Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: EUROEX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Kopčianska, 851 01 Bratislava, IČO: 50 308 343, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Čičmancom, advokátom so sídlom Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104525991/2016 zo dňa 21. decembra 2016, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 02.03.2017 sa pôvodný žalobca - spoločnosť EUROSTONEX, s.r.o., Vieska - Bezdedov 113, Púchov, IČO: 44 999 801 (ďalej aj „platiteľ dane“), domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104525991/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej aj „správca dane“) č. 103967830/2016 zo dňa 22.09.2016, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený pôvodnému žalobcovi rozdiel v sume 12.777,- Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2010 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.272,54 Eur na sumu 495,54 Eur.

2. Uznesením č.k. 11S/28/2017-67 zo dňa 24.10.2017 Krajský súd v Trenčíne pripustil zmenu účastníkov tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila do konania spoločnosť EUROEX SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Kopčianska, 851 01 Bratislava, IČO: 50 3080 343. Podkladom pre túto zmenu bol zánik spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. zlúčením so spoločnosťou EUROEX SLOVAKIA s.r.o. ku dňu 10.05.2017. Z Obchodného registra vyplýva, že jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti EUROEX SLOVAKIA s.r.o. je od jej založenia až doposiaľ Ing. C. C..

3. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že platiteľ dane si uplatnil odpočítanie DPH v sume 12.777,- Eur z faktúry č. 0382010 zo dňa 29.09.2010, splatnosť najneskôr do 17.03.2013, od dodávateľa EUROTRADEX, s.r.o., Svätoplukova 1233/14, Púchov, IČO: 35 911 182, z nákupu tovaru - doskoviny. Celková fakturovaná suma bola 80.024,36 Eur, miesto odberu Svätoplukova 14, Púchov, faktúru za dodávateľa vyhotovil Ing. C. C., cena tovaru bola vrátane uloženia na sklade. Spoločnosť EUROTRADEX, s.r.o. mala predmetný tovar nadobudnúť od spoločnosti NDP SLOVAKIA, s.r.o., Piešťany, IČO: 36 314 455, na základe faktúry č. 20101005 zo dňa 29.09.2010, dátum dodania tovaru 29.09.2010. Faktúru za spoločnosť NDP SLOVAKIA, s.r.o. vystavil Ing. C. C.. Spoločnosť NDP

SLOVAKIA, s.r.o. mala tovar nadobudnúť od spoločnosti TO-GR SK, s.r.o. na základe faktúry č. 310023 zo dňa 14.09.2010. Granitové dosky mali byť dodané na adrese Svätoplukova 14, Púchov.

4. Podľa výpisu z Obchodného registra v mene spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. konali Ing. C. C. a F. C., spoločnosť v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení sídlila na adrese Svätoplukova 1233/14, Púchov. V mene spoločnosti EUROTRADEX, s.r.o. konal Ing. C. C., pričom spoločnosť zanikla dňa 04.05.2013 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tritom SK, s.r.o. V mene spoločnosti Tritom SK, s.r.o. konal tiež Ing. C. C.. Táto spoločnosť zanikla dňa 20.12.2013 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou NDP SLOVAKIA, s.r.o. V mene spoločnosti NDP SLOVAKIA, s.r.o. konal do 16.06.2014 taktiež Ing. C. C.. Dňom 16.06.2014 bola táto spoločnosť zrušená zlúčením so spoločnosťou Grassina s.r.o., IČO: 47 677 872, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je C. L..

5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správca dane pri opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH nevychádzal len z daňových dokladov predložených platiteľom dane, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Dokazovanie preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov dodávateľom EUROTRADEX, s.r.o. Dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z dodania tovaru, na vyššom stupni sa jednalo iba o fakturáciu fiktívnej hodnoty tovaru a fiktívneho množstva tovaru, o formálny obchod s tovarom, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a platiteľovi dane nevzniklo právo na odpočítanie DPH, pričom cieľom takýchto formálnych obchodných transakcií, založených len na fakturácii tovaru, bez reálneho plnenia, bolo uplatnenie odpočítania DPH a čerpanie nadmerných odpočtov v reťazci obchodníkov s predmetným tovarom.

6. V daňovom konaní bolo okrem iného zistené, že platiteľ dane viedol evidenciu zásob tovaru tak, že pre každú faktúru zaviedol nové skladové karty zásob podľa druhu tovaru. Na každej karte je len príjem z jednej faktúry, nie sú tam žiadne zostatky z minulých príjmov tovaru. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že skladová evidencia zásob je vedená účelovo, jednotlivé skladové zásoby nevykazujú kontinuitu, skladovaný tovar bol čiastočne predaný drobným odberateľom alebo personálne prepojeným spoločnostiam, alebo presunutý do skladu č. 4, alebo bola uvedená škodová udalosť.

