Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-617-2015.pdf
PDF · 140.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/617/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného: Univerzálna stavebná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Horná ul. 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 852, zast. Advokátska kancelária AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti povinnému: DUTEC s. r. o., so sídlom Kremnička 87, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 058 441, na vymoženie pohľadávky vo výške 120 757,- Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, pred vykonávajúcim súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica č. k. EX 16/15, o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd mení uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017 tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 13.03.2015 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Máriovi Mičákovi, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len „exekútor“), poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 134888, č. k. 1Er/617/2015, voči povinnému DUTEC s. r. o., so sídlom Kremnička 87, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 058 441 (ďalej len „povinný“). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 11.03.2015, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným na sídlo exekútora dňa 10.03.2015, od oprávneného Univerzálna stavebná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Horná 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 852, zast. Advokátska kancelária AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 (ďalej len „oprávnený“), s pripojeným exekučným titulom
- Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 27Cbi 44/2010 zo dňa 06.11.2013, vykonateľný dňa 27.11.2013 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 21.04.2015 bolo na súd prostredníctvom exekútora doručené podanie povinného, označené ako „Námietky proti exekúcii“, zo dňa 13.04.2015, doručené na sídlo exekútora dňa 16.04.2015 (ďalej len „námietky“). Povinný uviedol, že z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že exekučným titulom je rozsudok súdu o určení pohľadávok, pričom oprávnený v návrhu na začatie konania tvrdí, že plán sa voči nemu stal neúčinným v súlade s ust. § 158 ZKR. Pre posúdenie možnosti vykonávať exekúciu na základe súdneho rozsudku je rozhodujúce zodpovedanie otázky, či reštrukturalizačný plán sa stal vo vzťahu k oprávnenému neúčinným. Námietky povinný odôvodnil tým, že oprávnenému nevznikol na základe exekučného titulu žiadny nárok na plnenie, pretože reštrukturalizačný plán v jeho schválenej podobe je naďalej voči oprávnenému účinný v plnom rozsahu. Poukázal na to, že reštrukturalizácia povinného sa skončila dňa 11.05.2011 v súlade s ust. § 153 ZKR. Ako povinný je zaviazaný najneskôr v lehote 30 dní od skončenia reštrukturalizácie, t.j. najneskôr do 11.06.2016 zložiť do súdnej úschovy na súde v SR alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v SR sumu vo výške 36227,10 Eur, ktorá predstavuje 30 % pohľadávky zistenej rozsudkom. Povinný pohľadávku
oprávneného zistenú rozsudkom a zníženú reštrukturalizačným plánom nie je povinný splácať v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 11.06.2016. V lehote do 11.06.2016 preto podľa povinného nie je daná povinnosť z jeho strany na úhradu pohľadávky oprávneného, ktorá bola priznaná exekučným titulom, či už plnením do úschovy alebo vo forme zabezpečenia jeho majetku. Reštrukturalizačný plán sa stane voči oprávnenému neúčinný len v prípade, ak by ako povinný v lehote do 11.06.2016 nezložil sumu vo výške 36 227,10 Eur do notárskej alebo súdnej úschovy alebo by nezabezpečil jej splnenie svojim majetkom. Preto podľa povinného až po márnom uplynutí tejto lehoty bude exekučný titul spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého bude môcť byť voči povinnému vykonávaná exekúcia na vymoženie sumy určenej vo výroku exekučného titulu. Tieto argumenty povinný použil na základe odkazu na § 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ktorý podľa neho určuje, že reštrukturalizačný plán sa stáva neúčinným voči veriteľovi, ktorého pohľadávka alebo jeho časť bola popretá v prípade, keď dlžník nesplní svoju povinnosť zložiť plnenie pripadajúce na popretú pohľadávku do notárskej alebo súdnej úschovy alebo nezabezpečí splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. Ďalej v tejto súvislosti poukázal na ustanovenia reštrukturalizačného plánu v bode 3.6. na str. č 48, ktoré uvádzali lehotu splatnosti pre pohľadávky nezaradené do skupiny ako nezabezpečené pohľadávky v lehote 5 rokov. Povinný poukázal aj na ustanovenia reštrukturalizačného plánu v bode 4.1. na str. č 48, v ktorom sú uvedené ustanovenia o poukazovaní plnenia do súdnej alebo notárskej úschovy vždy v lehote 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie alebo časť stane splatné. Súčasne poukázal na ďalšiu časť reštrukturalizačného plánu v bode 3.1.5 na str. č. 46, ktorá uvádza, že v prípade úspechu oprávneného v súdnom spore o určenie popretých pohľadávok, pohľadávky ktoré sú zaradené do skupiny ako nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov, sa veriteľ vzdáva svojej pohľadávky v časti 70 % a nová výška pohľadávok predstavuje výšku 30 %. V nadväznosti na tieto ustanovenia povinný uviedol, že vo vzťahu k pohľadávkam oprávneného je spôsob ich plnenia v reštrukturalizačnom pláne upravený dvoma samostatnými režimami splácania. Nepopreté pohľadávky sa majú podľa povinného uhrádzať v mesačných splátkach vždy ku koncu príslušného mesiaca podľa bodu 3.2.6. reštrukturalizačného plánu. Popreté pohľadávky, ktoré boli následne súdom v rozsudku zistené, má povinný záväzok uhradiť jednorazovo, a nie v mesačných splátkach (podľa bodu 2.6.2 reštrukturalizačného plánu). Záverom povinný navrhol, aby súd jeho námietkam vyhovel, exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy exekúcie pozostávajúce zo súdneho poplatku spojeného s námietkami proti exekúcii.
