Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-31-2017.pdf
PDF · 104.68 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/31/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Špecializovaný trestný súd Pezinok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.01.2018 v Banskej Bystrici samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom takto
rozhodol:
obžalovaný:
Š. R., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom F. J., P. N. č. XXX,
u z n á v a s a v i n n ý m , ž e
ako živnostník s prideleným IČO: 33 009 228 uzatvoril dňa 26.04.2013 s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K. dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť č. 53/§49/2013, doplnenú dodatkom č. 1 z 26.04.2013, ktorým sa špecifikoval pomer prostriedkov poskytnutých z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rozsahu 85% : 15% a dodatkom č. 2 z 20.04.2015, ktorým sa upravilo čerpanie oprávnených nákladov na nákup štiepkovacieho stroja 1.400 euro, krovinorezu 800 euro, motorovej píly 600 euro a odvodov do zdravotnej poisťovne 1.428,96 euro, na základe, ktorej mu bol dňa 06.05.2013 poskytnutý nenávratný finančný príspevok 4.228,96 euro, pričom nákup motorovej píly, krovinorezu a štiepkovacieho stroja v celkovej výške 2.974 euro preukazoval v období od 26.02.2016 do 05.04.2016 nepravdivými účtovnými dokladmi spoločnosti R., s.r.o., D. XX, L. XXX XX, IČO: 35 791 187, čím spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. škodu 2.974 euro, ktorú sumu tvoril vo výške 2.527,90 euro príspevok z Európskeho sociálneho fondu a vo výške 446,10 euro príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,
t e d a
predložil falšovaný doklad a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev,
č í m s p á c h a l
prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30.06.2016.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona s použitím §§ 36 písm. j/, k/, § 38 ods. 2, 3, Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba na 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dokazovaním na hlavných pojednávaniach bolo preukázané, že obžalovaný Š. R. ako živnostník s prideleným IČO: 33 009 228 uzatvoril dňa 26.04.2013 s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v K. dohodu o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť č. 53/§49/2013, doplnenú dodatkom č. 1 z 26.04.2013, ktorým sa špecifikoval pomer prostriedkov poskytnutých z Európskeho sociálneho fondu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rozsahu 85% : 15% a dodatkom č. 2 z 20.04.2015, ktorým sa upravilo čerpanie oprávnených nákladov na nákup štiepkovacieho stroja 1.400 euro, krovinorezu 800 euro, motorovej píly 600 euro a odvodov do zdravotnej poisťovne 1.428,96 euro, na základe, ktorej mu bol dňa 06.05.2013 poskytnutý nenávratný finančný príspevok 4.228,96 euro, pričom nákup motorovej píly, krovinorezu a štiepkovacieho stroja v celkovej výške 2.974 euro preukazoval v období od 26.02.2016 do 05.04.2016 nepravdivými účtovnými dokladmi spoločnosti R., s.r.o., D. XX, L. XXX XX, IČO: 35 791 187, čím spôsobil Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v K. škodu 2.974 euro, ktorú sumu tvoril vo výške 2.527,90 euro príspevok z Európskeho sociálneho fondu a vo výške 446,10 euro príspevok zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný a s poukazom na obsah jeho výsluchu v prípravnom konaní odmietol vypovedať. Prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania a tiež jeho vyjadrení k vykonávaným dôkazom súd zistil, že obžalovaný nepopiera skutkové okolnosti pokiaľ ide o uzavretie zmluvy a následný nákup strojov. Uvádza však, že mal za to, že splnil všetky podmienky stanovené mu zmluvou s ÚPSVaR a v podstate bol on podvedený. Nevedel, že doklady, ktoré mu boli odovzdané predávajúcim, pokiaľ ide o štiepkovací stroj, pílu a krovinorez sú falošné. Uviedol, že skúšal zohnať štiepkovací stroj, pílu a krovinorez v kamenných predajniach za sumu, ktorá by zodpovedala poskytnutému príspevku z ÚPSVaR, čo sa mu nepodarilo. Na internete našiel inzerát spoločnosti R. s.r.o., ktorým inzerovala predaj štiepkovacieho stroja, telefonicky ho objednal a 08.01.2015 mu na bielej dodávke s bratislavským evidenčným číslom doručili tento stroj. Vyplatil ho v hotovosti, podpísal dodací list a vodič mu odovzdal pokladničný doklad z registračnej predajne. Tento muž mu dal na seba telefonický kontakt, ktorý poznačil na dodacom liste, že ak by mal so strojom nejaké problémy, aby mu zavolal. Následne si u toho muža objednal dodanie motorovej píly a krovinorezu, k čomu došlo 25.04.2015. Aj vtedy mu tento muž odovzdal po platbe v hotovosti doklad z registračnej pokladnice. Následne, keď ÚPSVaR vykonával kontrolu plnenia zmluvy bolo zistené, že tieto doklady z registračnej pokladnice sú falošné, bol zaviazaný vrátiť celý poskytnutý príspevok, čo aj urobil, aj keď zo svojej strany necítil vinu, pretože stroje riadne kúpil.
