Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej, člena senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Palisády 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo RL/35/2016 zo dňa 08.11.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 08.11.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanej n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaná na svojom zasadnutí dňa 07.06.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči žalobcovi ako vysielateľovi vo veci možného porušenia o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v súvislosti s tým, že dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. odvysielal na programovej službe Jednotka program O 5 minút 12, v ktorom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko-publicistického programu. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa 27.06.2016, na základe čoho sa začalo správne konanie č. . Žalobca bol súčasne vyzvaný, aby v lehote najneskôr do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s a o správnom konaní (ďalej len „“) zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol žalobca upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, žalovaná môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa správneho poriadku. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. Listom č. 3192/2016/0 zo dňa 22.07.2016 bol žalobca opätovne vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, v ktorom mu bola na vyjadrenie určená lehota 5 dní odo dňa jej doručenia. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej doručené dňa 27.07.2016.

2. Správny konanie bolo začaté na tom skutkovom základe, že dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. v rámci programovej služby Jednotka odvysielal žalobca program O 5 minút 12. Hosťami predmetného vydania programu boli podpredseda strany SMER-SD Marek Maďarič, predseda Slovenskej národnej

strany Andrej Danko, predseda strany Sloboda a solidarita Richard Sulík a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti - NOVA Igor Matovič. Tematicky bola relácia zameraná na povolebnú situáciu na Slovensku, najmä vo vzťahu k prebiehajúcim rokovaniam novo zostavenej vlády SR a jej prioritám. V rámci relácie sa diskutovalo na konkrétne témy:

- povolebný vývoj na Slovensku - vytvorenie novej vlády a s ním súvisiace rokovania, turbulencie na slovenskej politickej scéne,

- programové priority budúcej vládnej koalície - sociálna politika, daňová politika, boj s korupciou,

- situácia v školstve a zdravotníctve a priority budúcej vlády v uvedených oblastiach. Správne konanie bolo začaté z dôvodu, že účastník konania v posudzovanom programe mohol odvysielať informácie, ktorými vzhľadom na obsah programu, spôsob vedenia diskusie moderátorom a kritickosť vyjadrení niektorých hostí voči doterajšej vláde Róberta Fica, bez potrebnej korekcie takýchto vyjadrení moderátorom programu, mohlo dôjsť k nezabezpečeniu objektívnosti a nestrannosti politicko- publicistického programu.

3. Žalovaná po získaní všetkých podkladov pre rozhodnutie a oboznámení sa s nimi v danej veci rozhodla dňa 08.11.2016 rozhodnutím č. tak, že žalobca ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v tým, že na televíznej programovej službe Jednotka odvysielal dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. program O 5 minút 12, v ktorom v rámci diskusie neposkytol dostatočne vyvážený priestor na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám a zároveň moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval, tak aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu, za čo mu uložila podľa ustanovenia sankciu - upozornenie na porušenie zákona. Podľa uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. Proti rozhodnutiu o uložení sankcie podľa sa v zmysle nie je možné odvolať. Predmetné rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 29.12.2016. Žalovaná vo svojom rozhodnutí o.i. identifikovala tú časť programu, ktorá bola skutkovým základom pre uloženie sankcie: „Vzhľadom na predmet správneho konania, aj v súvislosti so spôsobom vedenia diskusie moderátorom a možným ostrým kritickým vyjadreniam niektorých diskutujúcich voči bývalej vláde, posúdila Rada v programe odvysielanú kritiku I. Matoviča voči M. Maďaričovi a strane SMER-SD. V jej úvode moderátor adresoval I. Matovičovi legitímnu otázku na odlišnosti politiky strany OĽANO- NOVA a SaS: „Dobre, sľúbil som Igorovi Matovičovi otázku, ako sa bude líšiť vaša opozičná politika od opozičnej politiky Richarda Sulíka?“ Igor Matovič: „My sme v prvom rade protikorupčné hnutie. Jednoducho, aj ja osobne, aj tí ostatní ľudia, ktorí na našej kandidátke sú, tak vstupovali do politiky preto, lebo sme sa nedokázali ďalej pozerať na to, ako v tom čase Smer, spoločne s SNS a s Mečiarom rozkrádali Slovensko. Medzičasom sme samozrejme zažili aj teda druhú Ficovu vládu. Stále sme protikorupčné hnutie, lebo jednoducho tej korupcie za druhej Ficovej vlády nebolo menej, ale kradlo sa viac ako za Mečiara...“ A. S.: „Čo by táto vláda musela urobiť, aby ste ju zobrali, takpovediac na milosť?“ Igor Matovič: „Na milosť? To neexistuje. Podľa mňa Smer je mafia. Smer je dokonalý systém, ktorý systematicky rozkráda štát... Ukázali to... “ A. S.: „Ani to, čo hovoril teraz Andrej Danko, že evidentne v tom programe budú nejaké... “ Igor Matovič: „Skúste mi nechať dopovedať. Je to jednoducho mafia, ktorá si ovládla parlament, kde si dosadzuje pandrláčikov, kolesíkovia sme im hovorili v minulom volebnom období, ktorí stláčajú akýkoľvek gombíček, ktorý im pani P. takto ukáže, ako majú stlačiť. Tam si napíšu zákony, aby následne mohli legálne kradnúť. Dosadia si... “ A. S.: „Dobre, nič sa na tom nezmení v tomto volebnom období?“ Igor Matovič: „Chcem to dopovedať, teraz keď mi dve vety dovolíte dopovedať, keď mi nebudete skákať do reči, rýchlejšie to pôjde. Čiže následne si dosadia svojich ľudí do polície, prokuratúry, súdov. Čiže to, čo najprv ukradnú, potom tí ich kamaráti, ktorých si dosadia, ich majú vyšetrovať, obviňovať a súdiť. Jednoducho vytvorili dokonalý systém, mafia ovládla vlastne štát, len si hovoria politická strana Smer. Bohužiaľ, v týchto voľbách zradili dve pravicové strany svojich voličov a idú naďalej mafii tejto pomáhať vylepšovať štát. To je tak isto, ako keby že nájdete na ulici, máte vyhláseného zlodeja, ktorý vykráda domy a vy zrazu prídete za ním...“ A. S.: „Dobre, to už je príklad...“ Igor Matovič: „Poviem ten príklad, aby som teda odpovedal na vašu otázku. Na ulici máte vyhláseného zlodeja, ktorý vykráda domy a vy ho oslovíte a poviete mu, že chcete mu pomáhať, a že vlastne založíte spolu nejakú SBS-ku, ktorá bude chrániť ostatných obyvateľov na tej ulici pred tým, aby im niekto

