Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-572-2016.pdf
PDF · 105.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-7C/572/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Evou Kerecmanovou v spore žalobcu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, so sídlom Špitálska 22, Bratislava, IČO: 00 802 603 proti žalovanému Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, Ruskov, v konaní o zaplatenie 991,99 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie sumy 300,- eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 3.3.2016 do zaplatenia konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 691,99 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 691,99 eur od 3.3.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou 25.5.2016 na Okresnom súde Košice I, ktorá bola 28.6.2016 postúpená Okresnému súdu Košice - okolie (ďalej aj „súd“) ako miestne príslušnému vo veci konať, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 991,99 eura titulom zostatku preplatku na výsluhovom príspevku a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 3.3.2016 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že rozhodnutím č. 65404040032509/6 z 3.1.1997 priznal žalovanému výsluhový príspevok od 1.12.1996 do 30.11.1997 vo výške 3.119,- Sk mesačne. Omylom však došlo z jeho strany k poukazovaniu výsluhového príspevku žalovanému aj po tejto dobe, a to až do apríla 2000, pričom výsluhový príspevok valorizoval s účinnosťou od 1.7.1997 na sumu 3.431,- Sk a s účinnosťou od 1.7.1999 na sumu 3.653,- Sk, v dôsledku čoho vznikol žalovanému na tejto dávke preplatok v celkovej výške 101.719,- Sk t. j. 3.376,45 eura. Po zistení uvedenej skutočnosti bol žalovaný vyzvaný na vrátenie uvedeného preplatku, na čo tento reagoval s požiadaním Ministerstva obrany SR o jeho odpustenie. Žiadosti žalovaného nebolo vyhovené. Následne bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 9.11.2000 dohoda o úhrade preplatku na výsluhovom príspevku formou mesačných splátok s povolením odkladu splátok, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal splácať svoj dlh mesačnými splátkami 800,- Sk, vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc 15.1.2012. K predmetnej dohode bol uzatvorený 22.8.2012 dodatok č. 1, podľa ktorého sa žalovaný a žalobca dohodli, že zostatok preplatku v sume 2.480,22 eura bude žalovaný splácať splátkami vo výške 50,- eur mesačne, počnúc mesiacom 09/2012, pričom výška splátky bola stanovená na základe žiadosti žalovaného. Žalovaný na základe tejto dohody svoj dlh splácal žalobcovi do 18.9.2014, kedy bola na účet žalobcu pripísaná žalovaným zaplatená posledná splátka 50,- eur. Z dlžnej sumy tak na základe uvedeného zostalo zo strany žalovaného nesplatených 991,99 eur. Právne žalobu odôvodnil ust. § 451 Občianskeho zákonníka s tým, že výsluhový dôchodok bol za obdobie od 12/1997 do 04/2000 poukázaný a vyplatený žalovanému bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho sa žalovaný bezdôvodne obohatil, získal majetkový prospech bez právneho dôvodu, ktorý je povinný vrátiť. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to
rozhodnutie žalobcu o priznaní výsluhového príspevku žalovanému z 3.1.1997 č. 65404040032509/6, vymeranie výsluhového príspevku, rozhodnutia žalobcu o zvýšení výsluhového príspevku z 23.6.1997 a 26.6.1999, žiadosť žalovaného o odklad úhrady preplatku na výsluhovom dôchodku z 23.10.2000, dohodu strán o úhrade preplatku na výsluhovom príspevku formou mesačných splátok a povolenie odkladu splátok z 9.11.2000 a dodatok č. 1 k predmetnej dohode z 13.8.2012, výzvu na zaplatenie z 19.7.2012 s doručenkou od žalovaného, žiadosť žalovaného o úhradu preplatku v splátkach po 50,- eur z 3.8.2012, výzvu na zaplatenie zostatku preplatku z 23.11.2015 s doručenkou od žalovaného, žiadosť žalovaného o odpustenie preplatku na výsluhovom príspevku z 7.12.2015, zamietnutie žiadosti žalovaného a výzvu na zaplatenie zostatku preplatku z 29.1.2016 s doručenkou od žalovaného.