3. Na podané námietky povinného sa podaním doručeným prostredníctvom exekútora na súd dňa 24.04.2015 vyjadril oprávnený. Podľa povinného sa plán voči nemu nestal neúčinným, pretože plán rozlišuje medzi plnením na uznané pohľadávky oprávneného (podľa povinného vraj mali byť plnené v pravidelných mesačných splátkach) a plnením na popreté pohľadávky oprávneného (ktoré majú byť splnené do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie), tvrdenie ktoré považuje oprávnený za účelové, nesprávne a protizákonné interpretovanie ustanovení plánu. Podstata právnej úpravy podľa oprávneného spočíva v tom, že všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Tento záver podľa oprávneného vyplýva z ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a podľa oprávneného tento záver podporuje aj právna teória. Využitie § 157 ods. 1 písm. a) ZKR je podľa oprávneného limitované, určené len pre tých veriteľov, ktorých pohľadávka bola zistená (uznaná). Tento postup však oprávnený podľa svojho názoru využiť nemohol, pretože jeho pohľadávky, ktoré sú predmetom exekúcie, boli popreté a teda neboli zistené v čase potvrdenia plánu súdom. Oprávnený má preto za to, že má k dispozícii právoplatný a vykonateľný exekučný titul a súčasne, že plán, na ktorý sa povinný odvoláva, je vo vzťahu k exekvovaným pohľadávkam neúčinný, keďže bola porušená základná zásada reštrukturalizačného konania, a to rovnaké uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov zaradených do jednej skupiny. Ďalej oprávnený uviedol, že z podrobného preštudovania ustanovenia reštrukturalizačného plánu, pri aplikácii základných zásad reštrukturalizačného konania, nie je možné vyvodiť závery aké uviedol povinný o tom, že by sa pohľadávky zaradené do jednej skupiny mali uspokojovať v závislosti od toho, či pohľadávky boli zistené alebo nie. Z dotknutého ustanovenia reštrukturalizačného plánu je možné podľa oprávneného vyvodiť len záver, že aj popreté pohľadávky oprávneného budú uspokojené v rovnakej skupine ako jeho zistené pohľadávky, aj popreté pohľadávky oprávneného mali byť uspokojené v rovnakom rozsahu ako jeho zistené pohľadávky, aj popreté pohľadávky oprávneného mali byť uspokojené, vzhľadom na popísanú zásadu, v rovnakých lehotách ako zistené pohľadávky a keďže v ustanovení plánu týkajúceho sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine. Podľa oprávneného z ustanovenia plánu, z ktorého povinný
vyvodzuje svoje závery nevyplýva, že by sa zistené pohľadávky a popreté pohľadávky mali uspokojovať odlišným spôsobom, čo je neprípustné. Záverom oprávnený uviedol, že povinný mal možnosť v pláne vytvoriť samostatnú skupinu, v ktorej by sa uspokojovanie dialo tak, ako to sám uvádza, čo ale neurobil. Ako dôvod takéhoto konania oprávnený uviedol, že by mohlo byť vytvorených 7 až 8 skupín, čo by znamenalo nemožnosť zo strany oprávneného domáhať sa nahradenia súhlasu skupiny podľa ust. § 152 ZKR, nakoľko by nemal k dispozícii súhlas väčšiny z ním vytvorených skupín.
4. Na základe výzvy súdu zo dňa 02.02.2017, bolo na súd dňa 16.02.2017 doručené podanie povinného zo 14. 02. 2017, ktorý uviedol, že jeho záväzok vyplývajúci z ust. 3.1.5. ods. 2 Reštrukturalizačného plánu povinného, zo dňa 13.04.2011, splnil zložením zostatkovej sumy 36 300,- Eur, na príslušný bankový účet. Súčasťou podania bola Pokladničná potvrdenka OTP banky, zo dňa 20.05.2016, ktorá potvrdzovala prijatie sumy 36 300,- Eur na príslušný bankový účet (ďalej len „vyjadrenie povinného na výzvu zo dňa 14. 02. 2017“).