nevykrádal domy. Oni sa zlepšiť nepodaria. To, keď tu niekto nám teraz bude zalepovať oči, Žitňanská, Bugár, Procházka, že čo strašné presadili. Nič nespravia, kým Fico bude premiér. Kým Kaliňák bude ministrom vnútra. Kým Kováčik bude špeciálny prokurátor, nič sa nezmení. Naďalej tu bude systém, ktorý nás systematicky rozkráda a mamy nebudú mať z čoho žiť, rodiny sa budú rozpadať, lebo rodičia budú musieť... “ Uvedené tvrdenia považuje Rada za jednostranné, značne kritické vyjadrenia, až za úrovňou vecnej, konštruktívnej kritiky. V týchto chvíľach nedostal priestor na reakciu kritizovaný subjekt tak, aby recipient dostal vyvážené informácie. Moderátor v tejto časti diskutujúceho adekvátne neusmernil, pričom len kládol doplnkové otázky, bez dostatočnej snahy udržať argumentáciu v primeranej, vecnej rovine. Prezentáciu jedného názoru v tejto časti programu podporil vyjadrením svojho postoja aj Richard Sulík, ktorý následne uviedol, cit.: „Má úplnú pravdu, čo hovorí A., je to tak. Je to presne tak, “ A. S.:,,To nechám ja na divákoch. Nebolo by teraz na mieste dať vláde 100 dní, a potom ju nejakým spôsobom takto súdiť? “ Igor Matovič: „Ako ale keď dopredu vieme, ako to dopadne, keď tu nastala zrada na voličoch a niekto nám bude obviňovať tých voličov, keď idú demonštrovať proti tej zrade, že to sú nejakí majdanisti, a že tu majdanizujú politiku a búrajú demokratický systém... “ A. S.: „Čiže nevidíte tam žiadnu šancu... “ Igor Matovič: „Oni nechcú ani tú šancu. Akože, kebyže sa správajú normálne, však za tri dni zložiť tú vládu... Lipšic mi povedal, keď sa skladala Radičovej vláda, trvalo to tri týždne, Rišo hovorí mesiac, tri týždne, a to boli spolupracujúce pravicové strany. Z tohto je vidieť, keď za tri dni to spískali, že to bolo dohodnuté vopred. Vopred dohodnutý podvod. “ Moderátor programu poskytol priestor na reakciu dotknutej strane až následne: „Najskôr pán Maďarič, reakcia, nech sa páči. “ Marek Maďarič: „No, prvú vec. Tento líder protikorupčného hnutia vstúpil do slovenskej politiky tým, že povedal, že mu bol núkaný 20-miliónový úplatok. Dodnes nepovedal, kto sa ho snažil podplatiť. To je prvá poznámka... To teda neviem, to teda neviem. Takže je to človek, ktorý kryje nejakú korupciu. Po ďalšie, už som vám to povedal, pán Matovič. Ak je niekto zlodej a vy to viete, dajte trestné oznámenie. Ak je niekto mafián, zhodou okolností, po niekom inom sú nejaké indície na väzby s mafiánmi, o niekom, s kým ste vy chceli ísť do koalície, ale ak vy viete, že ja som mafián alebo niekto iný, dajte trestné oznámenie. Nie je možné, dajte na mňa, pán Matovič tu hovoril, že som člen mafie... “ Igor Matovič: „Áno, ste člen mafie. “ Marek Maďarič: „...že som zlodej, že rozkrádam. Láskavo dajte na mňa trestné oznámenie. Nie je možné vo verejnom priestore používať takéto vulgárne hrubé slová, lebo na to niet obrany. Niekto o vás povie, že ste mafián a čo môžete povedať? “ Igor Matovič: „ To sú pravdivé slová. “ Marek Maďarič: „No, dobre, to si už... “ A. S.: „Dobre páni, vidím, že už by sme sa zacyklili, takže poďme diskutovať..." Marek Maďarič: „...aj vás žiadam, pán moderátor, lebo to nie je možné, aby niekto takýmto hrubým spôsobom hovoril... “ A. S.: „Veď ste reagovali, ja predpokladám... Pán Sulík, chcete ešte niečo... ale poďme k prioritám už, lebo už mám pocit, že by sme zacyklili naozaj. “

II.

Žaloba

4. Žalobou odoslanou na poštovú prepravu dňa 28.02.2017 a doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2017 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. zo dňa 08.11.2016 (poznámka súdu - jedná sa o zrejmú nesprávnosť, keďže rozhodnutie má značku RL), ktoré navrhuje zrušiť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca napáda uvedené rozhodnutie v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca je toho názoru, že žalovaná nesprávne právne posúdila skutkový stav tým, že rozhodla o porušení žalobcom odvysielaním programu O 5 minút 12 dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. na televíznej programovej službe Jednotka, v ktorom žalobca podľa žalovanej neposkytol dostatočne vyvážený priestor na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám a zároveň moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval, tak aby bola politicky vyvážená. V programe bola dotknutá strana priamo zastúpená a dostala priestor podľa vlastného uváženia reagovať, pričom túto možnosť využila.

Žalobca namieta, že na obmedzenie slobody prejavu neexistoval ústavne akceptovateľný dôvod a ak by aj existoval, obmedzenie slobody prejavu nebolo proporcionálne, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaná nedostatočne odôvodnila existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu a napriek tejto skutočnosti obmedzila slobodu prejavu žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR, sp.zn.: -45 z 18.12.2014.

5. Žalobca je toho názoru, že žalovaná nesprávne právne posúdila skutkový stav tým, že rozhodla o porušení žalobcom odvysielaním programu O 5 minút 12 dňa 20.3.2016 v čase o cca 11:55 hod. na televíznej programovej službe Jednotka. Za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť, presnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície odstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia. Za objektívne spravodajstvo sa považuje také, ktoré je nepredpojaté, vecné. Nestranné, bez pocitov a verné skutočnosti. Porušenie vidí žalovaná v údajnom nedodržaní kritéria vyváženosti, tým, že žalobca neposkytol dostatočne vyvážený priestor M. Maďaričovi k vyjadreniam I. Matoviča vzhľadom na dlhšie vyjadrenie I. Matoviča ponechané bez obmedzenia, resp. ich dopĺňanie otázkami bez náležitej relevancie a ukončenie nadväzujúcej výmeny názorov M. Maďariča a I. Matoviča strohým konštatovaním: „Dobre páni, vidím, že už by sme sa zacyklili, takže poďme diskutovať,“ a že, neposkytol priestor na reakciu M. Maďaričovi už počas vyjadrení I. Matoviča, cit.: „ K týchto chvíľach nedostal priestor na reakciu kritizovaný subjekt tak, aby recipient dostal vyvážené informácie“, ale dostal priestor až následne, a že, moderátor S. dostatočne nekorigoval kritické vyjadrenia I. Matoviča, ktoré boli podľa názoru žalovanej za hranicou vecnej kritiky. Vyváženosť sa musí vzťahovať na celkový obsah programu, na záujmy všetkých skupín, ktoré medzi sebou v rámci jedného programu súťažia o verejnú mienku. Žalobca je presvedčený, že program O 5 minút 12 spĺňal uvedené atribúty. Dôvody údajných pochybení žalobcu sa týkajú rovnakej pasáže programu O 5 minút 12. Sporná pasáž bola zaradená v rámci časti programu - povolebný vývoj - vytvorenie novej vlády a s ňou súvisiace turbulencie na slovenskej politickej scéne.

6. Ako uvádza aj žalovaná, formát O 5 minút 12 nepredpokladá výrazne dominantnú polohu moderátora vo vzťahu k diskutujúcim. Moderátor pri zachovaní neutrality usmerňuje diskusiu a odôvodnene ponecháva priestor na otvorenú prezentáciu názorov diskutujúcich. V spornej pasáži I. Matovič prezentoval kritické vyjadrenie na pôsobenie strany SMER a vybraných predstaviteľov. Žalobca je presvedčený, že príspevky napriek použitiu pomerne ostrých výrazových prostriedkov, nevybočili z medzí vecnej kritiky na tému aktuálneho politického diania. Rovnako je potrebné zohľadniť skutočnosť, že verejne činné osoby sú povinné znášať vyššiu mieru kritiky vo vzťahu k svojmu pôsobeniu a skutočnosť, že každý občan (prítomní diskutujúci, vrátane I. Matoviča) má garantované právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať a prijímať a rozširovať idey a informácie. Uvedený záver vyplýva tiež z Deklarácie Výboru Ministrov Rady Európy o slobode politickej diskusie v médiách, čl. III. a IV. Odhliadnuc od charakteru namietaných vyjadrení je zo záznamu vysielania zrejmé, že bezprostredne po vyjadreniach I. Matoviča poskytol moderátor S. priestor dotknutej strane zastúpenej M. Maďaričom reagovať na kritické vyhlásenia I. Matoviča, cit: „Najskôr pán Maďarič, reakcia nech sa páči.“ Diváci tak dostali ucelené a vyvážené informácie, kedy na jednej strane odzneli názory I. Matoviča o mafiánskych praktikách strany SMER-SD, ktorým kontrovalo vyjadrenie M. Maďariča o tom, že I. Matovič kryje korupciu s výzvou na podanie trestných oznámení na osoby, o ktorých sa I. Matovič domnieva, že sú mafiáni a zlodeji. Navzájom reagovali priamo konfrontovaní diskutujúci I. Matovič a M. Maďarič. Po vzhliadnutí záznamu je nepopierateľné, že moderátor opakovane usmerňoval práve prejav I. Matoviča („Dobre, nič sa na tom nezmení v tomto volebnom období!“ „Dobre, to už je príklad..“), pričom vyjadrenia M. Maďariča ponechal bez zásahov. Moderátor následne ponechal diskutujúcim priestor argumentovať a zasiahol, až keď sa diskusia zacyklila. V okamihu, keď M. Maďarič reagoval na obvinenia opakovane rovnakým obsahom. Odporučil I. Matovičovi podať trestné oznámenie, ak vie, že on alebo niekto iný je mafián.

