Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-171-2015.pdf
PDF · 94.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/171/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého M. C. , nar. XX.XX.XXXX., št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov B. L., nar.. št. prísl. SR, bytom A., C. XXXX/XX . a C. C., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom A., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého M. C., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého M. výživným vo výške 150 Eur mesačne, počnúc 05.05.2015, ktoré výživné je povinný zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zročné výživné za obdobie od 05.05.2015 do 31.12.2017 vo výške 4 630,65 Eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.05.2015 sa matka domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M.; žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 Eur mesačne od podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťou, že dňa 06.04.2015 ukončila spolužitie s otcom maloletého, ktorý od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti neprispieva na výživu maloletého a ani sa o neho žiadnym spôsobom nezaujíma. V priebehu konania matka uviedla, že maloletý M. je žiakom druhého ročníka Základnej školy v A., nechodí do školského klubu, nestravuje sa v škole ani nenavštevuje žiadne platené záujmové krúžky. Maloletý M. je podľa vyjadrenia matky zdravý, matka s ním má výdavky primerané veku. Matka uviedla, že v prípade, ak by otec prispieval na výživu maloletého, tento by mohol navštevovať aj nejaké záujmové krúžky, avšak v súčasnej situácii by jej to finančne nevychádzalo. Matka je v zmysle svojho vyjadrenia rozvedená, býva v spoločnej domácnosti so svojimi dvomi maloletými deťmi a s partnerom, ktorý je rozvedený, pracuje, má už dospelého syna, výživné na tohto už neplatí. Uviedla, že všetci spolu žijú v byte, ktorý je vo vlastníctve jej otca, nájomné neplatia, avšak hradia poplatky spojené s užívaním bytu. Matka sa vyjadrila, že nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani motorového vozidla. Uviedla, že t. č. je evidovaná ako nezamestnaná, do augusta 2017 poberala podporu v nezamestnanosti vo výške cca. 200 Eur mesačne, avšak v súčasnosti už nemá nárok na podporu v nezamestnanosti ani na sociálne dávky. Matka uviedla, že otec maloletého jej v priebehu dvoch mesiacov od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti poslal na výživu maloletého 50 Eur; od tejto doby matku nekontaktuje a táto ani nemá vedomosť, kde sa otec v súčasnosti zdržiava.
2. Otec sa k návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému M. nevyjadril, na pojednávanie vo veci nariadené na deň 09.01.2018 sa nedostavil napriek tomu, že bol o termíne pojednávania písomne upovedomený dňa 13.12.2017, pričom svoju neúčasť neospravedlnil. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že zverenie maloletého M. do osobnej starostlivosti matky je v jeho záujme, keďže matka túto starostlivosť riadne zabezpečuje, pričom otec sa o maloletého nezaujíma ani ho nekontaktuje. Výšku výživného zástupca kolízneho opatrovníka ponechal na úvahu súdu.
4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámil sa s rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjme matky, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme otca, lustráciou otca v Sociálnej poisťovni, ako aj obsahom ostatnej spisovej dokumentácie a zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred príslušným orgánom matričného úradu. Rodičia žili v spoločnej domácnosti do apríla 2015.
5. Matka maloletého je rozvedená, žije v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, maloletým M. ako aj svojím maloletým synom z prvého manželstva B. L., nar. XX.XX.XXXX, a to v byte vo vlastníctve matkinho otca, za ktorý matka s partnerom neplatia nájomné, avšak hradia poplatky spojené s užívaním bytu. Matka nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti ani motorového vozidla. V súčasnosti je matka nezamestnaná, podporu v nezamestnanosti ani sociálne dávky nepoberá. Od 01.07.2008 do 31.10.2015 bola matka zamestnaná v spoločnosti K. s.r.o., kde v období od mája do decembra 2014 dosahovala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 422,83 Eur a od januára do októbra 2015 vo výške 440,58 Eur, pričom k skončeniu predmetného pracovného pomeru došlo dohodou. V čase od 01.11.2015 do 31.01.2017 bola matka zamestnaná v spoločnosti R. A., a.s.. Okrem maloletého M. a maloletého B. matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Partner matky je rozvedený, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný.
6. Otec je slobodný, t. č. sa zdržiava na neznámom mieste. Pracuje prevažne brigádne, a to striedavo u viacerých zamestnávateľov. V období od 04.04.2016 do 30.06.2016 otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti T. U. s.r.o., kde za predmetné obdobie dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 286,87 Eur. Od 01.10.2016 do 31.12.2016 otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti T. A. s.r.o., kde za uvedené obdobie dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške 436,49 Eur. V čase od 08.08.2017 do 31.08.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti T. G. s.r.o., kde dosiahol čistý príjem vo výške 48,43 Eur. Od 07.09.2017 do 08.11.2017 otec pracoval v spoločnosti C. Slovenská republika v.o.s., kde v mesiaci september 2017 dosiahol čistý príjem vo výške 521,65 Eur a v mesiaci október 2017 vo výške 639,79 Eur, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe. Žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť otec nemá. Otec sa o maloletého M. nijakým spôsobom nezaujíma, nekontaktuje ho, na jeho výživu neprispieva.