7. Podľa názoru žalovaného je platiteľ dane povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii, mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí platiteľovi dane jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH. To, že dodávateľ EUROTRADEX, s.r.o. a jeho dodávateľ NDP SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu neprehľadnosti skladovej evidencie nepreukázali skutočné vlastníctvo tovaru, ktorý deklarovali na faktúrach, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav platiteľovi, spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej DPH. Obe spoločnosti (EUROTRADEX, s.r.o. a NDP SLOVAKIA, s.r.o.) už v súčasnosti neexistujú z dôvodu zlúčenia s inými spoločnosťami. Podľa žalovaného je zrejmé, že spoločnosti konateľa disponujú tovarom - kameňom, platiteľ dane však nepreukázal identitu použitého tovaru. Dodanie tovaru medzi personálne a ekonomicky prepojenými spoločnosťami NDP SLOVAKIA, s.r.o., EUROTRADEX, s.r.o. a platiteľom dane a následne napr. EUROTRADEX, s.r.o. ako odberateľom, je nereálne a formálne a aj tento fakt spochybňuje celé obchodovanie medzi uvedenými prepojenými spoločnosťami. Tovar, ktorý mal byť predmetom obchodovania, ani pred nákupom ani po nákupe nezmenil miesto skladovania, t.j. nedá sa preukázať, či skutočne došlo k zmene vlastníckeho práva k tovaru. Pôvod tovaru sa nepodarilo preukázať. Samotná fyzická existencia časti predmetného tovaru v sklade platiteľa nepreukazuje, že tento tovar reálne dodala platiteľovi dane spoločnosť EUROTRADEX, s.r.o. Sklad platiteľa dane používali aj ďalšie spoločnosti, tovar nebol jednoznačne označený, nebolo teda možné hodnoverne preukázať, že fakturovaný tovar, je práve vo vlastníctve platiteľa dane či inej osoby. Jediný, kto mal podľa vyjadrenia zúčastnených osôb podmienky a zamestnancov na spracovanie kameňa, bol platiteľ dane. Platiteľ dane neprehľadným skladovým hospodárstvom skladovaním tovaru viacerých spoločností vzájomne personálne prepojených v jednom sklade vytvoril ekonomické prostredie vhodné na zneužitie práva, prípadne podvodné konanie. Aj keď časť tovaru podľa predložených odberateľských faktúr bola fakturovaná odberateľom, z evidencie skladového hospodárstva nie je možné jednoznačne preukázať, že sa jednalo o tovar, z ktorého si platiteľ uplatnil odpočítanie dane. Pri každej dodávke časť tovaru zostala na sklade, ale v evidencii budúcich období sa už nenachádzala, čiže sa stratila bez toho, aby DPH z tovaru bola do štátneho rozpočtu odvedená.

Konateľ platiteľa dane nepreukázal, že nevedel alebo nemal vedieť, že sa zapojil do obchodu, ktorý je súčasťou získania neoprávnenej daňovej výhody. Reálne to ani preukázať nemohol, nakoľko bol konateľom aj dodávateľských spoločností.

8. Podľa žalovaného správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom preveril viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení a ich vyhodnotení prijal záver, ktorý podľa jeho vlastného hodnotenia zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane v zmysle § 3 ods. 6 Daňového priadku pri svojom zisťovaní vzal do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti, čiže okrem predložených dokladov a formálneho ústneho tvrdenia zúčastnených strán, potvrdzujúcich si navzájom uskutočnenie transakcií pri evidentnom ekonomickom a personálnom prepojení spoločností zapojených do rovnakého obchodu, zameral sa na preukázanie reálnosti obchodnej transakcie a na ekonomický účel a podstatu podnikateľskej činnosti platiteľa. Znalosť svojich obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Platiteľ pri výbere svojich obchodných partnerov musí pristupovať s maximálnou opatrnosťou, aby potom v prípade daňovej kontroly nemal problém so splnením si dôkaznej povinnosti. Preto musí byť v jeho záujme uchovávať a predložiť pre účely daňového konania všetky prostriedky a dôkazy, ktorými preukáže skutočnosti, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva. Predkladané dôkazy musia byť jednoznačné, bez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať u dodávateľa.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že počas výkonu daňovej kontroly si platiteľ dane nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 2 a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, keď k preverovaným dodávateľským faktúram za nákup tovaru vystavených spoločnosťou EUROTRADEX, s.r.o. nepredložil správcovi dane hodnoverné dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Odpočítanie DPH v zmysle § 49 až § 51 zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania DPH je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej - teda, že dodávky sa reálne uskutočnili. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočet DPH, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a nepostačuje iba predloženie faktúry.

10. Žalovaný právne závery napadnutého rozhodnutia oprel nielen o citáciu ustanovení príslušných zákonov, ale aj o judikatúru k DPH. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení vo veci evidovanej pod sp. zn. III. ÚS 401/09 konštatoval, že „platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že platiteľ podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s nimi predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si platiteľ splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní, vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 3 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ V rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžf/34/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že „samotná skutočnosť, že doklady dodávateľov boli v rámci dožiadaní preverované ako iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou platiteľa v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na odpočítanie dane takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov

predkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť platiteľovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na platiteľovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.“ V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/24/2012 je správca dane v prípade opodstatnených pochybností oprávnený preverovať celý obchodný reťazec.

11. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyporiadal aj so vznesenými dôkaznými návrhmi platiteľa dane. Miestne zisťovanie dňa 21.08.2013 bolo vykonané za prítomnosti jedného z konateľov - F. C. a za prítomnosti C. T., ktorý bol v tom čase jedným zo spoločníkov platiteľa dane. Správca dane požadoval zodpovedanie podstatných otázok súvisiacich s realizáciou zdaniteľných obchodov, platiteľ dane však uprednostnil odpovedať dodatočne a výlučne písomnou formou. Správca dane určil platiteľovi konkrétny termín prerokovania jeho pripomienok, termín mu riadne oznámil. Platiteľ mal možnosť sa vyjadriť, avšak na termín ústneho pojednávania sa nedostavil. Taktiež Ing. C. C. už v daňovom konaní vypovedal písomne ako konateľ platiteľa dane a tiež z pozície konateľa dodávateľov platiteľa. Jeho výpovede boli v súlade s obsahom predkladaných faktúr, preto nebolo potrebné ho opätovne vypočúvať, taktiež ani C. T., u ktorého je predpoklad, že by ako závislá osoba nevypovedal rozporne s konateľom platiteľa dane.

12. Podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Navrhol z uvedených dôvodov zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

13. Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane niektoré skutkové zistenia, preukázané vykonaným dokazovaním, vyhodnotili ako právne bezvýznamné a vôbec sa nimi nezaoberali, preto je rozhodnutie žalovaného zaťažené vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Právny záver žalovaného o absencii materiálneho podkladu k dokladom predloženým v súvislosti s uplatnením práva na odpočet dane je nesprávny, založený na žalovaným vytvorenej fiktívnej konštrukcii, ktorou len konštatuje nezrovnalosti v predložených faktúrach ohľadne obsahu faktúr, nijakým spôsobom však nespochybňujúcim nakúpenie a dovezenie tovaru do skladu žalobcu. Žalovaným ani správcom dane v ich rozhodnutiach opísaný skutkový stav nepreukázal, že by sa predmetné plnenia neuskutočnili, ani že by neboli splnené vecné a formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a to najmä podmienka, aby žalobca disponoval tovarom ako vlastník a faktúrou obsahujúcou všetky povinné náležitosti. Žalobca si kladie otázku, akým iným spôsobom, okrem riadneho nadobudnutia a vlastnenia tovaru, mal preukázať identitu tovaru. Odpoveď na ňu žalovaný v napadnutom rozhodnutí právne akceptovateľným spôsobom žalobcovi nepodal. Závery žalovaného o absencii materiálnej stránky, že tovar nebol žalobcovi nikdy dodaný, že tovar nezmenil vlastníka, sú založené na ľubovôli bez akejkoľvek racionálnej opory v zistenom skutkovom stave.

14. Nárok na odpočítanie DPH mohol byť žalobcovi zamietnutý iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo preukázané, že žalobca, ktorému bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočítanie, vedel alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Potrestanie žalobcu, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že plnenie bolo súčasťou daňového podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť predchádzajúceho alebo nasledujúceho stupňa v rámci dodávateľského reťazca bolo súčasťou podvodu na DPH, zamietnutím práva na odpočítanie DPH, je nezlučiteľné s pravidlami odpočítania DPH. Založenie systému objektívnej zodpovednosti prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie DPH je výnimkou z uplatnenia zásady, ktorú predstavuje toto právo, bolo povinnosťou správcu dane a žalovaného predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie DPH, je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré od nich možno dôvodne požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, bez ohľadu na to, či ide o podvod

vo vzťahu k DPH alebo iný podvod, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe.

15. Podľa žalobcu, odkazujúceho na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, články 167, 168 písm. a), 178 písm. a) a 273 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej praxi, v zmysle ktorej daňový orgán zamietne právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje plnenie tohto nároku, je zdaniteľnou osobou, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne podmienky vzniku a uplatnenia práva na odpočítanie DPH upravené citovanou smernicou boli splnené a že zdaniteľná osoba nedisponovala žiadnou informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať, že v rámci aktivít uvedeného vystaviteľa faktúry bola spáchaná nezákonnosť alebo daňový podvod. V predmetnej veci však podľa žalobcu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že by žalobca zavinil nezákonnosť alebo daňový podvod. Preto ani nebol dôvod na zamietnutie práva na odpočet DPH.

