Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_8Co-263-2017.pdf
PDF · 108.88 KB
Case nature
Subarea
8Co/263/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členov senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: Bellova s.r.o., so sídlom Bellova 12B, Bratislava, IČO: 47 258 772, zastúpeného: VIVID LEGAL s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovaným: X/ L.. H. B., N. O. XX, N., X/ V. B., N. N. XX, N., X/ L.. B. U., N. N. XXE, N., X/ L.. S. C., Y.., N. N. XX, N., X/ L.. V.. M. Z., N. N. XXXXX/XXA, N., X/ O. C., N. N. XXC, N., X/ S. J., N. C. XX, N., o určenie vlastníckeho práva a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. septembra 2017, č.k. 61C/15/2017-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 31.08.2017, ktorým žiadal žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť zdržať sa akýchkoľvek a všetkých stavebných a/alebo terénnych prác na pozemkoch parciel registra "C" s parcelným číslom 18110/2 o výmere 460 m2, druh pozemku: záhrady, s parc.č. 18110/3 o výmere 422 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s parc.č. 18110/4 o výmere 165 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s parc.č. 18110/5 o výmere 104 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, s parc.č. 18110/6 o výmere 126 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, ktoré sa nachádzajú v kat.úz. Vinohrady, v obci BA-m.č. Nové Mesto, v okrese Bratislava III a sú evidované Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. 3221, vrátane prác smerujúcich k akémukoľvek stavebnému zásahu, k zastavaniu, k povrchovému spevneniu, k uloženiu akýchkoľvek inžinierskych sietí do toho pozemku, na tento pozemok alebo nad tento pozemok, k pripojeniu sa na inžinierske siete, ktoré sú alebo budú vedené v tomto pozemku, na ňom a/alebo nad ním, či akejkoľvek zmene funkčného využitia tohto pozemku alebo jeho časti, a to až do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že žalobca sa vo veci samej žalobou doručenou súdu dňa 27.06.2017 domáha určenia, že žalobca, žalovaný 3/, žalovaný 4/, žalovaný 5/, žalovaný 6/ a žalovaný 7/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. "C" KN parc.č. 18111/4, druh pozemku: záhrady o výmere 600 m2, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava III, v obci BA-m.č. Nové Mesto, v kat.úz. Vinohrady a evidovaného na LV č. 6008 vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ktorého hranice sú určené geometrickým plánom vyhotoveným autorizovaným geodetom a kartografom ustanoveným súdom. Žalobu odôvodnil nesprávnou evidenciou spoločnej hranice predmetného pozemku s pozemkom 18110/2, s pozemkom 18110/5 a s pozemkom 18110/6 v katastri nehnuteľností, pretože tvar pozemku 18111/4 evidovaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá výmere tohto pozemku evidovanej v katastri nehnuteľností a podľa jeho názoru spoločná hranica pozemkov má byť vedená cca 3,70 m2 bližšie k spoločnej hranici pozemkov v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaného 1/ a žalovaného 2/, čo zistil interným meraním pozemku 18111/4. K žalobe pripojil internetový výpis z LV č. 6008 a č. 3221 pre kat.úz. Vinohrady a informatívnu kópiu z mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR s vlastným orientačným nákresom spoločnej hranice predmetných pozemkov. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je
podielovým spoluvlastníkom (v podiele 1/6) pozemku parc.č. 18111/4, ktorý má spoločnú hranicu aj s pozemkami evidovanými na LV č. 3221, ktorých bezpodielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní 1/ a 2/, a to s pozemkami parc.č. 18110/2, 18110/5 a 18110/6, pričom žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi aj pozemkov parc.č. 18110/3 a 18110/4. Uviedol, že na základe návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a využívaní územia, začalo na stavebnom úrade územné konanie o využívaní územia a umiestnenie stavby - rodinného domu vrátane terénnych úprav a výstavby oporných múrov, spevnených plôch, oplotenia a prislúchajúcej technickej vybavenosti (NN prípojka, vodovodná prípojka a kanalizačná prípojka) (ďalej len "stavba") na pozemkoch parc.