5. Na základe rovnakej výzvy súdu zo dňa 02.02.2017, bolo dňa 03.02.2017 na súd doručené podanie oprávneného, ktorý uviedol, že povinný - dlžník po uplynutí lehoty splatnosti 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie nezložil v súlade s ust. § 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s ust. 3.1.5. ods. 2 Reštrukturalizačného plánu povinného, zo dňa 13.04.2011, plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy a ani v celom rozsahu nezabezpečil splnenie tohto plnenia majetkom (ďalej len „vyjadrenie oprávneného na výzvu“). 6. Oprávnený na vyjadrenie povinného na výzvu podaním doručeným na súd dňa 06.03.2017 potvrdil, že dňa 20.05.2016 boli na účet oprávneného zaplatené peňažné prostriedky vo výške 36 300,- Eur, teda suma nižšia ako je suma 120 757,- Eur, ktorej zaplatenia sa domáha. Záverom uviedol, že suma bola uhradená po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Ďalším podaním doručeným zo strany oprávneného na súd dňa 08.03.2017, oprávnený uviedol, že povinný si svoju povinnosť podľa ust. 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii nesplnil, čím sa stal reštrukturalizačný plán voči oprávnenému v časti týkajúcej sa predmetných popretých pohľadávok právne neúčinným a tým sa dostal povinný do omeškania s plnením pohľadávok dňa 01.07.2011, pretože účinky plánu nastali dňa 20.05.2011, do 31.05.2011 boli splatné prvé splátky, tzn. do 30.06.2011 mal povinný vykonať prvú úschovu na plnenie splatné do 31. 05. 2011, čo sa nestalo. V dôsledku uvedenej skutočnosti podľa oprávneného v súlade s ust. § 161 ods. 3 písm. b) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo možné viesť v prípade neúčinnosti plánu voči povinnému exekúciu na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný síce oprávnenému zaplatil sumu 36 300,- Eur, ale nezaplatil zvyšok sumy 84 457,- Eur. Argumenty povinného sú podľa oprávneného nesprávne a v rozpore s právnou úpravou, ktorej zásada spočíva v tom, aby všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených do jednej skupiny boli uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Nie je preto možné z reštrukturalizačného plánu vyvodiť záver o tom, že pohľadávky jednej skupiny mali uspokojovať v závislosti od toho, či pohľadávky boli zistené alebo nie. Záverom oprávnený uviedol, že ak v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine. Keďže v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine.
7. Povinný na vyjadrenie oprávneného na výzvu podaním doručeným dňa 16.03.2017 uviedol, že pre určenie výšky pohľadávky oprávneného, na ktorej úhradu mu vznikol nárok v zmysle reštrukturalizačného plánu, je rozhodujúca záväzná časť plánu v bode 2.6.2, ktorá určila výšku popretej pohľadávky oprávneného v sume 118 089,30 Eur. Ďalej v bode 3.1.5. ods. 2 plánu táto časť podľa povinného určila, že nová výška pohľadávok bude predstavovať sumu rovnajúcu sa 30 % výšky pohľadávky, tak ako je táto výška uvedená v bode 2.6.2. plánu a túto sa zaväzuje povinný uhradiť ako pohľadávku zaradenú do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov po tom, ako sa jej výška zmenila podľa príslušnej časti v lehote splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Ďalej povinný poukázal na skutočnosť, že exekučným titulom boli zistené pohľadávky v sume 113 530,38 Eur, ktoré bol povinný povinný uhradiť v lehote 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie a preto následne povinný hotovostným vkladom uhradil dňa 20.05.2016 oprávnenému sumu vo výške 36 300,- Eur, a to napriek tomu, že bol zaviazaný uhradiť len sumu 34 059,11 Eur (30 % zo sumy vo výške 113530,38 Eur). Záverom povinný uviedol, že si splnil všetky záväzky voči oprávnenému, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, tým nedošlo k jeho neplneniu a teda oprávnený sa nemôže
domáhať vykonania exekúcie na majetok povinného s poukazom na ust. § 161 ods. 3 písm. c) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
8. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017, vydaného vyšším súdnym úradníkom (ďalej len „uznesenie VSÚ“), súd zamietol námietky povinného proti exekúcii. Dôvody ich zamietnutia spočívali vo vyslovení právneho záveru, že ustanovenia § 158 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii majú za účel do rozhodnutia súdu o popretých pohľadávkach zabezpečovaciu funkciu v tom, že vytvárajú úschovu peňažných prostriedkov, resp. majetku, ktoré (ý) sa v prípade „pozitívneho“ rozhodnutia súdu o popretých pohľadávkach uvoľní v prospech veriteľa a v prípade „negatívneho“ rozhodnutia uvoľní naspäť dlžníkovi. Nesplnenie tejto povinnosti zákon následne sankcionuje tým, že po rozhodnutí súdu o popretých pohľadávkach sa toto rozhodnutie stáva exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu. V uznesení VSÚ bol ďalej prezentovaný právny záver, že aby mohlo dôjsť k uvoľneniu finančných prostriedkov /majetku podľa ust. § 158 ods. 2 ZKR, tento majetok musí byť do rozhodnutia súdu o určení popretých pohľadávok už vopred uschovaný, resp. nahromadený/. Súd ďalej sumarizoval svoje právne závery a dodal, že ak je účelom zákona dočasne zabezpečiť (uschovať, uložiť) sumu peňažných prostriedkov, resp. majetku rovnajúceho sa výške popretých pohľadávok, do rozhodnutia súdu o ich určení, je potrebné uprednostniť ustanovenia bodu č. 3.2.6 prvého odseku predmetného reštrukturalizačného plánu, kedy splatnosť pohľadávok je určená na pravidelné mesačné splátky k ultimu príslušného mesiaca a ktoré je potrebné vkladať do úschovy v súlade s ust. bodu č. 4.1 Reštrukturalizačného plánu, t. j. do 30 dní od poslednej splatnosti mesačnej splátky. V prípade opačného výkladu by podľa uznesenia VSÚ mohla v posudzovanom prípade podľa súdu nastať absurdná situácia, kedy v čase právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení popretých pohľadávok by nebolo možné pristúpiť k zákonom predpokladanému následku určenému v dispozícii normy podľa § 158 ods. 2 ZKR, a to k uvoľneniu zabezpečených finančných prostriedkov, resp. zabezpečeného majetku veriteľovi alebo dlžníkovi.
