Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/100/2017

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v trestnej veci proti obžalovanej P. G. Q. , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo 08.11.2017, sp.zn. 1T/78/2017, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09. januára 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany konajúci v senáte (ďalej len „súd prvého stupňa“) obžalovanú P.. G. Q. (ďalej len „obžalovaná“) uznal vinnou zo spáchania z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b/, písmeno j/ Trestného zákona, ktorý mala spáchať tak, že:

hoci nebola držiteľom povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami, najmenej od prvej polovice roka 2016 až do dňa 06.06.2017 za účelom získania finančného prospechu si na bližšie nezistených miestach, opakovane zadovažovala a prechovávala a následne predávala a poskytovala omamné látky a psychotropné látky ďalším osobám v meste S., a to minimálne X. U., nar. XX.XX.XXXX, G. D., nar. XX.XX.XXXX, U. X., nar. XX.XX.XXXX, C. Q., nar. XX.XX.XXXX a H. W., nar. XX.XX.XXXX, pričom v S. v polyfunkčnej budove na J. P. č. XXX v priestore č. XX prechovávala plastové vrecko s obsahom 728 mg konope s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,5% hmotnostných, obsahujúce 106 mg THC, čo zodpovedá najmenej 4 bežným jednotlivým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a THC - tetrahydrokanabinol je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny psychotropných látok a dňa 06.06.2017 v čase o 12.10 hod. pri eskortovaní na OO PZ Topoľčany na parkovisku OO PZ Topoľčany, P. č. XXXX odhodila zatavenú plastovú striekačku s obsahom 812 mg bieleho kryštalického materiálu s priemernou koncentráciou 47,3 %, hmotnostných metamfetamínu obsahujúceho 384 mg absolútneho metamfetamínu, čo predstavuje najmenej 10 bežných jednotlivých dávok drogy, pričom metamfetamín je zradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to jej bol podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, za nezistenia žiadnych priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bola podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona, § 78 odsek 1 Trestného zákona jej bol uložený ochranný dohľad na 2 (dva) roky. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona jej bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote podal okresný prokurátor odvolanie, smerujúce proti výroku o treste v neprospech obžalovanej, namietajúc v ňom priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, keďže priznanie takejto poľahčujúcej okolnosti predpokladá aktívnu účasť páchateľa na objasnení jeho trestnej činnosti, spočívajúcej najmä v uvedení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností trestného činu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa nijakým spôsobom neskúmal. V tejto súvislosti mal tiež za to, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nie je v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní 08.11.2017, pričom v písomnom vyhotovení výroku o treste absentuje odkaz na ustanovenie § 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorým však súd prvého stupňa v odôvodnení dôvodí svoje rozhodnutie, čo sa nenachádza ani v zápisnici z hlavného pojednávania. V ďalšom namietal jednak použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu poukazujúc pritom na charakter a konkrétnu závažnosť spáchaného obzvlášť závažného zločinu a jednak neuloženie trestu prepadnutia vecí, ktorých uloženie navrhoval intervenujúci prokurátor vo svojej záverečnej reči. Domáhal sa preto zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno d/,písmeno e/ Trestného poriadku vo výroku o treste s tým, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanej uloží trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, a zároveň uloží aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo vyšetrovacom spise s tým, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožniac sa s dôvodmi odvolania okresnej prokurátorky, navrhol rozhodnúť v zmysle písomného petitu jej odvolania.

Obhajcovia obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridržiavajúc sa písomných vyjadrení k dôvodom okresným prokurátorom podaného odvolania, navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí uviedla, že je jej veľmi ľúto toho, čo spravila. Celé to má na ňu nesmierny psychický dopad aj kvôli odlúčeniu od maloletého dieťa. Je si vedomá toho, že spravila chybu.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd preskúmal iba výrok o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora smerovalo nezistiac žiadne také, týmito odvolaniami ostatným výrokom o vine a konaniu, ktoré im, ako aj výroku o treste, prechádzalo, nevytýkané chyby, ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 písmeno a/ až písmeno l/ Trestného poriadku.

Týmto postupom odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené skutočnosti určujúce závažnosť činu, vrátane

príčin a podmienok jeho spáchania obžalovaným a osobné pomery obžalovanej v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o treste. Súd prvého stupňa pri vykonávaní týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie všetkých skutočností a okolností, na ktoré je podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona potrebné prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, teda najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Aj preto všetky tieto zistenia vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajú kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku a aj k nim súd prvého stupňa dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo ale aj v ich súhrne.

V odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré je v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel tieto svoje zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení v tomto smere vykonaných dôkazov, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré ako správne poukazuje. Rovnako odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje aj právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval, keď takto dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu, ktoré tiež považuje odvolací súd za úplné a správne a keďže sa s nimi stotožňuje, iba na ne poukazuje, nepovažujúc za potrebné tieto v žiadnom smere doplniť.

V danom prípade obžalovaná spáchala trestný čin, za ktorý v osobitnej časti ustanovuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 10 rokov až 15 rokov. S poukazom na všetky okolnosti tohto prípadu ako aj na samotnú osobu obžalovanej dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že uloženie trestu odňatia slobody hoci na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere 10 rokov, by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne. Napriek skutočnosti, že v prejednávanej veci obžalovaná konala závažnejším spôsobom konania, keď sa dopustila skutku vo vzťahu k viacerým osobám a ohrozila tak záujem chránený Trestným zákonom (záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok ako aj záujem na dodržiavaní celého radu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná s cieľom zabezpečiť túto ochranu, je vyjadrený výmerou trestnej sadzby pri jeho ohrození či porušení), vzal súd do úvahy, že závažnosť a charakter tohto trestného činu bolo potrebné posudzovať aj s ohľadom na ďalšie, s vecou súvisiace okolnosti a ukladať trest v súlade so všetkými zásadami trestania.

Prihliadajúc na vyššie uvedené a hodnotiac podmienky na dosiahnutie účelu trestu z hľadiska individuálnej prevencie, správne vzal súd prvého stupňa do úvahy, že v prejednávanej veci sa jedná o obžalovanú v mladom veku, na viac matku maloletého dieťaťa, bez akýchkoľvek predchádzajúcich porušení zákona, s dostačujúcou výchovou a vzdelaním a zároveň u obžalovanej, ktorá v konaní pred súdom prejavila úprimnú ľútosť a pokoru, uvedomujúc si následky svojho protiprávneho konania. Súd takto ustálil, že v jej prípade je potrebné zvoliť zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okrem toho, trest uložený v už označenej výmere, by nebol dôvodný ani z hľadiska pomerov obžalovaného, a to nielen vzhľadom na okolnosti prípadu, pretože rozhodnutiu o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby nasvedčovalo aj dôvodné zistenie dvoch významných a výrazných poľahčujúcich okolností pri absolútnom nedostatku okolností priťažujúcich. Nakoniec, aj z hľadiska generálnej prevencie nepovažoval súd za nevyhnutné a náležité ukladať trest vo výmere na 10 alebo nad 10 rokov, pretože účel trestu bude možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti a v súlade s § 39 odsek 1 a odsek 3 písmeno c) Trestného zákona, uložil súd prvého stupňa obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere päť rokov s presvedčením, že takto uložený trest povedie k jej požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti.

Nakoľko obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin a so zreteľom na mieru narušenia páchateľky, mal súd za to, že v ústave na výkon trestu iného (nie maximálneho) stupňa stráženia bude

jej náprava lepšie zaručená, a preto ju dôvodne zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Taktiež obligatórne uloženie ochranného opatrenia - ochranného dohľadu, ako aj uloženie ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, je zákonné, správne a zodpovedajúce príslušným ustanoveniam Trestného zákona.

Nepochybil súd prvého stupňa pokiaľ obžalovanej neuložil trest prepadnutia veci v zmysle návrhu intervenujúceho okresného prokurátora na hlavnom pojednávaní, a to predovšetkým a najmä z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na takýto postup (§ 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona), nakoľko podľa vyjadrenia obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, nešlo o veci jej patriace (§ 60 odsek 5 Trestného poriadku). V takýchto prípadoch v ďalšom konaní pripadá do úvahy postup v zmysle § 83 Trestného zákona (zhabanie veci), prípadne postup podľa § 98 odsek 3 Trestného poriadku (zničenie veci).

Pokiaľ ide o námietku okresného prokurátora v súvislosti s tým, že písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku nie je v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní 08.11.2017, pričom v písomnom vyhotovení výroku o treste absentuje odkaz na ustanovenie § 36 písmeno n/ Trestného zákona, čo sa nenachádza ani v zápisnici z hlavného pojednávania, odvolací súd ju mal za neopodstatnenú, nakoľko predsedníčka senátu v súlade s ustanovením § 61 odsek 3 Trestného poriadku otvorila zápisnicu o hlasovaní z 08.11.2017 a po nazretí do nej skonštatovala, že v časti výroku o treste vo vzťahu k poľahčujúcim okolnostiam boli zistené dve, a to podľa písmen n/, písmena l/ §-u 36 Trestného zákona.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o treste napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, proti ktorému odvolanie okresného prokurátora smerovalo, odvolanie podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.