7. Existuje len malý priestor pre obmedzenie politických prejavov alebo debát o otázkach verejného záujmu podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok č. 44179/98 vo veci Murphy proti Írsku). Zákaz cenzúry je základným pilierom demokratickej spoločnosti. Objektívny a nestranný má byť program ako celok. Vyváženosť sa posudzuje s ohľadom na vyznenie programu ako celku, nie len jeho časti. V rámci programu bolo nepochybne stanovisko M. Maďariča

sprostredkované. Konkrétny časový moment poskytnutia priestoru na vyjadrenie dotknutej strany v rámci toho istého programu preto nemôže byť dôvodom na konštatovanie porušenia povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. b), a to ani parciálnym. Žalobcovi nemožno v tomto konkrétnom prípade vytýkať nedostatočnú činnosť moderátora, keďže v programe dotknutá strana priamo zastúpená bola a dostala priestor podľa vlastného uváženia reagovať. Moderátor nebol povinný suplovať argumenty dotknutej strany, prípadne uplatniť inštitút „prázdneho kresla“, nakoľko dotknutá strana bola v programe priamo zastúpená osobou M. Maďariča, ktorý dostal a využil priestor reagovať k tvrdeniam I. Matoviča. Politická strana oslovená do diskusie by mala učiniť všetko preto, aby sa v rámci svojich aktuálnych možností diskusie zúčastnila osoba nielen kompetentná ale aj argumentačne pripravená záujmy strany zastúpiť, a to najmä pri závažných témach, kde sa stretávajú vyhranené názory politických strán. Nie je na žalobcovi ako vysielateľovi, aby suploval a korigoval tému v snahe o oponentúru v záujme prítomného diskutujúceho, ktorý dostal priestor na reakciu. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. je zrejmé, že na zachovanie objektivity a nestrannosti programu je postačujúce oslovenie dotknutej strany a ponechanie priestoru na vyjadrenie, pričom nie je potrebné jej reakciu vynucovať. Nevyužitie priestoru vôbec alebo len v časti nemôže byť v neprospech žalobcu. Úlohou moderátora nie je suplovať tvrdenú absenciu kvalifikovanej reakcie dotknutej osoby. Nie je možné dať údajnú nedostatočnosť vyjadrenia dotknutej strany za vinu žalobcovi. Žalobca dbá na dodržiavanie pravidla, aby bola vždy daná možnosť vyjadriť sa dotknutej osobe a druhej strane. Ide o všeobecnú zásadu objektívnosti označovanú aj ako „audiatur et altera pars“ [nech je vypočutá aj druhá strana]. V danom prípade bola uvedená zásada v plnom rozsahu dodržaná. Divákovi bolo v rámci programu ako prijímateľovi informácie sprostredkované stanovisko druhej strany. Na obmedzenie slobody prejavu neexistoval ústavne akceptovateľný dôvod, nakoľko program spĺňal kritéria objektívnosti a nestrannosti, a ak by aj existoval, obmedzenie slobody prejavu vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu programu by nebolo proporcionálne. Prejav I. Matoviča odvysielaný v predmetnom programe za súčasného odvysielania stanoviska dotknutej strany M. Maďariča v žiadnom ohľade nevykazoval takú intenzitu resp. nebol svojou povahou spôsobilý ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejne zdravie a mravnosť.

8. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala so skutočnosťou, či išlo v danom prípade o také prejavy, pri ktorých v rámci ústavného rámca prichádza do úvahy možnosť sankčného postihu žalobcu za porušenie . Obmedzenie slobody prejavu je v demokratickej spoločnosti výnimkou, ktorú je navyše potrebné interpretovať reštriktívne a je možné ju ospravedlniť iba kvalifikovanými okolnosťami. Žalovaná síce vo svojom rozhodnutí uviedla ako dôvod legitímnosti obmedzenia slobody prejavu „ochranu práv a slobôd iných“, tento žiadnym spôsobom nešpecifikovala a najmä sa žiadnym spôsobom nevysporiadala so skutočnosťou, prečo sa v danom konkrétnom prípade jednalo o prejavy takej povahy, pri ktorých je uplatnenie prípustné z ústavnoprávneho hľadiska. Žalovaná nedostatočne odôvodnila existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu. Žalobca považuje rozhodnutie žalovanej za neodôvodnené a arbitrárne. V prípade ak by sa žalovaná s otázkou legitímnosti použitia ustanovenia vysporiadala riadne a v intenciách predmetného nálezu Ústavného súdu SR a nie výsostne formálne, musela by dôjsť k záveru, že prejavy odvysielané v predmetnom programe za súčasného odvysielania stanoviska dotknutej strany v žiadnom ohľade nevykazovali takú intenzitu resp. neboli svojou povahou spôsobilé ohroziť práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie a mravnosť.

III.

Vyjadrenie žalovanej

9. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 26.06.2017, v ktorom uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť. Tvrdí, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná neposudzovala jednotlivé výroky izolovane. Primáme je potrebné poukázať na skutočnosť, že podkladom pre rozhodnutie žalovanej bol záznam celého predmetného programu a jeho prepis/popis a nie len jednotlivé výroky uverejnené v tomto programe. Žalovaná sa podrobne venovala tej časti v rámci posudzovaného programu, v ktorej konkrétnymi vyjadreniami a prácou moderátora došlo k nezabezpečenie objektívnosti a nestrannosti. Je však prirodzené a logické, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okrem iných, venovala práve týmto skutočnostiam, ktoré smerovali k presadzovaniu jedného názorového

spektra, resp. prúdu, keďže práve v ich dôsledku došlo k porušeniu . Tieto informácie však jednoznačne boli posudzované vo vzájomných súvislostiach. Žalovaná dôrazne nesúhlasí s názorom žalobcu, že v posudzovanom programe išlo o pomerne ostré výrazové prostriedky. V predmetnej časti programu I. Matovič označil druhú Ficovu vládu za rozkrádačov Slovenska, stranu SMER-SD za mafiu, za dokonalý systém rozkrádajúci štát, za ľudí, ktorí si napíšu zákony, aby následne mohli legálne kradnúť, za tých, ktorí si dosadia svojich ľudí do polície, prokuratúry, súdov a osobitne menoval R. Fica, R. Kaliňáka, p. Kováčika, ako také osoby, ktoré sú prekážkou toho, aby sa niečo zmenilo. Uvedené skutočnosti žalovaná jasne uviedla aj vo svojom rozhodnutí na strane 27. Nie je badateľný záujem verejnosti na voľnom prezentovaní takto závažných obvinení (podozrení) v čase tak bezprostredne po voľbách do NR SR. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na strane 28 napadnutého rozhodnutia aj na vo všeobecnosti známy spôsob prezentácie I. Matoviča v médiách, cit.: „Charakterizuje ho ostrá, priama, málo diplomatická argumentácia, s množstvom osobných poznámok a prezentáciou neoverených informácií. Na tieto výroky je často veľmi problematické reagovať, tak ak to aj v danom programe uviedol sám M. Mad'arič v reakcii na označenie za mafiu, cit.: „...Nie je možné vo verejnom priestore používať takéto vulgárne hrubé slová, lebo na to niet obrany. Niekto o vás povie, že ste mafián a čo môžete povedať?“ Uvedené dala žalovaná do súvislosti najmä s potrebou náležitej práce moderátora pri usmerňovaní diskutujúcich v takýchto prípadoch. Je zrejmé, že tieto vyjadrenia nemali charakter len pomerne ostrých vyjadrení, ale nadobúdali až trestnoprávny, prípadne občianskoprávny charakter (str. 28, druhý odsek). Žalovaná je preto naďalej toho názoru, že uvedené vyjadrenia správne posúdila ako také, ktoré presahovali rámec bežnej konštruktívnej, vecnej kritiky.