16. Žalobca napokon namietal, že žalovaný sa pri výklade právnych predpisov aplikovateľných na zistený skutkový stav odchýlil od platných zásad interpretácie právnych noriem uznávaných právnou teóriou i aplikačnou praxou a neprimeraným extenzívnym výkladom zákona o DPH a Smernice Rady 2006/112/ES v niektorých momentoch nesledujúcich účel právnej úpravy dospel k takým rigoróznym záverom, ktoré odporujú základnej právnej logike. Žalovaný pri rozhodovaní použil neadekvátne metódy výkladu právnej úpravy, ktorá je vo svojej podstate komplikovaná a neujasnená a pripúšťa viaceré interpretačné výsledky. Použité metódy výkladu by sa mali primeraným, zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom prejaviť aj v odôvodnení rozhodnutia, čo sa však nestalo, keďže podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné bez pochybností zistiť, akými relevantnými právnymi úvahami bol žalovaný vedený, keď zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že žalobca v príslušnom zdaňovacom období porušil ustanovenie § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a ) a § 51 zákona o DPH uplatnením práva na odpočet DPH z faktúr od dodávateľa EUROTRADEX, s.r.o. za dodávku tovaru, lebo neboli preukázané skutočnosti týkajúce sa reálneho dodania tovaru, ani jeho pôvod a existencia. Týmto postupom žalovaný porušil ústavné právo žalobcu na zákonný a spravodlivý proces.

17. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Zotrval na právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. K otázke dôkazného bremena doplnil argumentáciu poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžf/84/2012. Taktiež upozornil na to, že niektoré ďalšie rozhodnutia žalovaného vo veci toho istého platiteľa dane za iné zdaňovacie obdobia už boli predmetom konania aj pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý vyhlásil rozsudky vo veciach sp. zn. 4Sžf/76/2015, sp. zn. 4Sžf/58/2015, sp. zn. 4Sžf/27/2016. (Z rozhodovacej činnosti správneho súdu sú známe už aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 4Sžf/43/2016 a sp. zn. 4Sžfk/15/2016).

18. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, nakoľko nariadenie pojednávania nežiadal žalobca ani žalovaný, nevyžadoval to verejný záujem a správny súd to ani nepovažoval za potrebné.

19. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104525991/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 103967830/2016 zo dňa 22.09.2016, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený platiteľovi dane rozdiel v sume 12.777,- Eur na DPH za zdaňovacie obdobie september 2010 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 13.272,54 Eur na sumu 495,54 Eur.

20. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane vykonal u platiteľa dane daňovú kontrolu na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september 2010 až december 2010. Daňová kontrola bola začatá dňa 12.03.2013 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 9312401/5/514656/2013 zo dňa 07.02.2013. Dňa 02.05.2016 bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č. 103047107/2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že platiteľ dane - spoločnosť EUROSTONEX, s.r.o.

- patrila do skupiny cca 11 spoločností, v ktorých v čase realizácie zdaniteľných obchodov boli Ing. C. C., F. C. a C. T. konateľmi, spoločníkmi alebo členmi dozornej rady. Na základe údajov uvedených samotným platiteľom dane vo výkazoch ziskov a strát a súvahy za roky 2009 až 2012 bolo zistené, že spoločnosť EUROSTONEX, s.r.o. dosahovala od svojho vzniku v roku 2009 iba stratu. V roku 2009 bol hospodársky výsledok - (mínus) 1.190,- Eur, v roku 2010 -103.968,- Eur, v roku 2011 -158.409,- Eur, v roku 2012 -153.984,- Eur. Obchodná marža spoločnosti bola nulová, spoločnosť jednoznačne fakturačne obchodovala so stratou a vykazovala v jednotlivých rokoch vysokú celkovú zadlženosť. Od roku 2010 do júna 2013 spoločnosť vykázala daňovú povinnosť na DPH len vo výške 1.636,37 Eur, pričom suma uplatnených nadmerných odpočtov v daňových priznaniach na DPH spolu za uvedené zdaňovacie obdobia bola celkom 318.347,32 Eur.

21. V rámci správy daní bolo zistené, že (v tom čase) vlastníkom nehnuteľnosti na ulici Svätoplukovej v Púchove bola obchodná spoločnosť MARQES s.r.o., Bratislava. V priemyselnej budove na ulici Svätoplukovej v Púchove sídlili ekonomicky prepojené obchodné spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. a spoločnosť NDP, s.r.o. Skladové priestory na ulici Svätoplukovej v Púchove využívali v zmysle zmlúv uzatvorených s prenajímateľom Real property development, s.r.o. (konateľ Ing. C. C.) aj ďalšie obchodné spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o., EUROTRADEX, s.r.o., TRITOM SK, s.r.o., FAPA, s.r.o., NDP SLOVAKIA, s.r.o. Všetky uvedené spoločnosti boli v tom čase personálne a organizačne prepojené osobou konateľa Ing. C. C.. Ku dňu 04.06.2015 bola spoločnosť Real property development, s.r.o. vymazaná z Obchodného registra a právnym nástupcom sa stala spoločnosť THESAR s.r.o., ktorej konateľom je od 23.04.2015 C. L.. Ide o osobu, ktorá má byť súčasne konateľom spoločnosti Grassina s.r.o., do ktorej sa neskôr postupne zlúčili spoločnosti TRITOM SK, s.r.o., FAPA, s.r.o., NDP SLOVAKIA, s.r.o., EUROTRADEX, s.r.o.). Preverovaním prostredníctvom identifikačných údajov k osobe C. L. bolo v Registri obyvateľov SR zistené, že pod deklarovaným rodným číslom je evidovaná iná osoba - G. R..

