Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-141-2017.pdf
PDF · 83.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/141/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. G. XXX/X, XXX XX Z., o zaplatenie 319,48 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 256 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 30.10.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 32%, o ktorej rozhodne samostatným uznesením súdny úradník do troch dní od právoplatnosti uznesenia vydaného súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1./ Žalobca (pôvodne žalobu podávala spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok, avšak v dôsledku postúpenia pohľadávky došlo k zmene na strane žalobcu a vstup spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. do konania bol pripustený uznesením zo dňa 02.01.2018) sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 319,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 30.10.2014 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 17.04.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 20413477, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 387 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 50 mesačných splátkach po 10 eur, avšak zaplatil iba sumu 131 eur.
2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom predvolanie mu bolo doručované na adresu bydliska uvedenú v registri obyvateľov a keďže si žalovaný zásielku v úložnej dobe neprevzal, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 17.04.2013 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o pôžičke č. 3049607144 (u veriteľa evidovanej pod č. 20413477), na základe ktorej mu bola poskytnutá pôžička vo výške 387 eur na nákup notebooku s tým, že akontácia predstavovala 43 eur a kúpna cena 430 eur. Žalovaný mal pôžičku vrátiť v 50 mesačných splátkach po 10 eur a termín konečnej splatnosti v zmluve bol uvedený ako 06/2017. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 13,42 % a RPMN tiež vo výške 13,42 %. Listom zo dňa 27.08.2014 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku vo výške 30,90 eura a následne oznámením zo dňa 29.10.2014 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 323,54 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že
žalovaný z poskytnutej pôžičky do podania žaloby na súd zaplatil spolu sumu 131 eur a ešte predtým aj akontáciu vo výške 43 eur.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods.1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 O. z., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / § 101 až § 110 /. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm. f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a podľa písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods.1 písm. b/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a/ až k/, r/ a y.
4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 319,48 eura s prísl. je dôvodná iba čiastočne. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o pôžičke dňa 17.04.2013, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 387 eur. Keďže v tomto prípade ide spotrebiteľský úver, tak súd z úradnej povinnosti musel skúmať, či zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a zistil, že v zmluve nie je uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru takým spôsobom, ako to vyžaduje zákon, nakoľko podľa zmluvy bol termín konečnej splatnosti uvedený 06/2017, avšak zákon vyslovene uvádza, že konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť označená termínom, čo znamená konkrétnym dátumom, dokedy je úver splatný. Okrem toho v zmluve je uvedený iba počet splátok 50 po 10 eur, avšak žiadnym spôsobom nie je v nej špecifikovaná výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom a teda zo zmluvy nie je možné zistiť, koľko z každej splátky bude priradené na istinu a koľko na úrok tak, ako to vyžaduje zákon. Pre uvedené chýbajúce náležitosti spotrebiteľskej zmluvy sa potom v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Právny zástupca žalobcu vo svojom podaní zo dňa 08.01.2018 odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/l5 (Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíróová) s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., avšak súd s týmto názorom právneho zástupcu žalobcu nesúhlasí a má za to, že uvedený rozsudok nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov, nakoľko pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice zásadne vylúčený a preto vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Podľa zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem iného obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda zákon ide nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu "splátky" pridal slová "istiny, úrokov a iných poplatkov". K výkladu tohto ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z uvedených dôvodov súd mal za to, že preskúmavaná zmluva musí obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pokiaľ táto náležitosť absentuje v zmluve, tak je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tom prípade bolo povinnosťou žalovaného vrátiť veriteľovi poskytnutú pôžičku vo výške 387 eur, pričom žalovaný doposiaľ splátkami zaplatil spolu sumu 131 eur. Okrem toho súd v zmysle § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. musel z úradnej povinnosti skúmať, či časť pohľadávky nie je premlčaná a teda pokiaľ je pôžička bezúročná a žalovaný mal vrátiť sumu 387 eur v 50 mesačných splátkach, tak výška jednej splátky predstavuje sumu 7,74 eura a keďže žaloba bola podaná na súde dňa 28.07.2017, tak s poukazom na ustanovenie § 100 a 101 OZ je treba považovať za premlčaných 15 splátok od 20.05.2013 do 20.07.2014 a preto pohľadávka pozostáva z 35 splátok po 7,74 eura, čo činí celkovo 270,90 eura, avšak súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že žalovaný do podania žaloby na súd zaplatil splátkami časť pohľadávky vo výške 131 eur a preto vzhľadom na výšku pôžičky bolo možné žalovaného zaviazať iba na rozdiel medzi pôžičkou v sume 387 eur a zaplatenými splátkami v sume 131 eur, čo predstavuje sumu 256 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 256 eur s tým, že žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pohľadávky po zosplatnení pôžičky a je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania.
5./ Žalobcovi bola priznaná časť pohľadávky vo výške 256 eur s úrokmi z omeškania a keďže vo zvyšnej časti súd považoval pohľadávku za nedôvodnú, tak vo zvyšku žalobu zamietol.
6./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa úspechu strán v konaní pričom žalobca mal úspech do výšky 66% a žalovaný do výšky 34% a preto čistý úspech žalobcu predstavuje 32% (66% - 34% ) a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 32%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).