9. Proti uzneseniu VSÚ povinný dňa 11.04.2017 podal sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že úvahy súdu považuje síce za vnútorne konzistentné, avšak úplne nesprávne, pretože súd sa podľa povinného riadil iba striktne výkladom ustanovenia § 158 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii bez nevyhnutného zohľadnenia ostatných relevantných ustanovení tohto zákona. Povinný v sťažnosti tvrdí, že podľa § 155 ZKR je nespochybniteľné, že schválený plán predstavuje konečné a definitívne usporiadanie vzájomných práv a povinností dlžníka a jeho jednotlivých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie spôsobom podľa ZKR. Podľa povinného po schválení plánu nie je možné okrem postupu podľa § 157 ZKR a okrem prípadu, ak je na vznik, zmenu alebo zánik práva upraveného plánom potrebný súhlas príslušného orgánu, posudzovať súlad obsahu plánu s objektívnym právom. Ak by aj podľa povinného plán teoreticky obsahoval ustanovenia, ktoré sú v rozpore s príslušnými ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, plán v schválenej podobe zaväzuje všetkých jeho účastníkov. Uznesením VSÚ sa preto podľa povinného neprípustným spôsobom preskúmava a v exekučnom konaní súčasne neguje rozhodovacia činnosť Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2R/7/2010, ktorý predmetný reštrukturalizačný plán schválil. Povinný ďalej uvádza, že v konaní o námietkach v posudzovanej veci exekučný súd je oprávnený len posúdiť, či povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky postupoval v súlade s tou časťou schváleného plánu, ktorá upravuje plnenie na popreté pohľadávky oprávneného alebo nie. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky oprávneného nepostupoval v súlade s plánom, mala by táto skutočnosť za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému. Podľa názoru povinného súd nemá právo skúmať, či schválený reštrukturalizačný plán alebo jeho časť je alebo nie je v súlade s ktorýmkoľvek ustanovením Zákona o konkurze a reštrukturalizácie. Takýto postup je podľa povinného možné prirovnať k postupu, kedy by v konaní o námietkach posudzoval akékoľvek právoplatné súdne rozhodnutie s hmotným právom a na základe takéhoto svojvoľného testu zákonnosti by neakceptoval obsah takéhoto právoplatného súdneho rozhodnutia. Povinný poukázal na pozoruhodné konanie oprávneného, ktorý po viac ako 5 rokov od skončenia reštrukturalizačného konania namieta podľa neho nesprávne a protizákonné interpretovanie ustanovení reštrukturalizačného plánu, pričom podľa neho oprávnený mal podľa ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii možnosť v lehote 15 dní od uverejnenia uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu domáhať sa jeho neúčinnosti, čo oprávnený neurobil. Potom povinný má za to, že pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia tejto povinnosti povinného je rozhodujúce len a výlučne doslovné znenie bodu 3.2.6. odsek 2 plánu (určuje, že plnenie na popreté pohľadávky oprávneného vo výške 30 % ich pôvodnej hodnoty mal povinný poskytnúť oprávnenému najneskôr v lehote 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie). Povinný tiež uviedol, že
exekúcia, ktorá je voči nemu vedená je nezákonná, pretože nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému a teda exekúcia je vedená na základe nevykonateľného exekučného titulu. Povinný poukázal tiež na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o námietkach nezohľadnil jeho úhradu 36 600 Eur, ktorú poukázal na účet oprávneného, kedy mohol čiastočne námietkam vyhovieť a exekúciu zastaviť. Záverom povinný dodal, že postup exekučného súdu pri rozhodovaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie bol neakceptovateľný, pretože vychádzal len z tvrdení oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd vyhovel sťažnosti povinného a exekúciu ako neprípustnú v celom rozsahu zastavil.
10. Na uvedenú sťažnosť povinného sa podaním zo dňa 28.06.2017 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že exekúcia je oprávnená. Ako dôvody uviedol, že povinný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 158 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) pre nesprávne interpretovanie ustanovení plánu speňažovania, kedy by sa mali pohľadávky v jednej skupine uspokojovať rôznym spôsobom, čo je podľa oprávneného protizákonné. Podľa názoru oprávneného všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny, musia byť uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom, čo vyplýva podľa oprávneného aj z ust. § 157 ods. 1 písm. a) ZKR. Ďalej oprávnený uviedol, že právo veriteľa domáhať sa na súde neúčinnosti plánu je limitované a určené len pre tých veriteľov, ktorých pohľadávka bola zistená, resp. uznaná, čo nebol prípad oprávneného (pohľadávky, ktoré sú predmetom tejto exekúcie, boli popreté a neboli zistené v čase potvrdenia plánu súdom). Oprávnený súčasne uviedol, že povinný účelovo nevytvoril ďalšiu, samostatnú skupinu pre uspokojovanie pohľadávok. Oprávnený uviedol, že exekučný súd je oprávnený posudzovať účinnosť alebo neúčinnosť plánu vo vzťahu k veriteľovi, nakoľko neúčinnosť plánu, ktorá nastala v posudzovanom prípade. nastala priamo zo zákona. Ak by to urobiť podľa oprávneného nemohol, nastal by neprijateľný stav, keď by túto skutočnosť nebol oprávnený preskúmavať žiadny súd. K uzneseniu VSÚ oprávnený uviedol, že súd vykonal prípustný výklad ustanovení plánu v súlade s § 157 ods. 1 písm. a) ZKR o rovnakom uspokojení pohľadávok v jednej skupine. K úhrade sumy 36 600,- Eur oprávnený uviedol, že táto skutočnosť je vecou samotného exekútora, ktorý posúdi a bude riešiť, či a kedy došlo k čiastočnému plneniu. Záverom