2. Súd rozhodol vo veci na návrh žalobcu bez nariadenia pojednávania, platobným rozkazom z 28.7.2016 č. k. 7C/572/2016-31, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.
3. Žalovaný podal v zákonom stanovenej proti citovanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku a z uvedeného dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy konania titulom súdneho poplatku za odpor vo výške 59,- eur. Uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky 991,99 eura s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníku z dôvodu, že prevzal a spotreboval dávky výsluhového príspevku zaplatené od mesiaca december 1997 do mesiaca apríl 2000, hoci tento mal byť vyplatený len od 1.12.1996 do 30.11.1997, pričom žalobca omylom vyplácal tieto dávky, a dvakrát ich aj valorizoval, až do apríla 2000. Potvrdil, že so žalobcom uzavrel dohodu o splátkach na úhradu preplatku na výsluhovom príspevku, ktorá bola upravená dodatkom č. 1. Žalobca vyčíslil zostatok dlhu ku dňu poslednej splátky 18.9.2014 v sume 991,99 eur. Pravdivé je aj tvrdenie žalobcu, že požiadal o odpustenie zostatku evidovaného dlhu, čo však žalobca odmietol. Následne zaplatil žalobcovi v mesiacoch február, marec, apríl, máj, jún a júl 2016 6 x po 50,- eur t. j. 300,- eur, teda ku dňu podania žaloby splatil 200,- eur a ku dňu vydania platobného rozkazu 300,- eur. Výsluhový príspevok poberal v dobrej viere, že mu patrí, o čom nemal pochybnosti, keďže bol žalobcom vyplácaný a dokonca dvakrát valorizovaný. Preto je toho názoru, že nie je jeho povinnosťou vrátiť ho žalobcovi. Vznesenú námietku premlčania odôvodnil tým, že nárok na bezdôvodne obohatenie sa premlčí podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka za dva roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa mal obohatiť a za tri roky (objektívna lehota), kedy ku takémuto obohateniu došlo, za desať rokov ak by bolo také obohatenie získané úmyselne (čo nie je tento prípad). Nárok by sa premlčoval po jednotlivých mesiacoch vyplácania od decembra 2007, no aj pri premlčaní poslednej splátky v mesiaci apríl 2000, by objektívna premlčacia 3-ročná lehota uplynula k 1.5.2003 a subjektívna 2-ročná lehota by žalobcovi uplynula už 1.11.2002, keďže najneskôr v apríli až októbri 2000 zistil, že vypláca dávky omylom. Na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu fotokópie podacích lístkov poštových poukazov o platbách zaslaných žalobcovi v mesiacoch 02-07/2016.
4. Súd uznesením z 17.8.2016 č. k. 7C/572/2016-36 zrušil vyššie citovaný platobný rozkaz podľa ust. § 267 ods. 3 CSP, nakoľko žalovaný podal voči nemu včas odpor s vecným odôvodnením. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.10.2016.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu potvrdil, že v roku 2016 bola na jeho účet zo strany žalovaného pripísaná suma 300,- eur, ktorá predstavuje dohodnutá mesačnú splátku vo výške 50,- eur za mesiace február, marec, apríl, máj, jún a júl 2016, preto uznáva námietku žalovaného, že zostatok pohľadávky žalobcu je ku dňu odoslania vyjadrenia k odporu vo výške 691,99 eura. Pokiaľ žalovaný v podanom odpore tvrdí, že výsluhový príspevok poberal v dobrej viere, že mu patrí a nemal o tom pochybnosti, preto je toho názoru, že v dobrej viere vyplácaný a poberaný príspevok nie je jeho povinnosťou vrátiť, dobromyseľný žalovaný bol a mohol byť len čo sa týka doby od 1.12.1996 do 30.11.1997 teda doby, na ktorú mu bol výsluhový príspevok priznaný, o čom žalovaný mal vedomosť zo samotného rozhodnutia o priznaní výsluhového príspevku, ktoré mu bolo preukázateľne doručené. Vzhľadom k uvedenému nemohol byť žalovaný dobromyseľný, že mu výsluhový príspevok patril aj po 30.11.1997. Naviac žalovaný uzatvorením dohody z 9.11.2000 uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa splatiť svoj dlh žalobcovi v mesačných splátkach. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalobou uplatneného nároku, v dohode z 9.11.2000 sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný bude uhrádzať svoj záväzok formou mesačných splátok počnúc 15.1.2002 a ďalšie platby poukazovať v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch, k 15. dňu mesiaca, až do úplného splatenia dlhu. Dňa 15.1.2002 teda začala plynúť premlčacia doba vo vzťahu k zročnosti jednotlivých
mesačných splátok záväzku, nakoľko týmto dňom sa stala splatnou prvá splátka záväzku. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky. Posledná splátka záväzku žalovaného vo výške 50,- eur bola na účet žalobcu pripísaná 18.9.2014. Dňa 15.10.2014 sa stala zročnou ďalšia splátka záväzku žalovaného, ktorá už nebola zaplatená. Ďalšia splátka bola žalobcom zaplatená až 26.2.2016. Žaloba bola doručená súdu 25.5.2016, teda žalobca uplatnil svoje právo v zákonom stanovenej premlčacej dobe, preto námietku žalovaného považuje za bezpredmetnú.