Svedkyňa R. R., manželka obžalovaného potvrdila, že po poskytnutí príspevku od ÚPSVaR obžalovaný mal dva úrazy a v podstate nepracoval. Okrem toho sa mu nedarilo zohnať štiepkovací stroj v takej cene, ako mu bol poskytnutý príspevok. Zamestnanci ÚPSVaR mu odporučili dodatkovať zmluvu o poskytnutí príspevku. Štiepkovací stroj potom zohnal cez inzerciu na internete a dodala mu ho firma R. s.r.o.. Štiepkovač nebol zabalený. Neskôr mu rovnako táto firma dodala pílu a krovinorez. So štiepkovačom obžalovaný pracoval jednak pre svedkyňu ako samostatne hospodáriacu roľníčku a tiež pre pána D..
Svedok H. D., kamarát syna obžalovaného uviedol, že prišiel na návštevu práve vtedy, keď štiepkovací stroj obžalovaný nakladal za traktor. Bol tam obžalovaný, jeho manželka, syn a ten muž z bielej dodávky.
Svedok Š. R. H.. vypovedal zhodne ako predchádzajúci svedkovia. Doplnil, že štiepkovač nebol zabalený, zabalené bolo iba jeho príslušenstvo.
Svedok J. L., starosta obce Krásnohorské Podhradie uviedol, že má vedomosť, že obžalovaný pracoval ako samostatne hospodáriaci roľník, je aj predseda urbariátu. Pre obec ako živnostník nikdy nevykonával práce. Nemá vedomosť ani o tom, pre koho iného by práce vykonával.
Svedok E. D. potvrdil, že pre neho obžalovaný vykonával práce v lese počas roka 2014 a odvtedy ho nevidel. Práce vykonával priebežne podľa potreby, počas celého roka. Objednávku písal svedok a odovzdal ju obžalovanému osobne. Faktúru a dodací list mu doručila manželka obžalovaného. Za práce obžalovanému zaplatil v hotovosti v decembri 2014.
Zástupkyňa poškodenej strany ÚPSVaR Rožňava E.. E. S. nárok na náhradu škody neuplatnila, nakoľko obžalovaný celý poskytnutý príspevok vrátil. Ďalej uviedla, že v čase uzavretia dohody o poskytnutí príspevku obžalovaný spĺňal všetky zákonné podmienky na jeho poskytnutie.
Prečítaním listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný má od 01.05.2013 oprávnenie na podnikanie v predmete činnosti - poskytovanie služieb v lesníctve (č.l. 54). Túto živnosť ukončil 19.04.2016 (č.l. 55). Žiadosť o poskytnutie príspevku na ÚPSVaR podal 18.04.2013 (č.l. 56), pričom v evidencii uchádzačov o zamestnanie bol od 29.06.2011.
