Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Csp/278/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č.44/a, IČO: 35 815 256, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: D. Q., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., I. X, v konaní o zaplatenie sumy 199,06 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.7.2016 domáhal zaplatenia sumy 325,60 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z jednotlivých súm, špecifikovaných v petite žaloby.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že žalovanej dodával zemný plyn, ktorého cenu vyúčtoval faktúrami, ktoré žalovaná vo výške 108,54 EUR nezaplatila. Nárok v časti o zaplatenie sumy 18 EUR si uplatnil titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, spočívajúcich v poplatku za upomienky. Okrem toho si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 199,06 EUR.

3. Konanie vo veci bolo pôvodne vedené pod sp.zn. 24 14/2016.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 24Csp 14/2016-66 zo dňa 21.9.2017 tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 126,54 EUR s príslušným úrokom z omeškania, titulom ceny za dodaný zemný plyn a titulom nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky (upomienky).

5. Nárok v časti o zaplatenie sumy 199,06 EUR s prísl. súd vylúčil na samostatné konanie, s tým, že rozhodne aj o náhrade trov celého konania.

6. Vyššie citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.11.2017.

7. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

9. Vylúčený nárok vo výške 199,06 EUR s prísl. si žalobca uplatnil titulom nákladov na zabezpečenie prerušenia/obmedzenia dodávky plynu z titulu neoprávneného odberu, vrátane dopravy, v prípade, že meradlo je nedostupné, alebo odberateľ prerušenie/obmedzenie neumožnil.

10. Nárok vo výške 199,06 EUR pozostáva zo sumy 42 EUR, vyúčtovanej faktúrou č.4900088231 zo dňa 10.10.2014, splatnou dňa 24.10.2014, ďalej zo sumy 78,53 EUR, vyúčtovanej faktúrou č.4900088024 zo dňa 10.10.2014, splatnou dňa 24.10.2014 a zo sumy 78,53 EUR, vyúčtovanej faktúrou č.4900103588 zo dňa 12.8.2015, splatnou dňa 26.8.2015.

11. Podľa ust. § 82 ods.1 písm. g/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, účinného od 1.9.2012, neoprávneným odberom plynu je odber, ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.

12. Podľa ust. § 82 ods.2 citovaného zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

13. Podľa ust. § 82 ods.3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

14. Podľa ust. § 95 ods.1 písm.l/ citovaného zákona, ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.

15. Podľa ust. § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č.449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a

a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,

b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou,

c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu.

16. Podľa ust. § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky, množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d.

17. Ako už súd uviedol vo svojom čiastočnom rozsudku, vo vyššie uvedených faktúrach žalobcu sa bližšia špecifikácia vyúčtovanej sumy nenachádza, preto sa súd len na základe výziev žalobcu na zaplatenie pohľadávky s upozornením na prerušenie dodávky domnieval, že uvedené sumy si žalobca vyúčtoval s poukazom na ust. § 82 ods.1 písm.g) zákona č.251/2012 Z.z. o energetike.

18. Podľa citovaného ustanovenia boli naplnené predpoklady pre záver o neoprávnenom odbere plynu z dôvodu, že žalovaná ako odberateľ nedodržala zmluvne dohodnuté platobné podmienky (t.j. nezaplatila cenu za odber plynu napriek viacerým upozorneniam).

19. Je pravdou, že podľa ust. § 82 ods.2 citovaného zákona má žalobca voči žalovanej ako odberateľovi, ktorý neoprávnene odoberal plyn, nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody.

20. Zákon o energetike v ust. § 95 ods.1 písm.l/ v otázke spôsobu výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis ministerstva. Týmto právnym predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č.449/2012 Z.z., ktorá ustanovuje presný vzorec pre výpočet výšky škody aj pre prípad, kedy nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla.

21. Žalobca však ani v žalobe, ani vo faktúrach neuviedol žiadne skutočnosti, ani údaje resp. vstupné parametre, z ktorých vychádzal pri výpočte škody konkrétne vo výške 42 EUR a 78,53 EUR (obe vyúčtované v rovnaký deň), ako aj opätovne vo výške 78,53 EUR. Súd tak nemohol posúdiť správnosť uplatnenej náhrady škody už v prvej fáze konania. Práve s poukazom na uvedené súd nárok v tejto časti vylúčil na samostatné konanie, s tým, že bude povinnosťou žalobcu uviesť skutkové okolnosti, týkajúce sa tohto nároku a uniesť vo vzťahu k skutkovým tvrdeniam aj dôkazné bremeno.

22. Žalobca tak neučinil napriek výzve súdu, ktorá mu bola doručená dňa 9.12.2017, ktorou ho vyzval na späťvzatie žaloby podľa § 138 CSP.

23. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

24. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

25. Zhrnúc vyššie uvedené súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku, preto žalobu v časti o zaplatenie sumy 199,06 EUR s prísl. zamietol.

26. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, čo do výšky istiny 126,54 EUR, priznanej čiastočným rozsudkom č.k. 24Csp 14/2016-66 zo dňa 21.9.2017. Úspech v percentuálnom vyjadrení predstavuje 38,86 %. Neúspech mal v časti zamietnutej istiny 199,06 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 61,14 %. Pomer úspechu a neúspechu predstavuje 22,28 % v prospech žalovanej. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, ani jej žiadne trovy v konaní nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanej náhradu trov proti žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).