10. V súlade so zásadami elementárnej úcty a čestnosti v spoločnosti je potrebné v prvom rade konštatovať, že v istých prípadoch môže v dôsledku vyslovenia konkrétnych skutočností dôjsť ku stavu, že tieto nemôžu byť už žiadnym spôsobom skorigované, resp. ich následné vyvrátenie nesplní želaný účinok, t.j. neprinesie ich objektivizáciu. Žalovaná vyhodnotila ako problematické vysielanie programu O 5 minút 12 venované povolebnému vývoju, v ktorom nenáležite kritická argumentácia zaznela. Vzhľadom na to, že konaním žalobcu došlo v posudzovanom programe k porušeniu zákona v súvislosti so zabezpečením objektívnych a nestranných informácií, problematické celkové vyznenie informácií v rámci programu mohlo byť zhojené len v danom programe, v ktorom by však dostatočne náležité informácie museli zaznieť. Navyše je potrebné uviesť, že sa žalovaná vo svojom rozhodnutí na stranách 24 až 29 jednoznačne zaoberala posúdením obsahu celého programu, a to v súlade s predmetom správneho konania, nie len jeho parciálnej časti. Z ustálenej praxe žalovanej ako i judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že „skutkom, ktorým dôjde k porušeniu je až odvysielame programu ako celku.“ (sp.zn. ). Skutočnosť, že v programe bol poskytnutý M. Maďaričovi ako zástupcovi dotknutej strany priestor na reakciu považuje žalovaná za zrejmú. Ako problematický však žalovaná vyhodnotila jeho rozsah v dôsledku neadekvátneho vedenia diskusie moderátorom v tejto časti programu, keďže podľa názoru žalovanej z pohľadu celkového vyznenia v programe v tom dôsledku prevládla jedna ideológia resp. názorový prúd.

11. V rozhodnutí žalovaná nekonštatovala porušenie zákona za nevyužitie priestoru zo strany dotknutej strany (M. Maďarič), ale za neposkytnutie dostatočne vyváženého priestoru v spojitosti s nedostatočnou prácou moderátora, keď uviedla, že moderátor programu diskusiu neriadil tak, aby z pohľadu celkového vyznenia programu neprevládla jedna ideológia alebo názorový prúd. Priestor na vyjadrenia M. Maďariča, ako dotknutej strany, potom vo svetle uvedených skutočností (nenáležitej práce moderátora) nebol natoľko dostatočný, aby vyvážil prezentované jednostranné závažné obvinenia (podozrenia) zo strany I. Matoviča. Žalovaná súhlasí so žalobcom, že inštitút prázdneho kresla nebol v danom prípade povinný uplatniť, ani suplovať vyjadrenia dotknutej strany. Uvedené žalovaná v rozhodnutí vôbec netvrdí, ani neuvádza. Samotný výrok rozhodnutia ako aj jeho odôvodnenie toto jednoznačne uvádza. Tvrdenie žalobcu o tom, že nie je možné dať mu za vinu nedostatočné vyjadrenie dotknutej strany tak žalobcom nie je správne interpretované.

12. Moderátor a jeho prostredníctvom samotný žalobca, nemôže zanedbať prípravu a schopnosť patrične reagovať na aktuálnu situáciu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na zásadu objektívnej zodpovednosti vysielateľa za odvysielaný obsah programu. Žalovaná je toho názoru, že žiadnym spôsobom nezasiahla do práva žalobcu na slobodnú formuláciu obsahu programu v rozsahu, ktorý by bol nad rámec zákona, ani že by posudzovala formu, akú zvolil žalobca pri spracovaní programu. Ten dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj rozsudok ESĽP vo veci News Verlags GmbH & CoKG proti Rakúsku. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že štátne orgány nie sú oprávnené posudzovať formu

a nahrádzať názory žurnalistu, pokiaľ ide o techniku spravodajstva. Avšak je potrebné poukázať na , podľa ktorého je žalovaná povinná dbať o uchovávanie plurality informácií v spravodajských programoch, a zároveň je orgánom splnomocneným na dohľad nad dodržiavaním právnych predpisov upravujúcich vysielanie. Je teda zrejmé, že úlohou žalovanej je sledovať obsah vysielania a v prípade zistenia protiprávneho konania na strane vysielateľa vydať o tejto skutočnosti rozhodnutie. V preskúmavanom rozhodnutí o porušení žalovaná na základe skutkového stavu skonštatovala, akým spôsobom mohol vysielateľ zabezpečiť plnenie predmetnej povinnosti, t.j. poskytla vysielateľovi určitý návod, ako postupovať, čo však neznamená, že uvedený spôsob je jediný a sledovaný výsledok nie je možné dosiahnuť aj inak. Úlohou a ani snahou žalovanej v žiadnom prípade nie je určovať vysielateľovi spôsob, resp. techniku, akou má zabezpečiť vo svojom vysielaní plnenie zákonných povinností. Zabezpečiť vyváženosť informácií a objektívne uvádzanie faktov prostredníctvom náležitého vedenia diskusie moderátorom programu v spojitosti s dostatočným priestorom na vyjadrenie dotknutej strany je len jedným z takýchto spôsobov. Žalovaná preto nikdy vo vzťahu k žiadnemu vysielateľovi a jednoznačne ani v danom prípade voči žalobcovi nemala snahu zasahovať a ani v danom prípade nezasiahla do formy, akou vysielal žalobca posudzovaný program. Žalovaná sa nijakým spôsobom neodchýlila od svojej rozhodovacej praxe, ani judikatúry príslušných súdov. Jej závery sú jasným a zrozumiteľným spôsobom formulované, pričom dávajú jasnú a logickú odpoveď na základné otázky nastolené v danej veci. S odkazom na namietané považuje žalovaná zistený skutkový stav za dostatočný a riadne preukázaný, pričom žalovaná sa vyrovnala so všetkými skutočnosťami uvádzanými v správnom konaní.

13. Právo verejnosti na informácie je legitímnym cieľom na obmedzenie slobody prejavu a jedným zo spôsobov jeho zabezpečenia je stanovenie povinnosti dodržiavať určitú kvalitatívnu úroveň informovania verejnosti prostredníctvom spravodajských a politicko-publicistických programov. Informovanie, okrem iného, o aktuálnom dianí na politickej scéne v tak krátkej dobe po voľbách do Národnej rady SR je možné jednoznačne považovať za informovanie vo verejnom záujme. Už zo samotnej podstaty skutočnosti, že zákonodarca stanovil povinnosť vysielateľov zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských, resp. politicko-publicistických programov ipso iure vyplýva, že verejný záujem na odvysielaní určitých informácií nemôže byť všeobecným argumentom, automaticky odôvodňujúcim akékoľvek porušenie . Z týchto dôvodov je nepochybné, že zohľadnenie verejného záujmu na odvysielaní určitých informácií a vyvažovanie tohto verejného záujmu s verejným záujmom na dodržiavaní ustanovení , týkajúcich sa obsahovej regulácie vysielania audiovizuálnych médií, je v každom prípade imanentnou súčasťou každého obdobného rozhodovania žalovanej. Uvedenému procesu vyvažovania zodpovedá aj štruktúra odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa žalovaná explicitne vyrovnáva s legalitou, legitimitou a proporcionalitou tohto rozhodnutia. Žalovaná v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR posudzovala legalitu, legitimitu i proporcionalitu zásahu do slobody prejavu žalobcu. Ako je uvedené na strane 28 až 29 napadnutého rozhodnutia požiadavka legality a legitimity obmedzenia slobody prejavuje v posudzovanom prípade nepochybne naplnená, nakoľko samotná požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenie je zakotvená v a vychádza z potreby ochrany záujmov chránených SR - ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku a ochranu verejného zdravia, mravnosti, ktoré môžu byť ohrozené obsahom vysielaného či sprístupňovaného obsahu. Význam zákonného ustanovenia povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v rámci spravodajského programu je treba vidieť v ochrane verejného záujmu a práva verejnosti byť objektívne informovaný s možnosťou utvoriť si na predmetnú kauzu vlastný názor. Právo na slobodu prejavu je teda celkom zrejme obmedzené osobitnou ochranou verejného záujmu, a to na základe zákona. Vzhľadom na obsah, formu a intenzitu vyjadrení I. Matoviča dospela teda žalovaná k záveru, že zásah do jeho slobody prejavu bol opodstatnený, keďže recipient nemal možnosť utvoriť si na základe týchto názorovo jednostranných argumentov o problematike vlastný názor. Kritika je oprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky opierajúce sa o pravdivé skutočnosti (vyjadrenia I. Matoviča) a ak je adekvátna obsahom a formou. Pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ (v tomto prípade zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie [uložená sankcia nie je ani sankciou v pravom (trestnom) slova zmysle, nakoľko ide len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na účastníka konania] je žalovaná toho názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. Takáto forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku. Žalovaná je preto toho názoru, že zákonný zásah do slobody prejavu účastníka

