 51 Obč. zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

24. Podľa § 262 ods.1 Obchodného zákona v platnom znení, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

25. Zo zmluvy ani Všeobecných zmluvných podmienok o leasingu nevyplýva uzavretie dohody postupcu a žalovaného, ako zmluvných strán podľa § 262 Obchodného zákonníka. Jednostranné ustanovenie vo Všeobecných obchodných podmienkach nie je možné považovať za písomnú dohodu účastníkov tak, ako to má namysli ustanovenie § 262 Obchodného zákonníka. Obchodné záväzkové vzťahy upravuje osobitný predpis , ktorého pôsobnosť možno rozšíriť za podmienok § 262 Obchod. Zák. aj na oblasť mimo podnikateľského a obchodného prostredia. Ako už bolo vyššie uvedený, súd považoval vzťah medzi pôvodnými zmluvnými stranami, za občianskoprávny vzťah, uzavretý medzi postupcom ako podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorá má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a , že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne v klude, bez časového stresu, podľa svojej predstavy naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého to stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti, vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zánikom zmluvy, odstúpením postupcom od zmluvy zanikajú všetky povinnosti aj všetky vedľajšie záväzky. V článku 15 bod 6 všeobecných obchodných podmienok si účastníci v leasingovej zmluvy dojednaný, že ich vzťahy sa budú jak ustanoveniami Obchodného zákonníka v platnom znení súd má za to, že z takéhoto dojednania vo Všeobecných zmluvných podmienkach leasingu nevylučuje posúdenie zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka.

26. Podľa § 48 ods.1 a 2 Obč. zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

28. Podľa čl. 11 ods.2 Obchodných podmienok platných u postupcu v prípade, ak bude leasingový nájomca v omeškaní s platením je leasingový prenajímateľ po tom, ako doručil leasingovému nájomcovi upomienku a tento bezodkladne svoj dlh nevyrovnal, oprávnený motorové vozidlo leasingovému nájomcovi odobrať a od leasingovej zmluvy odstúpiť, čím sa stávajú splatnými všetky zostávajúce leasingové splátky. Takto zaplatené leasingové sa budú považovať za paušálnu náhradu škody, ktorá vznikla na strane leasingového prenajímateľa z dôvodu, že leasingový vzťah nemohol trvať po dohodnutú dobu a musel byť predčasne ukončený.

29. Podľa čl. 9 ods.8 Obchodných podmienok Leasingový prenajímateľ postupuje na leasingového nájomcu práva a nároky, ktoré mu vzniknú pri poškodení alebo odcudzení motorového vozidla zavinením tretích osôb a leasingový nájomca toto postúpenie prijíma. Leasingový nájomca je povinný v prípade vzniku týchto škôd alebo odcudzenia uplatniť všetky takto postúpené práva a nároky. Leasingový prenajímateľ vydá nájomcovi na jeho žiadosť podklady nevyhnuté pre uplatnenie postúpených nárokov.

30. Podľa § 420 ods.1 a 3 Obč. zák., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

32. Podľa § 442 ods. 1) Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa § 491 ods.1 až 3 Obč. zák., záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

34. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

35. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

36. Podľa § 100 Obč. zák., Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

37. Podľa § 101 Obč. zák. , Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

38. Podľa § 106 OZ, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

40. Ako už bolo uvedené leasingová zmluva bola uzavretá postupcom ako podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Za takého to stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Postupca v zmysle čl.12 bod2 Obchodných podmienok listom dňa 31.10.2006 pre porušenie zmluvných podmienok s okamžitou splatnosťou odstúpil od leasingovej zmluvy a vyzval žalovaného na zaplatenie 379 634,70 Sk, titulom finančného vyporiadania zahrňujúci súčet neuhradených leasingových splátok v sume 47 941,-Sk, zahrňujúce štyri neuhradené leasingové splátky vo výške 11 962,-Sk a zostatok jednej neuhradenej splátky 66,50 Sk, sumu penalizačných faktúr 993,00Sk, bez bližšej špecifikácie doložením podkladov a škodu na majetku vo výške 330 700.20,-Sk, ako zostatok istiny. Žalovaný prevzal doklad o odstúpení od zmluvy a vyúčtovaní nákladov postupcom dňa 08.11.2006. Pohľadávka vo výške 1.591,36 € mal byť nedoplatok na tretej splátke vo výške 3,12 € a 4. až 7. splátka v celkovej výške 11.962,-Sk (397,06 €) ku dňu ukončenia zmluvy podľa článku 7 bodu 2 Obchodných podmienok. Keď žalovaný nezaplatil po sebe idúce dve splátky 4. 5., došlo k ukončeniu zmluvy. Žalobca si uplatnil splátky v plnej výške len do 7.8.2005, teda do 7. splátky ,nie do doby momentu vyjadrenia poisťovne, ako to vyplýva z dojednaní vo všeobecných obchodných podmienkach.

41. Žalovaný ohlásil krádež motorového vozidla polícii dňa 24.05.2005 a až dňom 18.08.2005 dal túto skutočnosť na vedomie poisťovni syn žalovaného.

42. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. uzavretá medzi žalobcom ako podnikateľom a žalovaným ako spotrebiteľom. K odcudzeniu motorového vozidla došlo dňa 23. 04. 2005, ktorý deň bola udalosť oznámená polícii a poisťovni až 18. 8. 2005, čo potvrdila záverečná správa z poistnej udalosti zo dňa 13.10.2006, ktorú poisťovňa dala na vedomie postupcovi o výsledku šetrenia poistnej udalosti prípisom zo dňa 25.10.2006, doručené podľa prijímacej pečiatky postupcu dňa 31.10.2006. Týmto dňom sa dozvedel postupca o spôsobenej škode a kto za škodu zodpovedá, týmto dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba troch rokov podľa ustálenia § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba na uplatnenie nárokov na náhradu škody, vyčíslených vo finančnom vysporiadaní nárokov súvisiacich s predčasným ukončením leasingovej zmluvy, v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, začala plynúť dňom 31.10. 2006 a uplynula v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov 31. 10. 2008, a najneskôr v objektívnej premlčacej dobe troch rokov dňom 31.10.2009. Žaloba bola podaná 01.07. 2008. V čase podania žaloby boli premlčané

splátky splatné v 07.04.2005, 07.05.2005 a 07.06.2005, v ktorej časti súd žalobu zamietol z dôvodu, že pohľadávka v tejto časti sa stala nevymožiteľnou v dôsledku premlčania k nároku.

43. Z ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku ruší, ak nie právnym predpisom ustanovené alebo dohodnuté inak. Dôsledky odstúpenia od zmluvy spočívajú v jej zrušení od samého začiatku a odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zrušenej zmluvy. Odstúpením od zmluvy zanikajú pre svojich akcesorická povahu aj záväzky, ktoré sú od existencie hlavného záväzku (zmluvy) závislej, t. j. aj záväzky slúžiace k zabezpečeniu splnenia hlavného záväzku, preto nemôže sa žiadna zo zmluvných strán na základe zmluvy domáhať ich zaplateniu, keď právo na jej zaplatenie nemá žiadny právny základ. V zmysle ustálenia § 457 Občianskeho zákona bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca predmet leasingu žalovanému odobrať po odstúpení, ten však v dôsledku odcudzenia nemohol odobrať žalovanému. Záverečným finančným vysporiadaním vyčíslil žalobca škodu, ktorá mu predčasným skončením leasingu vznikla, v ktorej si zahrnul aj pohľadávky do odstúpenia od zmluvy, do zrušenia leasingovej zmluvy. Dôvod vznesenej námietky premlčania žalovaným, plynutie premlčacej doby, súd vzhľadom na uvedené posudzoval podľa § 101, § 103 a § 106 Občianskeho zákon.

44. Vzhľadom na porušenie povinností zo strany žalovaného, ohlásiť poistnú udalosť poisťovni v súlade z dojednaním v článku 9 Všeobecných obchodných podmienok, ako aj nesplnenia povinnosti zabezpečenia motorového vozidla požadovaným spôsobom, vznikla škoda žalobcovi nesplnením tejto povinnosti žalovaným, keď tým nedošlo k plneniu zo strany poisťovne, na ktorý by inak mu nárok vznikol ak by žalovaný túto povinnosť splnil . Škoda spočíva v zmenšení sa majetku žalobcu, ktorý by bol získal, v prípade riadneho trvania zmluvného vzťahu a tým vyplatením splátok, ktorú poskytol žalovanému pre účel finančného leasingu. Čo do rozdielu zamietnutej časti, ktorú súd posúdil ako nárok premlčaný priznal žalobcovi náhradu zvyšku lízingových splátok čo do istiny vo výške špecifikované v podaní žalobcu dňa 9.3.2012 , kde vyčíslil škodu na majetku vo výške 10.977,24 €, ktoré predstavovalo súčet neuhradených splátok počnúc od ôsmej splátky až do 48 splátky, v ktorej časti nebol nárok premlčaný. V tomto smere súd poukazuje na obdobné rozhodnutia súdov Krajského súdu Trnava číslo konania XXCo/XX/XXXX - XXX Z. J. XX. C. XXXX, W. X. Z. J. XX.XX.XXXX Č..U.. Z.. XCo/XXX/XXXX, W. U. X. X. Č..U..XXCob/ XXX/XXXX, zo dňa 21.12.2017.

45. V časti nároku na zaplatenie penalizačných faktúr v sume 993,-Sk, žalobca priznal, že od postupcu nevedel zabezpečiť podklady pre uplatnenie tohto nároku. Podľa § 132 ods.1 C.s.p. sú povinní strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Žalobca opakovane vo svojich podania uvádzal všeobecne, že suma 993,-Sk predstavuje úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za neskoré uhradenie splátok. Nie je zrejmé od kedy je počítaný, za aké obdobie by mal prislúchať. Súd žalobu v tejto časti zamietol, pre neunesenie dôkazného bremena na svoje tvrdenia žalobcom.