č. 18110/2, 18110/3, 18110/4, 18110/5 a 18110/6, v ktorom konaní Ing. Elizej Macho ako pôvodný majiteľ spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na pozemku parc.č. 18111/4, ktorý previedol na žalobcu, ako účastník územného konania predložil námietky do územného konania zo dňa 23.03.2016, v ktorých namietal aj to, že v katastri nehnuteľností je nesprávne evidovaná spoločná hranica pozemkov a podľa jeho názoru by stavba v prípade vydania územného rozhodnutia v súlade s projektovou dokumentáciou prekračovala spoločnú hranicu pozemkov, zasahovala do pozemku parc.č. 18111/4, a keďže žalovaní 1/ a 2/ nedisponovali žiadnym právnym titulom oprávňujúcim ich na využitie územia a umiestnenie stavby na pozemku parc.č. 18111/4, namietal, že stavebný úrad nie je podľa § 38 Stavebného zákona oprávnený vydať územné rozhodnutie. Stavebný úrad dňa 17.06.2016 vydal rozhodnutie o umiestnení stavby "Rodinný dom Bellova" vrátane terénnych úprav a oporných múrov spevnených plôch, oplotenia a prípojok na inžinierske siete na pozemkoch parc.č. 18110/2, 3, 4, 5, 6. Okresný úrad Bratislava dňa 06.02.2017 vydal rozhodnutie č. OU-BA-OVBP 2/2017/6297/ZAV, ktorým v časti podmienok vyplývajúcich z nanovo predložených vyjadrení dotknutých orgánov rozhodnutie stavebného úradu zmenil, vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil a konštatoval, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu. Na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia je na stavebnom úrade vedené stavebné konanie o povolenie stavby, v ktorom žalobca predložil stavebnému úradu námietky zo dňa 27.06.2017, v ktorých namietal existenciu dôvodu pre obligatórne prerušenie stavebného konania, ktorým je prebiehajúce súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 61C/15/2017, v ktorom spochybňuje správnosť evidencie spoločnej hranice pozemkov katastri nehnuteľností. Namietal, že Ing. Elizej Macho v územnom konaní uplatnil občianskoprávnu námietku, ktorá prekračuje rozsah rozhodovacej právomoci stavebného úradu a stavebný úrad bol povinný pokúsiť sa o dosiahnutie dohody účastníkov územného/stavebného konania o predmetnej námietke, avšak žiadne také úkony smerujúce k pokusu o dosiahnutie dohody medzi účastníkmi nevykonal a navyše v rozpore s § 137 Stavebného zákona stavebné konanie neprerušil do právoplatného skončenia súdneho konania sp.zn.61C/15/2017. Konštatoval, že žalobca potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil bezprostrednou hrozbou vzniku nenávratného stavu v podobe nezvratných dôsledkov začatia stavebných prác na sporných pozemkoch a s poukazom na uvedené skutočnosti namietal, že existuje dôvodná obava, že stavebný úrad pred právoplatným skončením súdneho konania vedeného pod sp.zn. 61C/15/2017 vyhovie žiadosti žalovaných 1/ a 2/ a vydá stavebné povolenie, ktoré im vytvorí oprávnenie na realizáciu stavby na sporných pozemkoch a realizácia stavby na sporných pozemkoch bude mať, v prípade potvrdenia následnej nesprávnosti evidencie spoločnej hranice pozemkov v katastri nehnuteľností, nezvratné dôsledky pre obsah jeho vlastníckeho práva. Na základe uvedeného návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a dospel k záveru, že žalobca hodnoverne neosvedčil danosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď nepripojil žiadny dôkaz, ktorým by osvedčoval ním tvrdené skutočnosti a vlastnícke právo k spornej časti pozemkov nachádzajúcej sa na hranici pozemku parc.č. 18111/4 a susediacich pozemkov parc.č. 18110/2, 18110/5 a 18110/6 tak, ako to označil vo svojom orientačnom nákrese pripojenom v žalobe. V konaní v danej veci sa síce žalobou vo veci samej domáha určenia vlastníckeho práva určením hranice predmetných pozemkov z dôvodu nesprávnej evidencie spoločnej hranice týchto pozemkov, avšak tvrdenú nesprávnosť evidencie žiadnym spôsobom neosvedčil, keď rozpor zistil len interným meraním pozemku parc.č. 18111/4 s tým, že tvar pozemku parc.č. 18111/4 evidovaný v katastri nehnuteľností nezodpovedá výmere pozemku parc.č. 18111/4 evidovanej v katastri nehnuteľností, avšak neuviedol ani neosvedčil konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že hranica (nesprávne uviedol "výmera") pozemku parc.