22. V rámci správy daní bolo tiež zistené, že spoločnosť TO-GR SK, s.r.o. sa na adrese registrovaného sídla nenachádza, je nekontaktná. Nevlastní žiadny investičný majetok, nemá žiadnych zamestnancov, účtovníctvo viedol konateľ F. I. bez nároku na odmenu, pričom na jeho spracúvanie využíval buď voľne dostupné programy z internetu alebo iné dostupné prostriedky. Na sídle spoločnosti TO-GR SK, s.r.o. nie je žiadny sekretariát, na realizáciu činnosti využívala priestory u odberateľov, dodávateľov, reštauračné a podobné priestory. Konateľ pracoval v aute, vo verejných priestoroch alebo v priestoroch obchodných partnerov. V rokoch 2008 - 2010 spoločnosť TO-GR SK, s.r.o. fakturačne obchodovala so stratou, pričom obchodovala so spoločnosťami, ktoré so správcami dane nekomunikujú a nespolupracujú, poštu nepreberajú, nepodávajú daňové priznania, sú nekontaktné, konatelia jednotlivých spoločností sú zahraniční občania a v priebehu daňových konaní dochádza k zmene konateľov jednotlivých spoločností. V rámci správy daní bolo zistené, že na otázky správcu dane konateľ spoločnosti F. I. ohľadom činnosti spoločnosti odpovedal len formálne bez akejkoľvek nadväznosti na účtovné doklady.

23. Správca dane pri ohliadke výrobných a skladových priestorov platiteľa dane dňa 21.08.2013 zistil, že v pravej časti na voľnom priestranstve areálu sa nachádzalo 6 stojanov s uloženým materiálom - granitové dosky rôznych rozmerov a hrúbky patriace platiteľovi dane. Na jednom stojane sa nachádzala časť nakúpeného materiálu - granitových dosiek obstaraných platiteľom dane v roku 2010 od spoločnosti EUROTRADEX, s.r.o. Boli tu uskladnené aj granitové dosky spoločnosti NDP SLOVAKIA, s.r.o. Na ľavej strane areálu sa nachádzali granitové dosky platiteľa dane a spoločnosti FAPA, s.r.o., ktoré podľa vyjadrenia platiteľa dane boli v jeho vlastníctve napriek tomu, že boli označené názvom FAPA, s.r.o. V halách sa nachádzali dlažby, pomníčky, doskoviny, mramorové a kremičité piesky, konglomerát, umelý kameň označené „EUROTRADEX, TRITOM, FAPA, NDP SLOVAKIA, EUROSTONEX.“ Podľa vyjadrenia platiteľa dane materiál pochádzal z Číny a z Talianska.

24. Správca dane na základe ním vykonaného dokazovania skonštatoval, že skladové priestory na Svätoplukovej ulici v Púchove využívali v zmysle zmlúv o prenájme a zmlúv o uložení obchodní partneri deklarujúci vzájomne obchodné vzťahy s komoditou kameň v rôznych formách. Väčšina obchodných spoločností je personálne, majetkovo, prípadne inak ekonomicky prepojených,

nezamestnávajú zamestnancov, na kameni nevykonávali žiadne spracovateľské operácie, pri predaji kameňa medzi spoločnosťami sa jedná o nepohyblivé dodávky, tovar zostával uskladnený v tom istom sklade. Prenajímateľ priestorov, spoločnosť Real property development, s.r.o., ktorý taktiež deklaroval obchodovanie s komoditou kameň v rôznych formách, neviedol evidenciu obchodných partnerov svojich podnájomcov, ktorí následne poskytovali skladové priestory bezodplatne v zmysle dohôd o uložení svojim odberateľom. Spoločnosť Real property development, s.r.o. neviedla operatívnu evidenciu o pohybe tovaru uskladnenom v prenajímaných skladových priestoroch v Púchove na ulici Svätoplukovej, neviedla žiadnu evidenciu skladovaného tovaru pre ostatných podnájomcov, každá spoločnosť si viedla skladové hospodárstvo samostatne. Manipuláciu s tovarom si zabezpečovala každá spoločnosť sama svojimi zamestnancami, prípadne dodávateľsky spoločnosťou EUROSTONEX, s.r.o. a sama si zodpovedala za svoj tovar. Podlažná plocha skladových priestorov nebola pre jednotlivých podnájomcov vymedzená ani označená. Tovar bol označený číselne, písmenami abecedy, prípadne názvom vlastníka. Na základe všetkých zistených skutočností nebolo možné jednoznačne identifikovať vlastníkov skladovaného tovaru, potvrdiť druh tovaru, názov a množstvo tovaru, prijatie a výdaj zo skladu a vzhľadom na skutočnosť, že podnájomcovia ďalej poskytovali bezodplatné uloženie pre svojich odberateľov, o čom nie je vedená žiadna evidencia, sa taktiež nedajú identifikovať všetky spoločnosti, ktoré deklarujú skladovanie tovaru v skladových priestoroch na ulici Svätoplukovej v Púchove.

25. Spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o., EUROTRADEX, s.r.o. a NDP SLOVAKIA s.r.o., ktoré si v reťazci navzájom predávali (scudzovali) predmetný tovar, uviedli, že tento tovar skladovali na ulici Svätoplukovej 14 v Púchove. Množstvo je na faktúrach udávané v kg, ale aj v m2 a neexistuje krajina pôvodu. Pôvod tovaru, ktorý bol skladovaný na Svätoplukovej ulici 14, Púchov, ako dôkaz reálneho nadobudnutia zo strany jednotlivých dodávateľov, je nepreukázateľný a nie je známy. Prevažná časť obchodných transakcií zúčastnených spoločností prebiehala v skladových priestoroch na Svätoplukovej ulici 14, Púchov. Vlastníkom nehnuteľnosti a uvedených priestorov bola v tom čase spoločnosť MARQES, s.r.o., ktorá ich prenajímala spoločnosti Real property development, s.r.o. a tá ich následne prenajímala spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. Prístroje, stroje a zariadenia boli majetkom spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. Na obchodoch s preverovaným tovarom sa zúčastňovali len spoločnosti, ktoré sú zapojené do reťazca firiem, ktoré boli navzájom personálne prepojené a navzájom spolupracovali. Správca dane na základe zistení dospel k názoru, že pohyb tovaru v reťazci tuzemských spoločností sa uskutočnil len fakturačne, s cieľom uplatniť právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr jednotlivými platiteľmi v reťazci dodávateľov a uplatňovať si takýmto spôsobom vzniknuté nadmerné odpočty.

26. Podľa záverov správcu dane v reťazci spoločností obchodujúcich s dlažbou, mramorovými a granitovými doskami, kremičitými pieskami a doskami sa nachádzajú rizikové subjekty, ktoré sú nekontaktné, so správcom dane nekomunikujú, nepreberajú poštu, nepodávajú daňové priznania, alebo spoločnosti, ktoré majú na komunikáciu so správcom dane určeného splnomocneného zástupcu, ktorý predkladá doklady, ale nevie nič o skutočnej (reálnej) činnosti spoločnosti. Na otázky správcu dane odpovedal kontrolovaný daňový subjekt písomne a vo všeobecnej rovine a jeho výpovede nemajú žiadnu vypovedaciu hodnotu. Pri priamom kontakte so správcom dane je evidentné, že na jasne kladené a adresné otázky správcu dane zástupcovia spoločností buď nevedia vôbec odpovedať, alebo poskytujú všetci rovnaké jednoduché a nekonkrétne odpovede, hoci ich spoločnosti dosahovali vysoké obraty. V spoločnostiach v reťazci dochádzalo často k prevodom obchodných podielov, k zmene spoločníkov, k zmene konateľov. Pre všetky spoločnosti v reťazci, s výnimkou spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o. platí, že nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevlastnili žiaden majetok, mechanizmy, technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory, čím nepreukázali, že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti s deklarovaným tovarom.

27. Správca dane ďalej skonštatoval, že obchodné transakcie deklarované účtovnými dokladmi predloženými k výkonu daňovej kontroly alebo získanými v rámci správy daní, prostredníctvom dožiadaní a ďalších zisťovaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľa a subdodávateľov spoločnosti EUROSTONEX, s.r.o., nenesú znaky základných a reálnych princípov obchodnej činnosti a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam tovaru nedošlo tak, ako je to deklarované faktúrami u jednotlivých daňových subjektov v reťazci dodávateľov. Faktúrami deklarované dodávky tovaru poukazujú iba na fakturačné „pohyby“ tovaru cez spoločnosti zúčastnené v reťazci obchodníkov. Pre preverovaných platiteľov v reťazci a pre kontrolovaného platiteľa dane je charakteristické, že majú umelo vytvorené podmienky k obchodnej činnosti s komoditami z prírodného kameňa. Na základe zistení správcu dane, aj v iných konaniach, cieľom ekonomickej činnosti platiteľa dane nebolo dosiahnutie zisku,

ale daňovej výhody spôsobom uplatnených nárokov na vrátenie nadmerných odpočtov, o čom svedčia aj uplatňované nadmerné odpočty uvedené v daňových priznaniach DPH. V kontexte prezentovaných zistení podľa názoru správcu dane konatelia kontrolovaného platiteľa dane nemohli nevedieť, že sú zapojení do reťazca spoločností obchodujúcich s tovarom fiktívnej hodnoty a fiktívneho množstva, keďže všetko riadili sami, obchodovali so spoločnosťami, v ktorých sú konatelia a spoločníci, nevykonávali v kontrolovanom zdaňovacom období ekonomickú (obchodnú) činnosť, ale činnosť „neekonomickú“, ktorej výsledkom bola namiesto zisku strata.