7. Maloletý M. navštevuje druhý ročník Základnej školy v A., nenavštevuje žiadne platené krúžky, matka s ním má výdavky primerané jeho veku. Maloletý M. je zdravý.
8. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnostiam rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť za strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati Rodič, ktorému nebolo maloleté
dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku dieťaťa.
11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 36 ods. Zákona o rodine, veta prvá a druhá, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
13. Úprava zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov prichádza do úvahy v prípade, ak rodičia spolu nežijú, ani sa spoločne nepodieľajú sa na úhrade nákladov domácnosti. Vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam súd konštatuje, že v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky, na základe ktorých je úprava zverenia maloletého dieťaťa nevyhnutná, keďže rodičia spolu nežijú, tento stav nie je prechodný a o výkone týchto práv sa rodičia nedohodli.
14. Matka riadne vykonáva svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovstva a starostlivosť, ktorú dieťaťu poskytuje, je v záujme jeho výchovy, zdravia a všestranného rozvoja. Súd pri rozhodovaní rešpektoval citové väzby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že matka sa o maloletého riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto rozhodol o zverení maloletého M. do osobnej starostlivosti matky, ktorá spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
15. Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením
výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
23. Podľa § 76 ods. 4 Zákona o rodine plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 27. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. 28. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. 29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 30. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 31. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale aj všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka a jeho všestranný rozvoj. Pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R 27/1970). V rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu otca poskytnúť, boli zabezpečené výživným určeným v zodpovedajúcej miere (R 14/1966).
32. Pri ustálení výšky výživného súd zohľadnil osobnú starostlivosť matky o dieťa, vek dieťaťa, skutočnosť, že maloletý M. v súčasnosti navštevuje prvý stupeň základnej školy, zohľadnil vývojové potreby maloletého, ako aj celkový vývoj životných nákladov. Vzhľadom k tomu, že otec sa s maloletým nestretáva a na jeho výživu neprispieva, je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je v súčasnosti nezamestnaná, žije v spoločnej domácnosti s maloletým M., maloletým synom z prvého manželstva B. L., nar. XX.XX.XXXX a svojim priateľom. Okrem maloletého M. a maloletého B. matka nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Otec t. č. žije na neznámom mieste, pracuje prevažne brigádne, a to striedavo u viacerých zamestnávateľov. Od 07.09.2017 do 08.11.2017 bol otec zamestnaný v spoločnosti C. Slovenská republika v.o.s., kde v mesiaci september 2017 dosiahol čistý príjem vo výške 521,65 Eur a v mesiaci október 2017 vo výške 639,79 Eur. Okrem maloletého M. otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Pri takto preukázanom skutkovom stave súd ustálil, že suma výživného vo výške 150 Eur, tak ako ju aj matka požadovala, zodpovedá ako veku a potrebám dieťaťa, tak aj možnostiam a schopnostiam otca - z priebehu zamestnaní otca súd zistil, že otec je schopný sa zamestnať, dosahovať primeraný príjem, pokiaľ riadne pracuje, je schopný prispievať na výživu svojho jediného dieťaťa ( iné vyživovacie povinnosti súd nemal prostredníctvom lustrácie v evidencii preukázané), takisto nič nenasvedčuje tomu, že by otec bol zdravotne nespôsobilý sa riadne zamestnať. Preto i napriek tomu, že otec sa na pojednávanie nedostavil, súd mal dostatok dôkazov, preukazujúcich schopnosť otca sa riadne zamestnať a najmä v zamestnaní pracovať a dosahovať tak primeraný príjem. Preto pri určení výšky
výživného súd vychádzal z príjmu otca, ktorý tento dosiahol u svojho v podstate posledného riadneho zamestnávateľa.
33. I keď výživné na maloleté dieťa možno priznať najviac tri roky spätne od podania návrhu, matka sa takto spätne určeného výživného nedomáhala, preto sa súd touto možnosťou ani nezaoberal, keďže v konaní ani neboli na takéto rozhodnutie preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto súd určil výživné pre maloletého M. od 05.05.2015, t. j. odo dňa podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému matkou. 34. Pri takto určenom výživnom vzniklo otcovi zročné výživné za obdobie od 05.05.2015 do 31.12.2017 vo výške 4 630,65 Eur, ktoré súd otcovi prikázal v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP uhradiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).