Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-259-2016.pdf
PDF · 90.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/259/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom Y. XXXX/XX, XXX XX F. W. F., podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba: Ladislav Chocina AV CHOCINA, s miestom podnikania Trenčianska cesta 1794/58A, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 11 745 690, proti žalovanému: KFB Trans s.r.o., so sídlom Hradná 529/5, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 46 375 236, právne zastúpenému: JUDr. Jaroslav Kokavec, advokát, so sídlom ul. 1. mája 12, 031 01 Liptovský Mikuláš, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 140,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2016 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 140,- EUR, ako aj na náhradu trov konania. V rámci vymedzenia prostriedkov procesného útoku - skutkových tvrdení žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že si žalovaný u neho objednal prepravu tovaru z Nemecka na Slovensko /objednal si dokládku tovaru ku vozidlu žalobcu, teda neobjednal si celé vozidlo/. Po pristavení vozidla žalobcu na nákladu v Nemecku nebol tovar nachystaný podľa objednávky, nakoľko nebolo pristavených na nakládku 5 paliet do hmotnosti 1 000 kilogramov, ale bolo prichystaných 1 900 kilogramov nákladu. Takto ťažší tovar nebolo možné naložiť, pretože by došlo k prekročeniu nosnosti vozidla a k jeho preťaženiu. Na vozidle už bol naložený iný tovar, ktorý smeroval tiež na Slovensko a zháňaním náhradného tovaru na prevoz by žalobca nedodržal termín vyloženia tovaru, ktorý už bol na vozidle naložený. Nenaložením tovaru žalovaného vznikla žalobcovi škoda v hodnote objednávky v sume 140,- EUR. Žalobca poukázal na vyúčtovanie tejto pohľadávky faktúrou č. 2016/1756 v sume 140,- EUR.
2. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu vymedzil žalovaný prostriedky procesnej obrany - skutkové tvrdenia, v obsahu ktorých potvrdil, že si objednal u žalobcu prepravu tovaru, a to 5 paliet do hmotnosti 1-nej tony. Žalobca prepravu objednaného tovaru nevykonal a napriek tejto skutočnosti uplatňuje voči žalovanému zaplatenie pokuty za nedodržanie objednávky v sume 140,- EUR podľa faktúry č. 2016/1756 z 20.7.2016. Keďže žalobca prepravu nevykonal a na uplatnenie pokuty nemal žiaden zmluvný základ, navrhol žalovaný žalobu zamietnuť. Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 20.3.2017, v obsahu ktorého zopakoval skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a doplňujúco uviedol, že preťažiť vozidlo nemohol, pretože je to nebezpečné pre cestnú premávku a v takomto prípade hrozia sankcie a pokuty za preťaženie vozidla.
Zároveň bol vystavený CMR list, v ktorom bola uvedená skutočná váha tovaru. Nakoľko objednávateľ prepravy, teda žalovaný nedodržal vlastnú objednávku, spôsobil tým žalobcovi škodu 140,- EUR.
3. Na pojednávanie súdu vytýčené v tejto veci na termín 9.1.2018 sa žalobca neustanovil. Doručenie predvolania na označený termín pojednávania s obsahom tohto predvolania, ako vyplýva z č.l. 49, mal žalobca vykázané dňom 29.12.2017 /č.l. 53/. Nakoľko žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť na označenom termíne pojednávania a zároveň nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, prejednal súd vec v neprítomnosti žalobcu a podľa § 180 CSP súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a otvoril pojednávanie.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: objednávkou na prepravu z 20.7.2016, CMR medzinárodným nákladným listom č. L., faktúrou žalobcu č. 2016/1756, výpisom z účtu žalovaného o realizácii platby 100,- EUR dňa 16.10.2017 a celým spisovým materiálom.
