Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Co-25-2022.pdf
PDF · 91.63 KB
Case nature
Subarea
12Co/25/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudkýň JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobcu P. Q., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XX/X, Q., právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Janka Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovanému UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha, IČO: 64 948 242, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, o zdržanie sa výkonu záložného práva a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 3C/18/2022-92 zo 4. apríla 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
2. Prvoinštančný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností v k. ú. Valaská vedených na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX a pozemok C-KN parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 302 m2 a C-KN parc. č. XXXX záhrada o výmere 482 m2. Súčasne žalobca žiadal nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým bude žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou uvedených nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
3. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nie je daná potreba dočasnej úpravy pomerov sporových strán a takisto nie je daná obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca sa totiž podanou žalobou a aj návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s tým rozdielom, že v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa má žalovaný zdržať výkonu záložného práva do rozhodnutia vo veci samej a v prípade žaloby má byť takáto povinnosť žalovaného trvalá, bez určenia akéhokoľvek časového rámca. Podľa prvoinštančného súdu je cieľom podanej žaloby natrvalo znemožniť žalovanému výkon jeho záložného práva a taká žaloba nespadá ani pod jednu z kategórii žalôb určených v § 137 CSP. Prvoinštančný súd uzavrel, že „nakoľko sa žalobca podanou žalobou domáha uloženia povinnosti zdržať sa trvalo výkonu svojich práv, čo § 137 C.s.p. a ani žiaden iný osobitný zákon neumožňuje súd nemohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže takto podanej žalobe nie je možné vyhovieť.“. Žalobca teda neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a preto bol jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý ako nedôvodný.
4. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie zmeniť a návrhu na neodkladné opatrenie vyhovieť.
5. Žalobca v odvolaní namietal, že pokiaľ prvoinštančný súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov a posudzoval tiež dôvodnosť podanej žaloby so záverom, že jej nemožno vyhovieť, nemožno sa s tým stotožniť, pretože ide o formalistické a navyše nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalobcu prvoinštančný súd v skutočnosti ust. § 325 ods. 1 CSP neaplikoval, hoci sa naň odvoláva. Namiesto posúdenia skutočností potrebných pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení sa zaoberal dôvodnosťou žaloby, a to tiež formalisticky bez vykonaného dokazovania. Posúdenie žaloby vo veci samej nemôže nahradiť osvedčenie skutočností relevantných pre neodkladné opatrenie. Ak by aj teoreticky žaloba bola nedôvodná, nie je to dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na začiatku súdneho konania, počas ktorého reálne hrozí odpredaj rodinného domu za účelom uhradenia sporného peňažného nároku. Prvoinštančný súd nerešpektoval zmysel a účel neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na niekoľko súdnych rozhodnutí argumentujúc, že tieto vyjadrujú podstatu inštitútu neodkladného opatrenia v obdobných právnych veciach. Z podaného návrhu je podľa neho zrejmé, že hrozí uskutočnenie dobrovoľnej dražby, ktorá môže viesť k strate obydlia a preto je nevyhnutné dražbe zabrániť neodkladným opatrením. Záverom žalobca zosumarizoval, že osvedčil existenciu právneho vzťahu so žalovaným, osvedčil nesplnenie zákonných podmienok pre uskutočnenie dražby a spornosť výšky pohľadávky, neodkladným opatrením sa docieli ochrana pred nezákonnou dražbou, nebude vytvorený ani nenávratný stav a nedôjde ani k neprimeranému obmedzeniu veriteľa, pričom účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
7. Podľa žalovaného sa žalobcovi nepodarilo preukázať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko ním podaná žaloba neobstojí nielen z hľadiska jej procesnej neprípustnosti, ale aj kvôli tomu, že žiaden zo žalobných argumentov nie je dôvodom, aby mu bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bez časového obmedzenia. Žalobca vychádza z mylného predpokladu, že akýkoľvek uplatnený nárok môže byť základom pre úspešné domáhanie sa nariadenia neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd správne vychádzal z toho, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť len vtedy, ak nie je uplatňovanie samotného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, vopred zjavne bezúspešným. Pokiaľ ide o žalobcom zdôrazňovanú ochranu jeho obydlia, bol to žalobca, ktorý svojim nezodpovedným a protiprávnym konaním vyvolal výkon záložného práva a nie je ochotný vzniknutú situáciu riešiť, hoci on sa k nemu správal ústretovo a bol ochotný mu časť dlhu odpustiť. Žalobca ako dlžník svoje povinnosti porušoval a svoj splatný záväzok napriek viacerým výzvam neuhradil. Výkon záložného práva je pritom predpokladaným a právom dovoleným inštitútom. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia tak naplnené neboli.