28. Správca dane uzavrel, že v daňovom konaní neboli vierohodným spôsobom preukázané skutočnosti týkajúce sa pôvodu a reálnej existencie tovaru. Zo strany dodávateľov v reťazci neboli preukázané a predložené vecné dôkazy - argumenty (reálnosť dodávky tovaru, krajina pôvodu predmetného tovaru, konkrétny druh tovarov, presné určenie vlastností, technické parametre, kvalita, použiteľnosť na konkrétny účel), ktoré preukazovali alebo potvrdzovali skutočné obstaranie tovarov a neskôr dodanie v tuzemsku a neboli len tvrdeniami o týchto udalostiach uvedených na dodávateľských a odberateľských faktúrach.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska.

30. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo dňom dodania služby.

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DHP platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DHP právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

34. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

35. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

37. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

38. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

39. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

40. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

41. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného k nej a administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného vedúci k napadnutému rozhodnutiu. Správny súd konštatuje, že správca dane vykonal vo veci rozsiahle, efektívne, dostatočné a na účely predmetu daňového konania orientované dokazovanie, o čom svedčí obsah administratívneho spisu. Z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ho k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnil a takto zistený skutkový stav správne právne posúdil právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Judikatúra zvolená žalovaným na podporu jeho právnej argumentácie je podľa názoru správneho súdu aplikovateľná na predmetný prípad. Ak žalobca v rámci daňového konania namietal, že neboli akceptované jeho dôkazné návrhy, je takýto postup plne v súlade so zákonom za podmienky, že odmietnutie procesných návrhov je zo strany správneho orgánu riadne a logicky odôvodnené. To je aj prípad odôvodnení rozhodnutí správcu dane a žalovaného, v ktorých sa daňové orgány náležite vyporiadali s procesnými návrhmi žalobcu. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/84/2012 zo dňa 18.06.2013, podľa ktorého „zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“ Správny súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015, podľa ktorého „aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.“

42. Správnou žalobou bola do právneho diskurzu predmetného súdneho prieskumu vznesená ako relevantná otázka aj problematika dôkazného bremena v daňovom konaní. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že „primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu

- žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ 43. Obdobne judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5Sžf/11/2014, v ktorej uviedol, že „dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané.“

44. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžf/74/2015 zo dňa 03.05.2016, „pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.“

45. Z výsledkov najnovšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje správny súd na rozsudok, sp. zn. 3Sžf/26/2016 zo dňa 18.10.2017, v zmysle ktorého „v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo... Spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní (najmä výšku príjmov, výšku výdavkov a výšku dane). Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/>), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 264 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu

jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS 241/07 <http://merit.slv.cz/I.US241/07>-44, zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome.“

46. V nadväznosti na citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné postup správcu dane a žalovaného, ktorým spochybnil dôkazy predložené platiteľom dane v daňovom konaní, považovať za odôvodnený a právne relevantný. Úvahy správcu dane a žalovaného odôvodňujúce toto spochybnenie nevykazujú prvky arbitrárnosti, ale naopak účinne viedli k opätovnému preneseniu dôkazného bremena na platiteľa dane, pričom v konečnom dôsledku možno dôkazné bremeno platiteľa dane považovať za neunesené. Medzi relevantné skutočnosti, ktoré dôvodne spochybňujú reálnosť dodania deklarovaného tovaru platiteľovi dane spoločnosťou EUROTRADEX, s.r.o. v zmysle predloženej faktúry (k faktúre viď bod č. 3 tohto rozsudku), patria najmä tieto:

- spoločnosti NDP SLOVAKIA, s.r.o., EUROTRADEX, s.r.o. a EUROSTONEX, s.r.o. boli v rozhodnom období, v ktorom sa uskutočnilo scudzovanie tovaru medzi nimi, personálne a ekonomicky prepojené prostredníctvom osoby konateľov a spoločníkov (Ing. C. C.);

- spoločnosť TO-GR SK, s.r.o., fakturačne „vystopovateľná“ ako prvotný dodávateľ obchodného reťazca, je rizikovým subjektom, nevlastní žiadny investičný majetok, nemá žiadnych zamestnancov, účtovníctvo viedol konateľ F. I. bez nároku na odmenu, pričom na jeho spracúvanie využíval buď voľne dostupné programy z internetu alebo iné dostupné prostriedky, na sídle spoločnosti TO-GR SK, s.r.o. nie je žiadny sekretariát, na realizáciu činnosti spoločnosť využívala priestory u odberateľov, dodávateľov, reštauračné a podobné priestory, konateľ pracoval v aute, vo verejných priestoroch alebo v priestoroch obchodných partnerov, v rokoch 2008 - 2010 spoločnosť fakturačne obchodovala so stratou, pričom obchodovala so spoločnosťami, ktoré so správcami dane nekomunikujú a nespolupracujú, poštu nepreberajú, nepodávajú daňové priznania, sú nekontaktné, konatelia jednotlivých spoločností sú zahraniční občania a v priebehu daňových konaní dochádza k zmene konateľov jednotlivých spoločností;