oprávnený zhrnul svoje právne závery, kedy uviedol, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu, reštrukturalizačný plán je podľa oprávneného neúčinný a keďže v ustanovení plánu týkajúceho sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine. 11. Na vyjadrenie oprávneného sa podaním doručeným dňa 25.10.2017 vyjadril povinný, ktorý uviedol, že exekúcia je v zmysle ust. § 161 ods. 3 písm. c) ZKR vykonávaná na základe zoznamu pohľadávok uloženého na súde. Ďalej opätovne poukázal na proces schvaľovania reštrukturalizačného plánu, pričom citoval zákonné ustanovenia § 144, § 146, § 151, § 153 ods. 1, § 154 ods. 1 , § 155 ods. 1 a § 161 ods. 3 písm. c/ ZKR. Z ust. § 153 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 154 ods. 1 ZKR je zrejmé, že posudzovanie zákonnosti obsahu reštrukturalizačného a zákonnosti spôsobu jeho schvaľovania, upravujú len právne normy obsiahnuté v ZKR. Na základe citovaných ustanovení jedinou autoritou, ktorá posudzuje obsah reštrukturalizačného plánu a spôsob jeho prijímania, je konkurzný súd, ktorý rozhoduje o schválení reštrukturalizačného plánu. V prípade, ak súd reštrukturalizačný plán schváli, platí nevyvrátiteľná právna domnienka o súlade reštrukturalizačného plánu ako celku a aj jeho jednotlivých samostatne posudzovaných častí s objektívnym právom. V prípade, ak tento súd po preskúmaní obsahu plánu a po preskúmaní procesu jeho schvaľovania veriteľským výborom a schvaľovacou schôdzou vydá uznesenie, ktorým plán schváli, neexistuje žiadna zákonná možnosť, ako opakovane podrobiť obsah už raz schváleného reštrukturalizačného plánu testu jeho súladu s príslušnými ustanoveniami ZKR. Tento záver je explicitne vyjadrený v ust. § 155 ods. 1 ZKR. Opakované tvrdenia oprávneného o tom, že schválený plán údajne odporuje ním ustanoveným ustanoveniam ZKR, sú teda bez akejkoľvek právnej relevancie. Ak reštrukturalizačný plán konkurzný súd schváli, podľa povinného platí nevyvrátiteľná právna domnienka o jeho súlade s objektívnym právom a neexistuje žiadna zákona možnosť ako opakovane podrobiť jeho obsah s príslušnými ustanoveniami ZKR. Námietkami napadnutá exekúcia je vykonávaná na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR, nakoľko oprávnený tvrdí, že schválený reštrukturalizačný plán sa voči nemu stal neúčinným z dôvodu neplnenia plánu povinným (§ 159 ZKR). Opakovane zotrval na vopred prezentovaných právnych záverov týkajúcich sa podstaty tohto exekučného sporu. Exekučný súd môže a musí posudzovať len to, či povinný pri plnení pohľadávky oprávneného postupoval v súlade s plánom, konkrétne s jeho bodom 3.2.6. odesk 2 plánu. Preto exekúciu považuje za nezákonnú, nakoľko nenastala neúčinnosť plánu voči oprávnenému
z dôvodu jeho nesplnenia § 159 ZKR) a z toho dôvodu je exekúcia vykonávaná bez existencie platného exekučného titulu.
12. Exekučný súd k veci uvádza nasledovné:
12.1. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
12.2. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12.3. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12.4. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
12.5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
13. Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe takejto námietky rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods.1 Exekučného poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Námietky povinného boli podané za účinnosti OSP, o ktorých rozhodol vyšší súdny úradník. V exekučnom konaní platí všeobecná zásada, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch, ak Exekučný poriadok tak výslovne ustanovuje. Podľa § 243h EP exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa § 50 ods. 4 EP účinného do 31. 03. 2017, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Opravný prostriedok povinného, proti výroku napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom tohto súdu o nevyhovení námietkam povinnej proti exekúcii, súd posúdil ako odvolanie. Keďže tento bol podaný oprávnenou osobou - povinným a včas, preto súd pristúpil k vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinného proti exekúcii.
13.1. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
13.2. Námietky povinného proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom povinného a nesmerujú proti určitému rozhodnutiu súdu. Ich cieľom nie je dosiahnuť zmenu alebo zrušenie konkrétneho súdneho rozhodnutia, ale vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa
stáva podkladom pre exekúciu (Rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 4 Cdo 51/98, 5 M Cdo 12/2007).
14. Exekučný spor, ktorý bol vyvolaný námietkami povinného spočíva v argumentácii, že podľa povinného pohľadávky, ktoré boli popreté a následne súdom podľa exekučného titulu zistené, sa zaviazal uhradiť v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie tak, ako to uvádza bod 3.2.6. druhý odsek (bod 2.6.2) Reštrukturalizačného plánu povinného, zo dňa 13.04.2011 (ďalej len „Plán“) bez povinnosti ich vkladania do úschovy v splátkach odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Na druhej strane oprávnený tvrdil, že povinný mal vkladať do úschovy v splátkach plnenia na popreté pohľadávky veriteľa v lehote do 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie v zmysle plánu stane splatným, t. j. povinný mal podľa oprávneného uskutočniť prvú úschovu na plnenie v lehote do 30. 06. 2011. Oprávnený súčasne svojimi argumentmi poukázal na skutočnosť, že ak v ustanovení plánu týkajúcom sa uspokojovania popretých pohľadávok chýba časť o pravidelnom mesačnom plnení, je nutné aplikovať tú časť, ktorá sa týka uspokojovania zistených pohľadávok v tej istej skupine.