8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného nereagoval.
9. Na základe odvolania žalobcu krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Prvoinštančný súd na podklade návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného počas konania vo veci samej o uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou označených nehnuteľností (vo vlastníctve žalobcu) správne a v súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP skúmal, či je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie tiež správne uviedol, že nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle označeného ustanovenia možné buď v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.
12. Prvoinštančný súd následne potrebu zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia videl v tom, že žalobcom podaná žaloba nespadá pod žiadnu z kategórie žalôb podľa § 137 CSP, resp. že žalobcom podaná žaloba smeruje k uloženiu povinnosti žalovanému zdržať sa trvalo výkonu svojich práv a uloženie takej povinnosti žalovanému neumožňuje § 137 CSP ani iný zákon. Preto kvôli nemožnosti vyhovenia samotnej žalobe nebolo možné nariadiť ani žalobcom požadované neodkladné opatrenie.
13. Odvolací súd sa nestotožňuje s konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalobcom podaná žaloba nemá svoj základ v § 137 CSP. Odvolací súd poukazuje na to, že toto ustanovenie obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb, na podklade ktorých sa možno domáhať poskytnutia súdnej ochrany a preto nejde o uzavretý okruh žalôb, ktoré sú v civilnom sporovom konaní jedine prípustné. Teda aj keď určitá žaloba nespadá do niektorej kategórie žalôb podľa § 137 písm. a) až d) CSP, nie je to samo o sebe dôvodom na jej zamietnutie, t. j. na neposkytnutie súdnej ochrany. Podľa odvolacieho súdu je v prejednávanom prípade podaná žaloba žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, keďže žalobca žiada, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a na tom nič nemení skutočnosť, že na jej podklade má byť žalovanému uložená povinnosť v podstate natrvalo sa zdržať výkonu svojho záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
14. Tieto nedostatky však nemali vplyv na správnosť záveru prvoinštančného súdu o tom, že žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť a že preto nebolo nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné.
15. Odvolací súd uvádza, že ust. § 325 ods. 1 CSP, na ktoré správne poukázal aj prvoinštančný súd rozlišuje dva dôvody, ktoré môžu viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Sú nimi buď potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je teda inštitútom, ktorého základnou funkciou je bezodkladná úprava pomerov strán, resp. zabránenie zmareniu exekúcie. Uplatnený nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený, pretože neodkladné opatrenie má pružne a rýchlo reagovať na aktuálnu situáciu existujúcu medzi sporovými stranami, kedy z časového hľadiska nie je možné zisťovať všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti procesom štandardného dokazovania ako pri konaní v merite veci. Preto procesná teória i prax hovoria o „osvedčení“ rozhodujúcich skutočností a táto miera osvedčenia sa vždy podriaďuje konkrétnej situácii. Inými slovami, od konkrétnych okolností závisí, do akej miery je nevyhnutné, resp. postačujúce považovať určitú skutočnosť za danú, existujúcu. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení preto nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností preukazujúcich nutnosť (naliehavosť) bezodkladnej úpravy pomerov (či obavu pred ohrozením prípadnej exekúcie súdneho rozhodnutia) a tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými ťažkosťami. Na druhej strane, dôležité miesto má aj posúdenie, či uložením navrhovaných obmedzení, resp. povinností nedochádza k zásahu do práv dotknutého subjektu nad nevyhnutnú mieru a či zásah sleduje legitímny cieľ.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie nie je samoúčelné, žalobca má podľa § 326 CSP osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a preto je plne namieste zaoberať sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení tým, či sa žalobou uplatnené právo javí ako pravdepodobne dané s čím nepochybne súvisí aj otázka opodstatnenosti žaloby vo veci samej. Ak totiž nie je osvedčená danosť nároku, niet logického dôvodu, aby takémuto právu bola poskytnutá ochrana neodkladným opatrením a potom niet ani dôvodu zaoberať sa ostatnými podmienkami nariadenia neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd sa preto pri svojom rozhodovaní správne zaoberal tým, či samotnej žalobe bude možné vyhovieť.
