Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15C-182-2012.pdf
PDF · 94 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/182/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúcej prostredníctvom doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., konateľa a advokáta, proti žalovanej: Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal voči žalovanej zaplatenia náhrady škody v sume 175,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 276,60 Eur z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I v neúplne špecifikovanom súdnom konaní nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 10.05.2010 na zmenu súdneho exekútora, ktorého požiadal o vykonanie exekúcie pre pohľadávku vzniknutú nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1400001 dlžníkom - P. G., O.. XX.XX.XXXX, (ďalej len "povinný") v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd Bratislava I ako exekučný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, v konaní postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa a exekúciou poveril súdneho exekútora označeného navrhovateľom pristúpil po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní od doručenia návrhu navrhovateľa. V tejto súvislosti vznikla žalobcovi majetková škoda v sume 175 Eur predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Presne išlo o 1/ sumu 70,- Eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca navrhovateľa pomocou informačného systému, 2/ sumu 40,- Eur na udržiavanie a správu informačného systému, 3/ sumu 50,- Eur na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a 4/ sumu 15,- Eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Predmetná suma majetkovej škody by nezaťažila žalobcu, pokiaľ by exekučný súd pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora postupoval bez zbytočných prieťahov. Žalobcovi vznikla i nemajetková ujma, keďže došlo k porušeniu článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu. Márnym uplynutím času totiž došlo k reálnemu ohrozeniu legitímnych očakávaní žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora
dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj k jeho insolvencii. Vzhľadom na dopad nesprávneho úradného postupu súdu v podobe vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia práv žalobcu, straty legitímnych očakávaní, že v stanovenom čase nastane stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a v spravodlivé riešenie považoval žalobca za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 276,60 Eur.
2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju ako nedôvodnú zamietnuť v plnom rozsahu. V prvom rade poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, keďže z návrhu nebolo zrejmé, či žalobca namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní, ktoré všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody oprávnený posudzovať, nakoľko to patrí do právomoci predsedu súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo sa nároku domáhal z dôvodu nerozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. V druhom rade považovala žalovaná návrh žalobcu za predčasne podaný, keďže od podania žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej dňa 23.04.2012 neuplynula zákonom stanovená lehota 6 mesiacov, keďže žaloba bola na súd podaná už 27.09.2012. (teda žaloba mala byť správne podaná až po 27.10.2012) K nesprávnemu úradnému postupu žalovaná uviedla, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného súdneho exekútora. V praxi je zaužívané, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora túto predloží pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov, pričom ho súčasne vyzve na zaslanie exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalovaná pripustila možnosť rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od jeho doručenia, najmä v situácii, keď pôvodný súdny exekútor neposkytol súdu dostatočnú súčinnosť. Žalobcovi v takom prípade však nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a podať sťažnosť predsedovi príslušného súdu v intenciách zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch. Žalobca však zanedbal všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ustanovení § 415 Občianskeho zákonníka a nepočínal si tak, aby ku škode na jeho majetku nedošlo. Tá podľa žalovanej žalobcovi ani nevznikla, keďže pôvodný súdny exekútor vykonával úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do času doručenia tohto rozhodnutia. Taktiež žalobca tvrdenú a uplatnenú škodu, vyčíslenú na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych, funkčných, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času jeho zamestnancov, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov, nepreukázal. Z jeho tvrdení v žalobe pritom nebolo zrejmé, či si uplatňoval nárok na náhradu skutočnej škody alebo tzv. ušlý zisk, ktoré nároky navrhovateľ na viac ani v jednom prípade nepodporil relevantnými dôkazmi. Žalovaná sa domnievala, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nevyhnutne potrebuje a využíva informačný systém, a preto akékoľvek náklady vynaložené na prevádzkovanie, správu a každodennú údržbu tohto systému vznikli nezávisle od tvrdených prieťahov v konaní. Zároveň náklady deklarované ako publikačné, a tie vzniknuté v súvislosti s administratívnym spracovaním urgencií exekučnému súdu považovala žalovaná za ničím nepodložené a nadhodnotené. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj tento považovala žalovaná za nedôvodný. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž poskytovanie finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu, pričom rozhodujúcim hľadiskom je i význam sporu pre žalobcu to, či využil zákonný prostriedok nápravy nečinnosti súdu v podobe sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Zároveň mala žalovaná za to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné, keďže nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca potom nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením porušenia jeho práv. S prihliadnutím na charakter podnikateľskej činnosti navrhovateľa považovala žalovaná konanie žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi.
3. Žalobca nepredložil ani neoznačil listinný dôkaz na preukázanie nesprávneho úradného postupu v súlade s § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd sa na preukázanie dôvodnosti žaloby oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Ďalšie dôkazy označené žalobcom súd nevykonal, keďže z nich vôbec nebolo zrejmé, aké sporné skutkové tvrdenia sa majú navrhovanými dôkazmi preukázať.
4. V prejednávanej veci žalobca pred podaním žaloby podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z nesporných tvrdení sporových strán síce vyplýva, že do podania žaloby lehota na predbežné prerokovanie nároku žalobu neuplynula, avšak táto lehota uplynula v priebehu súdneho konania. Podľa ustálenej judikatúry je uplynutie predmetnej lehoty počas súdneho konania postačujúce na to, aby bola daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť.
5. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej v rámci písomných vyjadrení nespochybňovala, že mohlo dôjsť k prekročeniu zákonom stanovenej lehoty. Samotná len skutočnosť, že zákonom stanovená lehota 30 dní na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebola exekučným súdom dodržaná, nemala za následok vznik majetkovej alebo nemajetkovej škody žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal vznik škody titulom prieťahov v konaní, takto definovaný nesprávny úradný postup nebol z jeho strany, s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., preukázaný. Taktiež v svojom písomnom podaní doručenom súdu 07.12.2017 (č. l. 90) spisu zdôraznila princíp právnej istoty i legitímnych očakávaní, poukazujúc na plejádu rozhodnutí v obdobných veciach, v ktorých boli žaloby žalobcu v celosti zamietnuté , pričom na súdoch vyššej inštancie boli tieto rozhodnutia potvrdené ( napr. právoplatné rozhodnutia tunajšie 7C/180/2012-85,8C/180/2012-94).
6. Dňa 08.01.2018 súd prejednal vec bez osobnej účasti strán sporu, ktoré obe svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali konať v ich neprítomnosti.
7. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
8. K základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa vyžaduje kumulatívne splnenie nasledujúcich predpokladov: nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci -vznik škody- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou/ nemajetkovou ujmou. Na to, aby mohol byť žalobca v konaní úspešný musí teda uviesť všetky rozhodujúce skutkové okolnosti(splniť si povinnosť tvrdenia) vo vzťahu ku všetkým zákonným predpokladom uplatneného nároku ak tvrdeným skutkovým okolnostiam si musí splniť aj dôkaznú povinnosť, t.j. predložiť alebo označiť relevantné dôkazy na preukázanie vlastných tvrdení.
9. Zákonom č. 412/2012 Z.z. bol do zákona č. 514/2003 Z.z. s účinnosťou od 1. januára 2013 vložený do ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z ods. 2, ktorý ako predpoklad priznania nároku na náhradu škody voči štátu ustanovil povinnosť, aby nesprávny úradný postup skonštatoval príslušný orgán, ktorý je v zákone výslovne uvedený.
10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
11. Tak ako už judikoval tunajší súd v rozhodnutí 7C/179/2012 na ktoré v podrobnostiach súd odkazuje, v dôvodovej správe k zákonu č. 412/2012 Z.z. vzťahujúcej sa k súčasnému zneniu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je uvedené: "Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. zákona č. 514/2003 Z.z. a nejednotnosť súdnych rozhodnutí súdov rôznych stupňov v otázke oprávnenia všeobecného súdu preskúmať postup iného orgánu štátu, vrátane súdu, z hľadiska dĺžky konania, prípadne aj z iných hľadísk. Na túto otázku už reagovali viaceré súdy, napr. NS ČR v rozhodnutí sp. zn.
30Cdo/57/2005 z 31.10.2005, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uviedol: Právomoc soudu v občanském soudním řízení je upravená zejména v ustanovení § 7 o.s.ř. tak, že v tomto řízení soudy projednávají a rozhodují spory a jiné právní věci, které vyplývají z občanskoprávních, pracovních, rodinných a obchodních vztahu, pokud je podlé zákona neprojednávají a nerozhodují o nich jiné orgány (odst. 1). Jiné věci soudy projednávají a rozhodují v občanském soudním řízení, jen stanoví-li to zákon (odst. 3). Neexistuje žádné zákonné ustanovení, které by opravňovalo soud, aby v občanském soudním řízení (v řízení o ochranu osobnosti) zasahoval do řízení trestního tím, že by např. aproboval postup orgánu činných v trestním řízení z hlediska rychlosti a účelnosti řízení (obdobné srovnej i odvolacím soudem zmíněné usnesení Ústavního soudu České republiky ze dne 2. března 2004, sp. zn. II. US 299/03).27. Aj napriek skutočnosti, že konanie o náhrade škody voči štátu nie je právnym predpisom podmienené predchádzajúcim konaním na Ústavnom súde, prípadne inom orgáne, žalobca je povinný preukázať, svoj nárok, vrátane toho, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Vzhľadom na vyššie uvedené návrh zákona výslovne dopĺňa, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/20003 Z. z. až v prípade, ak o existencii prieťahov bolo rozhodnuté týmto oprávneným orgánom." Súd konajúci o nároku o náhrade škody nie je oprávnený preskúmavať postup iného orgánu štátu z hľadiska zákonnosti jeho postupu, ani z hľadiska rýchlosti a účelnosti konania. A teda nie je oprávnený urobiť záver o tom, že konanie iného orgánu štátu je poznačené prieťahmi. Žalobca neoznačil ani nepredložil dôkaz o tom, že by niektorý z príslušných orgánov konštatoval nesprávny úradný postup v namietanom exekučnom konaní. Že žalobca ani len nepodal príslušnému predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom exekučnom konaní nebolo v konaní sporné.
12. To, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR, poškodený subjekt by sa mal obrátiť v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. na okresný súd, aby konštatoval, že jeho nadriadený orgán sa dopustil zbytočných prieťahov. Postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a uvedené len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní je oprávnený Ústavný súd SR."
13. Všeobecný súd má právomoc rozhodovať o návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy za prieťahy v konaní, nemá však oprávnenie preskúmavať postup exekučného súdu z hľadiska rýchlosti konania.
14. Žalobca vzhľadom na uvedené neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie údajného nesprávneho úradného postupu, preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
15. Skúmanie ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného už bolo nehospodárne a nadbytočné.
16. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť a to nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal nárok náhradu voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaná nežiadala o ich priznanie a v konaní jej ani žiadne trovy nevznikli. O výške trov konania, preto súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia už rozhodovať nebude.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I (§ 355 ods. 1 CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.).