konania je úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný. Žalovaná je presvedčená, že sa s argumentom týkajúcim sa zásahu do slobody prejavu žalobcu dostatočne vyrovnala v uvádzanom teste legality, legitimity a proporcionality, ktorý je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Toto zároveň spĺňa podľa názoru žalovanej zákonné podmienky podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, keď dáva jasným a zrozumiteľným spôsobom odpoveď na základné otázky nastolené v danej veci a jeho záver je logickým záverom vychádzajúcim zo vstupov a premís, ktoré boli predmetom konania.

V.

Právne posúdenie

14. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 05.05.2022.

15. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

18. Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

19. Podľa článku 26 ods. 1 až ods. 4 SR č. : (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. (3) Cenzúra sa zakazuje. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

20. Podľa na účely tohto zákona vysielanie je vysielanie programovej služby v jeho rozsahu podľa osobitného predpisu.3) Odkaz pod 3) je na .

21. Podľa poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

22. Podľa rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa

tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

23. Podľa do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. Odkaz pod 7) napríklad o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov, o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov, o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).

24. Podľa do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia.

25. Podľa vysielateľ vysiela programy slobodne a nezávisle. Do ich obsahu možno zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach.

26. Podľa vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

27. Podľa za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: upozornenie na porušenie zákona.

28. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení v časti nesprístup-nenia zápisníc o hlasovaní a , 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.

29. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 08.11.2016, ktorým žalovaná rozhodla, že žalobca ako vysielateľ porušil povinnosť ustanovenú v tým, že na televíznej programovej službe Jednotka odvysielal dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. program O 5 minút 12, v ktorom v rámci diskusie neposkytol dostatočne vyvážený priestor na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám a zároveň moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval, tak aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu, za čo mu uložila podľa ustanovenia sankciu - upozornenie na porušenie zákona.

23. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu vrátane obsahu záznamu programu O 5 minút 12 odvysielaného na televíznej programovej službe Jednotka dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. Správny súd sa pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia zaoberal otázkou, či žalobca v rámci diskusie neposkytol dostatočne vyvážený priestor na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám a zároveň moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval tak, aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu. Druhou otázkou bola žalobcom namietnutá nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že na obmedzenie slobody prejavu neexistoval dôvod resp. ak existoval, obmedzenie nebolo proporciálne, pričom žalovaná ani dostatočne neodôvodnila existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu.

24. Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia žalovanej „Jedným z imanentných cieľov ustanovenia je snaha o vytvorenie priestoru pre celospoločenskú diskusiu

o otázkach verejného záujmu bez uprednostňovania akejkoľvek ideológie a podpora slobodného, multipolárneho pohľadu na aktuálne dianie v spoločnosti a otázky celospoločenského záujmu, pričom práve diskusiu za účasti zástupcov širšieho názorového spektra považuje Rada za základný prvok ideovo pluralitnej občianskej spoločnosti a nevyhnutný predpoklad jej ďalšieho rozvoja. Jedným z nástrojov na dosiahnutie týchto cieľov je poskytovanie nestranných a objektívnych informácií v spravodajských a politicko-publicistických programoch, na základe ktorých si recipient bude spôsobilý sám vytvoriť vlastný názor na otázky verejného záujmu. Vychádzajúc z tejto premisy Rada zdôrazňuje, že predmetom posudzovania programu Sobotné dialógy. zo dňa 20.03.2016 nebola opodstatnenosť konkrétnych odvysielaných vyjadrení moderátora programu, hostí Mareka Maďariča (SMER-SD), Richarda Sulíka (SaS), Antona Danka (SNS) a Igora Matoviča (OĽANO-NOVA), ale objektívnosť a nestrannosť programu ako celku a v súlade s predmetom správneho konania aj celkový prístup a spôsob vedenia diskusie jej moderátorom. V predmetnom programe diskutovali pozvaní hostia na viaceré témy. Obsahovo boli témy naviazané na aktuálne politické dianie (najmä povolebnú situáciu) a reflektovali vtedajší stav na politickej scéne. Z popisu/prepisu skutkového stavu, ako aj zo záznamu vysielania je z hľadiska utvárania si názorov zrejmé, že v rámci programu bol ponúknutý priestor všetkým diskutujúcim. Osobitne je potrebné uviesť, že v programe odznela informácia o pozvaní zástupcov strany Most-Híd do programu, avšak tí pozvanie odmietli. Je nepochybné, že diskusia bola ovplyvnená výsledkami parlamentných volieb a skutočnosťou, že sa víťazným politickým stranám podarilo dohodnúť na zostavení vlády vo veľmi krátkom čase napriek tomu, že spolu dovtedy nespolupracovali a v rámci predvolebnej kampane sa voči dovtedy vládnucej strane SMER-SD dokonca aj vyhranili. Tomuto vplyvu zodpovedali aj vzájomné konfrontačné línie. Rada je v tejto súvislosti toho názoru, že vzhľadom na vtedy aktuálne tematické zameranie predmetného programu nebolo potrebné, aby v danom programe boli prítomní všetci zástupcovia budúcich koaličných strán (Most-Híd, Sieť). Témy boli prezentované v rovine budúceho vývoja, vychádzajúc z informácií z minulosti, ako aj z charakteru politických subjektov. V programe, na začiatku k téme povolebnej situácie, moderátor kládol diskutujúcim postupne otázky za účelom objasnenia ich postojov z pohľadu povolebných výsledkov a vytvorenia vlády. Neskôr aj k otázke údajnej „majdanizácie“ slovenskej politiky. V rámci tohto úvodu ponechával diskutujúcim adekvátny priestor na rozsiahlejšie odpovede tak, aby divák dostal a mohol zhodnotiť ucelené informácie, pričom zasahoval len minimálne, resp. reagoval priamo konfrontovaný diskutujúci. Rada uvádza, že žiadny z politikov nebol v tejto časti zvýhodnený, každý z nich bol dopytovaný a všetci mali približne rovnaký priestor na vyjadrenie svojho názoru. V ďalšom priebehu programu (už aj v súvislosti s témou údajnej „majdanizácie“) mala diskusia už jasne kontradiktómy charakter, miestami bola až mimoriadne ostrá, pričom jej druhá časť sa zamerala na priority jednotlivých pozvaných politických subjektov a ekonomickú situáciu (daňové zaťaženie živnostníkov a firiem, zníženie nezamestnanosti, chýbajúcu prioritu riešenia rómskej problematiky, protikorupčný balík) a v tretej časti sa moderátor dopytoval hostí na pre verejnosť veľmi citlivú tému zdravotníctva a školstva. Diskutujúci v rámci programu prezentovali protichodné názory na diskutované témy. Zástupca politického subjektu OĽANO-NOVA, I. Matovič, vo svojich výstupoch vo všeobecnosti prevažne kritizoval politiku strany SMER-SD (často nad rámec vecnej kritiky), avšak dotkol sa aj postojov ostatných budúcich koaličných partnerov, napr. strany Most-Híd a Sieť, keď uviedol, že pochybuje o morálnom charaktere p. Bugára a p. Procházku a keď poukázal na voličov týchto strán, ako na pobúrených vo vzťahu k sľubom, ktoré im dali, pričom jasne prezentoval aj svoj osobný vyhranený postoj k týmto stranám, nakoľko na otázku moderátora, či si vie predstaviť rokovanie s týmito stranami uviedol, cit.: Igor Matovič: „... ktorí sem neprišli a ja osobne si s týmito ľuďmi, prepáčte, ani ruku už v živote nepodám. Neviem si to predstaviť. ... Radšej naozaj sa dohodnem s Rišom Sulíkom a presadí tie veci, keď tá možnosť bude. Ja s týmito ľuďmi si určite nesadnem. “Aj R. Sulík bol voči strane SMER-SD a vytvárajúcej sa vládnej koalícii kritický. Jeho kritika bola však miernejšia v porovnaní s výpoveďami I. Matoviča. A. Danko vystupoval v rámci celého programu zmierlivo, nedostal sa do ostrej výmeny názorov so svojimi politickými oponentmi R. Sulíkom a I. Matovičom. Ich vzájomná komunikácia bola vecnejšia. M. Maďarič v tejto súvislosti vo všeobecnosti na kritické vyjadrenia svojich oponentov len reagoval. Vzhľadom na neutrálny charakter vyjadrení A. Danka v rámci diskusie, Rada hodnotila spôsob prezentácie protichodných postojov I. Matoviča, prípadne R. Sulíka, ktorí v danej diskusii prezentovali jedno názorové spektrum a M. Maďariča, ktorý im oponoval.“

25. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal po právnej stránke s výkladom pojmov „nestrannosť“ a „objektívnosť“ spravodajského programu a politicko-publicistického programu, ktoré sú obsahom zákonnej povinnosti vysielateľa zakotvenej v . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2014, podľa ktorého: „Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne

a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a retransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať rigorózne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti v zmysle a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Otázku, či nesplnenie požiadavky uloženej o vysielaní a retransmisii a o zmene o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov zo strany vysielateľa sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle a čl. 10 ods. 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, je potrebné skúmať vždy jednotlivo vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie. Zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a retransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií v zmysle alebo čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor.“

26. Správny súd zdôrazňuje, že diskrečná právomoc žalovanej pri rozhodovaní o tom, či žalobca zabezpečil objektívnosť a nestrannosť vo vyššie uvedenom programe musí byť udržateľná z hľadiska triezvosti, kontextuálnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti správny súd konštatuje v súlade s právnym názorom prezentovaným v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2014, bod 59, že „Kritérium objektívnosti a nestrannosti môže byť vo všeobecnosti vnímané v demokratickej spoločnosti tradične ako obmedzenie slobody prejavu, alebo naopak, aj ako posilnenie slobody prejavu požiadavkou objektívnosti a nestrannosti vzhľadom na takpovediac oligopol držiteľov vysielacích licencií. Diskréciu, ktorú ponechal zákonodarca rade pre vysielanie, je nutné využívať (i) triezvo tak, aby nedochádzalo k prílišnému odradzujúcemu (chilling) efektu vysielateľov, a (ii) kontextuálne, t. j. nie príliš upäto či analyticky - vytrhnuto z kontextu, avšak vždy (iii) ústavne aprobovateľným spôsobom s ohľadom na garantovanú slobodu prejavu a ústavné možnosti jej obmedzenia (pozri ďalej body 60 až 63). Spravodajstvo nesie prvky tvorivé a nemožno ho vtesnať do matematických schém. Ústavný súd vníma, že rozhodovacia činnosť rady pre vysielanie (porov.www.rvr.sk) a nadväzne aj najvyššieho súdu má často opačné tendencie.“

27. „Pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“, resp. „pluralita“ v spojení s právom každého na prijímanie informácií, resp. so slobodou prejavu, sú v modernej spoločnosti štandardne späté s povinnosťami štátu, konkrétne (i) povinnosťou štátu objektívne (v zmysle overiteľne a pravdivo) informovať o svojej činnosti [v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky sa tento postulát premieta do a o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov] a (ii) povinnosťou zabezpečiť prostredníctvom prijatia vhodnej legislatívy pluralitný mediálny trh v zmysle možnosti pôsobenia viacerých vysielateľov (médií) na mediálnom trhu, trh duálny, kde okrem verejnoprávneho vysielateľa pôsobia i súkromné komerčné subjekty. Zákonodarca požiadavkou objektívnosti a nestrannosti teda do istej miery obmedzil slobodu prejavu vysielateľov (porov. ). Cieľ obmedzenia možno nájsť v ochrane kvalifikovaných záujmov v zmysle a zároveň implicitne aj v , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd (t.j. aj úprava slobody prejavu vysielateľov zákonom o vysielaní; pozn.) a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Zákonodarca tak vytvoril diskrečný rámec (porov. bod 57), v ktorom sa pohybuje rada pre vysielanie, všeobecné súdy, ako aj ústavný súd. Iba ak sa neobjektívnosť a nestrannosť informovania dostáva do kolízie s niektorým z limitačných dôvodov podľa , tak je možnosť intervenovať zo strany rady pre vysielanie za splnenia ústavných podmienok (pozri ďalej body 62 až 63) opodstatnená. Inak povedané, zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou (i keď racionálnou) na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tohto ustanovenia je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti (porov. a obdobne čl. 10 ods. 2 dohovoru), a otázku, či nesplnenie

požiadavky uloženej zákona o vysielaní zo strany vysielateľa (média) sa dostáva do kolízie s verejným záujmom v zmysle a čl. 10 ods. 2 dohovoru, je potrebné skúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie.“ (bod 54 a 60 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2014).

28. K obmedzeniu slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie spravodajských programov a politicko-publicistických programov správny súd vykladá predmetný ústavno-konformným spôsobom odkazom na bod 62 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2014, podľa ktorého „...účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle zákona o vysielaní a s tým spojenou právomocou rady pre vysielanie ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti (porov. a obdobne čl. 10 ods. 2 dohovoru) a v istom zmysle implicitne s tým spojené napĺňanie požiadavky , a to v tom smere, že týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov, ktoré pri ich jednostrannosti [t.j. nezabezpečení viacerých alebo opozičných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému, pričom termíny „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú vzájomne podmienené, t.j. čím viac rôznorodých názorov (kladných, záporných, opozičných, súhlasných a pod.) na danú tému médium odprezentuje, tým objektívnejší obraz o téme médium recipientom poskytne a zároveň nebude preferovaný niektorý názor na danú tému na úkor iných názorov] zároveň môžu, skúmajúc každý prípad jednotlivo, jeho konkrétnosti a s ohľadom na charakter šírenia a uvádzania jednostranných názorov, myšlienok a ideí, ako aj charakter samotných jednostranných názorov, myšlienok a ideí, znamenať ohrozenie práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ohrozenie verejného zdravia a mravnosti.“