46. Podľa ust. Čl. 3 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica/

47.. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

48. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

49. Podľa ust. čl. 6 Smernice, Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

50. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.

51. Podľa § 53 Obč. zák. , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

52. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

53. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

54. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré lučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

55. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

56. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

57. Podľa § 53b Obč.zák. , Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

58. Pri preskúmaní obsahu základnej zmluvy s prihliadnutím na Všeobecné obchodné podmienky súd s poukazom na § 153 ods. 3 mohol v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka použitá v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. ch sú neplatné.

59. Podľa § 39 Obč. zák., Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

60. Podľa § 3 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

61. Podľa § 298 C.s.p. Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

62. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

63. Lízingová zmluva je typickou formulárovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ spravidla nemôže ovplyvniť, preto pri hodnotení a právnych dôsledkoch konkrétneho vzťahu, ak sú inak naplnené predpoklady prehodnotenia vzťahu ako spotrebiteľského, je spotrebiteľovi priznať ochranu v zmysle ustanovení upravujúcich postavenie spotrebiteľa.

64. Súdny dvor už v rade prípadov napr. vo veci S. H. S. - XXX/lXXX C. Q. H. Q. , P. P. S. - XXX/XX T. S. , P. P. S. - XXX/XX L. R., S. - XX/XX H. O. uzavrel, že systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/ EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení , pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom, alebo dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

65. Rozsah možnosti žalovaného oboznámiť sa so zmluvou potvrdil aj svedok O. W. T., ktorý bol, prítomný pri podpisovaní zmluvy, keď žalovaný mal 15 minút času na uzavretie zmluvy, pričom zmluva bola veľmi rozsiahla. Z toho potom vyplýva, že žalovaný podpísal zmluvu , označenú kúpnu a leasingovú, ktorá má jednu stranu, kde drobnými písmenkami je odkaz o platnosti všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sa uvádzajú na šiestich stranách , pričom v článku I v bode 2 uvádza, že tieto podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť ujednaní v kúpnej a leasingovej zmluve uzatvárané spoločnosťou OTP Leasing, ktoré všeobecné zmluvné podmienky opäť nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Buď bol donútený situáciou prijať tieto podmienky tak, ako sú mu podložené, alebo nepristúpiť na predmetnú zmluvu. Tým , že zmluva bola takto vopred predtlačená, vznikol nevyvážený vzťah medzi poskytovateľom služieb a spotrebiteľom, ktorý bol donútený rozhodnúť sa bez toho, aby mohol ovplyvniť podmienky zmluvy. Tento spôsob dojednania zmluvy je v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 písm. a/

Občianskeho zákonníka a považuje sa za neprijateľnú podmienku spôsobu dojednania zmluvy, preto je neplatná.

66. Súd vyslovil za neprijateľnú podmienku a určil, leasingový prenajímateľ má právo požadovať od leasingového nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, s odkazom na § 53b ods.1 Občianskeho zákona, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

67. V zmysle § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zákonníka, s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka v platnom znení, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia , ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškaniu ustanovuje vykonávací predpis.

68. Vykonávacím predpisom cit. ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka bolo v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu, nariadenie vlády SR č. 87/l995 Z.z. v zmysle ktorého § 3 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. Dňu omeškania splnením peňažného dlhu v rozhodnom období, výška úroku z omeškania takto ustanovená predstavovala 2 x 4,75% = 9,5% ročne, potom s poukazom na ust. § 54 ods. 1 obč. zákonníka, zmluvné podmienky upravené akoukoľvek spotrebiteľskou zmluvou, nemôžu sa odchýliť od Obč. zákonníka v neprospech spotrebiteľa, čo znamená, že ani dojednaná výška úroku spotrebiteľskej zmluve nemôže byť vyššia, než výška úrokov podľa Obč. zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ účastníci predmetnej zmluve o úvere dohodli úrok vyšší , ako horná hranica kogentne upravená v zmysle cit. Ustanovenia, spôsobilo to absolútnu neplatnosť tohto dojednania pre rozpor zo zákonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka v časti , ktorou dojednanie presahovalo kogentné stanovenú hornú hranicu úroku z omeškania 36,5% - 9,5% = 27% ktorú súd posúdil za nerovnomernú v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak ako to vyplýva aj z výroku rozsudku.

69. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

70. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

71..Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v časti uplatneného nároku, súd mu priznal pomernú časť trov konania vo výške 63,26%.

72. Podľa § 232 ods.2 až 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

73. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

74. Ustanovenie § 232 ods. 1 až 4 C.s.p. upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (3 dni), ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Súd umožnil žalovanému zaplatiť dlh v lehote 60 dní, keď okrem dôchodku 367,20 €, iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti svojou manželkou. Vlastní nehnuteľnosť vedenú na I. Č..XXX H. XXXX, W.. Ú. H. W., pričom jeho príjem neumožňoval ustáliť primerané splátky na úhradu dlhu najdlhšie do troch rokov. Žalovaný poskytnutím predlženej lehoty na splnenie dlhu dostal možnosť si vybaviť pôžičku na úhradu pohľadávky v dostatočnom časovom odstupe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3