V dohode o poskytnutí príspevku (č.l. 57-61) vo výške 4228,96,-- euro sa zaviazal nepretržite po dobu dvoch rokov vykonávať alebo prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť, pričom za oprávnené výdavky na nákup zariadenia/vybavenia hmotného majetku sa považoval nákup v hodnote do 1.700 euro. Na nákup štiepkovacieho stroja bola určená suma 1400 euro. Dodatkom č. 1 (č.l. 64-65) z 03.06.2013 bolo upresnené, že poskytnutý príspevok pozostáva z 85% z prostriedkov EÚ a 15% zo štátneho rozpočtu SR. Dodatkom č. 2 (č.l. 66) z 20.04.2015 došlo k úprave účelu poskytnutého príspevku tak, že na nákup štiepkovacieho stroja zostala suma 1.400 euro. Došlo k úprave súm odvodov, keď boli vypustené odvody do Sociálnej poisťovne a naproti tomu bol schválený účel príspevku na nákup píly v sume 600 euro a krovinorezu v sume 800 euro.
Z výpisu z účtu ÚPSVaR (č.l. 69) vyplýva, že príspevok bol obžalovanému poukázaný 06.05.2013 a vrátený bol (č.l. 90) 26.05.2016, pričom platba bola zaslaná z účtu manželky obžalovaného.
Z výpisu z účtu a peňažných denníkov z rokov 2013 (manželkin) a obžalovaného z roku 2014 (č.l. 93-98, 170-185) vyplýva, že na účet obžalovaného bol príspevok pripísaný 06.05.2013, pričom do konca roka 2013 výbermi hotovosti v sume celkom 3900,-. euro došlo v podstate k jeho spotrebovaniu. Za roky 2013 a 2014 obžalovaný mal v podstate vykonať práce iba v prospech manželky a svedka D. tak, ako to uviedli vo svojich výpovediach, pričom išlo o platby v hotovosti a tieto boli riadne zaúčtované. Rok 2014 končil evidenciou zostatku na pokladni 9.238 euro.
Podľa pokladničných dokladov z registračnej pokladne a dodacích listov (č.l. 74-75) mal byť obžalovanému spoločnosťou R. s.r.o., D. XX, L. dodaný 08.01.2015 štiepkovací stroj, za ktorý mal zaplatiť v hotovosti sumu 1580,- euro a 23.04.2015 motorová píla a krovinorez, za ktoré mal opäť v hotovosti zaplatiť sumu 609,- euro a 785,- euro.
Týmto hotovostným výdavkom obžalovaného nezodpovedá žiadny pohyb na jeho podnikateľskom účte vo forme výberu hotovosti, keď posledné operácie boli vykonané vo forme výberov v podstate v oboch prípadoch cca mesiac pred vyplatením týchto strojov.
Súd nedisponoval ani peňažným denníkom obžalovaného za rok 2015. Nemohol teda objektívne preskúmať, či výdavky na nákup týchto strojov boli zaúčtované v pokladni. Obhajoba síce namietla, že peňažný denník sa v spise nenachádza s tým, že obžalovaný ho predložil na výzvu vyšetrovateľa, ale tomuto jej tvrdeniu nenasvedčuje ani zápisnica o vydaní veci, ani obsah listín v spise, pretože sa v ňom peňažný denník jednoducho nenachádza. Napriek vedomosti o jeho absencii však obhajoba tento denník nepredložila a ani v rámci návrhov na doplnenie dokazovania sa ho nedomáhala, pričom z ich vyjadrení vyplývalo, že ním nedisponuje.
