Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Csp/22/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, Michalská 18, Bratislava, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, IČO: 47 239 921, Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: P. S., N.. XX.X.XXXX, A. A.- T., A., o zaplatenie 181,15 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou, doručenou súdu dňa 8.2.2017, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 181,15 Eur, úroku vo výške 68,70 Eur, úroku z omeškania vo výške 15,80% ročne zo sumy 126,48 Eur od 1.2.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.6.2009 uzavreli strany zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky. Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 1.660,-Eur. Žalovaná bola oprávnený úver čerpať jednorazovo dňa 30.6.2009. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 60 anuitných splátkach, splatných k 15.dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.7.2009, pričom výška splátky činila 39,93 Eur. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 15,80%. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.2.2014. Žalobca žiadal od žalovanej úhradu istiny 126,48 Eur, úroku 7,51 Eur vyčísleného ku dňu 15.2.2014, úroku 68,70 Eur v období od 16.2.2014 do 31.1.2017 a úroku z omeškania 47,16 Eur , vyčísleného ku dňu 31.1.2017.

2.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 8.1.2018. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí boli na pojednávanie riadne predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

4.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise: zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.6.2009, výpisom z účtu žalovanej, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery, účinnými odo dňa 8.4.2009, poslednou

výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 13.12.2013, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 16.2.2014, prehľadom splátok žalovanej.

5.Z obsahu priloženej zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.6.2009 č. XXXXXXXXXR ( ďalej len "zmluva o úvere") súd zistil, že túto uzavrel žalobca ako banka a žalovaná ako dlžník. Banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1.660,-Eur, pričom peňažné prostriedky sa mohli čerpať ku dňu 30.6.2009, jednorazovo. V čl. IV zmluvy bolo dohodnuté, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80% ročne, bola tu uvedená výška RPMN 20,87%, výška celkových nákladov dlžníka 895,60 Eur, priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy 21,67%. Dlžník sa v zmysle čl. V zmluvy o úvere zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných splátkach vždy 15.deň v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňom 15.7.2009 a posledná dňa 15.6.2014, výška splátky činila 39,93 Eur. Súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Podľa čl. 9 bodu 9.1. týchto Obchodných podmienok v prípade, že dlžník bude v omeškaní so splatením akejkoľvek sumy voči banke je banka kedykoľvek oprávnená ( písm. d) oznámením odoslaným dlžníkovi písomne vyhlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné ku dňu uvedenému v oznámení.

6. Z predloženého prehľadu splátok je zrejmé, že zo strany žalovanej došlo k čerpaniu úveru vo výške 1.660,-Eur v júni 2009. Žalovaná splátky úveru priebežne splácala, avšak už v prípade splátky č. 5 ( splatnej v mesiaci október 2009) sa dostala do omeškania s jej splatením v dĺžke 16 dní. Aj v nasledujúcich splátkach sa dostávala žalovaná do omeškania.

7. V liste zo dňa 16.12.2013 žalobca konštatoval, že do dňa 15.12.2013 napriek predchádzajúcim výzvam, nebol na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zabezpečený dostatok prostriedkov k úhrade splátky úveru, ako bolo dohodnuté v zmluve č. XXXXXXXXXR zo dňa 30.6.2009. Dlh žalovanej ku dňu 15.12.2013 predstavoval sumu 100,72 Eur. Žalobca preto vyzval žalovanú, skôr než pristúpi k zosplatneniu daného kontraktu, aby kontaktovala príslušný útvar žalobcu. Upozornil ju tiež, že v prípade nevyrovnania záväzku, pristúpi k vyhláseniu celého záväzku za predčasne splatný a uplatní svoju pohľadávku súdnou cestou. V liste zo dňa 16.2.2014 žalobca oznámil žalovanej, že bola už niekoľkokrát písomne vyzvaná na úhradu splatného záväzku zo zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa 30.6.2009. Nakoľko je aj naďalej v omeškaní s plnením jej záväzkov, jej oznámil, že vyhlásil celú pohľadávku z úveru dňom 15.2.2014 za splatnú. Týmto ju vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky 293,25 Eur do 26.2.2014.