6. Žalobca zobral svoju žalobu späť písomným podaním doručeným súdu 5.6.2020 v časti o zaplatenie žalovanej istiny 300,- eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 3.3.2016 do zaplatenia.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a zistil tento skutkový stav:
8. Rozhodnutím žalobcu z 3.1.1997 č. 65404040032509/6 bol žalovanému priznaný výsluhový príspevok od 1.12.1996 do 30.11.1997, vo výške 3.119,- Sk mesačne, podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že rozkazom náčelníka generálneho štábu armády SR č. 151 z 18.11.1996 bol žalovaný prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 2 písm. e) zákona č. 76/1959 Zb. teda pre služobnú nespôsobilosť. Ku dňu prepustenia žalovaný konal službu v ozbrojených silách po dobu 4 rokov, 0 mesiacov a 4 dní tzn. 4 ukončených rokov, preto mu podľa § 33 ods. 1 písm. a) citovaného zákona patrí výsluhový príspevok vo výške 20 % platu po dobu jedného roka (citované rozhodnutie žalobcu z 3.1.1997 o priznaní výsluhového príspevku žalovanému, vymeranie výsluhového príspevku).
9. Rozhodnutím žalobcu z 23.6.1997 č. 65404040032509 bol žalovanému s účinnosťou od 1.7.1997 zvýšený výsluhový príspevok zo sumy 3.119,- Sk na sumu 3.431,- Sk mesačne ( citované rozhodnutie žalobcu).
10. Rozhodnutím žalobcu z 26.6.1999 č. 65404040032509 bol žalovanému zvýšený výsluhový príspevok s účinnosťou od 1.7.1999 zo sumy 3.431,- Sk na sumu 3.653,- Sk mesačne ( citované rozhodnutie žalobcu).
11. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli 9.11.2000 dohodu o úhrade preplatku na výsluhovom príspevku formou mesačných splátok a o povolení odkladu splátok (ďalej aj „ dohoda“), ktorou sa strany sporu dohodli na tom, že žalovaný ako dlžník vyčíslený preplatok na dávke výsluhového príspevku v sume 101.719,- Sk bude uhrádzať na účet žalobcu ako veriteľa formou mesačných splátok v sume 800,- Sk mesačne, svoj dlh začne plniť od 15.1.2002 a ďalšie platby bude poukazovať v nasledujúcich kalendárnych mesiacoch, k tomu samému termínu, na účet žalobcu, až do úplného uhradenia vyčísleného preplatku. Ak dlžník bez opodstatneného odôvodnenia prestane plniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z obsahu tejto dohody, veriteľ si v čl. IV.4 dohody vyhradil právo preplatok alebo jeho zostatkovú čiastku dlžníkom uhradiť jednorazovou platbou. ( citovaná dohoda strán sporu z 9.11.2000)
12. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 22.8.2012 dodatok č. 1 k dohode, v ktorom sa dohodli na tom, že žalovaný ako dlžník bude zostatok preplatku na dávke výsluhového príspevku v sume 2.480,22 eur uhrádzať formou mesačných splátok vo výške 50,- eur mesačne, na účet žalobcu, najneskôr do 15. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci kedy tento dodatok č. 1 nadobudne právoplatnosť, a že predmetný dodatok nadobudne právoplatnosť dňom jeho podpísania oboma účastníkmi ( citovaný dodatok č. 1 k dohode).