Súd sa ďalej oboznámil zo správou z kontroly použitia príspevku vykonanej ÚPSVaR (č.l. 87-89), z ktorej vyplýva, že pri dokladovaní nákupu strojov predložil falšované doklady a preto bol zaviazaný poskytnutý príspevok vrátiť v plnej výške potom, ako jeho námietky k záverom kontroly boli zamietnuté. Záver kontroly o predložení falšovaných dokladov vyplýval z vyjadrenia manažérky odbytu spoločnosti R. s.r.o. H.. Z. D., ktorá písomne 10.12.2015 ÚPSVaR oznámila (č.l. 77), že spoločnosť R. s.r.o. nedisponuje registračnou pokladňou, pokladničné bločky na č.l. 74-75 teda nevystavili. Súčasne poslala
vzor faktúry, ktorú spoločnosť používa. Na doplnenie emailom na otázky ÚPSVaR ešte menovaná 07.04.2016 doplnila, že predmetné doklady nevystavili, pečiatka na nich nie je taká, akú spoločnosť používa a že spoločnosť sa nezaoberá predajom, ani rozvozom stavebných strojov ani iných stavebných materiálov (č.l. 79).
H.. Z. D. na výzvy vyšetrovateľa písomne doplnila vyjadrenia listom (č.l. 139) z 18.10 2016, keď uviedla, že spoločnosť sa zaoberá stavebnými prácami. Nezaoberá sa predajnou činnosťou, nemá registračnú pokladňu a predmetné pokladničné bločky teda nevydala. Ďalším listom (č.l. 158) vylúčila existenciu inzerátu ich spoločnosti na predaj štiepkovača, píly a krovinorezu s tým, že spoločnosť nemala podanú žiadnu inzerciu, nakoľko má vlastnú internetovú stránku.
Z uvedených dôkazov súd potom dospel k záveru, že tieto preukazujú, že obžalovaný ako poberateľ príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, časť oprávnených výdavkov (nákupy štiepkovacieho stroja, motorovej píly a krovinorezu) ÚPSVaR deklaroval predložením falšovaných účtovných dokladov.
Nakoľko ÚPSVaR v rámci kontroly použitia prostriedkov príspevku nevykonal aj fyzickú kontrolu, či obžalovaný týmito strojmi disponuje a tieto boli riadne zaúčtované, je nutné mať za to, že obžalovaný predmetný nákup vykonal.
Prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30.06.2016 spácha ten, kto predloží falšovaný doklad a tým umožní spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev.
Ako to už bolo uvedené, súd nemal žiadne pochybnosti, že obžalovaný predložil falšovaný doklad o vykonaní nákupu strojov a tým vo vzťahu k nezistenému subjektu umožnil, že došlo k sprenevereniu prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, nakoľko z týchto prostriedkov došlo k vyplateniu kúpnej ceny.
Pokiaľ sa týka zavinenia obžalovaného súd má za to, že tento konal v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b/ Tr. zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Tento záver je možné oprieť o ustanovenia dohody o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, v rámci ktorej bol poučený a zaviazal sa vynaložené náklady preukázať účtovnými dokladmi, o ktorých nebude oprávnená pochybnosť.
Súd obhajobe obžalovaného v tom, že nevedel, že predkladá falšované doklady a v podstate bol podvedený neuveril.
V prípade spoločnosti R. s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá sa zaoberá stavebnou činnosťou a nemala podanú žiadnu inzerciu na predaj a v rámci predaja ani nezabezpečuje rozvoz. Obžalovaný pritom samotnú kúpu a nájdenie inzerátu opisoval veľmi jednoducho a všeobecne, že našiel inzerát, telefonoval naň a potom už došlo k dodaniu tovaru. Pritom bol dohodou viazaný na splnenie prísnych kritérií, pokiaľ ide o vydokladovanie použitia príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, aby to takto mohlo prebehnúť. Tobôž pri kúpe tovaru vyššej hodnoty prevyšujúcej sumu 1500 euro. Pre súd bolo nevieryhodné, že obžalovaný nevykonal žiadnu ohliadku stroja pred samotnou kúpou, ale stačilo mu jeho telefonické objednanie. Vo svetle týchto logických záverov je potom nutné poukázať na to, že spoločnosť, ktorá mala dodať tovar používaný najmä pri práci s drevinami je spoločnosťou, ktorá sa touto činnosťou nezaoberá, aj keď má všeobecné oprávnenie na maloobchod a veľkoobchod, ale ako to vyplýva z jej vyjadrení, zaoberá sa stavebnou činnosťou. Keď spoločnosť nemá podanú žiadnu inzerciu na predaj, je potom nutné tvrdenia obžalovaného považovať za klamstvo, že jej inzerciu našiel na internete.