14.1. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.
14.2. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
14.3. Podľa § 158 ods. 1 ZKR, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.
14.4. Podľa § 158 ods. 2 ZKR plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom.
14.5. Podľa § 161 ods. 3 písm. b) ZKR pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158.
15. Súd po preskúmaní argumentov účastníkov exekučného konania preto ustálil právnu podstatu exekučného sporu vyvolanú námietkami povinného, kedy sporná sa stala skutočnosť, či povinný mal svoju povinnosť podľa ust. § 158 ods. 1 ZKR uskutočniť v pravidelných mesačných splátkach podľa bodu 3.2.6 prvého odseku Plánu odo dňa skončenia reštrukturalizácie alebo podľa bodu 3.2.6 druhého odseku Plánu v lehote 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, kedy by sa to mohlo udiať aj jednorazovo po uplynutí uvedenej lehoty piatich rokov. Aplikácia jedného alebo druhého záveru má následok v konštatovaní, či Plán sa stal voči oprávnenému neúčinným zo zákona a či bolo možné následne začať na základe exekučného titulu exekúciu. 15.1. Podľa ust. bodu 3.2.6 Plánu prvý odsek Pohľadávky zaradené do „Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov“ (bod 2.6.1 tejto záväznej časti Plánu), po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, sa Dlžník zaväzuje uhradiť Veriteľom týchto pohľadávok v lehote do 5 rokov odo Dňa skončenia Reštrukturalizácie, a to v pravidelných rovnomerných mesačných splátkach splatných k ultimu príslušného mesiaca;
15.2. Podľa ust. bodu 3.2.6 Plánu druhý odsek Pre prípad úspechu Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť v súdnom spore o určenie popretých Pohľadávok tohto Veriteľa (t. j. v prípade dodatočného
zistenia popretých Pohľadávok) vedenom s Dlžníkom, sa Dlžník zaväzuje uhradiť Pohľadávky zaradené do „Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov“ (bod 2.6.2 tejto záväznej časti Plánu), po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, v lehote do 5 rokov odo Dňa skončenia Reštrukturalizácie.
15.3. Podľa ust. bodu č. 4.1. Plánu Plnenia na popreté Pohľadávky Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť uvedená v bode 2.6.2 tejto záväznej časti Plánu, po tom, ako sa ich výška zmenila v súlade s bodom 3.1 tejto záväznej časti Plánu, sa Dlžník zaväzuje vkladať do súdnej úschovy na súde v Slovenskej republike alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v Slovenskej republike, a to vždy v lehote do 30 po tom, ako sa príslušné plnenie, resp. jeho časť stane v zmysle tohto Plánu splatná.
15.4. Podľa ust. bodu č. 4. 2. Plánu Plnenia skladané do súdnej úschovy na súde v Slovenskej republike alebo do notárskej úschovy u notára so sídlom v Slovenskej republike podľa bodu 4. 1. tejto záväznej časti Plánu sa uvoľnia v prospech Veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť alebo v prospech dlžníka podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej Pohľadávky Dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej Pohľadávky Dlžníkom.
16. Zo systematického výkladu ustanovení ZKR vyplýva, že ust. § 158 upravuje jednu z možností, kedy sa reštrukturalizačný plán stáva za splnenia uvedených podmienok neúčinným. Neúčinnosť plánu nastáva vtedy, ak dlžník (príp. preberajúca osoba) v prípade, že má plniť na popretú časť pohľadávky, nezloží plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky alebo v celom rozsahu nezabezpečí splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti takého plnenia. Ust. § 158 ods. 2 ZKR má zabezpečovaciu funkciu. Nesplnenie tejto povinnosti zákon následne sankcionuje tým, že po rozhodnutí súdu o popretých pohľadávkach sa toto rozhodnutie stáva exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu, avšak len za predpokladu, že plán sa stal neúčinným voči oprávnenému (§ 158 ods. 1 ZKR).
17. Zo súdneho spisu exekučný súd zistil, že z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že exekučným titulom je rozsudok súdu o určení pohľadávok, pričom oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdí, že plán sa voči nemu stal neúčinným v súlade s ust. § 158 ZKR. Pre posúdenie možnosti vykonávať exekúciu na základe súdneho rozsudku je rozhodujúce zodpovedanie otázky, či reštrukturalizačný plán sa stal vo vzťahu k oprávnenému neúčinným, ktorá podľa oprávneného - veriteľa nastala v posudzovanom prípade priamo zo zákona.