17. V prejednávanej veci žalobca svoju žalobu a ňou uplatnený nárok založil na tom, že so žalovaným ako veriteľom uzavrel dňa 11. 06. 2018 zmluvu o úvere na bývanie, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 66.400,- Eur. Vrátenie úveru bolo zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k. ú. Valaská záložnou zmluvou takisto zo dňa 11. 06. 2018. Tieto nehnuteľnosti, ktorých je žalobca vlastníkom majú byť predmetom dobrovoľnej dražby (aktuálne sa má opakovaná dražba konať dňa 06. 05. 2022), ku ktorej žalovaný pristúpil v dôsledku výkonu svojho záložného práva. Podľa žalobcu takto žalovaný postupoval neoprávnene z nasledovných dôvodov:
1/ uvedená úverová zmluva v rozpore s § 13 ods. 2 písm. l) zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie obsahuje nesprávne uvedenie RPMN (resp. neobsahuje predpoklady jej výpočtu), 2/ z úverovej zmluvy nevyplýva ako žalovaný podľa § 8 cit. zákona skúmal jeho schopnosť splácať poskytnutý úver, 3/ úkon predčasného zosplatnenia úveru nebol realizovaný v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, 4/ bolo porušené ust. § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
18. Žalobca na základe popísaných žalobných dôvodov žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní uložil žalovanému rozhodnutím vo veci samej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou predmetných nehnuteľností.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v rozhodnutiach sp. zn. 8Cdo/147/2017 a sp. zn. 2Cdo/36/2019 už zaoberal otázkou, či súd môže rozsudkom vo veci samej uložiť sporovej strane časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom vo verejnej dražbe (resp. priamym predajom, či odkúpením do vlastníctva). Najvyšší súd dospel k záveru, že meritórne rozhodnutie ukladajúce záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na neobmedzený, vopred neurčený čas je neprimeraným zásahom do práva záložného veriteľa v budúcnosti sa uspokojiť, resp. domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu záložného práva vo verejnej dražbe (priamym predajom, resp. odkúpením do vlastníctva).
20. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu, že nakoľko žalobcom podanej žalobe by nebolo možné vyhovieť, nebol dôvod ani nariaďovať neodkladné opatrenie smerujúce k ochrane nároku žalobcu uplatneného vo veci samej. Aj podľa odvolacieho súdu by ani vo veci prípadne vykonané dokazovanie nemohlo viesť k inému záveru než o nutnosti zamietnutia žalobcom podanej žaloby. Odvolací súd preto konštatuje, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd plne rešpektoval povahu i účel neodkladného opatrenia, pričom názor žalobcu, že nenariadenie neodkladného opatrenia nemôže byť založené na závere o nemožnosti vyhovenia žalobe je nesprávny.
21. Odvolací súd okrem toho poukazuje na to, že žalobcom tvrdené dôvody neprípustnosti výkonu záložného práva popísané v 17. odseku tohto rozhodnutia nie sú okolnosťami takého charakteru, ktoré by v prípade ich preukázania spôsobovali, že žalovaný nemá právo vykonávať záložné právo dobrovoľnou dražbou. Konkrétne, aj keby sa v spore preukázalo, že úverová zmluva neobsahuje správnu hodnotu RPMN (či spôsob jej určenia) a že žalovaný pred uzavretím úverovej zmluvy neskúmal bonitu žalobcu (čo sú nedostatky vedúce len k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie), resp. že predčasné zosplatnenie žalobcovi poskytnutého úveru nebolo v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ a že nebol dodržaný § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, neviedlo by preukázanie týchto skutočností k záveru o zániku práva žalovaného vykonávať záložné právo zriadené záložnou zmluvou, resp. k vzniku jeho povinnosti úplne a definitívne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ako uloženie tejto povinnosti žiadal žalobca podanou žalobou. Inak povedané, ani v prípade opodstatnenosti tvrdení žalobcu by nevznikol právny titul zakladajúci vznik povinnosti žalovaného absolútne sa zdržať výkonu záložného práva majúceho svoj právny základ v záložnej zmluve súvisiacej s uzavretou úverovou zmluvou, ktorých platnosť žalobca ničím nespochybnil. Z týchto dôvodov nebolo potrebné zaoberať sa tým, či žalobcom tvrdené vady úverovej zmluvy, procesu zosplatnenia úveru, či samotného iniciovania dražby sú dané, čo navyše má byť predovšetkým predmetom dokazovania vo veci samej.
22. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách tohto konania rozhodne prvoinštančný súd v konečnom rozhodnutí (§ 262 ods. 1 CSP).
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).