Vo vzťahu k takto vykonanej kúpe a predaju, ako to obžalovaný vysvetľuje, si potom treba položiť otázku, prečo by nejaký subjekt vystupujúci na internete ako predávajúci, by svoju totožnosť takto skrýval, najmä po prvom predaji nechával na seba kontakt pre prípad reklamácií, alebo ďalšej dohody o predaji. Práve naopak, takýto subjekt by mal záujem svoju skutočnosť úplne skryť, aby sa vyhol v budúcnosti prípadnému kontaktovaniu zo strany kupujúceho.
Pre súd tieto úvahy potom priniesli jediné možné vysvetlenie, že obžalovaný sa snažil iba formálne vydokladovať kúpu tak, aby splnil podmienky dohody o poskytnutí príspevku. Tomu nasvedčuje, že jeho obhajobu potvrdzujú jemu blízke osoby. Súd opakuje, že nemôže v rámci úvah vysloviť záver, že by išlo o fingovanú kúpu, ale určite môže vysloviť záver, že išlo o kúpu, ktoré sa nekonala tak, ako to obžalovaný dokladoval. V tomto smere potom aj prípadné výpovede svedkov nie je možné považovať za vyslovene lživé, nakoľko nie je možné vylúčiť, že skutočne obžalovaný na internete kúpil tieto stroje, že mu boli dodané bielou dodávkou, ale určite mu neboli dodané spoločnosťou R. s.r.o., ako to on tvrdí a súd má vzhľadom na predchádzajúce úvahy za to, že obžalovaný aj vedel, že nejde o kúpu tovaru v zmysle dojednaní s ÚPSVaR od menovanej spoločnosti.
Pokiaľ prokurátor v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný neplnil aj ďalšie podmienky uzavretej dohody v tom, že v priebehu roka 2013 nevykonal práce v oblasti lesníctva a poľovníctva a vykonal takéto práce iba v časti roku 2014 pre E. D., že teda nešlo o nepretržitú podnikateľskú činnosť z jeho strany, súd sa s takýmto záverom nestotožnil a v tomto smere skutok neupravoval.
Závery prokurátora o porušení zmluvných dojednaní obžalovaným takýmto konaním neboli súčasťou skutkových konštatovaní podanej obžaloby a na zmenu skutku vo forme jeho doplnenia takýmto spôsobom spáchania súd nevidel dôvod. Poukazuje v tomto smere na znenie dohody, v ktorej sa obžalovaný zaviazal citujem: „nepretržite po dobu dvoch rokov vykonávať alebo prevádzkovať samostatne zárobkovú činnosť“. Súd si túto časť dohody vysvetľuje záväzkom obžalovaného a cieľom poskytnutého príspevku, ktorým bolo zabezpečiť vyradenie jeho osoby z evidencie uchádzačov o zamestnanie a pomôcť mu uplatniť sa na trhu práce vo forme výkonu živnosti, kde sa obžalovaný zaviazal, že živnosť bude vykonávať alebo prevádzkovať. Za prevádzkovanie súd považuje, že počas dvoch rokov ju obžalovaný nezruší, čo ani neurobil, keď podnikanie ukončil až 19.04.2016, teda takmer tri roky po uzavretí dohody o poskytnutí príspevku. Navyše ani ÚPSVaR v rámci kontroly splnenia podmienok zo strany obžalovaného na poskytnutie príspevku v tomto nevidel z jeho strany porušenie zmluvných dojednaní.