8.Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere ( ďalej len "OZ"), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 a 5 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 100 ods. 1 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákone Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( účinného od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva

9.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, ktorá mala nesporne spotrebiteľský charakter. Súd preto musel túto podrobiť skúmaniu z hľadiska nielen jej obsahu, ale zároveň musel subsumovať nárok z nej uplatňovaný pod príslušné ( vyššie citované) ustanovenia, upravujúce postavenie spotrebiteľa, ako zmluvne slabšej strany.

10.Súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorého citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. Tento záver odôvodňuje skutočnosť, že hoci premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, nakoľko určuje konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Zároveň súd poukazuje ja na závery konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015, v zmysle ktorých aj znenie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinné od 1.5.2014 ( v zmysle ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú prednostne normy Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva), sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred dňom nadobudnutia účinnosti a to rovnako z dôvodu absencie prechodného ustanovenia. Súd sa stotožňuje tak so záverom stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, ako aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovaným vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Súd preto z úradnej povinnosti musel v konaní skúmať existenciu prípadného premlčania uplatneného nároku a aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11.Je nesporné, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere dňa 30.6.2009, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť poskytnutú istinu finančných prostriedkov s úrokom v mesačných splátkach vo výške 39,43 Eur, splatných ku 15. dňu toho ktorého kalendárneho mesiaca. Z predloženého prehľadu splátok je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou už splátky č. 5 ( splatná 15.10.2009), pričom v nasledujúcom období rovnako nedodržiavala platobnú disciplínu riadne a v zmysle zmluvných dojednaní. Aj z predloženého listu žalobcu zo dňa 16.12.2013 je zrejmé, že v tomto období bola žalovaná v omeškaní s uhrádzaním splátok. O zaplatenie celej dlžnej pohľadávky požiadal žalobca žalovanú až v liste zo dňa 16.2.2014, kedy pristúpil k zosplatneniu. Vychádzajúc z citovaných ustanovení trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr dňom 16.12.2013 ( súd vychádzal z listu zo dňa 16.12.2013, z ktorého obsahu je jednoznačne zrejmé, že žalovaná bola v tomto čase v omeškaní s úhradami splátok, pričom aj keby vychádzal z prezumpcie neuhradenia len jednej poslednej splátky, táto bola splatná dňom 15.12.2013) a uplynula dňom 16.12.2016. Pri určení začiatku jej plynutia súd vychádzal z ustanovenia § 103, vety druhej Občianskeho zákonníka, kedy v prípade, že sa stane zročný celý dlh ( pre nezaplatenie niektorej splátky), začína premlčacia doba ( na úhradu celého zročného dlhu) plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V prípade spotrebiteľských zmlúv je rozhodujúce

ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje veriteľovi pristúpiť k zosplatneniu celej pohľadávky len za splnenia predpokladu uplynutia lehoty troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, kedy zároveň upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Napriek tomu, že v tomto prípade je zákon prísnejší a stanovuje osobitné podmienky a predpoklady účinného zosplatnenia celého dlhu v spotrebiteľských vzťahoch, zostáva charakter možnosti uplatnenia tohto inštitútu identický ako vo všeobecnej úprave v § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko dochádza k tomu, že ak dlžník neuhradí splátku svojho dlhu riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh. V prípade premlčania zákon v ustanovení § 103 ( bez ohľadu na to, či dochádza k zosplatneniu celého dlhu v zmysle § 53 ods. 9 alebo § 565 určuje začiatok plynutia premlčacej doby dňom zročnosti nesplnenej splátky. Nakoľko v tomto prípade, právny predchodca v liste zo dňa 16.12.2013, ani v liste zo dňa 16.2.2014 neuviedol, v dôsledku nezaplatenia ktorej splátky pristúpil k zosplatneniu celého dlhu, je nutné vychádzať z osvedčenej skutočnosti, že tak mohol urobiť minimálne v prípade splátky splatnej dňa 15.12.2013. Dňom nasledujúcim začala jednoznačne plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 16.12.2016, teda už pred dňom podania žaloby na súd ( dňa 8.2.2017). Nakoľko súd v spotrebiteľských sporoch musí ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatňovanej pohľadávky, nemohol žalobe vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol.

12.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Nakoľko bolo možné konštatovať plný úspech žalovanej v konaní, vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.