Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-23-2016.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18P/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci manželov: M. trvale bytom G. zastúpená advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou ml., Advokátska kancelária Košice, Štúrova č. 20 a O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W.. XX, N., t.č. O.XX, G. zastúpený advokátom: JUDr. Július Buček, Advokátska kancelária, Humenné, Štefánikova č. 18, za účasti plnoletých detí: I. XX.X.XXXX,. v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX pred P., zapísané v knihe manželstiev O. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a .
Konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči plnoletým deťom I. z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, manželka, sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala rozvodu svojho manželstva, ktoré s manželom uzavreli dňa XX.X.XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že problémy v manželstve nastali postupne asi od roku XXXX, keď manžel odišiel pracovať do G. dochádzal asi štyrikrát ročne. Vtedy sa ich vzťahy začali ochladzovať, citovo sa obaja odcudzili a s manželom mimo prevádzkových vecí týkajúcich sa fungovania domácnosti spolu nekomunikujú. V dôsledku toho sa ich manželstvo rozpadá, k manželovi už neprechováva žiadne city a vzťahy v manželstve sú natrvalo rozvrátené a ona nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
2. V čase podania návrhu boli obe deti pochádzajúce z manželstva maloleté, ale v priebehu konania dňa XX.X.XXXX dovŕšil W. 3. Manžel podal vo veci písomné vyjadrenie dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že s návrhom manželky nesúhlasí. Podľa neho, skutočnosti uvádzané v návrhu sa nezakladajú na pravde, sú účelovým klamstvom s cieľom zakryť pravé dôvody, ktoré ju viedli k podaniu návrhu, preto s rozvodom manželstva nesúhlasí. Nepopieral, že v období od roku XXXX do X.X.XXXX pracoval v G. a toto dlhodobé odlúčenia od rodiny vedel vydržať hlavne vďaka podpore manželky a svojej rodiny. Nielen on chodil na Z. domov, ale chodievala do G. aj manželka a boli tam aj maloleté deti. Dokonca v určitom období uvažovali o tom, že v G. sa trvale usadia. Naposledy bol doma v V. počas prázdnin, ktoré prežil v príjemnej domácej, aj rodinnej atmosfére tak, ako každý rok, od kedy pracoval v G. Preto popieral tú skutočnosť, že by jeho pobyt v G. spôsobil rozpad rodiny. Skutočnosť je taká, že od P. má navrhovateľka nového priateľa, s ktorým už momentálne býva a žije v spoločnej domácnosti a v dôsledku toho maloleté deti často nechávala doma samé, aj v noci, počas víkendov a cestovala za svojim priateľom. V tom čase deti boli nútené postarať sa samé o seba. Keď prišiel domov na S. manželku doma nenašiel, a keď domov prišla, tak mu oznámila, že sa chce rozviesť, pretože je s ním nešťastná. Potom odišla a on sa o maloleté deti staral počas celých sviatkov sám. Preto musel situáciu v rodine riešiť svojím návratom
na Z. a napriek tomu, že sa snažil riešiť vzniknutú situáciu, manželka všetky riešenia odmietala. Tento stav však napriek tomu považuje za prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi, ktorý nemôže byť dôvodom na rozvod manželstva. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat, treba posudzovať intenzitu tohto rozvratu, ktorá musí byť vysoká, a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Na základe uvedeného žiadal, aby súd návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
4. S prihliadnutím na to, že deti pochádzajúce z manželstva v priebehu konania dovŕšili plnoletosť, navrhovateľka svoj návrh na úpravu rodičovských práv a povinnosti pre čas po rozvode manželstva voči týmto deťom vzala späť na pojednávaní dňa X.X.XXXX a žiadala konanie v tejto časti zastaviť. Manžel prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas so späťvzatím návrhu, ako aj so zastavením konania v tejto časti. Súd v tejto časti konanie zastavil v súlade s § 95 ods.1 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.).