5. Podľa § 610 Obchodného zákonníka: Zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
6. Podľa Článku 1 vyhlášky č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR): Tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
7. Podľa § 373 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
8. Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
9. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
10. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
11. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
12. Podľa Článku 151 ods. 1, 2 CSP : Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
14. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
16. V konaní boli medzi stranami nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Vystavenie objednávky žalovaného na prepravu tovaru zo dňa 20.7.2016, tak ako vyplýva z jej písomného vyhotovenia, ktoré je v spise na č.l. 4 s údajom hmotnosti do 1 tony a pri cene prepravy 140,- EUR plus DPH, vystavenie medzinárodného nákladného listu č. SK XXXXXXX, tak ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia na č.l. 5 s údajom v kolónke 11 hmotnosť 1 984 kg a pri vymedzení počtu balení - 4 palety, s údajom tovar vrátený späť 20.7.2016, vystavenie faktúry žalobcom na žalovaného pod č. 2016/1756 s údajom fakturovanej služby pristavenie vozidla/pokuta za nedodržanie objednávky v sume 140,- EUR splatnej 22.8.2016, realizácia úhrady označenej faktúry žalovaným žalobcovi 16.10.2017 v sume 100,- EUR a skutočnosť nerealizovania samotnej prepravy tovaru žalobcom pre žalovaného podľa objednávky žalovaného z 20.7.2016. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, vo vzťahu ku ktorým zároveň neexistoval dôvod pochybovať o ich pravdivosti, súd ako zo základu podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
17. Zo skutkových tvrdení, ktoré ako podstatné skutkové okolnosti uvádzal žalobca vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke vyplýva, že si túto uplatnil ako právo na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nenaloženia tovaru firmy KFB Trans s.r.o. - žalovaného z dôvodu nedodržania dojednanej hmotnosti tovaru, ktorý sa mal prepravovať, tak ako vymedzenie tejto hmotnosti vyplývalo z objednávky samotného žalovaného - do 1 tony, oproti čomu na nakládku v mieste nakládky v Nemecku bol pripravený tovar vo vyššej hmotnosti, a to o hmotnosti 1 900 kilogramov. Pokiaľ žalobca pri takomto sumáre skutkových tvrdení uplatňoval v konaní právo na náhradu škody, bolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti preukázať základ i výšku takto žalovanej pohľadávky. V konaní, tak ako je uvedené vyššie bolo nesporné, že medzi stranami existoval zmluvný vzťah založený objednávkou žalovaného z 20.7.2016. Na základe obsahu písomného vyhotovenia objednávky je nevyhnutné tento právny vzťah posudzovať podľa úpravy § 610 a nasledujúce Obchodného zákonníka, teda ako zmluvu o preprave veci. Posúdenie tohto zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvy o nájme dopravného prostriedku podľa § 630 alebo ako zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku podľa § 639 a nasledujúce všetko Obchodného zákonníka, do úvahy neprichádza z dôvodu absencie dohody o podstatných náležitostiach týchto iných zmluvných typov. Táto zmluva vznikla medzi žalobcom ako prepravcom a žalovaným ako odosielateľom. Pri zohľadnení miesta nakládky, ktoré sa nachádzalo na území Nemecka a miesta vykládky, ktoré sa nachádzalo na území Slovenskej republiky, je nevyhnutné túto zmluvu o preprave hodnotiť ako zmluvu, na ktorú dopadá i nadnárodná úprava vyplývajúca z Dohovoru CMR. Žalobca preukázal, že si zmluvné strany v obsahu Zmluvy o preprave veci dojednali hmotnosť prepravovaného tovaru s limitom jeho hmotnosti do 1 tony. Objednávka žalovaného adresovaná žalobcovi s takýmto návrhom dojednania hmotnosti prepravovaného tovaru bola žalobcom akceptovaná, a teda súd vychádza zo záveru o dojednaní tejto časti obsahu Zmluvy o preprave veci medzi stranami. Z vyjadrenia sa štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 9.1.2018 vyplýva, že v mieste nakládky bol prichystaný tovar, ktorý dojednaný limit hmotnosti prekračoval. Uvedenú skutočnosť žalobca ani nespochybňoval, pričom vo väzbe na túto skutočnosť uvádzal, že sám pochybil pri vystavovaní objednávky, pokiaľ do nej uviedol limit prepravovaného tovaru do hmotnosti 1-nej tony. Z nesporných tvrdení strán v konaní vyplýva, že z dôvodu prekročenia dojednanej hmotnosti tovaru pripraveného na prepravu zistenej už pri nakládke tovaru v mieste nakládky - v Nemecku, žalobca tovar žalovaného za účelom jeho prepravy ani nenaložil na vozidlo a neprepravil do miesta vykládky. Na základe uvedených vykonaným dokazovaním preukázaných skutočností, po ich vyhodnotení podľa § 191 ods. 1 CSP súd konštatuje, že v dôsledku porušenia zmluvného dojednania o limite hmotnosti tovaru, ktorý mal byť prepravovaný - prekročenia tejto dojednanej hmotnosti zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti pripraviť na nakládku tovar do hmotnosti len 1-nej tony a v príčinnej súvislosti s porušením tejto zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného vznikla žalobcovi škoda. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu súd na základe aplikácie § 373 Obchodného zákonníka teda konštatuje, že vykonaným dokazovaním boli preukázané predpoklady vzniku práva žalobcu na náhradu škody spočívajúce v porušení povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu a príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a vznikom škody. Škoda na strane žalobcu, ktorá v tejto súvislosti vznikla, je súdom hodnotená ako ušlý zisk v zmysle § 379 veta prvá Obchodného zákonníka. Na tomto mieste odôvodnenia považuje súd za významné uviesť vo všeobecnej rovine, že škoda v podobe ušlého zisku zodpovedá tomu, o čo by sa majetok žalobcu zväčšil v prípade, ak by nedošlo ku škodovej udalosti pri zohľadnení priamych nákladov - výdavkov vynaložených poškodeným na uvedené zväčšenie majetku poškodeného. Ušlý zisk nie je možné stotožňovať so ziskom ako daňovou kategóriou, nejedná sa o rozdiel medzi príjmami a výdavkami ale ide o stratu očakávaného prínosu (výnosu) - rovnako rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 271/2005 z 21.3.2007. Vychádzajúc z uvedeného vymedzenia škody v podobe
ušlého zisku je v pomeroch prejednávanej veci nevyhnutné skonštatovať, že žalobca nepreukázal výšku uplatnenej škody, tak ako bola žalobcom v konaní vymedzená s odkazom na dohodu o cene prepravy v sume 140,- EUR. Cena prepravy vyplývajúca z objednávky žalovaného z 20.7.2016 nemôže byť čo do výšky stotožnená s právom žalobcu na náhradu škody v podobe ušlého zisku práve z dôvodov uvedených vyššie. Ťažiskovo na základe tohto argumentu rozhodol súd o zamietnutí žaloby z dôvodu nepreukázania výšky žalovanej pohľadávky. Zároveň považuje súd za významné uviesť, že žalovaný predložením výpisu z účtu zo dňa 16.10.2017 /č.l. 54/ preukázal, že časť žalovanej pohľadávky v sume 100,- EUR zaplatil. Vo vzťahu k tejto úhrade zrealizovanej po začatí konania vo veci však uvádzal, že ňou nemienil uznať zvyšok žalovanej pohľadávky, pretože sa domnieva, že žalobca mohol mať v súvislosti s premiestňovaním tovaru na iné miesto nakládky po jeho nenaložení len v súvislosti s vynaložením pohonných hmôt v príslušnom rozsahu a podobne. V nadväznosti na takéto vyjadrenie sa žalovaného vo vzťahu k zrealizovanej čiastočnej úhrade žalovanej pohľadávky po začatí konania, ako aj pri zohľadnení procesnej obrany žalovaného, tak ako vyplýva už zo samotného odporu proti platobnému rozkazu učinenému ešte pred realizáciou tejto čiastočnej úhrady, nie je možné podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka skonštatovať právne účinky uznania zvyšku žalovanej pohľadávky, pretože práve vzhľadom na uvedené vyjadrenia sa žalovaného či už pred realizáciou samotnej úhrady alebo po nej na prvom pojednávaní v tejto veci, nemožno usudzovať, že týmto čiastočným plnením žalovaný uznal i zvyšok dlhu. Nakoľko žalobca, hoci bol na to vyzvaný, ako to vyplýva z č.l. 45, kde sa nachádza výzva súdu adresovaná žalobcovi doručená mu 15.11.2017, neučinil úkon čiastočného späťvzatia žaloby, v nadväznosti na realizovanú čiastočnú úhradu žalovanej pohľadávky, rozhodol súd vo väzbe na vyššie uvedené závery o nepreukázaní výšky žalovanej pohľadávky o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 40,- EUR a vo zvyšnej časti, teda v sume 100,- EUR z dôvodu zániku tejto časti žalovanej pohľadávky splnením podľa § 324 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy, a to realizáciou úhrady sumy 100,- EUR po začatí konania.
18. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu, a preto je stranou v konaní úspešnou v celom rozsahu žalovaný, ktorému súd priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi /v rozsahu 100 %/. Na tomto mieste odôvodnenia opätovne súd zdôrazňuje, že žalobca v nadväznosti na realizáciu čiastočnej úhrady žalovanej pohľadávky po začatí konania nezrealizoval úkon čiastočného späťvzatia žaloby. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 162 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).