13. Žalovaný požiadal žalobcu o odpustenie zostatku preplatku na výsluhovom príspevku listom z 7.12.2015, ktorý bol žalobcovi doručený 9.12.2015 ( žiadosť žalovaného z 7.12.2015).
14. Žalobca oznámil žalovanému listom z 29.1.2016, že jeho žiadosti o odpustenie zostatku preplatku na výsluhovom príspevku nie je možné vyhovieť a vyzval ho na vrátenie preplatku v sume 991,99 eur
v lehote do 14 dní od doručenia tejto výzvy ( list žalobcu z 29.1.2016). Predmetný list bol doručený žalovanému 17.2.2016 ( doručenka od žalovaného).
15. Z podacích lístkov poštových poukazov predložených žalovaným súd zistil, že žalovaný poukázal na účet žalobcu po 50,- eur 24.2.2016, 22.3.2016, 22.4.2016, 23.5.2016, 23.6.2016 a 25.7.2016 teda spolu 300,- eur.
16. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení ( ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
17. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
18. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 300,- eur a v časti o zaplatenie úroku z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 300,- eur od 3.3.2016 do zaplatenia, preto súd podľa vyššie citovaného ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil. Dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaný uhradil žalobcovi v mesiacoch február, marec, apríl, máj, jún a júl 2016 splátkami po 50,- eur mesačne istinu 300- eur ( 6 x 50,- eur). Žaloba bola vzatá čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu a pojednávaním, preto súd s poukazom na ust. § 146 ods. 1 druhá veta CSP nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému bol rozhodnutím žalobcu z 3.1.1997 priznaný výsluhový príspevok na dobu jedného roka od 1.12.1996 do 30.11.1997, vo výške 3119,- Sk mesačne od 1.12.1996 a v dôsledku valorizácie 3 431,- Sk mesačne od 1.7.1997. Omylom však došlo zo strany žalobcu k poukazovaniu výsluhového príspevku žalovanému aj po tejto dobe, a to až do mesiaca apríl 2000, dôsledkom čoho vznikol žalovanému preplatok na tejto dávke za obdobie od 1.12.1997 do apríla 2000 vo výške 101 719,- Sk t.j. 3 376,45 eura (3 431,- Sk za 12/1997, 12 x 3 431,- Sk za 1-12/1998, 6 x 3 431,- Sk + 6 x 3 653,- Sk za 1
- 12/1999 a 4 x 3 653,- Sk za 1 - 4/2000). Výška preplatku medzi stranami nebola sporná. Žalovaný nebol dobromyseľný, že mu výsluhový príspevok patrí aj za obdobie od 1.12.1997, nakoľko v rozhodnutí žalobcu z 3.1.1997 bolo jednoznačne uvedené, že výsluhový príspevok priznal žalovanému na dobu jedného roka od 1.12.1996 do 30.11.1997. Predmetný preplatok výsluhového príspevku je plnením bez právneho dôvodu a predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinný žalobcovi vydať ( § 451 ods. 1,2 a § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka). Žalovaný doposiaľ nevrátil žalovanému časť preplatku výsluhového príspevku v žalovanej sume 691,99 eur a vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, ktorú žalobca považuje za nedôvodnú.