17.1. Súd poukazuje na § 155 ZKR, v zmysle ktorého schválený plán predstavuje konečné a definitívne usporiadanie vzájomných práv a povinností dlžníka a jeho jednotlivých veriteľov, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie spôsobom podľa ZKR. Obsah reštrukturalizačného plánu a spôsob jeho prijímania posudzuje konkurzný súd, ktorý rozhoduje o schválení reštrukturalizačného plánu. V prípade, ak súd reštrukturalizačný plán schváli, platí nevyvrátiteľná právna domnienka o súlade reštrukturalizačného plánu ako celku a aj jeho jednotlivých samostatne posudzovaných častí s právom. Podľa exekučného súdu po schválení plánu nie je možné okrem postupu podľa § 157 ZKR a okrem prípadu, ak je na vznik, zmenu alebo zánik práva upraveného plánom potrebný súhlas príslušného orgánu, opakovane posudzovať súlad obsahu plánu. Plán v schválenej podobe zaväzuje všetkých jeho účastníkov, je výsledkom rozhodovacej činnosti Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2R/7/2010, ktorý predmetný reštrukturalizačný plán schválil. Potom exekučný súd sa nestotožnil s názorom oprávneného v tom smere, že schválený plán odporuje ním ustanoveným ustanoveniam ZKR. V konaní o námietkach proti exekúcii v posudzovanej exekučnej veci je potrebné len posúdiť, či povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky postupoval v súlade s tou časťou schváleného plánu, ktorá upravuje plnenie na popreté pohľadávky oprávneného alebo nie, ako aj splatnosť takéhoto plnenia. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že povinný pri poskytovaní plnenia na popreté pohľadávky oprávneného nepostupoval v súlade s plánom, mala by táto skutočnosť za následok neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému, ktorá by nastala priamo zo zákona. Potom exekučný súd musí vychádzať z obsahu doslovne formulovaného znenia schváleného reštrukturalizačného plánu alebo jeho časti. Oprávnený mal možnosť podľa § 157 ods. 1 písm. a) ZKR v lehote 15 dní od uverejnenia uznesenia o schválení reštrukturalizačného plánu sa domáhať jeho neúčinnosti za predpokladu, že nesúhlasil s plánom. Potom má súd za to, že pre posúdenie splnenia alebo nesplnenia tejto povinnosti povinného je rozhodujúce doslovné znenie bodu 3.2.6. odsek 2 plánu (určuje, že plnenie na popreté pohľadávky oprávneného vo výške 30 % ich pôvodnej hodnoty sa povinný - dlžník
zaviazal uhradiť - poskytnúť oprávnenému v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie). S poukazom na uvedené povinný má za to, že v danej veci nenastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči oprávnenému, a teda exekúcia je vedená na základe nevykonateľného exekučného titulu. Zároveň povinný uviedol, že námietkami napadnutá exekúcia je vykonávaná na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde podľa § 161 ods. 3 písm. c) ZKR, nakoľko oprávnený tvrdí, že schválený reštrukturalizačný plán sa stal voči nemu neúčinným z dôvodu neplnenia plánu povinným (§ 159 ZKR). Preto povinný považuje exekúciu za nezákonnú z dôvodu, že exekúcia je vykonávaná bez existencie platného exekučného titulu. Povinný aj v podaní zo dňa 20. 10. 2017 opakovane uviedol už v minulosti prezentované právne závery týkajúce sa podstaty tohto exekučného sporu. Exekučný súd môže a musí posudzovať len to, či povinný pri plnení pohľadávky oprávneného postupoval v súlade s plánom, konkrétne s jeho bodom 3.2.6. odsek 2 plánu.
17.2. Súd má za to, že pre určenie výšky pohľadávky oprávneného, na ktorej úhradu mu vznikol nárok v zmysle reštrukturalizačného plánu, je rozhodujúca záväzná časť plánu v bode 2.6.2, ktorá určila výšku popretej pohľadávky oprávneného v sume 118 089,30 Eur. Ďalej v bode 3.1.5. ods. 2 plánu táto časť určila, že nová výška pohľadávok bude predstavovať sumu rovnajúcu sa 30 % výšky pohľadávky, tak ako je táto výška uvedená v bode 2.6.2. plánu a túto sa zaväzuje povinný uhradiť ako pohľadávku zaradenú do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s lehotou splatnosti 5 rokov po tom, ako sa jej výška zmenila podľa príslušnej časti v lehote splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie. Exekučným titulom boli zistené pohľadávky v sume 113 530,38 Eur, ktoré bol povinný povinný uhradiť v lehote 5 rokov od skončenia reštrukturalizácie a preto následne povinný hotovostným vkladom uhradil dňa 20.05.2016 oprávnenému sumu vo výške 36 300,- Eur napriek tomu, že bol zaviazaný uhradiť len sumu 34 059,11 Eur (30 % zo sumy vo výške 113530,38 Eur).