č.18111/4 má byť vedená cca 3,70 m2 bližšie k spoločnej hranici pozemku parc.č. 18110/5 s pozemkom parc.č 18110/3 spôsobom, akým to vyznačil na pripojenej kópii mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca síce osvedčil svoje vlastnícke právo (v podiele 1/6) k pozemku parc.č. 18111/4, ako i bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/ a 2/ k pozemkom parc.č. 18110/2, 18110/3, 18110/4, 18110/5, 18110/6, a tiež skutočnosť, že boli podané námietky v rámci územného a stavebného konania, avšak nemožno považovať za osvedčenú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zohľadnil aj princíp proporcionality a v tejto súvislosti poukázal na to, že nariadením neodkladného opatrenia v žalobcom navrhovanom rozsahu by došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaných 1/ a 2/ v neprimeranej miere, keď by vzhľadom na rozsah žalobcom osvedčených skutočností neprimeraným spôsobom limitovalo výkon vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/. Uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávaného právneho posúdenia veci, pretože v danom prípade jeho návrh spĺňal všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že netvrdil, že výmera pozemku 18111/4 má byť vedená cca. 3,70 m2 bližšie k spoločnej hranici pozemku 18110/5 s pozemkom 18110/3, tak, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, keďže takéto tvrdenie nemá logický základ; takého tvrdenia nie sú obsiahnuté ani v žalobe ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že už v žalobe uviedol, že nesprávnu evidenciu spoločnej hranice pozemku v katastri nehnuteľností zistil interným meraním pozemku 18111/4, z ktorého zistil, tvar pozemku 18111/4 evidovanej v katastri nehnuteľností nezodpovedá výmere pozemku 18111/4 evidovaného v katastri nehnuteľností. Správny priebeh spoločnej hranice pozemkov je znázornený v orientačnom nákrese, ktorý priložil k žalobe ako listinný dôkaz a v žalobe navrhol vykonať ako dôkazný prostriedok aj geometrické zameranie autorizovaným geodetom a kartografom, ktorého určí súd, pričom výsledkom zamerania má byť geometrický plán na vyznačenie spoločnej hranice pozemkov. Zameranie spoločnej hranice pozemkov prostredníctvom geodeta vyžaduje aj vstup geodeta na pozemok 18110/2, pozemok 18110/5 a pozemok 18110/6 a tento vstup na predmetné pozemky mu nebol umožnený zo strany žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu nemá možnosť zabezpečiť a predložiť listinný dôkaz, ktorým bude geometrický plán na vyznačenie spoločnej hranice pozemkov. Vzhľadom na to, a aj s poukazom na samotnú povahu konania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal, že mal k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, a súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď na tieto skutočnosti, spôsobujúce zúženie rozsahu relevantných dôkazných prostriedkov na jeho strane neprihliadol pri hodnotení osvedčenia skutočností, ktorými je podmienené nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný 1/ a 2/ mu znemožňujú vstup na pozemky za účelom nového zamerania spoločnej hranice pozemkov, nemôže byť na jeho ťarchu a nemôže ho zaťažovať tým, aby tento informačný deficit sám odstránil. Poukázal aj na súdnu prax, v zmysle ktorej strana sporu nemusí splniť svoje dôkazné bremeno v prípade, ak splnenie tejto povinnosti zmarí druhá strana sporu. Súd mal podľa jeho názoru posudzovať okrem iného aj to, z akého dôvodu objektívne nie je schopný predložiť so žalobou a návrhom na nariadenie predbežného opatrenia geometrický plán na vyznačenie spoločnej hranice pozemkov, a keďže posudzovanie takýchto skutočností nevykonal, nesprávne tým vec právne posúdil. Ak by súd prihliadol na dôvody existencie informačného deficitu, dospel by k záveru, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložil dôkazy, ktoré dostatočným spôsobom osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Poukázal na to, že potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje bezprostrednou hrozbou vzniku nenávratného stavu v podobe nezvratných dôsledkov začatia stavebných prác na pozemkoch a stavom objektívnej právnej