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 100 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
26. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
28. Podľa § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.
29. Zmyslom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva ( nároky) a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
30. Žalovaným vznesená námietka premlčania žalobou uplatneného nároku je nedôvodná, nakoľko žalovaný sa písomne zaviazal 9.11.2000, v dohode uzavretej so žalobcom, splatiť žalobcovi preplatok na dávke výsluhového príspevku v sume 101 719,- Sk ( 3 376,45 eura) v splátkach po 800,- Sk ( 26,56 eura) mesačne, splatných od 09/2002 do zaplatenia a následne sa žalovaný písomne zaviazal 22.8.2012 v dodatku č. 1 k predmetnej dohode zaplatiť žalobcovi zostatok preplatku na dávke výsluhového príspevku 2 480,22 eur v splátkach po 50,- eur mesačne od 09/2012 do zaplatenia, čím uznal svoj dlh voči žalobcovi čo dôvodu a výšky. Uznanie dlhu je úzko späté s inštitútom premlčania, keďže podľa § 110 Občianskeho zákonníka, ak právo dlžník písomne uzná čo do dôvodu i výšky, premlčí sa za desať rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu dlhu, ak bola v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty a rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v uznaní práva rozložené. Žalovaný sa zaviazal svoj dlh 2 480,22 eur splatiť v splátkach po 50,- eur mesačne, splatných do 15. dňa v mesiaci od 09/2012 do zaplatenia teda do 10/2016 ( 49 splátok x 50,- eur / mesiac od 9/2012 do 9/2016 + 1 splátka 30,22 eur v 10/2016). Keďže plnenie bolo v zmysle uznania dlhu rozložené na jednotlivé splátky, každá splátka sa premlčuje osobitne, v lehote desiatich rokov odo dňa jej splatnosti. Žalovaný splácal dohodnuté splátky od 9/2012 do 9/2014, následne so splácaním prestal, preto žalobca v súlade s ust. č. IV. 4 dohody, listom z 29.1.2016 zosplatnil dlh a vyzval žalovaného na zaplatenie celého zostatku dlhu 991,99 eur do 14 dní od doručenia výzvy. Predmetný list bol žalovanému doručený 17.2.2016 a zostatok dlhu tak mal uhradiť žalobcovi do 14 dní teda do 2.3.2016. Zákonná 10 - ročná premlčacia lehota tak v zmysle ust. § 110 ods. 2 druhá veta Obč. zák. začala plynúť od zročnosti nesplatenej splátky dlhu za mesiac 01/2016 t.j. od 15.1.2016. Žaloba bola na súde podaná 25.5.2016 teda v zákonom stanovenej premlčacej lehote. Vzhľadom k uvedenému súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zostatok preplatku na výsluhovom príspevku v sume 691,99 eur, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
31. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Žalovaný sa dostal do omeškania s vydaním žalovaného bezdôvodného obohatenia dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve žalobcu z 29.1.2016 ( predmetná výzva bola žalovanému doručená 17.2.2016, zostatok preplatku výsluhového príspevku mal žalobcovi uhradiť
do 14 dní od jej doručenia teda do 2.3.2016, do omeškania s plnením sa tak žalovaný dostal dňom nasledujúcim t.j. 3.3.2016), zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny 691,99 eur od 3.3.2016 do zaplatenia, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 3.3.2016 bola 0,05 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.
35. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
38. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 991,99 eur a úroku z omeškania, ktorý v podanej žalobe nevyčíslil. Pre účel zistenia pomeru úspechu a neúspechu pri náhrade trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva, ak príslušenstvo ( úrok z omeškania) žalobca nevyčíslil v podanej žalobe ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2008 sp. zn. 6 Obo 243/2007). Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 691,99 eur. Zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 100,- eur procesne zavinil žalovaný, nakoľko túto sumu uhradil žalobcovi po podaní žaloby na súd a v časti o zaplatenie istiny 200,- eur žalobca, nakoľko táto bola žalovaným zaplatená pred podaním žaloby na súd. Právo na náhradu trov konania by tak patrilo žalobcovi v rozsahu jeho čistého úspechu v spore 60 % ( 80 % - 20 % ). Žalobca, ktorý bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov, v spore nebol právne zastúpený a z účasti na pojednávaní sa ospravedlnil, sa vzdal voči žalovanému nároku na náhradu trov konania písomným podaním doručeným súdu 5.6.2020 , preto súd žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania nepriznal, tak ako je uvedené vo výroku III. rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Košice - okolie, písomne, v troch vyhotoveniach ( § 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364, 365 ods. 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo neprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod- nutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.