Okrem tohto návrhu pána prokurátora na hlavnom pojednávaní je nutné zo strany súdu uviesť, že obžaloba v konaní, ktoré je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikovala konanie obžalovaného aj ako spáchanie prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona.
Tento prečin spácha ten, kto vyláka od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňal, a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia.
Obhajoba naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto prečinu namietla, s ktorými námietkami sa súd stotožnil.
V prvom rade je potrebné poukázať na to, že tak, ako bol koncipovaný skutok v obžalobe a ktorý v podstate teraz tvorí výrok rozsudku, v tomto skutku vôbec nie je špecifikované podvodné konanie zo strany obžalovaného v čase, keď došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí príspevku s ÚPSVaR. Naopak, vykonané dôkazy preukazujú, že obžalovaný plnil všetky podmienky na to, aby mu bol príspevok priznaný, žiadny vykonaný dôkaz nie je možné vykladať tak, že by obžalovaný už v čase, keď podal žiadosť o poskytnutie príspevku na výkon samostatne zárobkovej činnosti chcel jeho použitie sčasti preukazovať falšovanými dokladmi. Súd sa tu prikláňa k záveru, že tento jeho úmysel vznikol až dodatočne po tom, ako mal zrejme problém kúpiť stroje za ceny dojednané s ÚPSVaR tak, ako to sám obžalovaný opísal. Nakoniec aj zástupca ÚPSVaR v trestnom konaní jednoznačne uviedol, že obžalovaný splnil všetky podmienky na poskytnutie príspevku.
Nakoľko v tomto smere malo ísť o spáchanie dvoch trestných činov jedným konaním (jednočinný súbeh), súd právnu kvalifikáciu podľa § 225 ods. 1 Tr. zákona vypustil a nerozhodoval v tomto smere oslobodzujúcim výrokom, nakoľko by v oslobodzujúcom výroku potom musel uvádzať presne ten istý skutok, že ktorý obžalovaného uznáva vinným z iného trestného činu.
Obhajoba sa v prípade uvedeného záveru súdu o zavinení na strane obžalovaného domáhala preskúmania materiálneho korektívu prečinu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa tohto ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na sofistikované vykonanie činu zo strany obžalovaného, vzniknutý následok škody na prostriedkoch EÚ, nedodržanie zmluvného záväzku, pričom takéto konanie, aj vzhľadom na ochotu na strane poskytovateľa príspevku meniť dohodnuté pravidlá, čomu nasvedčuje zmena dohody dodatkom čís. 3, keď nič obžalovanému nebránilo domáhať sa zmeny dohody a určenie inej výšky oprávnených nákladov, ak nemohol obstarať stroje v cenách, ako bolo určené a zištnú pohnútku obžalovaného nie je možné mať za to, že by závažnosť jeho konania bola nepatrná.
Za prečin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov až na 3 (tri) roky.
Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovanému poľahčovalo, že viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) - nebol doteraz súdom trestaný a pokiaľ bolo vedené v dvoch prípadoch konanie za priestupky, tieto konania boli zastavené a súd sa preto ani neoboznamoval s ich obsahom. Starosta obce skonštatoval, že nebol prejednávaný žiadnou komisiou. Ďalej obžalovanému poľahčovalo (§ 36 písm. k/ Tr. zákona), že nahradil spôsobenú škodu vrátením celého príspevku a to v čase, keď ešte neprebiehalo trestné konanie. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona o tretinu, čo znamenalo, že mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov až 2 (dva roky) a 2 (dva) mesiace.
Prihliadajúc na všetky už uvedené skutočnosti, ako aj na výšku spôsobenej škody súd potom za primeraný a spravodlivý považoval trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1(jeden) rok, čo je dĺžka skúšobnej doby tiež na dolnej hranici trestnej sadzby, keď táto môže byť určovaná až na 5 (päť) rokov. predložil falšovaný doklad a tým umožnil spôsobenie sprenevery prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.