5. Na základe uvedeného, predmetom konania zostal rozvod manželstva účastníkov konania.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich sobášnym listom a zistil, že u oboch manželov sa jedná o A. manželstvo, ktoré uzatvárali z lásky, pričom pred uzavretím manželstva sa poznali W.. Z manželstva pochádzajú W. 7. Manželka vo svojej výpovedi zdôraznila predovšetkým tú skutočnosť, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti dlhšiu dobu, vlastne od O.. Podľa nej, ich manželstvo aj predtým nebolo také, aké by malo byť a ona sa už dlhšiu dobu chystala rozviesť. Prihliadala však stále na záujmy detí, ktoré boli ešte maloleté. Dôvodom, prečo si s manželom nerozumeli, boli veľké rozdiely v povahách, majetnícke správanie sa manžela, ktoré sa prejavovalo v súkromnom a intímnom živote. Manžel mal snahu o všetkom rozhodovať. Okrem toho však manžel 10 rokov pracoval v zahraničí, domov chodieval iba štyrikrát do roka, a preto medzi nimi nastalo odcudzenie. V dôsledku povahového nesúladu a tohto odcudzenia odišla zo spoločnej domácnosti k svojmu priateľovi, deti zostali v domácnosti otca. Bolo to po tom, čo sa manžel vrátil R. a potom, čo ona podávala návrh na rozvod manželstva. Manželka vo svojej výpovedi vylúčila, že by sa ich manželstvo rozpadlo kvôli jej mimomanželskej známosti. Túto známosť má od P. a s týmto priateľom žije aj v súčasnosti. V podstate so svojím manželom vôbec nekomunikuje, s deťmi a stretáva. Od obdobia, od kedy sa odlúčili, nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Podľa nej o to neprejavil záujem ani manžel. Od leta XXXX nežijú spolu s manželom ani intímne, spoločne nehospodária od W.. Voči manželovi už nemá žiaden citový vzťah. Tvrdila, že nebola manželovi neverná, ale jednoducho od neho odišla.
8. Manžel vo svojej výpovedi tvrdil, že ich manželstvo riadne fungovalo a nemali v manželstve žiadne problémy, ktoré uvádza manželka. Podľa neho, manželka odišla zo spoločnej domácnosti a zanechala aj deti, aj jeho, z toho dôvodu, lebo si našla priateľa a žiaden iný dôvod nemala. Zistil to v W. keď sa vrátil dokov na vianočné sviatky. Vtedy zistil aj to, že od P. nechávala deti doma samé. Podľa neho už vtedy, keď sa vrátil na S. sa manželka zdržiavala u svojho priateľa a on sa vrátil z G. práve z toho dôvodu, že potreboval riešiť starostlivosť o maloleté deti. Z toho dôvodu on svoj podiel na rozpade manželstva nevidí. Napriek tomu, že po W. mal snahu kontaktovať manželku, snažil sa zistiť, čo sa vlastne deje, manželka o to záujem nemala. Po návrate z G. mal snahu predovšetkým stretnúť manželku náhodne, chcel sa s ňou dohodnúť na finančných záležitostiach, ale manželka o to záujem nemala. Po O. postupne záujem o stretnutie s manželkou stratil, lebo jednoducho ona nemala záujem s ním komunikovať a vlastne preto nekomunikujú ani doposiaľ. Odchod manželky zo spoločnej domácnosti bolo pre neho veľmi prekvapujúce. Citový vzťah voči manželke má stále zachovaný, avšak nevedel sa vyjadriť k tomu, ako si predstavuje obnoviť spolužitie s manželkou, ktorá to nechce.
9. Po vykonaní dokazovania právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči poukázal na to, že z výpovede účastníkov vyplýva, že v priebehu manželstva riešili finančné problémy, ktoré boli po strate zamestnania manžela. Manžel vo svojej výpovedi preukázal svoje povahové vlastnosti, podľa ktorých sa jednalo len o jeho účet, len o jeho peniaze, teda takto sa despoticky správal počas manželstva voči manželke, ktorá si potom povedala, že to nie je už ochotná trpieť, a preto si našla priateľa. Za takýchto okolností považoval návrh na rozvod manželstva za dôvodný.