29. Správny súd dáva poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 28.04.2021, podľa ktorého v nadväznosti na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 18.12.2014 kasačný súd skonštatoval (bod 69), že „je zrejmé, že na základe predmetnej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR došlo k vývoju aj v rozhodovaní kasačného súdu v oblasti uplatňovania požiadavky na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona o vysielaní v závislosti od vývoja spoločnosti a rozvoja mediálneho trhu.“ Uvedeným rozhodnutím sa kasačný súd vyjadril k uplatňovaniu správnoprávnej represie k zaisteniu objektivity a nestrannosti (bod 77), a to odkazom na závery Ústavného súdu SR v náleze z 24.01.2018, . Ústavný súd SR sa v ňom vyjadril, že „ust. § 19 ods. 1 písm. a/ neslúži na ochranu základných práv a slobôd tých osôb, ktoré sú vzhľadom na adresnosť zásahu do ich práv zo strany vysielateľa a vzhľadom na svoj pobyt, pracovisko, postavenie či iný status v rámci spoločenských vzťahov schopné efektívne hájiť svoje subjektívne práva súkromnoprávnymi prostriedkami ochrany, ktoré im poskytuje právny poriadok. Rovnako uviedol, že toto ustanovenie si kladie za cieľ zabezpečiť prostredníctvom obmedzenia slobody prejavu vysielateľov a sankčným mechanizmom Rady pre vysielanie a retransmisiu ochranu základných práv a slobôd (ľudskej dôstojnosti a ľudskosti) výlučne v tých situáciách, kde subjekty ochrany nemajú k dispozícii prostriedky ochrany alebo z objektívnych skutočností vyplýva, že efektívne sa nedomôžu prostriedkov ochrany svojich (osobnostných) práv v rámci súkromnoprávnych mechanizmov. Použitie sankčného mechanizmu pre hájenie verejného záujmu o ochranu ľudskej dôstojnosti takýchto subjektov musí byť navyše nevyhnutné (princíp nevyhnutnosti).“ Podľa názoru kasačného súdu, hoc sa aj citovaný nález Ústavného súdu SR dotýkal výkladu iných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii () jeho závery primerane aplikovateľné aj na verejnoprávne sankcionovanie povinnosti vyplývajúcej .

30. K podobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v náleze z 30.01.2018, , podľa ktorého: „Ukladanie sankcií zo strany verejnej moci je možné súbežne s individuálnou obranou jedinca, ktorý s cíti konaním sankcionovanej osoby poškodený vo svojich súkromných záujmoch, prípadne dokonca nezávisle na nej. Takýto postup verejnej moci má však svoje miesto predovšetkým tam, kde sú iné prostriedky ochrany práv osôb vyčerpané, neúčinné alebo nevhodné. Jeho význam je celospoločenský a slúži k ochrane základných spoločenských hodnôt. Uplatnenie správno-právnej

represie k ochrane hodnôt, ktorým sa dotknuté subjekty samy nebránili a ich potreba ochrany (pre povahu dotknutia) nepresahuje vlastný záujem dotknutých subjektov nie je nevyhnutné.“

31. Správny súd pri skúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vychádzal aj z názoru Ústavného súdu SR vyslovenom v náleze z 24.01.2018 , v ktorom tento príkladmo uviedol, že verejnoprávne sankcionovanie bude namieste, „keď obsah vysielateľmi šírených informácií, názorov, myšlienok a ideí zasahuje do ľudskej dôstojnosti (alebo obdobných osobnostných základných práv a slobôd) nie konkrétnej osoby, ale bližšie neidentifikovanej skupiny ľudí, ktorí nemajú objektívne možnosť sa proti takýmto zásahom brániť súkromno-právnou žalobou pre ich nespätosť s daným prostredím (napr. migrujúci ľudia - zásah do ľudskej dôstojnosti týchto osôb znevažujúcim informovaním o ich migrácii) alebo vzhľadom na ich sociálnu a ekonomickú situáciu ako skupiny osôb v danom prostredí (skupiny osôb zo znevýhodneného sociálneho prostredia - zásah do ľudskej dôstojnosti týchto osôb pohŕdavým a tendenčným informovaním o ich spôsobe života), alebo pôjde o situácie zásahu do ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby či osôb v spojení s konkrétnymi skutočnosťami z minulosti (napr. týkajúce sa holokaustu, zločinov proti ľudskosti, vojnových konfliktov v minulosti, keď napr. tieto osoby nežijú - zásah do ľudskej dôstojnosti týchto osôb popieraním holokaustu alebo zľahčovaním útrap ľudí preživších holokaust, či ich blízkych) alebo prítomnosti (napr. týkajúce sa terorizmu, či extrémizmu mimo územia Slovenskej republiky - napr. zásah do ľudskej dôstojnosti obetí necitlivým alebo príliš explicitným informovaním o obetiach alebo zraneniach).“

32. V kontexte vyššie uvedených záverov Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie je verejnoprávnym sankcionovaním, ktoré sa vzťahuje na výroky I. Matoviča smerované predovšetkým voči predstaviteľom SMER-SD. Správny súd podotýka, že dotknutým osobám, ktorých sa výroky týkali, nič nebránilo podať na súd civilnú žalobu na ochranu osobnosti. Správnemu súdu nie je známe, či k tomu došlo, avšak už samotný fakt, že takáto možnosť prichádza do úvahy, keďže osoby voči ktorým vyjadrenia smerovali sú dostatočne určito vymedzené, je relevantná na posúdenie adekvátnosti verejnoprávneho sankcionovania.

33. Správny súd poukazuje na to, že skutok, ku ktorému sa sankcia uložená napadnutým vzťahuje, bol vymedzený tak, že žalobca „na televíznej programovej službe Jednotka odvysielal dňa 20.03.2016 v čase o cca 11:55 hod. program O 5 minút 12, v ktorom v rámci diskusie neposkytol dostatočne vyvážený priestor na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám a zároveň moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval, tak aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu.“

34. Správny súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že vo vzťahu k moderátorovi programu žalovaná uviedla, že „moderátor A. S. nedokázal udržať uvedenú časť diskusie na primeranej úrovni, vo vecnej rovine, nakoľko najprv ponechal rozsiahly priestor na prezentáciu jedného názoru (I. Matovič dôrazne trval na tom, že chce hovoriť bez zásahu moderátora do jeho výpovedí a moderátor tejto žiadosti vyhovel) bez toho, aby jeho zjavne ostré vyjadrenia, v ktorých označil druhú Ficovu vládu za rozkrádačov Slovenska, stranu SMER-SD za mafiu, za dokonalý systém rozkrádajúci štát, za ľudí, ktorí si napíšu zákony, aby následne mohli legálne kradnúť, za tých, ktorí si dosadia svojich ľudí do polície, prokuratúry, súdov a osobitne menoval R. Fica, R. Kaliňáka, p. Kováčika, ako osoby, ktoré sú prekážkou toho, aby sa niečo zmenilo, náležíte korigoval a následne poskytnutý priestor na reakciu dotknutého subjektu (osoby) už nebol, podľa názoru Rády, dostatočný na zabezpečenie vyváženosti týchto zjavne závažných obvinení, pričom nadväzujúcu krátku výmenu názorov moderátor ukončil strohým konštatovaním: „Dobre páni, vidím, že už by sme sa zacyklili, takže poďme diskutovať... Rada ako neprípustné z hľadiska zabezpečenia objektívnosti a nestrannosti považuje teda nepomerný rozsah na vyjadrenie, keď zjavne dlhšie vyjadrenia I. Matoviča, ktorých obsahom boli závažné obvinenia (podozrenia) ponechával moderátor bez obmedzenia (resp. ich dopĺňal otázkami bez náležitej relevancie), pričom dotknutá strana dostala priestor až v ich závere. Dotknutá strana explicitne vyjadrila svoj názor práve na prácu moderátora aj priamo v tejto časti programu, keď ju nepovažovala sa dostatočnú - spĺňajúcu kritériá korektného vedenia diskusie. Rada je toho názoru, že moderátor programu v tejto časti uprednostnil prezentáciu jedného názorového spektra. Divák si tak vo vzťahu k výrazne ostrým útokom I. Matoviča (ktoré možno považovať až za vyjadrenia trestnoprávneho, resp. občianskoprávneho charakteru) nemal možnosť vytvoriť vlastný názor na prednášané argumenty. Z hľadiska prípadného obmedzenia slobody prejavu účastníka konania by bolo toto v danom prípade opodstatnené. Ako vyplýva z vykonanej analýzy, k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v intenzite predpokladanej ustanovením

došlo v takej miere, že prevážila nad slobodou prejavu účastníka konania, keďže účastník konania ponechal priestor na prezentáciu jednostranných, závažných vyjadrení týkajúcich sa najmä vládnej strany SMER-SD bez toho, aby tieto moderátor programu náležité usmernil, čím nebolo zabezpečené poskytnutie dostatočne vyváženého priestoru na reakciu k prezentovaným skutočnostiam všetkým zúčastneným stranám. Týmto konaním účastník konania mohol narušil možnosť utvorenia si vlastného názoru recipienta na prezentovanú problematiku. Prezentovanie politicky nevyváženého obsahu tak spôsobilo, že odvysielaný spravodajský program nebol objektívny a nestranný.“