neistoty ohľadne spoločnej hranice pozemkov a tým aj ohľadne jeho vlastníckeho práva k pozemku 18111/4, ktorý je momentálne umocnený procesným postupom žalovaných 1/ a 2/, vedúcim k vydaniu k stavebného povolenia na realizáciu stavby. Stavebné povolenie vytvorí žalovaným 1/ a 2/ oprávnenie na realizáciu stavby na pozemkoch, ktorá bude mať v prípade potvrdenia následnej nesprávnosti evidencie spoločnej hranice pozemkov v katastri nehnuteľností nezvratné dôsledky pre obsah vlastníckeho práva žalobcu. Vzhľadom na to, že stavebný úrad neprihliadol na jeho občianskoprávnu námietku nesprávneho vedenia spoločnej hranice pozemkov, uplatnenú v územnom konaní a v rozpore s § 137 ods. 1 stavebného zákona sa nepokúsil o dosiahnutie dohody účastníkov územného konania k predmetnej námietke, ako aj vzhľadom na to, že stavebný úrad neprihliadol na občianskoprávnu námietku vedenia súdneho konania sp. zn. 61C/15/2017 uplatnenú v stavebnom konaní a v rozpore s § 137 ods. 2 Stavebného zákona neprerušil stavebné konanie do času právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 61C/15/2017, ďalej vzhľadom na to, že existuje dôvodná obava, že stavebný úrad pred právoplatným skončením tohto súdneho konania vyhovie žiadosti žalovaných 1/ a 2/ a vydá stavebné povolenie, ktoré im vytvorí oprávnenie na realizáciu stavby na pozemkoch, a vzhľadom na to, že stavebné práce (realizácia stavby) na pozemkoch budú mať v prípade potvrdenia následnej nesprávnosti evidencie spoločnej hranice pozemkov v katastri nehnuteľností nezvratné dôsledky pre obsah jeho vlastníckeho práva, namietal, že povinnosť zdržať sa realizácie stavebných prác na pozemkoch, uložená
žalovaným 1/ a 2/ neodkladným opatrením, je jediným účinným prostriedkom právnej ochrany jeho vlastníckeho práva. Je preto v danom prípade daná potreba neodkladnej úpravy pomerov vo forme neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaným 1/ a 2/ uloží povinnosť zdržať sa realizácie stavebných prác na pozemkoch. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa jeho názoru spočíva aj v uprednostnení ochrany záujmov žalovaných 1/ a 2/ pred jeho právom na ochranu vlastníckeho práva. Nesprávne súd identifikoval individuálne záujmy strán sporu, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia dotknuté a zároveň nesprávne posúdil samotnú rovnováhu medzi jeho záujmom na ochrane vlastníckeho práva a záujmami žalovaných 1/ a 2/, ktoré by mohli byť nariadením, resp. nenariadením neodkladného opatrenia, dotknuté. Z pohľadu proporcionality mal posudzovať záujem žalobcu na ochrane jeho vlastníckeho práva voči záujmu žalovaných 1/ a 2/, ktorým je právo realizovať stavbu na pozemkoch, a nie právo na ochranu ich vlastníctva. Taktiež mohol prihliadnuť na skutočnosť, že jeho vlastnícke právo je nielenže bezprostredne ohrozené, ale v súčasnosti sa už do neho aj neoprávnene zasahuje tým, že stavebný úrad neprihliadol na občianskoprávnu námietku uplatnenú v stavebnom konaní a rozpore s § 137 ods. 2 Stavebného zákona neprerušil stavebné konanie do právoplatného skončenia tohto súdneho konania, z čoho je zrejmé, že za daného stavu nemôže dôvodne očakávať, že ochrana jeho vlastníckeho práva mu bude poskytnutá v stavebnom konaní, a preto mu nezostáva iné, ako brániť svoje vlastnícke právo prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by sa žalovaným 1/ a 2/ do času právoplatného skončenia súdneho konania zabránilo vykonávať stavebné práce na pozemkoch. Podľa jeho názoru dočasné obmedzenie práva stavby žalovaných 1/ a 2/ na základe neodkladného opatrenia nespôsobí žalovaným 1/ a 2/ ujmu takého rozsahu, ktorá by nenariadením neodkladného opatrenia vznikla žalobcovi na jeho vlastníckom práve. Vzhľadom na to navrhnuté neodkladné opatrenie spĺňa aj podmienky proporcionality. 3. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnuté uznesenie prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietali, že žalobca vo svojich rozsiahlych podaniach všeobecne opisuje svoje pocity, ale nedokladá nič, čím by ním uplatnené nároky preukázal a celý svoj nárok opiera len o interné meranie, ktoré si zjavne vykonal sám a na jeho podklade pravítkom spravil čiaru do katastrálnej mapy, pričom predmetné hranice pozemku si mohol nechať zamerať autorizovaným geodetom. Neosvedčil potrebu vydania neodkladného opatrenia a z jeho predchádzajúcich krokov realizovaných už v stavebnom konaní vyplýva, že ide z jeho strany o šikanózne konanie, ktorého jediným účelom je blokovať výstavbu prízemného rodinného domu na ich pozemku. Zneužíva pritom inštitút neodkladného opatrenia, keď sa spolieha na to, že pri vydaní neodkladného opatrenia súd podrobne neskúma všetky podmienky pre vyhovenia návrhu. Stavebný úrad nevyhovel jeho šikanóznej námietke, ktorú nazval občianskoprávnu, avšak sa s touto námietkou ako vecne príslušný orgán vysporiadal, posúdil ju podľa obsahu a jej dopadov a rozhodol o nej. Žalobca nerešpektuje rozhodnutie správneho orgánu a snaží sa ho obísť účelovým a ničím podloženým podaním na súd. Podľa ich názoru neexistujú dôvody pre vydanie neodkladného opatrenia, keď žalobca žiadnym spôsobom nedoložil dôvodnosť svojho návrhu. V zmysle platného práva sú vlastníkmi parciel, na ktorých je stavba navrhovaná a navrhovaná stavba nezasahuje do časti parciel, ktoré žalobca spochybňuje. Pokiaľ žalobca neodkladnosť opatrenia odôvodňuje tým, že stavebný úrad by im mohol právoplatným skončením stavebného konania vytvoriť podmienky na realizáciu stavby na predmetných pozemkoch, namietali, že žalobca týmto predbieha konanie na stavebnom úrade, ktoré nie je ukončené a taktiež týmto zneužíva súd, aby zasiahol do kompetencie stavebného úradu. Poukazom na informačný deficit a celé podanie iba zneužíva inštitút neodkladného opatrenia, keď sa na podklade svojich ničím nepodložených tvrdení snaží zasiahnuť do ich nesporných vlastníckych práv. Nedôvodnosť jeho návrhu vyplýva aj zo skutočnosti, že sám je roky spoluvlastníkom parciel susedných s parcelami žalovaných 1/ a 2/, hranice pozemku ani nikoho vlastnícke práva nikdy nespochybňoval, hoci už predtým na predmetných parcelách stál rodinný dom (ktorý bol zbúraný). Interné meranie vykonal až potom, ako oni kúpili pozemky a začali robiť kroky smerujúce k výstavbe nového domu. Poukázali aj na to, že Elizej Macho, ktorý je jediným spoločníkom spoločnosti Bellova s.r.o., je jediným z desiatich susedov, ktorému sa nepáči príprava výstavby ich rodinného domu na predmetných pozemkoch, ktorého projekt spĺňa všetky náležitosti stavebného zákona a má kladné stanoviská dotknutých orgánov a je jediný zo šiestich spoluvlastníkov pozemku parc. č. 18111/4, ktorý má výhrady k spoločnej hranici medzi ich pozemkami, ktoré navyše vzniesol až v čase prípravy výstavby nového domu, hoci mu museli byť známe už roky. Žiadny z ostatných spoluvlastníkov sa k jeho návrhu nepridal a vystupujú v konaní na strane žalovaných. Ďalej uviedli, že medzi parcelami, ktorých hranicu žalobca spochybňuje, je už mnoho rokov postavený plot a žalobca je taktiež spoluvlastníkom tohto plotu medzi susednými parcelami, ktorý leží na pozemku parc. č. 18111/4, v podiele 1/6, pričom na výstavbu uvedeného plotu bolo potrebné povolenie, pred výstavbou plotu bolo nutné zamerať predmetný pozemok a vytýčiť jeho hranicu, po výstavbe bolo
jeho zameranie autorizovaným geodetom a následný vklad do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že pán Macho, má ako vlastník k dispozícii, alebo si môže vyžiadať z katastra nehnuteľností, relevantné doklady vyhotovené autorizovaným geodetom o zameraní parcely č. 18111/4 a jeho hraníc. Keďže tieto doklady súdu nepredložil, zrejme sa nezhodujú s výsledkami jeho interného merania a pokúša sa uviesť súd do omylu. Zároveň čestne prehlásili, že ani žalobca, ani jeho právny zástupca ich nikdy nepožiadali o vstup na pozemok za účelom zamerania hranice pozemku a zároveň namietali, že hranicu medzi pozemkami je možné zamerať z obidvoch strán. Napokon namietali, že vecne príslušným úradom na stanovenie hraníc pozemku je OU Bratislava katastrálny odbor, pričom Katastrálny zákon presne stanovuje postup a podmienky konania o určení hranice pozemku a stanovuje aj lehotu na rozhodnutie v takejto veci. Žalobca si preto mohol podať návrh na takého konanie, čo však neurobil. 