10. Právny zástupca manžela po vykonanom dokazovaní naďalej tvrdil, že z dokazovania nevyplýva dôvod pre rozvod manželstva. To, čo uvádzala navrhovateľka, nie sú pravdivé dôvody, ale sú klamstvom, a preto je tu dôvod na zamietnutie návrhu.
11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
12. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa ust. § 19 ods. 1,2 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
14. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
15. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Rozvrat vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 ZR, nastáva prevažne vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z citovaných zákonných ustanovení. Zrušenie manželstva rozvodom neodôvodňuje podľa ust. § 23 ZR akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi. Záver o závažnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodčiniteľný, nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok hodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Kvalifikácia rozvratu vzťahov medzi manželmi sa posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi skutočne prejavuje v plnení účelu manželstva. Zo samotnej skutočnosti, že manželia po určitý čas nežijú v spoločnej domácnosti, ešte nemožno usudzovať, že ich manželstvo prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď nastane objektívny stav charakterizovaný ako vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý znemožňuje plnenie spoločenského účelu manželstva. Spoločenský účel manželstva pritom vyplýva z funkcií manželstva a rodiny ním založenej. Hlavným spoločenským účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
17. Vzhľadom na to, že v konaní o rozvod manželstva ide o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov, návrh na začatie konania o rozvode môže podať ktorýkoľvek z manželov, avšak vždy len jeden z nich. Na tomto procesnom postavení účastníkov v konaní o rozvod manželstva nič nemení ani stanovisko druhého manžela, ktorý návrh nepodal, zaujaté k návrhu na začatie konania. Preto jeho stanovisko odporcu v konaní o rozvod manželstva, či už v ňom zastáva názor zhodný s návrhom na začatie konania, alebo opačný názor, má vždy len povahu vyjadrenia a nijako sa netýka procesného postavenia účastníkov. Napokon nie je vylúčené ani to, aby druhý manžel svoj názor na rozvod manželstva zmenil v priebehu konania. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva preto súd nerozhoduje podľa toho, aké stanovisko vyjadril druhý manžel k návrhu, ale prísne posudzuje, či manželstvo účastníkov konania plní svoje poslanie dané Zákonom o rodine.
18. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k tomu záveru, že manželstvo účastníkov konania sa zmenilo na formálny zväzok dvoch ľudí, najmä s prihliadnutím na to, že od O. nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevychovávajú spolu maloleté deti a nežijú spolu manželským životom, ani intímne. Za takýchto okolností toto manželstvo neplní
svoje poslanie upravené zákonom o rodine, je trvale a hlboko rozvrátené. Pre rozhodnutie súdu nebolo dôležité, ako sa k návrhu vyjadril manžel, a ako hodnotil rozvrat manželstva, resp. že sa staval k podanému návrhu tak, že popieral akýkoľvek svoj podiel na rozpade manželstva. Pre rozkol v manželstve a rozpad manželstva stále sú potrební obaja manželia a obnoviť manželské spolužitie je tak isto možné iba na základe vôle oboch manželov. Pokiaľ by na základe vykonaného dokazovania existovala možnosť obnovenia manželského spolužitia, súd by toto manželstvo nerozviedol. V prejednávanom prípade je súd presvedčený o tom, že nie je žiaden predpoklad na obnovenie manželského spolužitia manželov. Podľa zváženia súdu už aj vzhľadom na dĺžku konania mali účastníci dostatočný priestor na to, aby si manželia k sebe našli cestu a spolužitie obnovili. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, ani manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal, od marca 2016 neurobil žiaden pokus o obnovenie manželského spolužitia, lebo sám dospel k tomu záveru, že manželka o to záujem nemá. Naviac manželka naďalej udržiava mimomanželskú známosť, ktorú považuje za perspektívnu a ktorá bezosporu bola jedným z dôvodov rozpadu manželstva účastníkov konania. Ďalšími dôvodmi rozpadu ich manželstva, podľa zváženia súdu bolo dlhodobé odlúčenie manžela od rodiny v dôsledku jeho práce v zahraničí a následné odcudzenie manželov.
19. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.