35. Správny súd v súvislosti s odôvodnením žalovanej, že žalobca mohol narušiť možnosť utvorenia si vlastného názoru recipienta na prezentovanú problematiku zdôrazňuje, že zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov a s tým spojenou právomocou žalovanej ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky nie je možné vyvodiť z ústavného práva jednotlivcov na prijímanie informácií ( SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), keďže právo prijímať informácie zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné, nepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor. Aj informácie, ktoré sú fiktívne, nepresné a nezakladajú sa na pravde, podnecujú recipienta pri konfrontácii s informáciou prijímanou z iných početných zdrojov informácií k tej istej téme ku kritickému mysleniu a potencujú vôľu po vyhľadaní a osvojení si iných názorov na tému. Uvedené smeruje k sebarealizácii človeka a podporuje nekončiaci spoločenský diskurz k téme. Takýto právny záver vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 18.12.2014, bod 61, pričom Ústavný súd SR hodnotí túto skutočnosť ako demokratický prvok slobodnej spoločnosti.

36. Správny súd ohľadom záveru žalovanej, že „moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval, tak aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu“ uvádza, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že dotknutá strana dostala od moderátora priestor na vyjadrenie svojho názoru.

37. Podľa názoru správneho súdu uvedený typ politicko-diskusnej relácie predpokladá už svojim formátom ako aj počtom pozvaných hostí z celého politického spektra, že divák, pokiaľ má záujem o príjem informácií z tejto diskusie, bude sledovať a hodnotiť uvedenú reláciu v celosti, aby bol oboznámený so všetkými stanoviskami hostí. Vyváženosť politickej diskusie sa tak posudzuje v jej celosti.

38. Správny súd poukazuje na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí odôvodnila opodstatnenosť zásahu do slobody prejavu nasledovne: „Pri posudzovaní opodstatnenosti zásahu do slobody prejavu je potrebné prihliadnuť i na uloženú sankciu v tom zmysle, či sankcia nie je vzhľadom na sledovaný cieľ (v tomto prípade zabezpečenie objektívnych a nestranných spravodajských informácií) neprimerane prísna. Vzhľadom na význam chráneného záujmu a charakter uloženej sankcie [uložená sankcia nie je ani sankciou v pravom (trestnom) slova zmysle, nakoľko sa jedná len o upozornenie na porušenie zákona, ktoré nemá ekonomický dopad na účastníka konania] je Rada toho názoru, že zásah do slobody prejavu v danom prípade nie je neprimeraný. Takáto forma sankcie nekladie dôraz na represívnu, ale na výchovnú zložku a nemá tzv. zmrazujúci účinok na príp. budúcu žurnalistickú prácu účastníka konania. Rady preto usudzuje, že zákonný zásah do slobody prejavu účastníka konania je úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný. Pri právnických osobách sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade ako aj v prípade správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.“

39. Správny súd vytýka napadnutému rozhodnutiu žalovanej, že nie je dostatočne identifikovaný chránený záujem podľa SR, keďže žalovaná len všeobecne uvádza, že „vzhľadom

na význam chráneného záujmu“ a „zákonný zásah do slobody prejavu účastníka konania je úplne minimálny a vzhľadom na chránený záujem nevyhnutný“. Správnemu súdu nie je z obsahu napadnutého rozhodnutia známe, o aký chránený záujem sa jedná.

40. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí obmedzila len na strohé konštatovanie, že „Ako vyplýva z vykonanej analýzy, k porušeniu povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť v intenzite predpokladanej ustanovením došlo v takej miere, že prevážila nad slobodou prejavu účastníka konania.“ Zákonné obmedzenie slobody prejavu žalobcu požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko- publicistických programov tak nebolo podľa názoru správneho súdu žalovanou riadne odôvodnené, keďže jej konštatovanie v tomto smere je len vo všeobecnej rovine.

41. Správny súd preskúmaním odvysielaného programu žalobcu, ako aj rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že z nich nie je zrejmé, akým spôsobom boli odvysielaným programom zasiahnuté práva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť tak, aby bolo odôvodnené zasiahnuť do výkonu práva na slobodu prejavu.

42. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí neposkytuje odpoveď na otázku, v akom konkrétnom smere došlo odvysielaným programom ku kolízii s verejným záujmom v zmysle a čl. 10 ods. 2 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd.

43. Správny súd vytýka napadnutému rozhodnutiu nedostatky v realizácii správnej úvahy, ktorú ponechal zákonodarca žalovanej, a ktorú je podľa ústavného súdu nutné využívať (i) triezvo tak, aby nedochádzalo k prílišnému odradzujúcemu (chilling) efektu vysielateľov, a (ii) kontextuálne, t.j. nie príliš upäto či analyticky - vytrhnuto z kontextu, avšak vždy (iii) ústavne aprobovateľným spôsobom s ohľadom na garantovanú slobodu prejavu a ústavné možnosti jej obmedzenia.

44. Správny súd v súlade s výkladom vykonaným ústavným súdom a najvyšším súdom v súvislosti s realizáciou právomoci žalovanej uvádza, že zákonné obmedzenie slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a mravnosti podľa SR a obdobne čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Iba ak sa neobjektívnosť a nestrannosť informovania dostáva do kolízie s niektorým z limitačných dôvodov podľa SR, tak je opodstatnená možnosť intervenovať zo strany žalovanej.

45. Účelom zákonného obmedzenia slobody prejavu médií požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov v zmysle a s tým spojenou právomocou žalovanej ukladať sankcie za porušenie tejto požiadavky, je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti podľa SR a obdobne čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Týmto zákonným obmedzením slobody prejavu v zmysle jeho textácie sa má predchádzať šíreniu a uvádzaniu jednostranných názorov, myšlienok a ideí na konkrétnu tému v rámci spravodajských programov a politicko-publicistických programov.

46. Správny súd konštatuje, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí nepreukázala naplnenie účelu zákonného obmedzenia slobody prejavu žalobcu požiadavkou na objektívne a nestranné informovanie, ktorým je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti podľa SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

47. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že žalovaná nedostatočne odôvodnila existenciu a splnenie podmienok na možné obmedzenie slobody prejavu, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci a nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.

48. Správny súd nesúhlasí s právnym záverom žalovanej, že moderátor programu túto diskusiu náležitým spôsobom neusmerňoval tak, aby bola politicky vyvážená, čím nebola zabezpečená objektívnosť a nestrannosť politicko-publicistického programu, keďže ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, moderátor zabezpečil politickú vyváženosť diskusie tým, že dotknutá strana dostala priestor na vyjadrenie svojho názoru. V prípade, že sa dotknutá strana cítila byť verejnými vyjadreniami odvysielanými v programe žalobcu poškodená na svojich civilných právach, mala právo podať na súd civilnú žalobu proti tomu, kto do jej práv zasiahol.

49 Krajský súd v Bratislave preto napadnuté rozhodnutie zrušil podľa a a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

50. Podľa prvá veta , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého úspešnému žalobcovi súd nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, keďže žalobca nebol v konaní zastúpený. O trovách konania žalobcu, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu súd rozhodne samostatným uznesením.

52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.