4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorým je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia exekúcie. 6. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 7. Odvolací súd na základe tvrdení žalobcu a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel k záveru; zhodnému so súdom prvej inštancie; že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď neosvedčil ním tvrdenú nesprávnosť evidencie spoločnej hranice predmetných pozemkov v katastri nehnuteľností a jeho vlastnícke právo k tvrdenej spornej časti pozemkov, nachádzajúcej sa na hranici pozemku parc. č. 18111/4 a predmetných susediacich pozemkov tak, ako to označil vo svojom orientačnom nákrese pripojenom k žalobe. Túto skutočnosť nemožno považovať pre účely nariadenia neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčenú len samotným tvrdením žalobcu a ním uskutočneným interným meraním, resp. jeho výsledkom, bez predloženia inej listiny alebo dôkazu, z ktorého by objektívne vyplývala hoci len pravdepodobnosť pravdivosti týchto jeho tvrdení. Žalobcom predložený orientačný nákres (podľa jeho názoru) správnej hranice predmetných pozemkov nemožno považovať za dostatočný a hodnoverný podklad osvedčujúci existenciu nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že tento bol vyhotovený a predložený samotným žalobcom (ktorý nemá v predmete podnikania geodetické a kartografické činnosti, a teda je zjavne na vykonanie takéhoto zamerania odborne nespôsobilý) bez akejkoľvek jeho verifikácie odborne spôsobilou osobou, naviac bez uvedenia skutočností odôvodňujúcich práve takýto výsledok meraní, a teda je potrebné ho považovať pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba za zakreslenie subjektívnej predstavy žalobcu o priebehu hraníc pozemkov, z čoho správne vychádzal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 8. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením, nariadenie ktorého nevyžaduje preukázanie rozhodujúcich skutočností spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť ako v konaní vo veci samej, vyžaduje len osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktorú podmienku ale nemožno považovať za splnenú len na základe tvrdení žalobcu. Nedôvodne preto žalobca namieta, že mal k dispozícii zúžený rozsah relevantných dôkazných prostriedkov, a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď súd prvej inštancie neposudzoval, z akého dôvodu objektívne nie je schopný zabezpečiť geometrický plán na vyznačenie spoločnej hranice pozemkov. Súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je povinný skúmať a posudzovať dôvody neosvedčenia žalobcom tvrdených rozhodujúcich skutočností, keď tieto sú irelevantné, pretože ani ich prípadným zistením (existenciou) nemôže byť nahradené relevantné osvedčenie tvrdených skutočností.
Okrem toho však žalobca neosvedčil ani to, že geometrický plán na vyznačenie spoločnej hranice pozemkov nemohol predložiť výlučne z dôvodu, že mu žalovaní 1/ a 2/ neumožnili vstup na ich pozemky za účelom nového zamerania spoločnej hranice pozemkov a nepredložil žiadny dôkaz ani o tom, že skutočná výmera jeho pozemku nezodpovedá výmere uvedenej v katastri nehnuteľností. 9. Správne potom súd prvej inštancie s prihliadnutím na zásadu proporcionality konštatoval, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom rozsahu by došlo k zásahu do vlastníckych práv žalovaných 1/ a 2/ v neprimeranom rozsahu, nad rámec nevyhnutnej miery a nedôvodne žalobca v tejto súvislosti namieta, že súd prvej inštancie uprednostnil ochranu záujmov žalovaných 1/ a 2/ pred jeho právom na ochranu vlastníckeho práva. Nariadením neodkladného opatrenia v navrhnutom rozsahu (zahŕňajúcom celý pozemok žalovaných) by totiž došlo k zásahu do práv a záujmov žalovaných 1/ a 2/ týkajúcich sa užívania ich pozemkov nielen pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú spornú časť, avšak vo vzťahu k celej výmere predmetných pozemkov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré ich v rámci užívania pozemkov oprávňuje, za splnenia podmienok vyplývajúcich z príslušných administratívnych predpisov, zhotoviť na svojom pozemku stavbu. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).