17.3. Okresný súd pri posudzovaní lehoty splatnosti plnenia dospel k názoru, že oprávnenému nevznikol nárok na plnenie na základe exekučného titulu, pretože reštrukturalizačný plán je stále vo vzťahu k pohľadávkam oprávneného účinný v plnom rozsahu. Na základe reštrukturalizačného plánu povinný svoj dlh nebol povinný splácať v splátkach, ale jednorazovo v lehote do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie, t.j. do 20. 05. 2016. Tomuto nasvedčuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2R/7/2010 zo dňa 11. 05. 2011, zverejnené v obchodnom vestníku dňa 19. 05. 2011, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán zo dňa 13. 04. 2011 a skončená reštrukturalizácia dlžníka, teda účinky nadobudlo dňa 20. 05. 2011. Potvrdením plánu sa končí reštrukturalizácia a dlžník spláca pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi plánu podľa plánom určeného splátkového kalendára. Doba, v ktorej má dlžník podľa plánu uspokojiť pohľadávky, závisí od jeho dohody s veriteľmi. Potom sa súd nestotožnil s názorom oprávneného, že v zmysle záväznej časti plánu sa dlžník - povinný zaviazal uhradiť popreté pohľadávky oprávneného v pravidelných mesačných splátkach tak, že prvé splátky boli splatné do 31. 05. 2011 s tým, že povinný mal vykonať prvú úschovu na plnenie splatné do 31. 05. 2011, a to do 31. 06. 2011, čo sa nestalo. Keďže exekučný súd ustálil splatnosť plnenia zo strany povinného dlžníka na deň 20. 05. 2016, potom v zmysle bodu č. 4.1. Plánu nevznikla pre povinného účastníka povinnosť na úhradu plnenia na popreté pohľadávky veriteľa Univerzálna stavebná spoločnosť pohľadávky, ktorá povinnosť bola priznaná rozsudkom príslušného súdu o určení pravosti popretých pohľadávok (označeným zo strany oprávneného ako exekučný titul), či už plnením do úschovy alebo vo forme zabezpečenia jeho majetku, a to v lehote do 30 dní po tom, ako sa príslušné plnenie, resp. jeho časť stane v zmysle tohto Plánu splatná, lehota ktorá by uplynula až dňa 20. 06. 2016, čo však nie je tento prípad. V dôsledku tej skutočnosti, že povinný uhradil pohľadávky riadne a včas v lehote splatnosti do 20. 05. 2016, potom už odpadla ďalšia jemu uložená povinnosť vložiť plnenie na popreté pohľadávky v lehote do 30 dní po splatnosti už uhradeného plnenia. Tomuto nasvedčuje ust. § 158 ods. 1 ZKR.
17.4. V nadväznosti na tieto ustanovenia okresný súd na ďalší vyslovený názor oprávneného, že všetky pohľadávky všetkých veriteľov zaradených pre účely uspokojovania do jednej skupiny, majú byť uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom, poznamenáva vo vzťahu k pohľadávkam oprávneného a k ich spôsobu plnenia v reštrukturalizačnom pláne ohľadom režimu splácania nasledovne: Exekučný súd má za to, že ide o toho istého veriteľa - oprávneného a o uspokojenie pohľadávok tohto istého veriteľa a v jednej skupine, pri ktorých bola dohodnutá rovnaká lehota splatnosti do 5 rokov odo dňa skončenia reštrukturalizácie s tým, že nepopreté pohľadávky sa majú uhrádzať v mesačných splátkach vždy ku koncu príslušného mesiaca podľa bodu 3.2.6. prvý odsek reštrukturalizačného plánu a popreté pohľadávky, ktoré boli následne súdom v rozsudku zistené, má povinný záväzok uhradiť jednorazovo, a nie v mesačných splátkach (podľa bodu 2.6.2 a bodu
3.2.6. druhý odsek reštrukturalizačného plánu). Potvrdením plánu sa končí reštrukturalizácia a dlžník spláca pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi plánu podľa plánom určeného splátkového kalendára. Doba, v ktorej má dlžník podľa plánu uspokojiť pohľadávky, závisí od jeho dohody s veriteľmi. Teda podstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, ako aj zachovanie ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie podnikateľského prostredia pri čiastočnom uspokojení veriteľov.
17.5. Vzhľadom na uvedené povinný si splnil záväzky voči oprávnenému, ktoré vyplývajú z reštrukturalizačného plánu, a to dňa 20. 05. 2016, kedy svoje plnenie splnil zložením sumy 36 300,- Eur, na príslušný bankový účet oprávneného. Predmetnú skutočnosť preukázal listinným dôkazom - pokladničnou potvrdenkou OTP banky zo dňa 20. 05. 2016, ktorá potvrdzovala prijatie sumy 36 300,- Eur na príslušný bankový účet. Vo vzťahu k tejto skutočnosti oprávnený písomne potvrdil, že dňa 20. 05. 2016 boli na účet oprávneného zaplatené peňažné prostriedky vo výške 36 300,- Eur, avšak suma nižšia ako je suma 120 757,- Eur, ktorej zaplatenia sa v tejto exekúcii domáha. Zároveň uviedol, že suma bola uhradená po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Potom súd má za to, že v dôsledku splnenia dlhu zo strany povinného nedošlo k neplneniu v zmysle záväznej časti plánu a teda oprávnený sa nemôže domáhať vykonania exekúcie na majetok povinného s poukazom na ust. § 161 ods. 3 písm. b) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, keďže nenastala neúčinnosť plánu podľa § 158. Potom návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne a predčasne, t.j. pred uplynutím lehoty splatnosti na úhradu pohľadávok v zmysle plánu zo strany povinného dlžníka.
17.6. S poukazom na uvedené exekučný súd konštatuje, že námietky povinného proti exekúcii na základe jeho opravného prostriedku sú dôvodné a opodstatnené. Preto súd rozhodol tak, že mení uznesenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 1Er/617/2015-73 zo dňa 28.03.2017 tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje. Je tu daný iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. Právoplatné rozhodnutie súdu o určení pohľadávky označené ako exekučný titul existuje, ale nie je spôsobilé byť podkladom pre exekúciu v prospech oprávneného proti povinnému z dôvodu, že nenastala neúčinnosť plánu podľa § 158 ZKR.
18. Podľa § 50 ods. 5 prvá veta Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo právoplatné, súd exekúciu zastaví, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Banská Bystrica 09. 01. 2018