- platiteľ dane neprehľadným skladovým hospodárstvom, skladovaním tovaru viacerých vzájomne personálne prepojených spoločností v jednom sklade vytvoril ekonomické prostredie vhodné na zneužitie práva;

- obchodné transakcie (scudzovanie tovaru) medzi platiteľom dane ako odberateľom a jeho dodávateľom

- spoločnosťou EUROTRADEX, s.r.o. boli realizované bez toho, aby došlo k pohybu obchodovaného tovaru, pričom tovar sa stále nachádzal v sklade na Svätoplukovej ulici v Púchove;

- napriek zvyšovaniu ceny za tovar platiteľ dane od svojho vzniku v roku 2009 každoročne vykazoval stratu na dani z príjmov právnických osôb a v takomto podnikateľskom správaní odporujúcemu základným zásadám ekonomickej racionality pokračoval po niekoľko rokov s tendenciou zvyšujúcej sa straty;

- nízka vlastná daňová povinnosť na DPH platiteľa dane od roku 2010 do júna 2013 (len 1.636,37 Eur) v kontraste s nepomerne vysokými uplatňovanými nadmernými odpočtami za uvedené obdobie v celkovej sume 318.347,32 Eur;

- pre všetky spoločnosti v reťazci, s výnimkou platiteľa dane, platí, že nezamestnávali žiadnych zamestnancov, nevlastnili žiaden majetok, mechanizmy, technológiu, dopravné prostriedky, skladové priestory, t.j. nepreukázali, že by mali vytvorené reálne predpoklady na vykonávanie ekonomickej činnosti s deklarovaným tovarom.

47. Ak Ing. C. C. bol v rozhodujúcom období konateľom nielen platiteľa dane, ale aj spoločností EUROTRADEX, s.r.o. a NDP SLOVAKIA, s.r.o., a nebolo preukázané, že by fakturovaný tovar mal byť na niektorom stupni obchodného reťazca týmito spoločnosťami (dodávateľom a pred ním subdodávateľom)

spracúvaný zmenou (zhodnotením) jeho kvality alebo formy, potom, ak malo ísť o reálne dodávanie tovaru (ako tvrdil platiteľ dane) a nie iba o fiktívnu fakturáciu (ako ustálil správca dane), by nedávalo ekonomický zmysel, ak tovar od spoločnosti TO-GR SK, s.r.o. nenakúpil Ing. C. C. priamo pre spoločnosť platiteľa dane, keďže mal nadobudnúť o tovare vedomosť ako fyzická osoba priamo od konateľa spoločnosti TO GR SK, s.r.o., ale namiesto toho zvolil cestu umelého vloženia ďalších dvoch subjektov (nedisponujúcich personálnym ani materiálnym vybavením potrebným na spracúvanie tovaru) do reťazca scudzovacích transakcií, kým sa k tovaru mal dopracovať platiteľ dane. Ing. C. C. v rámci týchto transakcií ako ich organizátor a koordinátor (spiritus rector), so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť, že jedinou úlohou spoločnosti EUROTRADEX, s.r.o. v predmetnom zdaniteľnom plnení bolo vystavenie fiktívnej faktúry na obchodovaný tovar. S otázkou vedomosti konateľa platiteľa dane o jeho zapojení do podvodného konania sa žalovaný vyporiadal. Možno súhlasiť s názorom, že ak v troch na seba nadväzujúcich článkoch obchodného reťazca (t.j. u odberateľa, dodávateľa a subdodávateľa) je konateľom rôznych spoločností tá istá fyzická osoba, nie je s ohľadom na ostatné zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov logicky možné úspešne sa domáhať námietky prípadnej nevedomosti o zapojení do podvodného konania. Platiteľ dane, na ktorom po relevantnom spochybnení ním predložených dôkazov správcom dane znovu uviazlo dôkazné bremeno, neponúkol v daňovom konaní také ďalšie dôkazy, ktorými by úspešne eliminoval toto spochybnenie, nepodarilo sa mu preukázať, že spoločnosť EUROTRADEX, s.r.o. aj reálne (t.j. nielen iba fiktívne) dodala platiteľovi dane fakturačne deklarovaný tovar a preto závery správcu dane a žalovaného v ich rozhodnutiach možno považovať za také, ktoré vychádzajú z vykonaného dokazovania, pričom toto dokazovanie má oporu v obsahu administratívneho spisu. Záver správcu dane a žalovaného o tom, že žalobca neuniesol v daňovom konaní dôkazné bremeno, je preto potrebné považovať za náležite vyargumentovaný. Ak žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nemohol úspešne a právne účinne uplatniť svoj nárok na odpočet DPH.

48. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

50. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.