Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-980-1999.pdf
PDF · 63.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/980/1999
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného UNIOS, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, so sídlom Textilná 4, Košice, IČO: 17 075 726, proti povinnému Obchodné centrum IDEA, s.r.o. Michalovce, so sídlom Hollého 60, Michalovce, IČO: 31 688 853, o vymoženie 1012,98 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi, so sídlom Exekútorského úradu Kpt. Nálepku č. 8, Michalovce, nepriznáva trovy exekúcie.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd vydal dňa 19.4.1999 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného, na základe právoplatného exekučného titulu.
2. Podaním doručeným súdu dňa 5.10.2016 poverený súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie o zastavení exekúcie, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, keďže povinný bol vymazaný z obchodného registra.
3. Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 79,48 EUR.
4. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
5. V zmysle ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku preto musí súd aplikovať na toto exekučné konanie ustanovenia Exekučného poriadku v znení do 31.1.2002. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný poriadok však obsahuje tento dôvod zastavenia exekúcie až novelizáciou ust. § 57 ods. 1 uskutočneného s účinnosťou od. 01.02.2002 zákonom č. 32/2002 Z.z. Táto novela exekučného poriadku ale nie je aplikovateľná na exekučné konania začaté do 01.02.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku). Vychádzajúc z tejto skutočnosti nie je možné postupovať podľa návrhu súdneho exekútora a predmetné exekučné konania je nutné zastaviť podľa ustanovení § 57, ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002.
6. Takýmto iným dôvodom, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať je v predmetnom exekučnom konaní nemajetnosť povinného, nakoľko súd zistil, že povinný bol 17.11.2005 vymazaný v obchodnom registri na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č.k. 3K 50/99-122 zo dňa 6.6.2005, preto súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil.
7. Podľa ust. § 203 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
8. V tomto prípade nemožno uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného. Ustanovenie § 203 v znení účinnom do 31.1.2002 zakladal možnosť uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie, len ak pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
9. Súd predovšetkým skúma, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení tohto predpokladu možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov zastavenej exekúcie oprávnenému je uváženie súdu o miere procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie, pričom pod zavinením treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd nemá za preukázané, že oprávnený mohol predvídať zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani zastavenie exekúcie nezavinil svojim konaním. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu dňa 7.4.1999.
10. Pri rešpektovaní platnej právnej úpravy nezostáva iné než konštatovať, že nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, resp. kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať exekútorovi trovy exekúcie, aj keď takéto rozhodnutie sa môže zdať nespravodlivé predovšetkým vo vzťahu k legitímnemu očakávaniu exekútora, že za výkon exekučnej činnosti mu odmena patrí. Možno tu teda vidieť istý nesúlad medzi zásadou, že exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena a právnou úpravou náhrady trov. Napokon aj ústavný súd skonštatoval, že interpretácia a aplikácia ust. § 203 Exekučného poriadku v tom smere, že sa exekútorovi odmena neprizná, nie je zásadne v rozpore s účelom a cieľom tohto ustanovenia, ktoré vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie nepriznať.
11. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
1/ Proti výroku I uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má pri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilný sporový poriadok) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilný sporový poriadok).
2/ Proti výroku II uznesenia odvolanie nie je prípustné.